Koľko zje novorodenec a ako sa o neho starať v prvých týždňoch

Po narodení dieťaťa sa rodičia často zaoberajú otázkou, koľko materského mlieka by malo dieťa vypiť, aby sa vyvíjalo správne. Dôležité je si uvedomiť, že príjem materského mlieka je pre novorodenca veľmi dôležitý, no takisto závisí od viacerých okolností a individuálnych špecifík.

Aj keď v prvých mesiacoch života bábätka je dojčenie tou najlepšou formou stravy, nie vždy je možné s ním začať, či pokračovať dostatočne dlho. Práve vtedy prichádza na rad kŕmenie dieťatka dojčenským mliekom. Pri výbere vhodných zložiek a výrobe dojčenského mlieka sa prihliada na tie najprísnejšie parametre. Odborníci na detskú výživu prihliadajú na špecifické výživové požiadavky malého bábätka, ktoré sa však postupne menia.

Najčastejším zdrojom bielkovín v dojčenských mliekach býva upravené kravské mlieko. Niektorým detičkám to však nevyhovuje, objavia sa u nich tráviaci či iné ťažkosti. Pokiaľ má bábätko takéto špeciálne výživové potreby, rodičia musia siahnúť po špeciálnom mlieku. Dôvodom býva väčšinou intolerancia laktózy, alergia na kravské bielkoviny, či ťažkosti s gastroezofagiálnym refluxom dojčiat. Pri výbere vhodného dojčenského mlieka pomôže poradiť sa s vaším pediatrom na pravidelnej poradni. Ten pozná zdravotný stav vášho dieťatka, vie zvážiť pre a proti a podľa toho odporučiť vhodný typ či dokonca aj značku mlieka. Po podaní prvých dávok, sledujte bábätko, či nezareaguje tráviacimi ťažkosťami či alergiou. Pokiaľ meníte materské mlieko za dojčenské, spočiatku môže zareagovať horším trávením.

Dojčenské mlieka vo väčšine prípadov nie sú ani čiastočne hradené zo zdravotného poistenia a rodičia ich svojim detičkám kupujú v plnej výške. Ak chcete pri nákupe ušetriť, pozrite si výhody registrácie do Feedo Clubu.

Dojčenské mlieko pripravujte vždy čerstvé a len v množstve, ktoré vaše bábätko pravdepodobne spapá naraz. Pripravené mlieko môžete pri izbovej teplote skladovať maximálne 2 hod. Ak potrebujete zobrať mlieko zo sebou na vychádzku či inde mimo domu, vezmite si teplú vodu do termosky a odmerané množstvo formuly. Pri príprave dodržiavajte všetky hygienické opatrenia a odporúčaný postup prípravy uvedené na obale. Nepodceňte ani výber dojčenskej fľaše a správneho cumlíka. Malé deti nemajú ešte úplne vyvinutý imunitný systém a nie vždy dokážu dostatočne potlačiť choroboplodné baktérie. Preto je tak dôležité dodržiavať všetky hygienické opatrenia počas prípravy. Mamičkám veľmi pomáhajú sterilizátory dojčenských fliaľ, ktoré rýchlo a dôkladne zabijú všetky rizikové patogény na fľašiach a cumlíkoch.

Na prípravu dojčenského mlieka je nutné používať špeciálnu vodu. Ak sa na fľaši nepíše inak, vodu pred použitím prevarte a nechajte vychladnúť na vhodnú teplotu. Tú zistíte najlepšie buď odmeraním, alebo nakvapkaním kúska pripraveného mlieka na zadnú stranu vašej ruky. Ideálne mlieko má teplotu okolo 37°C, vyššia teplota by mohla bábätko popáliť. Aby ste bábätko kŕmili správne, musíte dodržiavať odporúčaný pomer vody a sušenej formule, ktorý je uvedený v návode. Ak by ste totiž dali viac vody, obsiahnuté živiny dieťatku príliš zriedite a nedostane ich dostatok.

Prvé dni a týždne života novorodenca

Pôrod je za vami, bábätko čulé a má sa k svetu. Prežívate prvý ozajstný spoločný mesiac a vzniká medzi vami puto celkom iné než počas tehotenstva. Tento čas, to by mali byť akési medové týždne s novorodencom, však? No rátajte s tým, že v prvých dňoch a týždňoch vás stále budú prekvapovať nové, neznáme situácie. Skúsenou mamou sa nestanete hneď - rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale budete sa s ním zžívať postupne. Niektoré ženy zvládnu všetko rýchlo, iné potrebujú na adaptáciu viac času. Máte podporu rodiny alebo priateľov? Ak sa ponúka, vďačne ju prijmite a nechajte sa rozmaznávať. Pokojne poproste prvé blízke návštevy, aby vám namiesto dvadsiatej hrkálky a desiatej rozkošnej vestičky priniesli radšej hrniec voňavej domácej polievky. Vysvetlite im, že rozplývať sa celé dve hodiny nad spiacim bábätkom je síce fajn, ale pomohlo by vám, keby vám zašli nakúpiť, pomohli s návštevou lekárky alebo s vybavovačkami na úradoch.

Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.

Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.

V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu. Dnes sa vo väčšine pôrodníc kladie dôraz na budovanie väzby medzi rodičkou a novorodencom.

Priložili vám nahé bábätko na hruď krátko po tom, čo prišlo na svet? Nebolo úchvatné zrazu vidieť naživo ten uzlíček, ktorý ste doteraz nosili pod srdcom? Ani žena, u ktorej je nevyhnutný cisársky rez, už nemusí prísť o tento dôležitý prvý kontakt kože na kožu. A ak sa nepodarí hneď po operácii položiť bábätko na kožu mamy, personál ho odovzdá šťastnému oteckovi a aj on môže zažiť rovnako intenzívnu radosť z prvých blízkych dotykov.

Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta:

• Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
• Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
• Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
• Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
• Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.

Cítite sa ako čerstvý otec trochu nadbytočný? Nemusíte! S výnimkou dojčenia môžete mamičku zastúpiť pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Možno si to od vás bude spočiatku vyžadovať trocha viac trpezlivosti a jemnocitu, ale odmena bude sladká. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne, ako to dokáže vaša partnerka dojčením.

V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi.

Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.

Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.

U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne. Tieto sú najznámejšie:

• Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
• Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
• Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
• Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
• Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.

Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.

Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života.

Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne. Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku.

Kŕmenie novorodenca

Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí.

Nasledujúce body sú dôležité bez ohľadu na to, či dieťa dojčíte alebo kŕmite z fľaše:

• Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte.
• Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života.
• Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky.
• Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.

Všeobecne platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia.

V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka. V skratke: So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku.

Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbtík, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.

Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou.

Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.

Množstvo mlieka podľa veku

Detičky do veku 1 roka nie sú schopné dostatočne stráviť všetky bielkovinové zložky kravského mlieka. Aj keď v ich podávaní môžete pokračovať až do veku 3 rokov, po dosiahnutí prvých narodením môžete postupne prechádzať aj na pasterizované kravské mlieko. Samozrejme, za predpokladu, že dieťatko netrpí alergiou či intoleranciou.

Či už zvolíte materské, dojčenské mlieko alebo kravské mlieko, dieťatko by ho stále malo denne prijať minimálne 500 ml.

Všeobecne platí zásada, že novorodenec by mal denne prijať 150 - 180 ml mlieka na 1 kilogram svojej telesnej hmotnosti do zhruba 6. mesiaca veku. Následne je vhodné začať s prvými príkrmami. Je úplne prirodzené, že sa môžu striedať obdobia, keď dieťa vypije viac a keď naopak vypije menej.

V priebehu prvých týždňoch by malo kŕmenie novorodenca prebiehať orientačne 8- až 12-krát do dňa, teda zhruba každé 2 až 3 hodiny, čo je však veľmi individuálne.

Rodičia majú často snahu kontrolovať prírastky na váhe, čo nie je žiadna nutnosť. Váženie je dostačujúce pri kontrole u pediatra. V prípade, že sa vám zdá, že dieťa pije málo mlieka, skúste zmeniť polohu dojčenia, vymeňte prsník, pomôžte novorodencovi stláčaním prsníka, pri nedostatku mlieka podporte laktáciu vhodnými potravinami, rozhodne to však nevzdávajte.

Mnoho mamičiek sa svojho materského mlieka vzdá a prejde na dojčenie umelým mliekom. Dôležitá je však trpezlivosť. Drvivá prevaha mamičiek potvrdzuje, že množstvo vypitého materského alebo dojčenského mlieka je pri kŕmení veľmi individuálne. Niektoré mamičky uvádzajú, že už v prvých pár prikladaniach dieťa dokázalo sať a potiahnuť si aj 120 ml, iné mamičky hovoria o násobne nižších prírastkoch 10 až 50 ml. Relatívne často mamičky diskutujú aj o výkyvoch v kŕmení, kým sa príjem ustálil. Väčšina mamičiek odporúča pozorovať, ako dieťa priberá a či má pravidelné vyprázdňovanie.

Vývoj a starostlivosť o novorodenca

V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. 1. - 3. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. 3. - 10. 10. - 14. 3. 1. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter.

Dôležité: Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.

Novorodenec a dojča by malo orientačne vypiť asi 150 - 180 ml mlieka na kilogram telesnej hmotnosti denne. Obdobie, kedy dieťa pije viac, sa môže striedať s obdobím, kedy dieťa pije menej. Každá dojčenská výživa má na obale orientačné odporúčané dávkovanie podľa veku alebo hmotnosti. Orientačné je preto, že si ho treba prispôsobiť potrebám dieťaťa. Množstvo vypitého mlieka je u každého dieťaťa vysoko individuálne, preto nie je možné jednoznačne určiť, koľko by malo dieťa pri jednom kŕmení vypiť. Dôležité je, či je dieťa pokojné, či prospieva a má dostatok mokrých plienok. Moč má byť svetlý a nepáchnuť, inak to môže byť známka, že dieťa pilo menej. Zápach však môže byť ovplyvnený aj materiálom plienky.

