Betlehem, mesto v judských kopcoch 8 kilometrov južne od Jeruzalema, je podľa evanjelií Matúša a Lukáša považované za miesto narodenia Ježiša.
V súčasnosti mesto Betlehem patrí pod palestínsku samosprávu.
Kresťanská viera posvätila Betlehem ako Ježišovo rodisko už takmer dve tisícrocia.Jaskynné miesto narodenia Pána v Betleheme „identifikoval“ svätý Justín mučeník, kresťanský apologét z 2. storočia. Archeologické dôkopy naznačujú, že táto jaskyňa bola už existujúcim posvätným miestom zasväteným Adonisovi, starogréckemu božstvu vegetácie, ktorého smrť a znovuzrodenie predstavovali kolobeh prírody.
Bazilika Narodenia Pána
Ústredným miestom v Betleheme je Bazilika narodenia, ktorá je špecifická tým, že pri vstupe do nej sa človek musí zohnúť, lebo má veľmi nízke dvere. Je to krásne vyjadrenie toho, že keby sme mali my napísať scenár o tom, ako by mal byť zachránený svet, tak by sme ho určite písali inak. Toto je krásny výraz Božej logiky a pedagogiky, ktorá je iná ako ľudský pohľad. V tomto prípade si Boh vyberie spôsob, ktorý je nenápadný. A má to aj praktický rozmer: keď hrozilo, že moslimské nájazdy zničia baziliku, kresťania vstup do vnútra baziliky zastavali a nechali len maličký prierez, ktorým sa aj dnes vstupuje do baziliky, práve preto, aby tam nemohli vojsť na koňoch. Preto sa aj dnes hovorí, že je to brána pokory.
Prvý chrám tam postavil cisár Konštantín už v roku 326, ale Hadrián, ktorý bol veľmi naklonený pohanským tradíciám, tam pred ním postavil chrám zasvätený Adonisovmu božstvu. On sa totiž snažil, aby všetky miesta, ktoré si kresťania uctievali, zmizli. Často však urobil úplný opak. Bazilika bola zničená len raz v roku 538 Samaritánmi a v roku 540 cisár Justinián postavil novú baziliku na pôdoryse dnešnej baziliky. Keď prišli Peržania do Betlehema, tak tam našli krásnu mozaiku Klaňania sa troch kráľov. Povedali si, že to sú naši, tak ju nezničíme.
Najväčší rozmach zažila bazilika počas križiackych výprav. V roku 1347 františkáni opravili strechu, ale v 16. storočí sú vyhnaní gréckymi pravoslávnymi. Až rok 1852 prinesie definitívne rozhodnutie, keď Turci nariadia Status quo - kto aký objekt vlastní, taký mu aj zostal.
Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od r. 540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch aj pre rešpektovanie kresťanského kultu na tomto mieste moslimami. Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, každý sa musí zohnúť-pokloniť, pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone je znížená zamurovaním. Obdivujeme krásny zreštaurovaný interiér a jeho výzdobu, kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným, a tak čakáme kým otvoria Jaskyňu narodenia Pána.
Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa dostávame dnu. Miesto je očiernené od sviečok, ale my sa hlavne chceme pokloniť na mieste, kde sa narodil Ježiško. Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“. Zotrvať môžeme iba chvíľu, aby sme nechali priestor aj ostatným čakajúcim.
Jaskyňa je pod hlavným oltárom, predtým tam bola tradičná hosťovská izba, „…v hostinci nemali miesta…“ je zastaralý preklad, myslela sa tým hosťovská izba, tak ako v tom čase stavali domy v Betleheme. Jasličky z jaskyne sa od r. 560 nachádzajú v Ríme v Santa Maria Maggiore.
Vchádzame aj do Jaskyne mágov, ktoré ako jediné patrí františkánom a môžu sa tu slúžiť sv.omše. Za dverami je skrytá aj ďalšia sieť podzemných jaskýň. Vedľa baziliky je postavený františkánmi KOSTOL SV.KATARÍNY s krásnym stredovekým chrámovým dvorom a s podobizňou sv.Dieťaťa. Priamo v kostole sú aj schody, ktorými sme zišli do JASKYNE SV.JOZEFA, JASKYNE NEVINIATOK a JASKYNE SV.HIERONYMA, ktorý tu prekladal sv.písmo z vtedajšej aramejčiny do latinčiny.
