Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie,…) tak, aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť, vysloviť.
Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž).
Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Práve tu platí, že čím skôr prídete, tým viac času máme na cvičenie a môžeme čakať niekedy aj niekoľko mesiacov, kým sa svaly zmenia a uzdička pod jazýčkom nepovolí. V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie, resp. odporúčame ho vtedy, keď predpokladáme, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení. To je najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka, alebo je veľmi hrubá.
Nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin. V tomto veku nesprávna výslovnosť vadí nielen rodičom, pretože sa blíži škola, ale často aj samotnému dieťaťu.
Rodičia začínajú tlačiť na výslovnosť dieťaťa („Povedz rrrryba!“) a dieťa začne „špekulovať“ nad tým, ako sa vlastne to „rrrryba“ hovorí. V mnohých prípadoch sa mu hlásku podarí povedať nesprávne, ale je to konečne R, tak ho začne postupne používať v bežnom rozprávaní. Nesprávne tvorené R je vlastne ako zlozvyk. Je omnoho ľahšie a rýchlejšie dieťa naučiť niečo, čo nevie, ako odúčať ho od „zabehnutého“ nesprávneho spôsobu artikulácie. Preto, ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší (dieťa sa naučí hlásku nesprávne) ako zlepší.
Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole, alebo sa nesprávna výslovnosť odhalí až pri logopedickom vyšetrení, ktoré sa prikladá k prihláške na niektoré vysoké školy. Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám.
Vývinové poruchy učenia: Dyslexia a Dysgrafia
Podľa najnovšej revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11) sa používa pre ťažkosti pri nadobúdaní gramotnosti termín „vývinové poruchy učenia“ so špecifikáciou subkategórií Vývinová porucha čitateľských schopností (dyslexia), Vývinová porucha písomného vyjadrovania (dysortografia a dysgrafia) a Vývinová porucha matematických schopností (dyskalkúlia). Dyslexia a dysortografia sú ťažkosti jazykovej povahy, preto sa im kompetentne venuje práve logopéd, u ktorých odhalíme jazykové ťažkosti v začiatkoch zaškolenia a osvojovania si gramotnosti (oslabené fonologické uvedomovanie, jazykový cit, oslabená verbálno-akustická pamäť a pod.).
Z dôvodu spomínaného jazykového podkladu vývinových porúch učenia - dyslexie a dysortografie - je nutná až nevyhnutná účasť logopéda na komplexnej intervencii detí a mladistvých. Ťažkosti v čítaní a písaní v školskom veku môžu mať rôznu príčinu. Jednou z nich býva vývinová jazyková porucha, ktorá nemusí byť z rôznych dôvodov odhalená v ranom či predškolskom veku a v školskom prostredí sa často zamieňa práve s dyslexiou či dysortografiou. Avšak ide o rôzne poruchy, ktoré si vyžadujú odlišné podporné opatrenia. Dokonca dieťa môže mať i kombináciu týchto porúch a v tomto prípade je nevyhnutné, aby boli obe oblasti zabezpečené v školskom prostredí, tzn. aby dieťa dostalo všetky podporné opatrenia, pretože zameranie sa len na jednu oblasť nemusí priniesť očakávané zlepšenie.
Podľa Národného inštitútu sluchových a iných komunikačných porúch v USA (NIDCD) sa vývinová jazyková porucha (VJP) vyskytuje zhruba u 7 % detí. Približne u 50 % týchto detí sa v školskom veku rozvinie i dyslexia, pričom až 80 % detí s vývinovou poruchou učenia číta podpriemerne v porovnaní s rovesníkmi (McArthur a kol., 2000).
Len logopéd je kompetentný odlíšiť dyslexiu a dysortografiu od neodhalenej vývinovej jazykovej poruchy v školskom veku a odporučiť vhodné podporné opatrenia do školského prostredia. Podľa vedeckých odhadov v Európe trpí vývinovými poruchami učenia 9 - 12 % populácie, pričom 2 - 4 % trpia závažnou formou dyslexie (EDA, 2021).
