18-mesačné dieťa odmieta matku: Prečo a čo s tým robiť?

Milá Karin, ak sa takto správa dieťatko v tomto veku, reaguje na tok mlieka, ktorý vníma ako znížený. Takáto situácia nepredstavuje prirodzené odstavenie a je možné urobiť kroky, aby sa dieťatko k dojčeniu vrátilo.

Dojčenie trvá typicky 3 - 5 rokov. Obsah niektorých látok v materskom mlieku sa práve po 1,5 roku života dieťatka v materskom mlieku zvyšuje, napríklad množstvo lyzozýmu významne stúpa práve v tomto veku, čo súvisí s tým, že dieťatko v tomto veku je už motoricky schopné samo sa pohybovať a potrebuje intenzívnejšiu ochranu pred infekciami. Lyzozým je látka, ktorá zvyšuje imunitu slizníc dieťaťa. Telo matky teda počíta s tým, že dieťa bude dojčené aj po 18 mesiaci ďalej.

Tvorba mlieka a to, koľko mlieka získava dieťatko pri dojčení z prsníka, je jedným faktorom, ktorý rozhoduje o celkovej dĺžke dojčenia. Ak sa tvorba mlieka zníži, aj pri väčšom dieťatku to môže viesť k tomu, že začne dojčenie odmietať. Rovnako, ako by sa to udialo pri napríklad polročnom bábätku alebo ročnom dieťatku.

A rovnako ako pri menšom bábätku, aj teraz je možné urobiť kroky, aby sa situácia zmenila a dieťatko sa k dojčeniu vrátilo. Kľúčovým krokom je využívať fyzický kontakt s bábätkom, najmä kontakt koža na kožu a spoločné spanie - je pravdepodobné, že dieťatko sa prisaje, ak bude blízko vášho prsníka, keď bude rozospaté v polospánku pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Skúšajte to, ale bez toho, aby ste ho do dojčenia nútili. Dajte mu čas a veľa fyzického kontaktu s príležitosťami na dojčenie.

Ak sa totiž rozhodne zvýšiť tvorbu mlieka pomocou byliniek, ako odporúčame vyššie, je kľúčové, aby sa užívanie byliniek spojilo aj s odberom mlieka z prsníka, či už pri dojčení alebo ak by sa dieťatko odmietalo dojčiť, tak do času, kým sa začne prisávať, pomocou odstriekavania či odsávania mlieka. Toto mlieko môžete dieťatku podať do jedla alebo pohárikom.

Milá Miriam, nerobíte chybu, keď dcérke umožníte sa dojčiť, keď si dojčenie vyžaduje. Mnoho ľudí si myslí, že s vekom sa predĺžia intervaly dojčenia, a sú sklamaní, že sa tak nedeje. Práve naopak - obdobie 1,5 - 2 roky je pre mnohé deti práve obdobím, v ktorom sa často dojčia častejšie než keď boli novorodencami.

Otázky, na ktoré sa pýtate, si kladie množstvo mamičiek s dojčenými deťmi po roku. Je to do veľkej miery spôsobené tým, že v našej spoločnosti sa dojčenie po roku nepovažuje za bežné a normálne. A keďže sa väčšina detí v tomto veku už dávno nedojčí, matkám ale aj ich okoliu chýbajú potrebné vzory. Bežná predstava je, že takéto veľké dieťa by sa už malo dojčiť len párkrát za deň a že už to preňho nie je potrebné. Realita je presne opačná. Mnohé deti sa vo veku vášho druhého dieťatka dojčia presne tak, ako popisujete a je to úplne normálne.

Najťažšie na tom, je pravdepodobne predstava, že to už má byť inak, že už by toho dojčenia malo ubúdať a ono je to stále rovnaká alebo ešte častejšia frekvencia a snahy o zmenu sú väčšinou neúspešné, pretože 18-mesačné dieťa dojčenie prirodzene veľmi potrebuje. Všetky deti však prirodzene smerujú k odstaveniu a odstavenie nastane rovnako ako jedného dňa vaše dieťatko začalo chodiť - smerovanie k samostatnosti a nezávislosti je základnou črtou vývoja detí a dojčenie je najlepším pomocníkom pri získavaní potrebnej istoty a dôvery pre budúcu samostatnosť.

