Dnes si pripomíname sté výročie od narodenia významnej svetovej osobnosti. Karol Józef Wojtyła, od svojho zvolenia za pápeža známy ako pápež Ján Pavol II., sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach - malom meste vzdialenom 50 km od Krakova. V roku 1978 sa stal prvým slovanským pápežom a jeho pontifikát trval vyše štvrťstoročie. Sto rokov od narodenia Jána Pavla II. Dnes si pri príležitosti stého výročia narodenia pripomíname Jána Pavla II., ktorý bol viac ako 25 rokov najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi, ale aj celosvetovo uznávanou osobnosťou.
Ján Pavol II., vlastným menom Karol Józef Wojtyla, prvý netaliansky pápež od čias Hadriána VI. (1522-23) a prvý slovanský pápež vôbec, sa narodil vo Wadoviciach pri Krakove 18. mája 1920 rodičom Karolovi a Emílii Wojtylovcom ako druhý syn. Jeho detstvo poznačilo skoré úmrtie jeho matky v čase, keď mal deväť rokov. O tri roky na to, v roku 1932, stratil aj staršieho brata Edmunda. Ako 21-ročný prišiel Karol Wojtyla aj o otca. Budúci pápež bol vychovaný v zdravom vlasteneckom a náboženskom duchu.
V roku 1938 sa zapísal na krakovskú Jagelovskú univerzitu a na dramatickú školu. Vynikal aj v športe. Keď v roku 1939 nacisti univerzitu zatvorili, bol mladý Wojtyla nútený pracovať v kameňolome a chemickej továrni, aby si zarobil na živobytie a nebol deportovaný do Nemecka. Na jeseň 1941 spoluzakladal v Krakove divadlo Teatr Rapsodyczny, ale zároveň v ňom rástla túžba po kňazstve. V roku 1942 sa zúčastňoval na tajných prednáškach z teológie v krakovskom kňazskom seminári. O rok neskôr začal študovať teológiu a vstúpil do tajného Metropolitného duchovného seminára v Krakove. Po vojne študoval teológiu na Jagelovskej univerzite a na Katolíckej univerzite v Lubline.
Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. Teologické vzdelanie si od roku 1948 dopĺňal aj na Teologickej fakulte Pápežskej dominikánskej univerzity Angelicum v Ríme. Po návrate do Krakova pôsobil ako kaplán a zároveň po obhájení docentúry prednášal na univerzitách v Krakove a v Lubline.
Štvrtého júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa krakovského. Začiatkom januára 1963 ho Pavol VI. vymenoval za krakovského arcibiskupa a 26. júna 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála.
O 11 rokov neskôr, 16. októbra 1978, kardináli, ktorí sa na konkláve zvolanom po náhlej smrti pápeža Jána Pavla I. nevedeli dohodnúť ani na jednom talianskom kandidátovi, zvolili prekvapivo 58-ročného Wojtylu za 264. pápeža. Hlasovalo za neho 103 spomedzi 109 prítomných kardinálov. Do funkcie nastúpil 22. októbra 1978.
Pontifikát Jána Pavla II. bol po prvom pápežovi, apoštolovi Petrovi (vo funkcii podľa neoficiálnych údajov v rokoch 33-67) a pápežovi Piovi IX. (1846-78) tretím najdlhším v histórii. Jeho pontifikát trval 26 rokov. Počas neho absolvoval 104 apoštolských ciest; prvú už v januári 1979, keď prišiel pozdraviť veriacich do Dominikánskej republiky, Mexika a na Bahamy. Ešte v tom istom roku navštívil rodné Poľsko. Táto udalosť sa stala zlomovým okamihom, ktorý povzbudil Poliakov v boji za slobodu.
Jána Pavla II. preslávili vo svete najmä jeho apoštolské cesty, vďaka ktorým si vyslúžil prezývku "lietajúci pápež". Prvú zo 104 zahraničných ciest absolvoval hneď tretí mesiac po svojom zvolení. Niektorí ho však za časté cesty kritizovali. V bohatých krajinách niektorí ľudia hovorili, že cesty boli finančne náročné, avšak paradoxne - čím chudobnejší bol národ, tým srdečnejšie privítanie Jána Pavla II. čakalo. Navštívil aj Izrael či Spojené štáty a bol prvým pápežom, ktorý pricestoval do Británie, kde sa stretol s kráľovnou Alžbetou II., najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi.
Nie všetci Jána Pavla II. podporovali. Tragickým dňom v jeho živote sa stal 13. máj 1981, keď ho na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mohamed Ali Agca. Už štyri dni po atentáte však Ján Pavol II. na nemocničnom lôžku nahovoril na magnetofónovú pásku príhovor k veriacim. O štyri dni Ján Pavol II. v nedeľnom príhovore z nemocnice Gemelli svojmu atentátnikovi odpustil.
Veľkodušnosť, Svätému Otcovi taká vlastná, sa prejavila nespočetnekrát aj v jeho postojoch k chudobným. Jána Pavla II. necharakterizovalo len veľké srdce, ale aj bystrý um. Od nástupu do funkcie so záujmom sledoval politickú situáciu vo svete. Zasadzoval sa za ukončenie vojenských konfliktov a výraznou mierou sa podieľal aj na páde železnej opony.
Pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu potvrdzoval tradičnú náuku rímskokatolíckej cirkvi. Odmietal zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu, umelé ukončenie tehotenstva či vysviacku žien. Na druhej strane, v roku 1993 rehabilitoval Galilea Galileiho, v roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina.
Pred 31 rokmi na Námestí sv. Petra v Ríme v duchovnom spojení so všetkými biskupmi sveta, ktorých k tomu vopred "zvolal", zasvätil Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie ľudí a národy sveta aj Rusko. Priamo v Kremli v Moskve 25. marca 1984 úkon zasvätenia v spojení s pápežom Jánom Pavlom II. vykonal slovenský biskup Mons. A o odpustenie hriechov cirkvi z minulosti, vrátane neprávostí páchaných na Židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách, požiadal Ján Pavol II. počas slávnostnej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme 12. marca 2000. Toto historické priznanie sa k hriechom cirkvi a vyjadrenie ľútosti bolo jedným z najvýznamnejších skutkov Jána Pavla II.
Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi sa počas celého pôsobenia vo Vatikáne usiloval o dosiahnutie mieru vo svete. Jedným z jeho želaní bolo uhasenie početných ohnísk nenávisti a násilia. V talianskom meste Assisi zorganizoval 24. januára 2002 Deň modlitieb za svetový mier, na ktorom sa zúčastnilo mnoho predstaviteľov rozličných cirkví. Dňa 7. apríla 2002 sa konal Deň za svetový mier i vo Svätej zemi.
Napriek vysokému veku a Parkinsonovej chorobe sa hlava rímskokatolíckej cirkvi nevzdávala a aktívne reagovala na aktuálne politické dianie vo svete. Ján Pavol II. vyzval 3. augusta 2003 katolíkov, aby sa snažili zastaviť sekularizáciu Európy, pretože tu má hlbšie ako inde na svete zapustené korene tradícia kresťanstva. Kresťanstvo a jeho jednota boli stále jeho prioritami. Dôkazom toho sa stala aj cesta Jána Pavla II. do Canterbury. V tomto anglickom meste sa modlil pri hrobe svätého Tomáša Becketa spolu s anglikánskym biskupom. Počas modlitieb na stolci nesedel nik.
Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Po prvý raz sa tak stalo 22. apríla 1990 ešte v rámci Československa, keď odslúžil omšu na letisku vo Vajnoroch. V dňoch 30. júna až 3. júla 1995 už prišiel na územie samostatnej Slovenskej republiky. V Bratislave zavítal do Dómu sv. Martina, na letisku v Janíkovciach pri Nitre ho vítalo množstvo pútnikov, potom jeho cesta smerovala do Šaštína. V Košiciach 2. júla vzdal hold protestantom zavraždeným katolíkmi v 17. storočí a jeho návšteva na Slovensku prispela k lepšiemu pochopeniu náboženského cítenia a tolerancie. K vrcholom návštevy na východe Slovenska patrilo vyhlásenie troch košických mučeníkov za svätých. Svätý Otec v homílii 2. júla 1995 vyhlásil za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Na Mariánskej hore pri Levoči prišlo na omšu s pápežom Jánom Pavlom II. asi 300.000 veriacich.
"Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii," povedal dnes už svätý Ján Pavol II. Slovákom, ktorí ho v novembri 1996 prišli pozdraviť pri 50. výročí kňazstva.
Počas ďalšej návštevy Slovenska v dňoch 11.-14. septembra 2003 Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. V "slovenskom Ríme", do ktorého pôvodne podľa programu nemal prísť, navštívil Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. V Banskej Bystrici celebroval pontifikálnu svätú omšu na Námestí SNP. Po omši zavítal do Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne.
Za 26 rokov svojho pontifikátu Ján Pavol II. vyhlásil 1345 blahorečených a 483 svätých. Hlasy, ktoré už po jeho odchode do Otcovho domu volali po čo najskoršom vyhlásení Jána Pavla II. za svätého, boli vyslyšané 27. apríla 2014. Na pohrebe 8. apríla 2005 vo Vatikáne viacerí veriaci držali v rukách transparenty s nápisom: "Santo Subito" (Ihneď svätý). Kardinál Joseph Ratzinger na záver zádušnej homílie povedal: "Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí v Božom okne, pozerá sa na nás a žehná nám."
Ján Pavol II. Pápež, ktorý sa zapísal do dejín
Na následky ťažkej choroby vo veku 84 rokov v Apoštolskom paláci vo Vatikáne 2. apríla 2005 v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva Ján Pavol II. zomrel. Pápež Ján Pavol II. sa preslávil aj ako spisovateľ. Je autorom 14 encyklík, ktorých obsahom sú náuky, smernice a ustanovenia v oblasti viery, mravov a cirkevnej disciplíny.
Základné informácie o Jánovi Pavol II.:
| Občianske meno: | Karol Józef Wojtyła |
| Narodenie: | 18. máj 1920, Wadowice, Poľsko |
| Úmrtie: | 2. apríl 2005, Vatikán |
| Pontifikát: | 16. október 1978 - 2. apríl 2005 |
| Počet zahraničných ciest: | 104 |
| Počet blahorečených: | 1345 |
| Počet svätých: | 483 |