Jaskyňa mlieka
Okrem Baziliky narodenia je zaujímavá aj Jaskyňa mlieka. Táto jaskyňa nemá biblický základ, je to skôr o bohatej tradícii. Tradícia hovorí o tom, že keď sa Herodes rozhodol zabiť všetky deti do dvoch rokov, Panna Mária s Jozefom utekajú do Egypta. A keďže Pán Ježiš nie je len dokonalým Bohom, ale aj dokonalým človekom, tak bol hladný, zaplakal a Panna Mária ho potrebovala nadojčiť. Tradícia vraví, že vošla do jaskynky a nadojčila ho, no niekoľko kvapiek mlieka malo spadnúť na zem a zbeleli od nich všetky steny jaskyne.
Podľa legendy na mieste kvaplo materské mlieko Panny Márie, keď unikali so sv.rodinou do Egypta a jaskyňa zbelela. Byzantská kráľovná Eusébia tu prosila za dieťa a narodil sa jej princ, spravujú tu aj ďalšie poďakovania za narodenie dieťaťa od pútnikov. Prosiaci pútnici sa tu modlia za dar dieťaťa, za rodičov, za deti aj...
Táto jaskyňa bola mnohými oddávna navštevovaná a uctievaná. Prichádzajú sem nielen kresťania, ale aj moslimovia, pretože toto miesto je spojené so zázrakom počatia života. Mnohé mamy, ktoré dlhé roky nemôžu mať dieťa, sem prichádzajú prosiť. Tisícky takýchto prípadov sú už dnes zachytené, keď mnohé mamy po návšteve jaskynky otehotneli a dnes majú živé, zdravé deti.
Z baziliky sa uličkami Betlehema vydávame na ďalšie zaujímavé miesto - JASKYŇA MLIEKA.
Treba sa k nej vydať z hlavného námestia, prejsť uličkou plnou obchodíkov s vôňou olivového dreva a až potom sa odrazu z ničoho nič vynorí kaplnka ukrývajúca jaskyňu. Príbeh hovorí o tom, že tu mala spadnúť kvapka mlieka Panny Márie a vďaka tomu sa jaskyňa sfarbila do snehobielych odtieňov.
Jaskyňa sa dnes ukrýva v kaplnke, ktorá dostala svoju fasádu v dnešnej podobe až v roku 1872. Miesto je však overené stáročiami, pretože už Byzancia ho zastrešila kostolom v 5.storočí. Vojdete dnu a nájdete tu neveľký priestor s kaplnkou, kde občas sedí niekoľko pútnikov. Hlavná časť priestoru patrí spomínanej jaskyni, kde nájdete po stenách zastrčených mnoho odkazov od žien či od párov, ktoré sem prišli s túžbou po dieťati. Tým, ktorým sa to podarilo sa takto prišli poďakovať.
Dlhé roky sa totiž verilo, že práve modlitby na tomto mieste vedia pomôcť a boli dokonca časy, kedy sa kriede zo stien pripisovali špeciálne vlastnosti. Unikátom je aj ikona Panny Márie, ktorá leží na konci celého priestoru. Je tu znázornená Panny Mária ako kojí s čím sa veľmi často naozaj človek nestretne.
Pole pastierov
A čo napríklad Pole pastierov? Je to autentické miesto, ktoré niekedy patrilo Bózovi. Na tomto poli stretol Rút a vyvolil si ju za svoju manželku. Je to miesto, ktoré ako jedno z mála pripomína vtedajšie časy pastierov. Nachádzame tam políčka, ktoré vyzerajú ako za čias Pána Ježiša.
Boli to pasienky, na ktoré odchádzali pastieri, aby sa postarali o stáda, ktoré im boli zverené. Pastier nemal žiadne práva, bol to akoby nečistý človek, nemohol ísť do chrámu, čiže aj keby mal ísť svedčiť na súde, tak jeho svedectvo sa nebralo ako pravdivé.
Pole pastierov, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov od centra Betlehema, pripomína udalosť, keď sa anjel Pána zjavil pastierom a oznámil im radostnú zvesť: Sláva Bohu na výsostiach, čo si pripomíname počas slávnostných svätých omší.
Na snímke je námestie v Betleheme, ktoré sa volá Pole pastierov. Práve tu mali pastieri prijať posolstvo o narodení Ježiša Krista. Ako pamiatka na výnimočnú udalosť tu stojí Kaplnka Gloria in excelsis Deo. Má tvar beduínskeho stanu a priečelie zdobí anjel, symbol ohlasovania radostnej zvesti. Vnútri sa nachádzajú maľby anjelovho zvestovania pastierom; pastierov, ktorí vzdávajú Ježišovi úctu, a pastierov oslavujúcich narodenie. Kaplnku i okolitý areál dnes spravujú františkáni.