Na druhej strane je pochopiteľné, že nakoľko už dojčíte 1,5 roka, dostali ste sa do fázy, v ktorej sa mamičky typicky v tejto dobe nachádzajú: Už ste urobili veľmi veľa a neviete si predstaviť, ako to celé bude vyzerať ďalej. Mnohé matky v tomto čase sa cítia vyčerpané, zvlášť, ak sa k tomu starajú ešte o ďalšie dieťa. Niet divu. Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo.

Niekedy človek obviňuje dojčenie zo všetkého - dieťa sa často v noci budí a dojčí sa - ľudia potom často hovoria, že to práve dojčenie spôsobuje nočné budenie a ak sa dieťa odstavi, tak sa prestane dieťa budiť, lebo sa už nedojčí. Ale ono sa nebudí preto, že predčasné ukončenie dojčenia dieťa donútilo prestať komunikovať svoju potrebu nočnej starostlivosti. Nie preto, že by ju už nepotrebovalo. Všetky pocity, ktoré popisujete, spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vášho dieťatka utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať.

Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. Dojčenie je v tomto veku dôležité - je dôležité pre zdravie vášho dieťatka, je dôležité pre vaše zdravie a je dôležité pre všetky jeho psychické aspekty, ktoré sa v tomto období začínajú vynárať a pomáhajú dieťaťu tak, ako mu nepomôže nič iné. Aj po 1. roku života je dojčenie nesmierne dôležité, a to tak pre zdravie dieťatka ako aj mamičky.

Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Okrem toho práve v tomto období vystupujú do popredia mnohé podstatné psychologické aspekty dojčenia. V prvom rade je dôležité pochopiť, že bábätká sa na prsníku nedojčia len preto, že sú hladné, či smädné. Preto sa dieťatko chce dojčiť často, aj keď môže byť práve napapané a nie je ani smädné. Predstava nahradenia dojčenia vodou alebo čajíkom je pre dieťa úplne nepochopiteľnou predstavou, ono sa primárne nedojčí preto, že sa chce napiť. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu.

Je preto prirodzené, že dieťatko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. V tomto smere ide ešte stále o veľmi malé bábätko, ktoré túto funkciu dojčenia potrebuje rovnako intenzívne ako keď bolo novorodencom. Rozdiel je v tom, ako to vníma matka a okolie. Pri novorodencovi bolo prirodzené dojčiť často, dlho, pri ročnom dieťati vzhľadom na to, že ročné dojčené deti nevidíme bežne okolo seba - začne človek uvažovať nad tým, či je toto ešte normálne a to logicky pridáva k častému dojčeniu nechuť zo strany matky, pocit vyčerpania, nepochopenia pre to, prečo to dieťa robí.

A tomuto stavu nepomáha ani nastavenie okolia, ktoré dokáže matku dojčiacu staršie bábätko mimoriadne zneistiť, či toto je naozaj správne a či je to prospešné pre bábätko. Dojčenie vášmu dieťatku naďalej poskytuje tie funkcie, ktoré poskytovalo v útlom detstve: Častým dôvodom pre dojčenie dieťatka je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. Dojčenie má teda množstvo funkcií nielen výživovú. A 1,5 ročné dieťa sa v tomto nijako nelíši od 6-mesačného dieťaťa či 6-týždňového dieťaťa. A ak sa líši, tak možno tým, že tieto funkcie dojčenia netýkajúce sa výlučne príjmu mlieka vystupujú do popredia.