Pri vývinovej poruche čitateľských schopností ide konkrétne o neschopnosť osvojiť si čítanie v bežných výučbových podmienkach (kompetentný a kvalifikovaný pedagóg), pri primeranom potenciáli dieťaťa (dobrý intelektový a kognitívny potenciál) a pri normálnej sociokultúrnej príležitosti (primeraná starostlivosť zo strany rodičov a podnetnosť prostredia). V jednoduchosti to znamená, že o vývinovej poruche učenia uvažujeme u dieťaťa, ak i napriek snahe zo strany pedagóga ako i dôslednej domácej príprave doma, dieťa v škole nepodáva výkon adekvátny vynaloženej námahe (napríklad čítajú doma pomerne veľa, ale rýchlosť čítania je u žiaka stále podpriemerná). Pri narušení v oblasti pravopisu ide o neschopnosť aplikovať naučené pravopisné pravidlá v procese písania.
Existujú rôzne typy a stupne vývinových porúch učenia, napr. dyslexie/dysortografie, a preto sa v praxi stretávame s odhalením dyslexie v rôznom veku detí. Niektoré prípady sú odhalené až na 2. stupni ZŠ, príp. až na strednej škole či v dospelosti.
Diagnostiku (ide o niekoľkohodinovú záležitosť) je vhodné riešiť čo najskôr, nakoľko tieto ťažkosti majú v niektorých prípadoch aj sekundárne následky v psychosomatickej oblasti, v oblasti správania a emócií. Ak má rodič pochybnosti alebo eviduje u svojho dieťaťa ťažkosti v učení, je lepšie, ak vyhľadá odbornú pomoc čo najskôr (psychologickú, logopedickú, špeciálno-pedagogickú a niekedy inú odbornú pomoc). Poskytujeme psychologickú diagnostiku (hodnotenie intelektového potenciálu a kognitívnych schopností potrebných pre učenie), logopedickú diagnostiku (komplexné hodnotenie jazykových a rečových schopností vrátane hodnotenia čítania a pravopisu) a špeciálno-pedagogickú diagnostiku (zameranú na hodnotenie matematických schopností, motorického aktu písania, celkovej motoriky a pozornosti).
Odborníci kvalifikovane posúdia závažnosť, charakter ťažkostí a navrhnú vhodné riešenie a terapiu. Je vhodné, ak je logopedická terapia vývinových porúch čítanej a písanej reči pravidelná so zameraním na podporu jazykových kompetencií, kvality porozumenia prečítaného, prepojenie hovorenej a písanej reči, ako i na podporu radosti z čítania, či osvojovanie si stratégií učenia. Terapie v našom centre realizujeme individuálnou formou ako i skupinovou formou (školské skupiny zamerané na rozvíjanie viacúrovňového porozumenia a osvojovanie si efektívnych stratégií učenia). Skupinová forma je vedecky preukázaná ako veľmi efektívna a pre deti aj zábavná.
Okrem logopéda, psychológa a špeciálneho pedagóga v poradenskom zariadení by mali byť v tíme poskytujúcom starostlivosť o žiaka aj členovia školského podporného tímu: pedagóg, školský špeciálny pedagóg a školský logopéd, školský psychológ alebo liečebný pedagóg priamo v škole. Nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o žiakov s dyslexiou je aj samotná edukácia o vývinových poruchách učenia, a tá sa týka dotknutého dieťaťa (bez ohľadu na vek), navštevovaného kolektívu žiakov v triede, príslušných pedagógov, ktorí žiaka učia, ale i samotnej rodiny. Práca s rodičmi má nezastupiteľné miesto v podpore žiaka.
Kedy možno odhaliť vývinové poruchy učenia?
Predpoklady pre úspešné zvládnutie čítania a pravopisu sa dajú cielene zhodnotiť pomocou kvalitnej psychologickej a logopedickej diagnostiky už v predškolskom veku pri komplexnom logopedickom vyšetrení a posúdení pripravenosti na školu (tzv. školskej zrelosti).
Kedy vyhľadať pomoc odborníka?