Ďalšie zaujímavé miesta v Betleheme
V Betleheme je množstvo zaujímavých miest. Najmä také, ktoré sú spojené napríklad s karmelitánskou či saleziánskou spiritualitou. Napríklad saleziáni tam majú veľmi kvalitné viniče, ktoré umožňujú robiť nielen omšové vína. Karmelitánky tu majú svoju sväticu - Máriu od Ukrižovaného -, ale aj sestru, ktorá bola zabitá, lebo konvertovala z moslimskej na kresťanskú vieru. Sú tam aj miesta, ktoré sú spojené s bežným životom Betlehemčanov.
Vianoce sú v Betleheme určite iné, lebo to nie je len o tom, ako ich prežívame v určitej romantike, ale sú to doslova a do písmena sprítomnené Vianoce. To, čo je posvätné, sa ukrýva v tajomstve jaskynke. Uvedomiť si, čo sa tam stalo a aký to má dosah na náš život.
Človek začne vnímať Sväté písmo po návšteve Svätej zeme úplne inak. Po šiestich storočiach sa blíži reštaurovanie „kolísky“ kresťanstva, Svätej jaskyne v Betleheme - miesta, kde sa podľa tradície narodil Ježiš. Na iniciatíve sa podieľa Grécko-pravoslávny patriarchát, Kustódia Svätej zeme i bratská spolupráca Arménskeho pravoslávneho patriarchátu. Sám Mahmúd Abbás, ktorý 5. a 6. novembra navštívil Rím, počas stretnutia s pápežom Levom XIV. a následne pri otvorení výstavy Bethlehem Reborn v komplexe San Salvatore in Lauro, spomenul obnovenie prác na mieste, kde sa narodilo Knieža pokoja, a označil to za „znamenie veľkej nádeje a znovuzrodenia pre celú Svätú zem“. Renovácia sa uskutoční v súlade s prezidentským dekrétom o obnove miesta, ktorý bol vydaný už v roku 2024, a historickým status quo, ktoré reguluje posvätné miesta. Obnovu opäť vykoná talianska firma, ktorá pred dvoma rokmi renovovala aj Baziliku Narodenia Pána. Predbežné prípravy, ako sa uvádza na webovej stránke Kustódie, boli dokončené a práce sa čoskoro začnú. Okrem zásahov v jaskyni, na holej skale, mramorových podlahách, stĺpoch a dekoráciách i hviezde, presnom mieste Ježišovho narodenia, projekt zahŕňa technické konsolidačné opatrenia v priľahlých častiach, odrážajúce architektonickú jednotu posvätného miesta aj ducha spolupráce, ktorý ho zachováva pre celé ľudstvo. Reštaurovanie poskytne podporu mnohým rodinám miestnych pracovníkov (vyškolených v reštaurovaní), ktorí sa budú podieľať na tomto dôležitom projekte, a tým aj ekonomike Betlehemu, ktorá bola zdevastovaná konfliktom medzi Izraelom a Hamasom a zastavením pútí, ktoré sa teraz, na začiatku „fázy 2“ mierového plánu Donalda Trumpa, pomaly obnovujú. Je to teda znamenie znovuzrodenia, ale aj silne ekumenická udalosť, ktorá je výsledkom spolupráce medzi Grécko-pravoslávnym patriarchátom a františkánmi, strážcami Jaskyne. „Obnoviť toto sväté miesto znamená zachovať kontinuitu viery, pamäti a úcty v krajine narodenia Ježiša Krista. Prostredníctvom tohto spoločného úsilia cirkvi v Jeruzaleme chránia evanjeliové dedičstvo, ktoré im bolo zverené, a zaručujú, že veriaci všetkých tradícií môžu naďalej so zbožnosťou ctiť miesto narodenia Krista. Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. V betlehemskej Jaskyni narodenia Pána sa po prvý raz za šesť storočí začali rozsiahle reštaurátorské práce, ktoré majú zachovať jedno z najposvätnejších miest kresťanstva. Podľa kresťanského novinára Paula Calverta ide o mimoriadne významný moment, keďže Chrám Narodenia patrí medzi najstaršie kostoly Blízkeho východu a Betlehem označil za „hlavné mesto kresťanstva“. Obnova sa zameriava na poškodené skaly, mramorové podlahy, stĺpy aj ikonickú štrnásťcípu hviezdu označujúcu miesto Ježišovho narodenia. Práce vykonáva talianska spoločnosť, ktorá už v minulosti reštaurovala samotnú baziliku. Projekt má zároveň pomôcť miestnej ekonomike a kresťanskej komunite, ktorá trpí dôsledkami vojny, pandémie a kolapsu cestovného ruchu.