Toto si neuvedomujú mnohí ľudia, ktorí považujú dojčenie sa ekvivalent jedenia. To, že je dieťa po 1. roku života dojčené na požiadanie, je správne. V spoločnosti nepanuje veľké porozumenie toho, čo dojčenie pre dieťa znamená. Dieťa, ktoré sa dojčí, pretože spadlo, pretože je nešťastné, nespokojné, potrebuje vyriešiť nejaký problém, ktorý ešte nie je schopné v tomto veku riešiť inak, robí to najlepšie, čo môže. V takýchto situáciách totiž nevyužíva prsník ako zdroj potravy, ale naopak obracia sa so svojím problémom na svoju mamičku a fyzickým spôsobom napĺňa svoje potreby, ktoré ešte nedokáže verbalizovať či intelektuálne riešiť, a učí sa, že vzťahy, a nie veci, riešia problémy. Toto je jedna z funkcií dojčenia, ktorú deti a matky využívali odnepamäti. V dnešnej dobe paradoxne chceme, aby deti boli "samostatné" príliš skoro. Na koho iného sa majú v čase ťažkostí obracať, keď nie na matku? A ľudia tiež do veľkej miery nepoznajú jednotlivé míľniky dojčenia:

• do približne 2. roku života by deti ešte stále mali byť dojčené na požiadanie, v prípade detí, ktoré na dojčenie v zápale hry "zabúdajú", je dobré dojčenie ponúkať.
• po 2. roku je dojčenie pevne ustanovené a deti sa budú dojčiť, aj keď im dojčenie nebude ponúkané, vtedy platí všeobecné pravidlo "neponúkať, neodmietať" (čo samozrejme nevylučuje vzájomnú dohodu matky a dieťaťa o tom, kde a kedy sa bude dojčenie odohrávať).
• a tretí míľnik: prirodzené odstavenie dieťatka, ktoré je na to pripravené - toto nastáva v individuálnom čase a je charakterizované spokojnosťou dieťaťa i matky s dosiahnutým míľnikom.

Dojčenie nemožno obmedzovať len na "jedlo", príjem mlieka je len malá časť toho, čo dojčenie znamená. Preto sa na dojčenie nemôžu aplikovať predstavy o tom, že dieťa si upokojenie bude spájať s jedlom. Dojčené dieťa si upokojenie bude spájať s pomocou iného človeka - toho najbližšieho, svojej mamičky, a tak je to správne. Podľa štúdií práva nedojčené deti majú vyššie riziko obezity. A taktiež riziko toho, že problémy budú deti riešiť pomocou jedla je vyššie pri nedojčených deťoch ako pri dojčených.

Veľká časť toho, čo momentálne pociťujete a riešite, súvisí s tým, aké má spoločnosť očakávania pre správanie sa týchto detí. Pretože je pochopiteľné, že intenzívna starostlivosť o dieťa je náročná, ťažká a vyčerpávajúca. A veľká časť toho, ako toto človek vníma, súvisí s tým, ako sa očakáva, že by sa mal cítiť. Podobne vyčerpane a rezignovane sa cítia mnohé ženy v poslednom trimestri tehotenstva a nemajú chuť pokračovať ďalej a vydržať do pôrodu. Keďže však všetci vedia, že predčasný pôrod prináša riziká, nikto žene v tomto čase nebude hovoriť, aby si išla dať vyvolať predčasný pôrod, aby sa začala cítiť lepšie. Predčasné odstavenie prináša riziká pre zdravie dieťaťa aj matky. A napriek tomu, že starostlivosť o dieťa môže byť a je náročná, v spoločnosti, kde je dojčenie normou, nikto matky nenahovára na predčasné odstavenie, naopak, poskytne matke nástroje na ventiláciu svojich pocitov, potrebné povzbudenie a pomoc.

Tieto matky potrebujú množstvo podpory a povzbudenia. Takúto podporu by mali dostávať od svojho okolia, od spoločnosti. Keďže sa však spoločnosť odklonila od dojčenia ako normy, je možné získať takúto podporu napr. v podporných skupinách dojčiacich matiek. Po podpornej skupine sa budete cítiť úplne inak. Podporné skupiny dojčiacich mamičiek sú malou ukážkou toho, ako dojčenie prebieha od maličkých bábätiek až po staršie deti, a sú povzbudením pre všetkých, ktorých okolie už tlačí do odstavenia. Uvidíte, že veľká väčšina detí okolo roka sa dojčí presne ako váš synček. Budete sa môcť ostatných mamičiek spýtať, ako zvládajú situácie, ktoré vás teraz trápia.

