Očkovanie pri narodení: Ochrana pred vážnymi chorobami

Očkovanie alebo vakcinácia je jedným z najvýznamnejších a súčasne najúčinnejších preventívnych opatrení v udržiavaní zdravia a v predchádzaní šírenia infekcií pre celú populáciu. Hlavným zmyslom očkovania je chrániť deti pred závažnými infekčnými ochoreniami, ktoré v minulosti spôsobovali vysokú úmrtnosť. Vďaka očkovaniu sa podarilo mnohé z nich významne obmedziť alebo dokonca úplne eliminovať.

Infekčné choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Až do konca 18. storočia boli okrem vojen a prírodných katastrof najčastejšou príčinou smrti a teda významné skracovali život človeka. Ľudská populácia bola od pradávna ohrozovaná infekčnými chorobami a ich epidémiami. Preto už staroveké civilizácie v Číne, Indii, Arábii, Grécku a Ríme sa snažili ochranu pred nimi vyriešiť zákrokmi, ktoré sú podobné dnešnému očkovaniu. Vnášanie materiálu z pustúl chorého na kiahne do kože zdravého jedinca, u detí vkladanie tampónov z rozdrvenými kiahňovými chrastami do nosa, obliekanie košieľok, ktoré nosili deti choré na kiahne, patrili k preventívnym opatreniam na zabránenie strát. Všetky tieto opatrenia označované ako variolizácia, viedli však k umele navodenej infekcii a ďalšiemu šíreniu ochorenia zanechávajúcim imunitu. Prvú variolizáciu v Európe vykonal na anglickom kráľovskom dvore lekár Maitland v roku 1721. Variolizáciu nahradila po objave Angličana E.Jennera v roku 1796 vakcinácia, ktorej podstata spočívala vo využití skríženej imunity proti vírusu kiahní a vírusu kravských kiahní. Prvou vakcináciou položil Edward Jenner základy pre vykorenenie zatiaľ jedinej infekčnej choroby - varioly, pravých alebo tzv. kiahní.

Prešlo celé storočia, kým Pasteur objasnil podstatu očkovania. Dokázal, že ochrana proti infekčným chorobám môže byť zabezpečená práve očkovaním. Avšak rozhodujúcim krokom v ľudskej imunizácii bolo použitie post expozičnej vakcinácie proti besnote u mladého J. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa vyvinulo očkovanie proti brušnému týfusu a záškrtu. V roku 1896 Weright odskúšal prvú neživú antitýfovú vakcínu na ľuďoch a v roku 1915 Widal doporučil použitie trojvakcíny obsahujúcej tzv. bakteriálne antigény. Calmette a Guerin pripravili vakcínu proti TBC. Vakcíny proti chrípke a proti žltej zimnici boli pripravené v roku 1937. Od vtedy bolo vyvinutých niekoľko ďalších vakcín.

Prečo je očkovanie dôležité?

Očkovanie je jedným z najdôležitejších spôsobov, ako zabrániť tomu, aby sa deti nakazili niektorými nebezpečnými chorobami. Vakcinácia chráni deti pred vážnymi chorobami a komplikáciami. Vakcíny tiež znižujú pravdepodobnosť šírenia choroby. Roky výskumu hovoria jasne: Vakcíny nespôsobujú autizmus. Viac ako tucet štúdií sa pokúšalo nájsť spojenie medzi autizmom a očkovaním. Ani jedna nedokázala nájsť prepojenie. Samotná debata ohľadom autizmu sa začala v roku 1998, keď britský vedec zverejnil dokument, v ktorom sa uvádza, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Spomínaná štúdia sa totiž zamerala na výskum iba u 12 detí. Nanešťastie však vyvolala veľa diskusií o bezpečnosti vakcín, ktoré bohužiaľ pokračujú dodnes.

Infekciami sú najviac ohrozené bábätká. Protilátky od matky po narodení rýchlo klesajú, a preto sú práve bábätká najviac ohrozenou skupinou. Tieto infekcie majú u nich ťažký priebeh, často v život ohrozujúcej forme. Rovnako ani dojčenie nedokáže poskytnúť dostatočnú obranu pred vznikom infekčných chorôb, a preto je nutné očkovanie zaistiť v prvých mesiacoch po narodení.

Očkovanie poskytuje ochranu pred vážnymi ochoreniami, ktoré môžu spôsobiť komplikácie až alebo dokonca úmrtie nakazeného. Očkovanie prispieva k vytvoreniu kolektívnej imunity. Vakcinácia je kľúčová aj v prevencii epidémií. V ostatnom čase sa v hojnom počte objavuje už takmer zabudnutý čierny kašeľ či tuberkulóza.

