Register Peniaze.sk zobrazuje iba údaje, ktoré boli zverejnené na základe zákona v rôznych registroch. Vydavateľ týmto spôsobom spracováva osobné údaje v súlade s čl. 6 ods. 1 písm. Ak ste na našich stránkach zistili, že uvádzané údaje nezodpovedajú realite, skontrolujte prosím, či chyba nie je priamo v príslušnom zdrojovom registri. Ak áno, obráťte sa s požiadavkou na opravu údajov na príslušnú inštitúciu uvedenú na tejto stránke.
Umenie a kultúra
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sprístupnilo v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli výstavu obrazov žilinského výtvarného umelca Zola Kéryho. Venuje sa grafike a krajinomaľbe s tematikou slovenskej dediny a života vidieckeho ľudu. Zolo Kéry sa narodil v roku 1938 vo Veľkých Vozokanoch. Vo výtvarnom umení sa vzdelával súkromne i v ateliéri u akademického maliara Fera Kráľa. Pracoval takmer tridsať rokov v Považských chemických závodoch ako výtvarník na propagačnom oddelení. Je členom Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska a Slovenskej výtvarnej únie. Jeho diela poznajú nadšenci výtvarného umenia i v Česku, Poľsku, Nemecku a Maďarsku. Vidiecky žáner predstavuje v expresívnej, poetickej a imaginárnej podobe. Vnímavému divákovi neunikne paralela s tvorbou umelcov slovenskej výtvarnej moderny, napríklad Martina Benku, či Ľudovíta Fullu. V živote dedinského človeka hľadá harmóniu a melódiu všedného i sviatočného dňa. Na výstave si návštevníci môžu pozrieť kolekciu nápaditých olejomalieb, do ktorých autor majstrovsky zakomponoval koláž. „Základným nositeľom vizuálneho vnemu jeho komorne ladených obrazov je línia, ktorá lapidárnou formou naznačuje ľudské postavy, konkrétnosti prírodných artefaktov a javov. V poslednom období napätie vo svojich obrazoch hľadá v kombinácií malieb s kolážou. Výstava je sprístupnená do 22. júna 2026.
Dezider Milly bol akad. maliar, národný umelec, slovenský výtvarník, maliar, grafik, reštaurátor, vysokoškolský pedagóg, zakladajúci a najvýznamnejší predstaviteľ výtvarného umenia Rusínov na Slovensku. Narodil sa v rodine duchovného. Vyštudoval Učiteľský seminár v Prešove a Vysokú umelecko-priemyslovú školu v Prahe u profesorov Arnošt Hofbauer, Josef Schusser. Učil v obciach Orlov, Plaveč a v Učiteľskom seminári v Prešove. Potom žil v Bratislave (od roku 1946). Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Oddelení pre výtvarnú výchovu SVŠT v Bratislave (1946), na Ústave pre kreslenie a maľovanie pri Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1947 - 1949), bol profesorom na Katedre všeobecného a krajinárskeho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení (VŠMU) v Bratislave, bol aj rektorom VŠVU (1952). Jeho umelecké začiatky ovplyvnili dve okolnosti - vrúcny vzťah k rodnému kraju (autor pochádzal z prostredia rusínskeho etnika na východnom Slovensku). Druhým zdrojom podnetov sa stala Praha. Návrat do rodného kraja po ukončení vysokoškolského štúdia ho priviedol k detailnejšiemu záujmu o rodnú krajinu a každodenný život na dedine (Orlovská krajina, 1941, Kyjov, 1942, Pusté pole, 1944, a i.), jeho diela z tohto obdobia majú symbolicko-melancholický charakter. Do slovenského výtvarného života výrazne zasiahol svojou prvou samostatnou výstavou v Bratislave (1943), o ktorej písali Ján Mudroch, Štefan Bednár, Jaroslav Dubnický a i. Jeho umenie bolo predznačené otvorenou príchylnosťou ku kuboexpresii; jeho zdrojom bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českej senzuálnej maľby Jan Zrzavý, od neho pochádzal i jeho návratný ikonografický motív blúdiacej ženy, blúdiacich zástupov ľudí neurčitou, fantazijnou krajinou ako zašifrovaný odkaz k dobovému politickému dianiu. Postavu zapájal do prírodného rámca. Jeho poetická, baladicky ladená tvorba našla v tom čase živý ohlas medzi pokrokovo protifašisticky zmýšľajúcou verejnosťou i umelcami. Po oslobodení sa jeho dielo, ktorým prispel do viacerých výtvarných disciplín, stáva súčasťou slovenskej výtvarnej kultúry. Zvlášť cenný je jeho prínos pre slovenskú krajinomaľbu. Dezider Milly: Dievča v krajine, 1960, akvarel, 19,60 cm x 29,80 cm. Maľoval najmä imaginárne ženské postavy, sprievody pútnikov, vyľudnené krajiny. Pre slovenské umenie objavil východoslovenskú krajinu s jej melancholickými farbami a tvarmi ako nositeľku hlbšieho poetického obsahu, čím jeho tvorba nadobudla osobitý význam v dobovom i generačnom kontexte. V 50. a 60. rokoch 20. storočia venoval obrazové a grafické cykly tragickému osudu obce Tokajík. Od polovice 60. rokov sa sústredil prevažne na krajinomaľbu. Cyklus obrazov inšpirovaných podbeskydskými baladami vychádza z folklórneho bohatstva ľudu na východnom Slovensku. Samostatne vystavoval v Prešove, Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Košiciach, Prahe, Budapešti. Súborné výstavy mal v Bratislave, Dolnom Kubíne, Svidníku, Banskej Bystrici, Trenčíne. Získal niekoľko ocenení. Roku 1971 mu udelili titul národný umelec.