Napr. Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité, a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené!

Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce. Nebojte sa! Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností. „Nadmerne pripútaný“ vzťah s jedným rodičom môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako je temperament dieťaťa alebo rozdiely v starostlivosti.

Ak si uvedomíte nerovnosti medzi preferovaným rodičom, sebou a deťmi, je dôležité nepanikáriť. Povzbudzujte rodinu, aby si stanovila a pochopila svoje vlastné rozhodnutia a hranice, s kým trávi čas. Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo interpretovať preferencie svojho dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností.

Hovorte doma o rôznych aktivitách, ktorými sa môžete so svojím dieťaťom zapojiť, a vyjadrite nadšenie z vašich spoločných činností. Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa. Namiesto toho prejavte skutočnú radosť, keď vaše dieťa trávi čas s vaším partnerom. Jedným zo spôsobov, ako posilniť rodinné väzby, je nájsť aktivity, ktoré si môžete užiť spoločne ako rodina. Či už je to varenie, prechádzka v parku alebo plánovanie rodinných dovoleniek, tieto spoločné zážitky podporujú pocit jednoty a zabezpečujú, že obaja rodičia sú rovnako zapojení. Zapojenie sa do spoločných záľub, hier alebo výletov pomáha vytvárať drahocenné spomienky a posilňuje pocit jednoty.

Ak je vaše dieťa pevne pripútané k vám a preferuje vašu prítomnosť, uznajte jeho pocity a uistite ho o svojej láske. Buďte citliví na jeho potreby a pochopte, že môže prechádzať fázou, keď hľadá dodatočnú útechu a bezpečie. Ponúknite trpezlivosť a podporu, keď prechádza svojimi emóciami. Zároveň povzbudzujte svojho partnera, aby trávil kvalitný čas s dieťaťom, zapájajúc sa do aktivít, ktoré obaja majú radi. Vyhnite sa znižovaniu alebo trivializovaniu jeho emócií, pretože to môže vytvoriť bariéru pre otvorenú komunikáciu a problémy s emocionálnou reguláciou. Ak ste príliš kritickí alebo odmietaví, pravdepodobne si tento spôsob vzťahovania osvojia a stanú sa príliš kritickými alebo odmietavými voči sebe samým!

Uznanie a overenie pocitov vášho dieťaťa, bez ohľadu na jeho vzory pripútania, je dôležité. Dajte im vedieť, že ich emócie sú vypočuté a prijaté.

Riešenie nadmerne pripútaného vzťahu si vyžaduje čas a trpezlivosť. Deti môžu prežívať obdobia zvýšenej pripútanosti v dôsledku rôznych faktorov, ako sú zmeny v prostredí alebo emocionálne výzvy. Buďte trpezliví a umožnite dieťaťu spracovať svoje pocity vlastným tempom.

Počas období silnej pripútanosti k jednému rodičovi môžu deti prejavovať odpor alebo preferencie týkajúce sa toho, kto plní ich potreby. V takých situáciách je dôležité, aby rodičia stáli pevne a nechali druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa. Tým demonštrujete jednotný prístup a posilňujete pochopenie dieťaťa, že obaja rodičia sú rovnako zapojení do starostlivosti o neho.

Keď vaše dieťa trávi čas s druhým rodičom, využite voľný čas na starostlivosť o seba a osobné záujmy. Použite tento čas na dobíjanie energie a sústredenie sa na aktivity, ktoré vám prinášajú radosť a relaxáciu. Venujte sa koníčkom, čítajte knihu, cvičte alebo si jednoducho oddýchnite.

Nezdravý vzťah jedného rodiča s dieťaťom môže mať negatívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Dieťa môže mať problémy so separačnou úzkosťou, čo vedie k ťažkostiam pri vytváraní zdravých vzťahov v budúcnosti.