- ak pedagóg v škole signalizuje oslabenie sledovanej oblasti (čítania, písania, pravopisu alebo počítania) v škole, v porovnaní s rovesníkmi;
- vynaložená námaha pri domácej príprave sa neodráža na výsledkoch v škole;
- k prvým príznakom dyslexie a dysortografie patrí najmä neschopnosť dieťaťa zapamätať si názvy jednotlivých písmen už v počiatkoch zaškolenia, ich zámena v pomenovaní (zamieňanie zvukovo podobných hlások napr. č/c, š/s, s/z a pod.), neschopnosť spájať písmená do slabík/slabiky do slov, neschopnosť správne zachytiť všetky počuté hlásky v slove a zapísať ich do slov či písaní (zamieňanie graficky podobných písmen b/d, m/n, e/a, vynechávanie či pridávanie písmen v slovách a pod.);
- ťažkosti s porozumením prečítaného textu a jeho reprodukovaním;
- pomalé tempo čítania na konci druhého ročníka (menej ako 60 slov za minútu);
- chybovosť pri čítaní, ako vynechávanie a vsúvanie grafém (slabík) do slov, napr. namiesto slova obchod prečítajú obchodík, čo sa prejavuje často aj v písaní, zámena slov, napr.
Dysgrafia: Porucha písania
Dysgrafia je špecifická vývinová porucha písania, ktorá sa prejavuje celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom. Opäť treba dodať, že výkon dieťaťa pri písaní je hlboko pod očakávaním a nezodpovedá jeho inteligencii a zapojeniu sa do vyučovacieho procesu. Dysgrafikom nie je dieťa, ktorého jediným problémom je krasopisná stránka písma. Dysgrafik je ten, kto výrazne zaostáva v spôsobilosti zvládnutia techniky písania. Jeho problémy sa týkajú najmä: nesprávneho/deformovaného písania jednotlivých písmen, číslic, pomalosti písania, sklonu písma, neschopnosti udržať riadok, udržať rovnakú veľkosť písmen, nezachovávania jednotných medzier medzi slovami, zámeny či zrkadlového písania písmen, trasľavého a kŕčovitého písma.
Dieťa dokonca samo po sebe nedokáže prečítať, čo napísalo. Z obdobia, keď sa precvičovali ľaváci na pravákov, prax potvrdila, že aj ich písmo malo charakteristiky mierneho stupňa dysgrafie. Dieťa môže robiť aj gramatické chyby, pretože je zamestnané písaním a na rozmýšľanie nad pravopisom mu nezostáva sila ani čas. Napokon, dygrafia zahŕňa aj narušenú schopnosť písomne vyjadrovať svoje myšlenky.
Písmo dysgrafika vyzerá veľmi nezrelo alebo nečitateľne, napriek jeho nesmiernej snahe. Dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly, keď venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je potom pre neho príliš únavné a vyčerpávajúce, tak ako pre dyslektika čítanie. Môže preto dôjsť až k odporu k písaniu či odmietaniu písať vôbec. Tieto deti preto nesmieme preťažovať písaním v dobrom úmysle, že len prepisovaním textov sa ich písmo zlepší!
Dysgrafia sa často nachádza v kombinácii s dyslexiou.
Príčiny dysgrafie
Príčiny ťažkostí s písaním sú individuálne. Najčastejšie ide o ťažkosti motorické (pohybové) a poruchu zrakového vnímania. Pohybové ťažkosti ovplyvňujú tvorbu písmen. Dieťa síce dokáže robiť úkony potrebné na vytvorenie písmen, ale nesprávne funguje časť mozgu, ktorá zabezpečuje, aby tieto úkony boli robené postupne a neprerušovane. Pohybové ťažkosti spôsobujú problémy aj pri ďalších činnostiach, ktoré vyžadujú precíznu prácou prstov - pri kreslení, zaväzovaní si šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a pod. Porucha zrakového vnímania zapríčiňuje ťažkosti s rozpoznávaním tvaru písmen a ich umiestnením. Ďalej sa zdôrazňuje, že problémy s písaním bývajú u detí s poruchami pozornosti obvykle zapríčinené poruchami jemnej motoriky a senzomotorickej koordinácie oko-ruka. To znamená, že k nesprávnemu držaniu ceruzky či pera sa často pridáva aj porucha koordinácie pohybov ruky s pohybom oka pri sledovaní stránky.