Osobnosti slovenskej histórie a literatúry
Martin Korbeľa (* 25. 6. 1921 Pukanec), Ing. generálporučík, profesionálny vojak, počas 2. svetovej vojny veliteľ tanku Slovenskej armády, s ktorým dezertoval na stranu partizánov, následne príslušník 1. čs. partizánskeho oddielu v ZSSR a 2. čs. partizánskej brigády.
Vlado Uhlár (* 16. 11. 1912 Pažiť, okr. Ilava) - dátum úmrtia 2. 8. 1996.
Ján Turský (* 6. 1. 1824 Žilina) - dátum úmrtia 2. 8. 1876.
Michal Semian (* 3. 8. 1741 Vrádište) - dátum úmrtia 29. 4. 1812.
Klementína Ruppeldtová (* 27. 11. 1850) - dátum úmrtia 4. 8. 1926.
Dezider Milly (* 7. 8. 1906 Kyjov, okr. Stará Ľubovňa) - dátum úmrtia 1. 9. 1971.
Milan Kraus (* 20. 8. 1924) - dátum úmrtia 8. 8. 2006.
František Anton Maulbertsch (* 7. 6. 1724) - dátum úmrtia 8. 8. 1796.
Vladimír Buben (* 25. 9. 1888 Hradec Králové, Česko), prof.
Bohuslav Chropovský (* 9. 8. 1926 Čataj) - dátum úmrtia 5. 5. 2009.
Július Považan (* 9. 8. 1926 Žiar nad Hronom) - dátum úmrtia 21. 2 2011.
Henrich Sajbéli (* 20. 7. 1804) - dátum úmrtia 9. 8. 1886.
František Fabri (* 10. 8. 1726 Levice) - dátum úmrtia 19. 1. 1788.
Milan Drobena (* 1. 7. 1927) - dátum úmrtia 10. 8. 2006.
Svetozár Abel (* 11. 8. 1929) - dátum úmrtia 11. 8. 1986.
Alina Ferdinandy (* 11. 8. 1926 Košice) - dátum úmrtia 17. 9. 1974.
Ján Horecký (* 8. 1. 1920) - dátum úmrtia 11. 8. 2006.
Ján Blahoslav Benedikti (* 11. 8. 1796 Ľuboreč) - dátum úmrtia 25. 11. 1847.
Viera Szathmáryová-Vlčková (* 9. 6. 1900) - dátum úmrtia 12. 8. 1966.
Irena Tonkovičová (* 31. 1. 1908) - dátum úmrtia 12. 8. 1996.
Miroslav Ďurža (* 8. 6. 1944) - dátum úmrtia 13. 8. 2006.
Ľudovít Karol Semian (* 21. 3. 1816) - dátum úmrtia 13. 8. 1891.
Ján Vittek (* 27. 12. 1793) - dátum úmrtia 13. 8. 1866.
Oľga Hanáková (* 14. 8. 1926 Bánovce nad Bebravou) - dátum úmrtia 25. 9. 1990.
Štefan Sandtner (* 30. 4. 1916) - dátum úmrtia 14. 8. 2006.
