Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale najkrajších a naplňujúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzene situácie (rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, puberta) alebo sa objaví nejaká životná kríza (úmrtie v rodine, rozvod rodičov), kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií.
Základný rámec rodičovských práv a povinností
Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich (maloletým) deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Podľa odbornej literatúry sa rodičovské práva a povinnosti uplatňujú od narodenia dieťaťa až do jeho plnoletosti a patria osobám, ktoré sú zákonom uznané za rodičov - matke, ktorá dieťa porodila, a otcovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Rodičia musia byť spôsobilí na právne úkony; ak nie sú, výkon rodičovských práv a povinností neprislúcha. Rodičia sú pri výkone práv rovnoprávni, pričom v bežných veciach môže rozhodovať každý z nich samostatne, v podstatných veciach sa musia dohodnúť, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd na návrh jedného z rodičov. Zákon tiež ukladá rodičom povinnosť vykonávať rodičovské práva a povinnosti tak, aby boli chránené najlepšie záujmy dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa podľa komentára znamená, že rodičia musia zohľadniť jeho fyzický, psychický, citový, morálny, zdravotný a všeobecný rozvoj a zároveň rešpektovať jeho názor podľa veku a rozumovej a vôľovej vyspelosti.
ZR ďalej uznáva, že „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (§ 30 ods. 1 ZR).“ Výchovou sa rozumie zabezpečovanie starostlivosti o komplexný a všestranný rozvoj dieťaťa v rovine telesnej, duševnej, mravnej, citovej, zdravotnej i rozumovej.
Práva a povinnosti rodičov
Rodičia sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnoletosti (štandardne dovŕšením 18-teho roku života). V právnej teórii sa uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti maloletých na právne úkony neexistuje presná veková hranica. Skúma sa objektívna schopnosť maloletého dieťaťa v danom veku pochopiť význam a dôsledky konkrétneho právneho úkonu, nie jeho individuálna intelektuálna úroveň.
Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Majetok, ktorý zaňho spravovali, mu odovzdajú „najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti (§ 32 ods. 1 ZR).“ Podľa odbornej literatúry správa majetku končí najčastejšie nadobudnutím plnoletosti, môže však skončiť aj skôr, ak dieťa nadobudne plnú spôsobilosť na právne úkony alebo rodičia sú obmedzení či pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností. Povinnosť odovzdať majetok sa týka nielen vecí vo vlastníctve dieťaťa, ale aj peňažných prostriedkov na účtoch alebo listín súvisiacich so správou majetku. Po nadobudnutí plnoletosti je dieťa oprávnené samo disponovať s majetkom, ex lege, bez rozhodnutia súdu.
Osobitná odborná literatúra zdôrazňuje, že zmyslom správy majetku maloletého dieťaťa je predovšetkým zachovanie majetkových hodnôt do jeho dospelosti, pričom rodičia sú povinní konať výlučne v záujme dieťaťa, hospodáriť s majetkom obozretne a chrániť jeho podstatu. Správa sa vzťahuje na celý majetok dieťaťa, okrem prípadov, keď je dieťa vzhľadom na svoju spôsobilosť oprávnené s určitým majetkom nakladať samostatne alebo keď správu vykonáva iná zákonom určená osoba.
Vyživovaciu povinnosť majú rodičia voči svojim deťom až do času, „kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR).“ Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine).
Ohrozenie výchovy a zásahy do rodičovských práv
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv a povinností alebo obmedziť rodičovské práva a povinnosti, ak sú pre také rozhodnutie splnené zákonom ustanovené podmienky v § 38 ods. 1 Zákona o rodine.
Zastupovanie maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník
Slovenská právna úprava rozlišuje dva typy zástupcov a to: 1. zákonného zástupcu a 2. kolízneho opatrovníka. Zákonný zástupca býva vo väčšine prípadov rodič dieťaťa alebo osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (poručník alebo opatrovník). Nakoľko maloleté dieťa nie je schopné samostatne vystupovať v konaniach pred súdmi, musí byť zastúpené buď rodičmi ako zákonnými zástupcami, alebo kolíznym opatrovníkom.
Funkcia kolízneho opatrovníka prichádza do úvahy vtedy, ak by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov medzi maloletými deťmi a rodičmi. Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, má v konaniach pred súdmi postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, môže tento rodič rozhodovať o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča, avšak na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (správa majetku, vysťahovanie dieťaťa do cudziny, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie), potrebuje súhlas druhého rodiča.
Súd môže zveriť dieťa aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť a jej zmena
V živote každého rodiča môžu nastať pomery, kedy sa zhorší finančná situácia. Dôvodom môže byť strata zamestnania, zníženie príjmu, choroba, úraz alebo z iných dôvodov. V takom prípade je možné podať návrh na zníženie výživného.
Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie).
Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka. Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
tags: #je #rodic #zodpivedny #za #neplnolete #dieta