Povinné očkovanie na Slovensku

Na Slovensku existuje povinné pravidelné očkovanie detí, ktoré upravuje očkovací kalendár. V Slovenskej republike očkovanie predpisuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva. Na Slovensku sa povinne očkuje proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré v minulosti spôsobili celosvetové epidémie a boli príčinou veľkého počtu úmrtí. Povinné očkovanie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia a deti sa očkujú podľa aktuálneho očkovacieho kalendára od 3. mesiaca života.

Proti akým ochoreniam sa povinne očkuje?

• Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída typu B, hemofilové nákazy (hexavakcína):
1. 1. dávka: 3. - 4. mesiac života
2. 2. dávka: 5. - 6. mesiac života
3. 3. dávka: 11. - 12. mesiac života
• Pneumokokové invazívne ochorenia (10 alebo 13 typov pneumokoka):
1. 1. dávka: 3. - 4. mesiac života
2. 2. dávka: 5. - 6. mesiac života
3. 3. dávka: 11. - 12. mesiac života
• Osýpky, mumps, rubeola (MMR):
1. 1. dávka: 15. - 18. mesiac života
2. 2. dávka: v 5. roku života (pre deti narodené od 1.1.2016). Pre deti narodené do 31.12.2015 platí, že 2. dávka MMR vakcíny sa podávala v 11. roku života.
• Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne:
1. V 6. roku života
2. V 13. roku života

Tabuľka očkovacieho kalendára pre dojčatá a malé deti:

Očkovanie proti záškrtu - zapríčiňuje hrubé povlaky v hrdle, ktorú môžu mať za následok sťažené dýchanie a môže viesť až k uduseniu. Tetanus - spôsobuje bolestivé napnutie svalstva, zvyčajne na celom tele. Dôsledkom býva stuhnutie žuvacích svalov, pacienti nemôžu otvoriť ústa a nemôžu ani prehĺtať. Ochorenie neprežije takmer polovica chorých. Čierny kašeľ - spôsobuje záchvaty kašľa a hlavne malým deťom robí problémy pri jedení a pití. V dojčenskom veku vznikajú pod vplyvom tejto choroby poruchy dýchania. Záchvaty kašľa môžu trvať mnoho týždňov. Ochorenie spôsobené baktériou Haemophilus influenzae typu B, v skratke Hib, bolo pred zavedením očkovania u detí do 5 rokov najčastejšou príčinou hnisavého zápalu mozgových blán - tzv. purulentnej meningitídy. Spôsobovalo tiež opuch v hrdle s rizikom udusenia a bolo príčinou zápalov pľúc, uší, infekcií kĺbov, kostí a vnútrosrdovej blany. Bakteria pneumokoka spôsobuje život ohrozujúce infekcie ako hnisavý zápal mozgových blán, celkovú otravu krvi a závažné ochorenia ako sú zápaly pľúc a hnisavé zápay stredného ucha. Pneumokok môže zanechať na chorom vážne trvalé následky. Najzávažnejšie je nervové poškodenie s porušeným vývojom dieťaťa a poškodenie zmyslových orgánov. Pneumokokoky sú zároveň najčastejšou príčinou množstva bežných bakteriálnych infekcií. Ochorenie, ktoré spôsobujú vírusy detskej obrny. Do organizmu sa dostávajú nakazenou stravou, vodou a následne tráviacim traktom. Vo väčšine prípadov takáto prítomnosť vírusu v tele človeka prebieha bez príznakov, nejde teda o ochorenie. V niektorých prípadoch však môže vírus obrny zapríčiniť trvalé ochrnutie nôh alebo rúk. Infekcia môže byť aj smrteľná, ak postihne dýchacie svaly. Žltačka je inak povedané infekčný zápal pečene. Spôsobuje ho vírus hepatitídy typu B. Inkubačná doba ochorenia, teda čas od nakazenia po prvé prejavy choroby je veľmi dlhá. Trvá 50 až 180 dní. Vírus sa medzi ľuďmi prenáša krvou, sexuálnym stykom, krvnými derivátmi alebo telesnými tekutinami. Medzi najčastejšie druhy prenosu patrí infikovanie injekčnou ihlou alebo striekačkou, ktorú si požičiavajú narkomani, ihly používané pri tetovaní, ak nie sú jednorazové, či piercingu. K nákaze stačí minimálne aj voľným okom neviditeľné množstvo krvi. Choroba sa môže preniesť aj počas pôrodu z matky na novorodenca, pri pohlavnom styku alebo pri intímnom kontakte v rodine. Vírus je veľmi odolný a veľmi dlho prežíva. Ochorenie má zvyčajne mierne prejavy. Pacienti sa sťažujú na bolesti kĺbov alebo výskyt vyrážky. Zvyčajne sa nakazenie odhalí až pri vyšetrení krvi, kedy sa zistia vyššie hodnoty pečeňových enzýmov a ochorenie sa potvrdí špeciálnym vyšetrením. Hepatitída typu B je nebezpečná najmä preto, že často prebieha nepoznane a dlhšiu dobu. Prechádza do chronicity, čím ohrozuje pacienta. Výsledkom môže byť stvrdnutie - cirhóza pečene s možným vznikom nádoru.