Psychologická diagnostika dysgrafie
Tak ako pri dyslexii, aj tu začíname rozhovorom s rodičmi a dieťaťom, spracovaním osobnej a rodinnej anamnézy a zhodnotením správy od učiteľa. Potom nasleduje samotné vyšetrenie dieťaťa. V poradenskej praxi zatiaľ nie sú štandardizované skúšky písania. Vyšetrenie písma je zamerané na posúdenie jeho grafomotorickej stránky. Treba si uvedomiť, že písanie je oveľa náročnejšie na koordináciu jednotlivých zložiek ako kreslenie. Tvary písmen sú záväzné a treba ich dodržiavať, treba rešpektovať aj spôsob spájania písmen v slove a členenie textu. Dieťa má tak menšiu možnosť spôsobu vyjadrenia ako keď kreslí. Písmo sa hodnotí z hľadiska veľkosti a tvaru písmen, istotou ťahu, tlaku na podložku, dodržiavanie smeru či kvalitou čiar (roztrasenosť, preťahovanie alebo nedoťahovanie čiar,…). Pri zisťovaní príčin sa používajú testy na zrakové vnímanie a presnosť senzomotorickej koordinácie. V nich sa napr. sleduje, či vie dieťa spojiť čiarou dva body v priestore, či vie obkresliť rôzne obrazce alebo má obrazec nakresliť spamäti. Až keď dieťa zvládne grafomotorickú stránku písania, môže cvičiť písanie s porozumením. To znamená, že musí pochopiť oddeľovanie slov a viet, systém usporiadania slov vo vete a gramatické pravidlá.
Terapia dysgrafie
Nácvik písania ovplyvňuje úroveň rozvoja grafomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, pravo-ľavej a priestorovej orientácie. Pri nácviku písania v prvom ročníku sú dôležité uvoľňovacie cviky, ktoré napomáhajú plynulému a rýchlemu písaniu. Rovnako je veľmi dôležité správne držanie pera či ceruzky, správne sedenie pri písaní, výška stoličky a stola. Dieťa si postupne osvojuje jednotlivé písmená, spája ich do slabík a slov. Najskôr píše slová so zhodnou grafickou a akustickou podobou. Predpokladom bezchybného písania je zvládnutie písmen a dosiahnutie príslušnej úrovne sluchového vnímania. Najťažšie je rozlišovanie dlhých a krátkych samohlások, rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni a písanie dlhých slov so zhlukmi spoluhlások.
Pri cvičeniach a iných aktivitách by sa malo začať s tou činnosťou, v ktorej je predpoklad, že dieťa bude úspešné, že ju bez problémov zvládne. Vhodnými metódami pri práci s deťmi trpiacimi dysgrafiou sú napríklad ústna skúška, tiché čítanie, cvičenie zrakového vnímania - čítanie po slabikách, čítanie pomocou okienka, logopedické metódy, obťahovanie, využitie počítača. Pri výbere hier a materiálov, s ktorými dieťa pracuje, je dobré zamerať sa na tie, ktoré podporujú zmyslové vnímanie (zrakové, sluchové, priestorové, pravo-ľavú orientáciu), pamäť, pozornosť, myslenie, reč a motorické funkcie. Pri vyučovaní žiaka s dysgrafiou je vo vyučovacom procese vhodnejšie používať grafické znázornenie a obrázky ako slovný zápis. Ďalšou možnosťou je poskytnúť mu predtlačený alebo predpísaný zápis úlohy, kam dieťaťa iba dopĺňa slová, čísla a pod. Úlohy by mali byť pre dieťa príťažlivé svojim obsahom, mali by obsahovať témy, ktoré sú dieťaťu blízke alebo si môže dokonca dieťa zvoliť samo.
