Ján Babarík, rodák z Rimavskej Soboty, narodený v roku 1970, je autorom, ktorého životná cesta je rovnako pútavá a rozmanitá ako jeho literárna tvorba. Jeho životopis by mohol poslúžiť ako základ pre celý román, plný nečakaných zvratov a bohatých skúseností. Slovo rutina k nemu rozhodne nepasuje.
Od Lesníckej školy k rôznorodým povolaniam
Po ukončení strednej školy začal Ján Babarík pracovať ako taxátor v Lesoprojekte Prešov. Jeho kariérna dráha ho zaviedla cez mnohé zamestnania, kde získaval cenné skúsenosti, ktoré neskôr pretavil do svojich kníh. Pracoval ako pomocník mlynára, lesný robotník, novinár v regionálnych týždenníkoch v Rimavskej Sobote a v krajskom denníku Smer. Po revolúcii pôsobil aj ako lektor, audítor, obchodný zástupca či krupiér v bratislavskej Redute. Časť svojho života prežil aj v zahraničí, kde sa živil ako klampiar-pokrývač v USA a Česku, alebo ako picker vo veľkosklade vo Veľkej Británii.
Od roku 2006 pracuje ako supervízor odstávok v rafinériách na mnohých miestach sveta, od Británie a Škandinávie, cez Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko až po Južnú Afriku a Kazachstan. Tieto rozsiahle cestovateľské a pracovné skúsenosti mu poskytli jedinečný pohľad na svet a stali sa bohatou inšpiráciou pre jeho literárnu tvorbu.
Literárny debut a úspechy
Ján Babarík debutoval v roku 2013 románom Pálenie mostov, psychologickým thrillerom o následkoch duševnej choroby. Táto kniha priniesla čitateľom možnosť spoznať miesta a situácie spojené s jeho rodným mestom Rimavská Sobota.
Jeho literárna tvorba zahŕňa žánre ako psychologický triler, horor, sci-fi a spoločenská satira. Jeho diela sú charakteristické kombináciou napätia, čierneho humoru a kritického pohľadu na spoločnosť. Obrovský úspech zaznamenal v súťaži Martinus Cena Fantázie v roku 2018, kde jeho poviedka Statočný chlapík získala viacero cien vrátane Ceny poroty, Ceny Bibliotéky a Ceny Béla za najlepší horor. Anglická verzia tohto diela triumfovala aj v pridruženej súťaži Fantázia Award.
Ján Babarík je autorom šiestich samostatných kníh. Medzi jeho ďalšie publikované diela patria:
- Pálenie mostov (2013)
- Jumper (2019)
- Triplovia (2020)
- Posledný revenant (2021)
- Zabiť sa je málo (2023)
- Slovenská chrípka (2024)
Ocenenia a uznania
Literárne začiatky Jána Babaríka siahajú až do školských lavíc, no k publikovaniu sa dostal neskôr. Jeho poviedky mu priniesli viaceré ocenenia. Je dvojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka (2008, 2009) a trojnásobným finalistom súťaže o detskú poviedku vydavateľstva Perfekt.
V roku 2009 obsadil prvé miesto v Literárnej Senici Ladislava Novomeského. V roku 2018 získal druhé miesto v literárnej súťaži Martinus Cena Fantázie a v roku 2022 vyhral prvé miesto v súťaži Fantasy Award. Najnovšie zožal úspech so zbierkou poviedok Slovenská chrípka, ktorú vydal v roku 2024. V tejto zbierke s typickou dávkou humoru kriticky zobrazuje život slovenského vidieka a iné neduhy slovenskej spoločnosti.
Samovydavateľstvo a budúce plány
Ján Babarík si vyskúšal aj samovydavateľstvo. Ako sám priznáva, romantická predstava o úplnej tvorivej slobode a väčšom zárobku naráža na tvrdú realitu. Bez redaktora, korektora, dizajnéra a distribučného reťazca je to náročný boj, ktorý je vyčerpávajúci časovo aj finančne. Aj preto sa rozhodol svoj ďalší román vydať vo vydavateľstve Lindeni.
Jeho ambíciou je v budúcnosti sa vrátiť k samovydávaniu, aby mohol pokračovať v sérii Hlava 13, do ktorej zatiaľ patria knihy Posledný revenant a Zabiť sa je málo. V týchto dielach sa venuje témam ako detektívny príbeh s prvkami mysteriózneho trileru, kde si hlavný hrdina Karol Pupala musí opakovane vyberať medzi zlom a ešte horším.
Marc Pachter: Umenie rozhovoru
Inšpirácia a pohľad na svet
Ján Babarík vyrastal v Hrnčiarskych Zalužanoch a už od detstva miloval čas strávený pri knihách. Spomína na časy, keď knižnica v jeho rodnej obci bola otvorená len raz týždenne a on s kamarátmi netrpezlivo čakal na jej otvorenie. Jeho prvé literárne pokusy siahajú až do školských čias, no k publikovaniu sa dostal až neskôr.
Jeho najoddanejšou čitateľkou a zároveň kritičkou je jeho dcéra Elenka. Tá o svojom otcovi s láskou a humorom hovorí: „Je slávnejší ako ja. Ale aj jeho knihy ujdú.“ Vidí ho ako výmyselníka, ktorý veľa papá, zle spieva a rád sa hrá s myšlienkami.
Ján Babarík si ako spisovateľ dobre uvedomuje, že záujem o čítanie u ľudí klesá, keďže príbehy sú dnes dostupné na mnohých iných médiách. Avšak, ako sám poznamenáva, „hlad po príbehoch však neutícha.“