Odporúčané očkovania

Okrem povinných sú mimoriadne dôležité aj očkovania, ktoré patria do kategórie odporúčaných. Niektoré očkovania prešli z pôvodne povinného očkovania do odporúčaného očkovania. Príkladom je tuberkulóza, u ktorej sa dňom 1.1.2012 zrušilo povinné pravidelné očkovanie novorodencov. Ďalším špecifickým príkladom je očkovanie proti chrípke, kedy je však nutná vakcinácia každý rok pred chrípkovou sezónou. Vírus chrípky veľmi rýchlo podlieha genetickým zmenám a imunita získaná po prechádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní nemusí byť dostatočná. Očkovacia látka sa každý rok aktualizuje, aby poskytla ochranu proti najnovším modifikáciám vírusu chrípky.

Príklady odporúčaných očkovaní:

• Chrípka: očkuje sa od 6 mesiacov veku dieťaťa. U detí sa očkovanie proti chrípke odporúča vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov, nakoľko vtedy patria k najrizikovejším skupinám.
• Kiahne: očkuje sa od 9 alebo 12 mesiacov veku dieťaťa.
• Žltačka typu A: očkuje sa od 1 roka.
• Kliešťová encefalitída: očkuje sa od 1 roka.
• HPV (ľudské papilomavírusy): očkovať by sa malo ideálne ešte pred prvým pohlavným stykom.
• Meningokokové infekcie: očkuje sa od 2 mesiacov veku.
• Rotavírusové ochorenia: očkovanie je potrebné ukončiť do 24, resp. 32 týždňov veku dieťaťa.
• Tuberkulóza: očkovaní môžu byť už novorodenci.

Tieto dobrovoľné odporúčané očkovania nie sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Pri niektorých preto treba rátať s doplatkami za vakcíny. Poisťovne preplácajú aj nepovinnú vakcínu proti pneumokokom, ktorá je určená pre bábätká medzi tretím a piatym mesiacom.

Nežiaduce účinky očkovania

Očkovacia látka, podobne ako akýkoľvek iný liek, môže mať u niektorých detí aj nežiaduce účinky. Tie sú však neporovnateľne miernejšie ako prípadné dôsledky infekčného ochorenia, proti ktorému sa očkuje. U niektorých detí vznikne malé začervenanie v mieste vpichu, ktoré môže byť bolestivé. Po očkovaní izolovanou vakcínou proti hemofilovej infekcii sa vyskytujú mierne reakcie u menšej časti dojčiat. Ide väčšinou o začervenanie, zvýšenú teplotu alebo opuch v mieste vpichu. Zriedkavo sa objaví horúčka. Medzi bežné nežiaduce účinky patrí aj ospalosť, strata chuti do jedla. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé.

Kedy sa očkovanie odkladá?

Konzultácia s lekárom je potrebná, ak sa očkujú deti s kolapsovým stavom, deti s kŕčmi pri vysokých teplotách alebo s dráždivým krikom trvajúcim viac ako 3 hodiny po predchádzajúcom očkovaní. Ďalej deti s nestabilizovanými neurologickými ochoreniami. Deti, ktoré majú akútnu infekciu s horúčkou. U nich sa očkuje po prekonaní infekcie. Nie je ničím ojedinelým, ak vám lekár očkovanie posunie z dôvodu choroby.

Očkovanie je najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť proti chorobám (zaočkované dieťa je menej náchylné na infekcie a výhody ochrany proti chorobe mnohonásobne vyvážia veľmi malé riziká spojené s imunizáciou). Riziká očkovania sú mnohonásobne prevýšené jeho výhodami.

tags: #ockovanie #pri #narodeni