Ako rodičia interagujú so svojimi deťmi, ovplyvňuje sociálne fungovanie detí. Zabezpečte, aby obaja rodičia aktívne zapojovali sa do starostlivosti o deti a trávili s nimi kvalitný čas, aj keď ste len v tej istej miestnosti a robíte rôzne úlohy, čo je známe ako „paralelná hra“ v terapii hrou a vývoji detí.

Navigovanie v zložitostiach rodičovstva, najmä pri riešení preferenčných vzťahov, môže priniesť pocity úzkosti a viny. Ak vás tieto emócie preťažujú, je dôležité pamätať si, že hľadanie pomoci je znakom sily, nie slabosti. Rodičovstvo je cesta objavovania a potreby každého dieťaťa sú jedinečné.

Keď dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja. Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia.

Áno, je úplne normálne, že batoľa, malé dieťa, staršie dieťa alebo dokonca tínedžer v rôznych fázach svojho vývoja preferuje jedného rodiča pred druhým. Deti často hľadajú útechu a bezpečie u hlavného opatrovateľa, žiadajú otca o rozprávky pred spaním, ale počas dňa vyžadujú čas s matkou.

Výskumy zistili, že bezpečná pripútanosť k rodičom je spojená s pozitívnymi výsledkami v emocionálnom a sociálnom vývoji detí. Deti s bezpečnou pripútanosťou majú tendenciu vykazovať vyššie sebavedomie, lepšie medziľudské vzťahy a zlepšenú emocionálnu reguláciu. Na druhej strane, neisté pripútanie, najmä úzkostné a vyhýbavé štýly pripútania, sú spojené s rôznymi psychologickými problémami, ako je úzkosť, depresia a behaviorálne problémy u detí.

Preferovaný Neoznačuje Lepší

Je dôležité si uvedomiť, že preferencia jedného rodiča pred druhým nie je to isté ako láska. To, že dieťa zrazu chce pre všetko mamu, neznamená, že vás prestalo ľúbiť. Nemali by sme si to zamieňať s našimi rodičovskými schopnosťami alebo chybou vo výchove. Preferovaný rodič nie je automaticky lepší rodič.

Psychológovia a psychologičky tvrdia, že preferencia jedného rodiča pred druhým nie je rovnaká vec ako láska. To, že dieťa zrazu chce pre všetko otecka alebo mamičku, hoci to tak doteraz nebolo, neznamená, že vás prestalo ľúbiť, hoci to môže povedať, však áno, nemali by sme si to zamieňať ani s našimi schopnosťami rodiča, chybou vo výchove, ani že preferovaný rodič je lepší rodič. Napokon - nie je dôležitejšie byť dobrým rodičom, než tým obľúbeným?

Spätný Pohľad

Skúsme sa pozrieť na rady od expertov a expertiek, zároveň od skúsenejších rodičov.

„Pamätám si, že naša maminka žiarlila, keď sme uprednostňovali so súrodencami nášho otca. Nerozumela, že sme tak robili preto, že bol strašne veľa v práci, takmer sme ho nevideli, cestoval a keď mal zrazu voľno, bol s nami chvíľu. Nedokázali sme sa ho nasýtiť. Pamätám si, že všetko okolo prestalo existovať, aj mamina. Ak od nás niečo chcela, ak nám zadala nejaké úlohy, nepočuli sme ju, nevideli. Teraz viem, že to nebolo pekné, ale vtedy sme si to neuvedomovali. Neznamenalo to, že sme maminu nemali radi. Problém bol, že nám to mamina dala pocítiť. Hnevala sa, otca pred nami osočovala, menovala jeho zlé vlastnosti, vyčítala nám, že si ju neceníme a berieme ju ako samozrejmosť, koľko toho pre nás robí - a robila toho naozaj dosť, keďže otec bol stále preč. Vtedy sme to nechápali - ale ovplyvnilo nás to natoľko, že keď neskôr otec chodieval domov, hoci sme veľmi chceli, báli sme sa ísť za ním, aby zase mama nežiarlila. Pamätám si silný pocit viny pre otca, že sme mu nespravili radosť a nešli sa s ním hrať, a silný pocit viny voči mame, ak sme mu predsa len pozornosť dávali.