Je možné, že dnešný deň si mnohí prečítajú Evanjelium podľa Lukáša, v ktorom sa opisuje to, ako Ježiš prišiel na tento svet. V ňom sa dozvedáme, že to bolo v meste Betlehem, na dnešnom palestínskom Západnom brehu, asi 10 kilometrov od Jeruzalema. Rovnaké mesto spomína aj Evanjelium podľa Matúša. Mnohí historici sa zhodujú na tom, že Ježiš nebol fiktívnou postavou, ale skutočnou historickou osobnosťou. Druhá vec je pohľad na časť Biblie - Nový zákon a opis jeho života. Portál IFL Science píše, že minimálne od 2. storočia po Kristovi ľudia verili, že Ježiš sa narodil v jaskyni na mieste, kde je momentálne postavený chrám Narodenia Pána v Betleheme a je chránenou pamiatkou UNESCO. Kostol bol dokončený v roku 339 a za posledných 1700 rokov prešiel mnohými prestavbami a renováciami. Chrám Narodenia Pána v Betleheme. Avšak iné evanjeliá, či už podľa Mareka alebo Jána vyslovene Betlehem nespomínajú. Marek píše, že Ježiš pochádzal z Galilejského Nazaretu, no nezmieňuje sa o Betleheme. Aj Ján spája Ježiša s Galileou a Nazaretom. Ježiša spomína aj Korán, keďže táto moslimská kniha považuje Ježiša za Božieho proroka. Historik Galvan Estrada III. uvádza pre The Conversation, že Biblia sa snažila vykresľovať Ježišovo narodenie v Betleheme, keďže Ježiš má byť z rodu Dávidovho. Tým, že Lukáš a Matúš v evanjeliách spojili Ježiša s Betlehemom, prispeli k všeobecnému presvedčeniu, že sa tam Ježiš naozaj narodil. Faktom ale ostáva, že to nachádzame iba v týchto dvoch textoch.
13. Prezident Palestíny Mahmúd Abbás oznámil renováciu Jaskyne Narodenia v Betleheme, miesta, kde sa narodil Náš Pán Ježiš Kristus. Renovácia sa uskutoční na základe prezidentského dekrétu. Pôjde o pokračovanie procesu obnovy Baziliky Narodenia, začatého v roku 2013, ktorý doteraz zahŕňal mozaiky, fresky, vitráže, ale aj konštrukciu strechy. Podľa prezidenta Abbása sa začatie prác na mieste narodenia Ježiša Krista stane „znakom nádeje a znovuzrodenia pre Svätú zem“. Palestínsky líder oznámil tiež svoju prítomnosť na tohtoročnej Polnočnej omši v Betleheme po dvojročnej prestávke, spôsobenej politickou situáciou.
Pri poslednej veľkej historickej obnove strechy a konštrukcie Baziliky (a tým sprostredkovane aj priestoru nad Jaskyňou Narodenia) v 15. stor. Podľa monografie Michele Bacciho The Mystic Cave. A History of the Nativity Church in Bethlehem vyšlo najavo, že na rekonštrukcii sa podieľalo Burgundsko, ktoré sa v roku 1448 zaviazalo financovať obnovu strechy, dodalo drevo na krovy, a Angličania, ktorí dodali olovo na pokrytie strechy. Palestína už teraz narazila pri snahách o rekonštrukciu na problém v podobe židovského štátu. V roku 1967 obsadil Izrael palestínske územia a v dokumentoch k zápisu Baziliky Narodenia do zoznamu UNESCO sa priamo uvádza, že židovská okupačná moc sťažuje zabezpečenie materiálom a technikou na údržbu a obnovu Betlehemskej jaskyne. Problémom sú aj obmedzenia voľného pohybu pre Palestínčanov uložené izraelskými silami. Problémom sú aj konflikty medzi troma kresťanskými denomináciami, ktoré majú kontrolu nad Bazilikou narodenia Krista (františkáni, grécki pravoslávni, Arméni). V roku 2019 brzdil práce na obnove tiež nedostatok financií (cca 2 mil. USD). Historik Michele Bacci a správy UNESCO hovoria, že pokusy o opravy boli opakovane „paralyzované“ práve kvôli napätiu medzi jednotlivými kresťanskými komunitami spravujúcimi chrám.
