Martin Kukučín: Život a dielo oravského rodáka

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, je jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej literatúry, ktorý sa radí medzi popredných predstaviteľov literárneho realizmu. Jeho život a tvorba úzko súvisia s oravskou dedinkou Jasenová, kde sa 17. mája 1860 narodil.

Spisovateľ, dramatik a lekár Martin Kukučín sa narodil v zemianskej rodine Bencúrovcov v Jasenovej ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. V slovenskej literatúre je známejší pod menom Martin Kukučín. Tento spisovateľ sa radí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského literárneho realizmu. Zvolil si lekársku profesiu a neliečil len choroby, ale predovšetkým i dušu slovenského národa.

Jeho rodný dom v Jasenovej dnes slúži ako pamätník. Pamätný dom slovenského realistického spisovateľa, dramatika a lekára Martina Kukučína (17.5. 1860 Jasenová - 21.5. 1928 Pakrac, Chorvátsko) stojí v dedine Jasenová, vzdialenej 5 km od Dolného Kubína. Zachoval sa najmä zásluhou rekonštrukcie v roku 1960, kedy bol aj sprístupnený verejnosti. Dal ho postaviť spisovateľov otec Ján Bencúr v roku 1856. Dom s hospodárskymi budovami tvorí uzavretý celok, ktorý svojím vnútorným i vonkajším vzhľadom sprítomňuje prostredie, v ktorom sa narodil a vyrástol významný slovenský prozaik Martin Kukučín.

V roku 2010 pri príležitosti 150. výročia narodenia Martina Kukučína pristúpilo Oravské múzeum k obnove areálu a expozície spolu s doplnením dovtedy absentujúcej literárnej časti. Vstupný priestor približuje život v Jasenovej na prelome 19. a 20. storočia.

Predná izba a kuchyňa pamätného domu Martina Kukučína sú zariadené dobovým dedinským nábytkom tak, ako to bolo za spisovateľovho života. V ďalších dvoch miestnostiach je obrazom a slovom priblížený ahasverovský osud, ale najmä jeho rozsiahla literárna tvorba. Expozíciu dotvárajú niektoré vydania Kukučínových literárnych prác vybraných z takmer 100 poviedok, noviel, čŕt a rozprávok. Patria tu aj tri divadelné hry, cestopisy a viacero rozsiahlych románov. V hospodárskej budove a prístrešku pri vchode sú inštalované pracovné nástroje a náradie, ktoré boli používané pri poľnohospodárskych prácach a pri zabezpečení chodu domácnosti.

V tesnom susedstve areálu, v blízkom parku, je socha Martina Kukučína v nadživotnej veľkosti od akad. sochára Jána Kulicha.

Životná cesta a tvorba

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej na Orave. Po absolvovaní stredoškolských štúdií na gymnáziu v Revúcej, v Martine a v Banskej Bystrici, a následne na gymnáziu v Šoproni, sa pôvodne chcel prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave. Avšak kvôli protislovenskej atmosfére sa napokon rozhodol pre štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ktoré ukončil v roku 1893.

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku. Preto prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didoličovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko), kde pôsobil od roku 1894 do roku 1907. Popri lekárskej ordinácii si zriadil aj lekáreň a stal sa aktívnym členom a neskôr predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“.

V rokoch 1896 - 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril. V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1907 spoločne s manželkou odišli do Južnej Ameriky. Po ročnom pobyte v Santiagu (Čile), kde zložil nostrifikačné skúšky, sa v roku 1908 usadil v najjužnejšom čilskom meste Punta Arenas. Tam pôsobil najmä ako lekár a stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila.

Literárnu činnosť začal Kukučín v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Jeho diela ako „Rysavá jalovica“, „Neprebudený“, „Keď báčik z Chochoľova umrie“, „Na podkonickom bále“, „Koniec a začiatok“, „Dies irae“ patria k vrcholom jeho poviedkovej tvorby. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V neskorších svojich dielach, ako sú „Veľkou lyžicou“, „O Michale“, „Mladé letá“, sa vonkajší opis premieňa na povahovú drobnokresbu a psychologickú reflexiu, spisovateľ citlivo preniká pod povrch javov.

Z Dalmácie sa so svojou manželkou Pericou vysťahoval do Južnej Ameriky. Po vzniku Československej republiky začal pomýšľať na návrat do vlasti. V rokoch 1922 - 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1922 - 1923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 1924 - 1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku.

V apríli 1928 Martin Kukučín vážne ochorel na zápal pľúc a chorobu mu skomplikoval aj zápal pobrušnice. Na následky týchto zdravotných komplikácií zomrel Martin Kukučín 21. mája 1928 v nemocnici v Pakraci pri Lipiku. Bol pochovaný dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde bol pochovaný 29. októbra 1928.

Kukučínovo literárne dielo rozsahom a koncepciou presiahlo rámec národnej literatúry, bolo preložené do viacerých jazykov a mnohé jeho príbehy boli zdramatizované a sfilmované. Hrdinov do svojich próz zámerne hľadal medzi ľudom, ďalšou jeho prednosťou pri písaní bol aj láskavý humor. Martin Kukučín je zakladateľom modernej slovenskej prózy.

Podľa Mateja Bencúra (Martina Kukučína) je pomenovaná poliklinika v čilskom meste Punta Arenas, meno Kukučín nesie aj planétka s číslom 23444. Na Slovensku sú po ňom v rôznych mestách pomenované ulice, v Jasenovej, Revúcej, maďarskom Šoproni a českej Prahe sú inštalované pamätné tabule.

tags: #je #narodeny #na #orave #martin #kukucin