Rady a Riešenia

Ak ste sa aj vy našli v jednom z týchto bolestivých prípadov preferovania rodiča pred druhým, poďme sa pozrieť na rady, čo je najlepšie robiť, aby sme toho viac nepokazili:

1. Preferovanie Nemá Nič Spoločné s Tým, Či Ste Dobrý Rodič

   Občas sa preferovanie týka skutočne len istej fázy dieťaťa a ako rýchlo príde, tak aj odíde. Záleží aj od prežívaných období, hádok a životných situácií. Najlepšie je ostať pokojný a trpezlivý, dať dieťaťu čas a vy ho zase využite pre niečo čisto vaše.

   Preferovanie sa týka aj konkrétnych situácií: ak maminka číta pravidelne rozprávku na dobrú noc, dieťa kúpe, spieva mu - dieťa je zvyknuté a nebude chcieť, aby to robil niekto iný. Niekedy ide o podobné osobnosti - syn alebo dcéra preto viac inklinujú k otcovi, zdieľajú spoločné aktivity, koníčky. Alebo preferovaný rodič dieťaťu pre obľúbenosť viac dovoľuje. Často k tomu dôjde aj pri narodení súrodenca, sťahovaní, rozvode, novej práci…

   Vedzte, že nie ste sama či sám a podobný problém si prežili takmer všetky rodiny. A to nielen v období, keď bolo dieťa malé, ale aj v puberte či v dospelosti.

2. Stačí Zistiť Dôvod: Čo Tak Obdobie Nezávislosti?

   Vyššie spomínané dôvody sú doslova pozorovateľné voľným okom. Lenže dôležité je prizrieť sa im hlbšie. Deti si v istom období života začínajú uvedomovať nezávislosť, možnosť samostatne rozhodnúť sa, s kým budú tráviť čas, ako si naplniť isté potreby. „Som svoja vlastná osobnosť,“ akoby chceli povedať. To by ste naopak mali podporiť a ukázať dieťaťu, že je všetko v poriadku a ste mu poruke.

3. Nedostatočné Kognitívne Schopnosti

   Deti majú podľa výskumov ešte nedostatočné kognitívne schopnosti, aby mali niekoľko preferujúcich vzťahov naraz - dokážu mať len jeden jediný, keď sú ešte malé. My dospelí vnímame každý jeden vzťah ako separátne jednotky.

   Malé deti nedokážu spracovať fakt, že milovať môžu viacero ľudí naraz - a akoby milujú jedného rodiča „naraz“. Preto dokážu povedať - „teraz ľúbim ocinka, nie teba, maminka!“ A to bolí. Ide však o zdravý spôsob, akým sa vyvíjajú a ktorý si potrebujú prežiť, zároveň si vybudovať detskú nezávislosť. Pomôžte im s tým.

4. Kontrolujte Svoje Emócie, Chápte sa S Partnerom Navzájom

   „Teraz ťa už neľúbim“ istotne neberte ako dôvod na vytvorenie atmosféry napätia doma alebo s vaším partnerom. „Potom príde chvíľa, keď zistíte, že to s tými malými teroristami viac nezvládnete a to sa im snažíte len umyť zuby.“ (otecko dvoch dcér na istom fóre).

   Keď sa deti dostanú do veku, že praktizujú túto novoobjavenú autonómiu a vyberajú si rodiča, s ktorým chcú byť, pokračujte vo svojej činnosti ďalej a nedávajte im najavo, ako vás to trápi a trhá vám to srdce. Snažte sa nebyť príliš emocionálni, či hádzať svoje rozpoloženie na deti. Nesmú sa cítiť vinné za vaše pocity. Frustráciu a slzy si nechajte pre seba - deti nie sú zodpovedné za to uznať vás ako dobrého rodiča.

   Radšej komunikujte s partnerom, ktorý je tu na to, aby vás vypočul. Viete, koľkí preferovaní rodičia sa cítia byť voči partnerom vinní, že ich dieťa chce len a len ich a partnera odmieta? Napadlo vás, že preto, že je preferovaným rodičom, môže sa cítiť vyčerpaný? Roztrhnutý medzi dvoma mlynskými kolesami? Preto je dôležitá otvorená a úprimná komunikácia, dôvera a vzájomná podpora.