Ako zvládnuť HOMESCHOOLING? - dieťa s dysgrafiou
Rečové schopnosti podľa veku
Aby ste dokázali odhadnúť prípadné rečové poruchy, mali by ste mať prehľad o rečových schopnostiach, ktoré by malo mať dieťa v určitom veku. Môžete počítať s istou odchýlkou, situáciu však nezľahčujte a radšej sa poraďte aspoň o preventívnych opatreniach, ktoré máte uplatniť, ako keby ste to podcenili.
10 - 12 mesiacov
Dieťa už musí vedieť spájať určité hlásky, z ktorých si vytvára vlastné slová. Viackrát už pomenuje rovnakým pazvukom ten istý predmet a vytvára si tak prvú primitívnu slovnú zásobu.
12 - 18 mesiacov
Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík. Môže to byť napríklad ham, pá pá, toto a podobne.
Do 2 rokov
Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov. Medzi nimi robieva niekedy malú pauzu, no časom pôsobí jeho reč plynulejšie.
2 - 3 roky
Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť. Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky. Ak dieťa v tomto veku ešte nekomunikuje, resp. používa len do desať slov, mali by ste navštíviť logopéda.
3 - 4 roky
V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti. Práve teraz sa učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov. Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov. Nemali by mu vypadávať slová a zároveň by sa mu mala čistiť reč, aby vyslovoval jednoduché hlásky v ich správnom tvare.
4 - 5 rokov
Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Postupne by mal čisto vyslovovať všetky mäkké slabiky a vie správne rozlišovať jednotlivé významy slov.
5 - 6 rokov
Z reči sa odstraňujú posledné chybičky. V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K. Nemá rozprávať maznavo a detinsky a slová by malo používať v ich správnom tvare.
Čím skôr, tým lepšie
Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Žiaden vek dieťaťa nie je natoľko nízky, aby mu ešte tento odborník nedokázal pomôcť. Dôležité je sledovať jednotlivé rečové chyby dieťaťa a vedieť, či je to ešte spôsobené vekom, alebo ide už o poruchu, ktorú musia riešiť. Zbytočne nečakajte pokiaľ vám vaše domnienky potvrdí učiteľka po nástupe do školy alebo detský lekár pri nejakej preventívnej kontrole. Keď sa začne s dieťaťom pracovať takto skoro a ešte pred nástupom do školy, úspešnosť je vždy väčšia.
Rovnako by ste mali k odborníkovi zájsť aj v prípade, ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu. Niekedy samotní rodičia nedokážu spoznať takéto výkyvy, pretože si to ani v niektorých prípadoch neuvedomujú. Berte vtedy upozornenie od cudzích ľudí ako dobrú radu, aby ste mohli drobcom pomôcť čím skôr.
Ide to aj v puberte, je to ale zložitejšie
Horná veková hranica úpravy rečových chýb neexistuje. Pravdou je, že najideálnejší čas je do siedmeho roku, keď sa s nimi ešte lepšie pracuje a skôr sa zbavia niektorých zlozvykov. No za logopédom môžete zájsť kedykoľvek neskôr, i keď je dieťa v puberte a pracovať sa dá čiastočne aj s dospelým človekom. Úspešnosť potom trochu klesá, no problém sa dá z veľkej časti napraviť. Rodičia niekedy robia chybu v tom, že to berú ako neodstrániteľnú poruchu a nesnažia sa situáciu riešiť. Naučili sa s tým žiť a neuvedomujú si, že v niektorých prípadoch to môže byť pre ich potomkov nepríjemné.
Ak by sa vám nepodarilo odstrániť túto poruchu u jedného odborníka, vyskúšajte to u niekoho iného alebo s odstupom pár rokov, keď sú už dostupné aj novšie metódy, ktoré môžu konečne zabrať.
Aj v prípade, keď nehovorí
Niektorým deťom trvá veľmi dlho, pokiaľ sa rozrozprávajú a naučia sa správne spájať jednotlivé slabiky. I s týmto problémom vám môže pomôcť logopéd, ktorý zistí, či nejde o nejaký vážnejší problém.