Aké zvláštne a tajomné sú cesty Prozreteľnosti. Kto by povedal, že práve z úst tých, ktorí nepoznajú svetlo Kristovho Evanjelia, vyjde slovo o oprave miesta, kde sa Svetlo narodilo. Nech kresťania nezabudnú vrúcnu modlitbu, aby kamene jaskyne nežiarili len estetickou krásou, ale aby opäť žiarili ako prejav živej katolíckej viery. A tak, keď sa obnovuje Jaskyňa Narodenia Krista v Betleheme, nech sa zároveň obnovuje aj jaskyňa nášho vnútra.
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu. Aby bolo možné diskutovať o pútnických miestach v kresťanskej tradícii, je dôležité najprv rozlišovať medzi týmito miestami zvonka „Svätej zeme“ Blízkeho východu a ďalších krajín vo vnútri toto všeobecné územie. Kresťanské pútnické miesta vo Svätej zemi sa však považujú za posvätné, pretože priamo súvisia so skutočným životom Ježiša. Či bol Ježiš niekedy prítomný na týchto miestach alebo nie, je predmetom intenzívnych odborných diskusií. Niektorí úzkoprsí teológovia a fundamentalistickí kresťania môžu trvať na skutočnosti na základe svojej viery. Historici však vysvetľujú, že existuje len málo historických dôkazov, ktoré by túto záležitosť podložili.
Betlehem, ktorý sa nachádza v judských kopcoch 8 kilometrov južne od Jeruzalema, je podľa evanjelií Matúša a Lukáša považovaný za miesto narodenia Ježiša. Rôzni novozákonní učenci veria, že časti týchto evanjelií sú neskoršími prírastkami a zastávajú názor, že Ježiš sa v skutočnosti narodil v Nazarete, domove svojho detstva. Kresťanská viera však posvätila Betlehem ako Ježišovo rodisko už takmer dve tisícročia.
Tri slávne narodenia
Tri slávne narodenia urobili Betlehem materským mestom Izraela. Narodil sa tu Benjamin, posledný a najobľúbenejší zo synov Jakobových, a na severnom okraji mesta je hrobka jeho matky Ráchel. Túto hrobku stále uctievajú Židia, moslimovia a kresťania a je to miesto dôležité pre ženy, ktoré chcú mať deti. V Betleheme sa narodil pastiersky chlapec, David, najmladší syn Jesseho, a prorok Samuel ho neskôr uznal za budúceho izraelského kráľa. O tisíc rokov neskôr sa v jaskyni na betlehemskom vrchu narodil ďalší potomok Jesseho, tiež známy ako pastier. Táto udalosť, ktorá sa zhoduje s úsvitom Veku Ryby, sa vyznačovala podivnou hviezdou na nočnej oblohe. Pozorovali ju východní astrológovia a v Jeruzaleme sa objavili traja magici: Proroctvá, že v Betleheme sa narodí budúci kráľ Izraela a vedenie nebeského svetla ich priviedlo do Ježišovho rodiska. Správa je uvedená v Matúšovi 2 av Lukášovi 2 je príbeh anjelov, ktorí sa javia ako pastieri, aby oznámili Kristovo narodenie v meste Dávidovom. Rimania urobili Kristovu pôrodnú jaskyňu na svätyni Adonis, ale jej kresťanská legenda vytrvala av roku 326 nl bol na jej mieste postavený prvý kostol Narodenia Pána.
Dátum narodenia Krista
Otázka dátumu narodenia Krista je fascinujúcou témou na zváženie, keďže skutočný dátum sa nikde v štyroch evanjeliách nespomína. Žiadna zmienka o takomto kresťanskom dátume sviatku sa neuvádza až do 4. storočia, keď bol v Ríme zostavený filokalský kalendár v roku 336 nášho letopočtu. V tom čase bol 25. december stanovený ako narodenie Krista. Dátum 25. december bol vybraný, aby pôsobil proti rôznym pohanským sviatkom zimného slnovratu 21. decembra a rímskym sviatkom Mithra, Boha svetla, 25. decembra. Neexistujú absolútne žiadne autentické biblické texty ani historické zdroje, ktoré by naznačovali skutočný dátum narodenia Krista a čas 25. decembra je len politicky účelným výmyslom raných rímskych cirkevných predstaviteľov. Je dôležité vedieť, že mnohí skorší bohovia umierajúcich a vstávajúcich tiež zdieľali Ježišove narodeniny na Zimný slnovrat, hoci keď pápež v roku 1994 oznámil, že Ježiš sa nenarodil v ten deň, toto oznámenie vyvolalo všeobecnú nedôveru a údiv.