5. Pripomínajte Si, že Ste Skvelý Rodič!

   Nie ste momentálne preferovaný rodič, ale pre dieťa toho robíte veľmi veľa. Dávate mu čas, energiu, veľa vybavujete, dá sa na vás spoľahnúť a bez vás by sa vaša domácnosť zrútila. Takže ste skvelá matka, alebo skvelý otec.

   A deti potrebujú oboch rodičov - milujúcich a podporujúcich. Ako dospelí to budú vedieť oceniť oveľa viac. Len vydržte. Dovtedy si pripomínajte, že vaša cena a hodnota nie je definovaná reakciami dieťaťa na vás, je vysoká aj napriek tomu, čo si o vás dieťa myslí (najmä v puberte).

6. Ak Je Preferovanie Zvykom, Nenápadnosť a Postupnosť Účinkujú Viac

   Ak preferovaný rodič odíde a ostanete vy - skúste tento stresujúci moment premeniť na niečo zábavné: tancujte, spievajte, vymyslite kreatívnu aktivitu, ktorú ste doteraz nerobili - alebo ktorú dieťa nerobí s preferovaným rodičom. Spravte z toho zvyk, sólo rande: vytvorte vlastnú pieseň na hudobnom nástroji, vybudujte búdku pre vtáčika s tým, že mu požičiate svoju drahocennú „techniku“.

   Výbornou stratégiou je zapojiť sa do obľúbených aktivít dieťaťa s preferovaným rodičom. Pomaly, postupne a nenápadne, nenásilne. Alebo do aktivít, ktoré dieťa miluje. Nezabudnite tiež pozorovať, čo preferovaný rodič robí inak, že sa dieťa cíti v jeho blízkosti bezpečnejšie a príjemnejšie, ako napĺňa potreby dieťaťa, na čo lepšie reaguje.

7. Zmena by Mohla Prísť od Preferovaného Rodiča

   Niekedy deti preferujú toho, u koho sa cítia bezpečnejšie, na koho sú zvyknuté: túto dynamiku môže zmeniť práve preferovaný rodič. Napríklad povie, že nemá teraz čas a venuje sa svojej práci, pomôcť musí ocko či mamička - tí nech si budujú vzťah v prítomnosti preferovaného rodiča. Pre dieťa to bude menej stresujúce a prirodzenejšie. Pískajte si pieseň, ktorú dieťa miluje, žmurkajte na seba, tancujte. Buďte pozitívni a ukazujte lásku a rešpekt, aj ak ste odmietnutí, aby ste dieťa motivovali pustiť vás do svojej blízkosti.

   Preferovaný rodič môže dávať úlohy nepreferovanému, ktoré mu tie preferencie pomôžu získať : ) Palacinky v sobotu ráno, učenie v nedeľu večer, básnička na recitál… Čítanie popoludňajšej rozprávky, prechádzka v prírode, učenie sa bicyklovať, zbieranie jesenného lístia, návšteva trhu, počítanie hviezd pred spaním - preferovaný vyjde na chvíľu z izbičky von, aby mal druhý svoju chvíľku. Skúste si zadať čas tak, aby sa na oboch stranách aspoň trochu vyrovnal.

8. Ak Ste Preferovaný Rodič, Neriaďte Druhého a Nebojte sa Požiadať o Pomoc

   V prípade, že ste preferovaným rodičom, nezabudnite sa s partnerom alebo partnerkou o tom otvorene, slobodne rozprávať. Možno vy sa cítite frustrovaní, že nemôžete ani na chvíľu od dieťaťa odísť a mať čas pre seba, možno ste vyčerpaní od množstva energie, ktoré dieťaťu venujete a potrebujete pomoc.

   Alebo sa cítite voči odmietnutému partnerovi vinní. Alebo chcete mať všetko podľa seba a myslíte si, že nepreferovaný rodič nevie veci tak, ako ich máte s dieťaťom radi. Odíďte na moment do úzadia a neriaďte každý ich krok.