Karol Kuzmány (* 16. 11. 1806 Brezno), básnik, prozaik, náboženský spisovateľ, autor odbornej literatúry, literárny kritik, estetik, prekladateľ, redaktor, vydavateľ, teológ, evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, člen slovenského spolku Tatrín, prvý úradujúci podpredseda Matice slovenskej, člen slovenskej matičnej deputácie u cisára vo Viedni, významný predstaviteľ formovania slovenského literárneho romantizmu. Narodil sa v rodine literárne činného evanjelického farára Jána Kuzmányho ako posledné z deviatich detí. Študoval na gymnáziu v Dobšinej (1817 - 1820) a Gemeri (1820 - 1822), na evanjelickom lýceu v Bratislave (1822), teológiu a filozofiu dejín na Univerzite v Jene (Nemecko). Pri návrate na Slovensko v Prahe nadviazal kontakty s predstaviteľmi českého obrodeneckého hnutia Josefom Jungmanom, Františkom Palackým a ďalšími. Pôsobil ako súkromný vychovávateľ v Lipanoch (u Jána Prónaia), neskôr ako profesor kežmarského gymnázia (1829 - 1830), kde viedol študentskú spoločnosť a vychovával mládež, aby si osvojila národnú literatúru a históriu. Bol evanjelickým farárom vo Zvolene (1830 - 1832) a v Banskej Bystrici (1832 - 1849). Bol profesorom na Univerzite vo Viedni (od 1849), superintendantom ev. cirkvi v Banskej Bystrici a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej v Martine, kde bol zároveň farárom (od 1863). Viedenská evanjelická teologická fakulta ho menovala za profesora praktickej teológie (1849) a vo Viedni získal aj čestný doktorát teológie (ThDr. h. c.) (1863). V Banskej Bystrici rozvinul osvetovú činnosť - bol predsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti, založil opatrovňu (1844) - a takisto literárnu činnosť. Vydával almanach Hronka (1836 - 1839) Podtatranská zábavnica. Časopis krasomilného a užitečného čtení, vedením Karla Kuzmányho, ktorý vychádzal tri razy do roka a ktorý sa stal významným článkom vo vývine slovenského romantizmu. V Hronke uverejnil aj diela, ktoré sa stali v slovenskej literatúre dôležitými medzníkmi - Kollárovu rozpravu O literárnej vzájomnosti, Chalúpkovo Kocúrkovo, uverejňoval v nej preklady diel antických autorov, pôvodné úvahy, články, cestopisy, práce štúrovskej generácie. V 30. rokoch sa stal organizátorom literárneho života, ako literárny kritik vyzdvihol význam Mája českého básnika Karla Hynka Máchu, bránil jeho poéziu pred českými kritikmi a v elegicky ladenej básni Pláč nad smrtí Karla Hynka Máchy (1836) vyjadril smútok nad jeho smrťou. Odmietol bernolákovskú slovenčinu ako nevhodnú na spisovný jazyk pre všetkých Slovákov. Uznával však veľkolepú tvorbu Jána Hollého, zdôrazňoval, že keby bol Hollého Svätopluk napísaný v češtine, mnohí by sa ho naspamäť naučili (v tom čase sa zasadzoval za zotrvanie pri spisovnej češtine a za udržanie jednotnej česko-slovenskej literatúry). Aktivizoval však slovenské národné cítenie, citový vzťah k slovenskej vlasti posilňovaný vedomím príslušnosti k Slovanstvu. Po uzákonení novej spisovnej slovenčiny sa v 40. rokoch ju prijal ako slovenský spisovný jazyk, podporoal ju a jej používaním sa zapojil do prevažujúceho romantického literárneho prúdu. Výrazne sa zaslúžil o založenie slovenského gymnázia v Martine. S predsedom Matice slovenskej Štefanom Moysesom, banskobystrickým rímskokatolíckym biskupom, symbolizovali nadkonfesionálnu jednotu slovenského národa. Básnické prvotiny vytvoril počas štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave. Písal reflexívne a vlastenecké básne, prózu a literárnu estetiku. Už v Kežmarku vznikali jeho oslavné básne na Tatry, ktoré preňho znamenali majestátny symbol Slovenska. Napísal cyklus klasických zneliek antikizujúceho a ódického charakteru a sonetov Hraní fantazie (1834), idylický epos Běla (Hronka 1836) s podtitulom Vzdělanenka, v ktorého dejovú líniu tvorí sentimentálne ladený vzťah učiteľovej dcéry Běly so vzdelaným obchodníkom a uvedomelým Slovákom Milnovom. Do tohto hexametrami písaného eposu vkomponoval piesne