   Nechajte druhého pomôcť vám aspoň s niektorými povinnosťami, aby ste hľadali balans. Dajte mu však možnosť rozhodnúť sa, zapojiť a vyriešiť situáciu po svojom. Nebojte sa tiež rozprávať dieťaťu o druhom rodičovi, čo je na ňom dobré, čo na ňom spoločne máte radi - alebo nechajte na dieťati, nech vymenuje, čo sa mu na ockovi či mamičke páči najviac.

Obdobie Vzdoru

Obdobie vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Vzdor - Riešenia

Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie (ako ľahko sa to píše…). Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.

Vzdor u Malých Detí

Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.

Nechať Dieťaťu Možnosť Rozhodnúť

Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.

Rozhodne sa Nenechať Biť

Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.

Dať Presne Opačný Povel

Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.

Naučiť Ich Povedať, Čo Chcú

Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.

Vysvetľovať, Vysvetľovať, Vysvetľovať

Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.

Určiť Mentálny Vek Dieťaťa

Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.

Hovoriť s Nimi Ako s Partnermi

Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.

Útecha pre Rodičov

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!

Čo Zvládne Dieťa v 18. Mesiacoch

Drobček v 18. mesiaci zvyčajne chodí bez pomoci dospelého viac-menej bezpečne - v závislosti od toho, kedy začal robiť prvé kroky. Do schodov stúpa s pomocou dospelého alebo sa pridŕža zábradlia. Zvyčajne vystúpi na schod oboma nôžkami naraz. Papá hlavne rukami, ale už aj lyžičkou. Čoraz častejšie chce jesť sám - už sa mu nepáči, že ho kŕmite. Vie aktívne používať 15 a viac slov, ktoré už spája do dvojčlenných viet. Jeho slovná zásoba je čoraz bohatšia. Jeden výraz často použije na označenie konkrétnej veci, človeka alebo činnosti. Napríklad brm-brm môže znamenať auto, ale aj šoférovať. Tata môže byť ocino, ale aj cudzí muž v supermarkete. Pri rozhovore s dieťaťom nešušlite, nenapodobňujte jeho maznavú reč, hovorte jasne. Na chybné slovo či vetu ho neupozorňujte, radšej ju správne zopakujte. V tomto veku dieťa už prejavuje majetnícke správanie. Na všetko hovorí moje, najmä keď sa o to má podeliť so súrodencom alebo s kamarátom z ihriska. Na druhej strane sa rado pochváli obľúbenými hračkami a ukazuje ich druhým. Začína si uvedomovať samo seba.

Čo Je Dieťa v 18. Mesiacoch

Jedálny lístok poldruharočného batoľaťa je už pomerne bohatý. Zvyčajne pozostáva z raňajok, obeda a večere, ako aj z desiatej a olovrantu. Má už dostatok zúbkov, aby stravu rozhrýzlo a požulo. Kompletný detský chrup sa skladá z 20 mliečnych zubov.

Strava by Mala Obsahovať:

• čerstvé ovocie a zeleninu
• varené zemiaky či zemiakovo-zeleninové pyré ako prílohu k mäsu
• ryžu a cestoviny (cestoviny môžu byť celozrnné)
• pšenično-ražný chlieb bez zrniečok, ktoré by mohlo dieťa vdýchnuť, a ideálne vždy z predchádzajúceho dňa, pretože starší chlebík sa ľahšie trávi a nenafukuje
• mäso, ktoré raz do týždňa nahrádza ryba a raz do týždňa vajce
• na dennej báze ešte zostáva mlieko vo forme materského alebo dojčenského, ale čoraz viac ho dopĺňajú mliečne výrobky (jogurty, syry, tvaroh)

Vyvážená strava by stále mala mať minimálny obsah soli a cukru.

Potraviny Nevhodné pre Batoľatá:

malé tvrdé ovocie alebo oriešky, ktoré by mohli vdýchnuť (nebezpečenstvo...

tags: #18 #mesacne #dieta #chce #len #mamu