evokujúce ľudovú slovesnosť a balady Voda a Děvino hynutí, a tak folklórne ladenými vložkami naznačil novú cestu slovenskej literatúry, smerujúcu k romantizmu. V Běle uplatnil estetické názory a koncepcie, ktoré rozpracoval v priekopníckej práci slovenskej estetiky - v teoretickom spise O kráse (1836). V spise predstavil estetický ideál krásy, pravdy a dobra, venoval sa v ňom otázkam umenia a literatúry, usiloval sa vymedziť základné estetické kategórie. V tých časoch to bola výnimočná práca o principiálnych otázkach umenia a literatúry. Napísal aj spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav (1838, vychádzal na pokračovanie v časopise Hronka), ktorý je pokusom o literárny model národného života a v ktorom reaguje na národnú a sociálnu situáciu a zamýšľa sa nad otázkami národa a jeho kultúry. Aj keď má spomínaný román ešte znaky klasicistickej prózy, propaguje v ňom romantickú estetiku a poéziu. Načrtol v ňom aj úlohy inteligencie v živote národa - zásady a vzory ľudovýchovy, zaujal postoj k národnej histórii a pod. Neskôr sa venoval náboženskej a príležitostnej poézii (na prelome 30. a 40. rokov). Do povedomia verejnosti najvýraznejšie prenikol v 40. rokoch básňami v duchu štúrovskej poézie. V revolučnom roku 1848 uverejnill báseň Sláva šľachetným (1846), ktorá bola zhudobnená, stala sa hymnickou piesňou Kto za pravdu horí a zaradila sa medzi nadčasové, nesmrteľné slovenské básne. Prispieval do pražských Květov, literárneho almanachu Zora, českého literárneho almanachu Vesna, Štúrových Slovenských národných novín, literárneho almanachu Lipa, Slovenských pohľadov, Evanjelických cirkevných novín, Černokňažníka, do Lichardovho Obzoru, Dobšinského Sokola i Sokola V. Paulinyho-Tótha, do Pešťbudínskych vedomostí a ďalších časopisov a novín. Vypracoval mnoho hesiel pre Riegrov český Náučný slovník. Najmä počas kňazského pôsobenia v Banskej Bystrici sa venoval aj náboženskej spisbe, napísal Modlitby, Evanjelický funebrál, Život Martina Luthera, Katechyzmus evanjelický, Zpěvník (spolutvorca) (1835 - 1845). Vypracoval aj cisársko-kráľovský patent na usporiadanie ev. a. v. cirkvi (1851), , podľa ktorého sa následne organizovala väčšina slovenských cirkevných zborov. Napísal odborné práce o cirkevnom práve v nemeckom jazyku - vydal trojzväzkové dielo Praktische Theologie der evanjelische Kirche augsb. und helvet. Conf. (1856 - 1860). Dátum úmrtia 14. 8. 1866.
Rudolf Mrlian (* 15. 8. 1916) - dátum úmrtia 27.1.2010.
Melánia Nemcová - dátum úmrtia 16. 8. 2006.
Jozef Fundárek - dátum úmrtia 17. 8. 1991.
Karol Spišák (* 17. 8. 1941) - dátum úmrtia 13. 3. 2007.
Radislav Matuštík (* 18. 4. 1929 Čejč, Česko), doc. PhDr., CSc., teoretik umenia, vysokoškolský pedagóg, výtvarný kritik, publicista, fotograf, konceptuálny umelec, autor monografií o slovenských výtvarných umelcoch, jedna najvýznamnejších osobností slovenskej umenovedy 20. storočia. Dátum úmrtia 17. 8. 2006.
Štefan Janda (* 5. 7. 1848) - dátum úmrtia 17. 8. 1936.
Ivan Parík (* 17. 8. 1936 Bratislava) - dátum úmrtia 2. 3. 2005.
Svetozár Hurban Vajanský (* 16. 1. 1847 v Hlbokom), básnik, prozaik, realista, literárny a divadelný kritik, dramatik, prekladateľ, publicista, redaktor, politik, advokát, spolutvorca modernej literárnej kritiky na Slovensku, ideológ a organizátor slovenského národného hnutia, najvýraznejšia postava slovenského národného života v poslednej tretine 19. storočia. Dátum úmrtia 17. 8. 1916.
Ján Augustín Langhoffer (* 9. 1. 1788) - dátum úmrtia 17. 8. 1836.
Dušan Dobrík (* 5. 10. 1934) - dátum úmrtia 19. 8. 1986.
Ján Martin Novacky (* 11. 11. 1899) - dátum úmrtia 19. 8. 1956.
Benedikt Čaplár (* 3. 1. 1821) - dátum úmrtia 19. 8. 1906.
Alojz Behunek (* 20. 8. 1846 Šenkvice), národovec, historik, katolícky kňaz, pedagóg, funkcionár Spolku sv. Cyrila a Metoda. Dátum úmrtia 6. 1.1932.
Július Satinský (* 20. 8. 1941) - dátum úmrtia 29. 12. 2002.
Ladislav Šulgan (* 20. 8. 1891 Nitra) - dátum úmrtia 25. 10. 1968.