Čo môžeme očakávať od čerstvo narodeného bábätka v prvých a ďalších dňoch života? Od narodenia bude sledované zdravotníkmi v pôrodnici a neskôr po prepustení pediatrom. Ale žena si svoje novorodeniatko môže sledovať aj sama. Neexistujú žiadne jednoduché ani jednoznačné odpovede. Žiadne pravidlá. Len zdravý rozum, založený na pochopení dojčenia. V mnohých situáciách treba použiť úsudok. Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku, úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí.

Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník. Preto, ak je to možné, je dobré sa im vyhnúť. Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu.

Neustály kontakt (najlepšie koža na kožu) v prvých dňoch väčšinou umožní dieťaťu, aby sa dojčilo výdatne, keď to potrebuje. Dôležité je pomôcť dieťaťu dobre sa prisať tak, aby dojčenie nebolelo a aby dieťa dostalo mlieko. Stláčanie prsníka funguje spoľahlivo najmä v prvých pár dňoch. Kolostrum bude tiecť! Frekvenciu dojčenia si dieťa v takomto ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí.

Nie je jednoduché zistiť, ktoré dieťa bude takéto a skončí dehydratované a ktoré dieťa sa na napr. na tretí deň zobudí a začne sa dojčiť nádherne. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať (často to funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka). Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne 8 krát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.

Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade, nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách na www.drjacknewman.com.

Dieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“ by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa..pauza..zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že dieťa sa dostatočne napilo. Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne, keď sa dostatočne napili alebo že by boli lenivé alebo sa chceli len upokojiť. Toto je dôvod, prečo toľko detí spí na prsníku a potom sa zobudia a plačú, keď ich odtiahneme. (Niektoré deti sa však naopak pri spomalení toku mlieka odťahujú od prsníka už skoro po narodení, niekedy dokonca už v prvých dňoch.)

Kontakt „koža na kožu“ pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly, neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v „správnom“ čase.

Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je “normálne” množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Môže sa stať, že sa v plienke objaví červený moč. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie.

Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu. Ak sa mu naozaj dobre darí, dokonca už na 2. deň. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na 5. deň, tak to už je naliehavý prípad! Je potrebné pozorovať dojčenie.

Počet stolíc v prvých dňoch nie je presne daný. Ak však dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, tak je to v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie.

Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia. Je to však mimoriadne neužitočný prístup pri rozhodovaní, či dojčenie prebieha dobre. Hmotnosť nemusí byť zmeraná správne, rodičia sú znepokojení, strácajú istotu a vedie k nevhodným zásahom alebo naopak ku klamlivej istote, že je všetko v poriadku. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku. Nie 10 sekúnd, ale celé jedno dojčenie! Je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá? Pije dieťa na prsníku? Ak nie, je potrebné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.

Pediater či pediatrička by okrem iného počas prvej návštevy mal skontrolovať dojčenie, teda samotná otázka či dojčíte, by mala byť doplnená pozorovaním dojčenia. Pediater vám navrhne termín ďalšej kontroly, obvykle o mesiac, v niektorých prípadoch aj skôr. Ak sa prvá návšteva koná v ambulancii pediatra, obvykle dieťa odvážia. To je správny postup, pretože odteraz sa bude dieťatko vážiť na tejto váhe. Prospievanie dieťaťa, teda hmotnostné prírastky, sú jedným z parametrov, ktoré pediater počas pravidelného sledovania zaznamenáva. Dieťa stačí vážiť raz za mesiac. Detská váha na váženie bábätka nepatrí do základnej výbavy domácnosti a ani to nie je potrebné. Časté váženie bábätka bez dôvodu môže viesť k stresu, k úzkostnému sledovaniu navážených gramov, k radosti z priberania, ale aj strachu, ak bábätko nepriberie podľa očakávania, k nadmernému spoliehaniu sa na váženie namiesto pozorovania správania bábätka. Zamerajte sa namiesto váženia na pozorovanie dojčenie, sledovanie prejavov bábätka a porozumenie jeho správania.

Dôležité faktory sú správna poloha a asymetrické prisatie, sledovanie pauzy v brade pri pití z prsníka, čiže prehĺtania. Stláčanie prsníka pomôže dieťaťu vypiť viac mlieka. Vystriedanie prsníka je vhodné vtedy, keď má dieťa o dojčenie záujem, teda keď už neprehĺta, ale ešte saje.

Čo je teda vhodné sledovať po prvých dňoch? Frekvencia a dĺžka kŕmenia. Nemusíte sledovať čas. Sledujte pitie pomocou sledovania prehĺtania mlieka - teda pauzy v brade. Pauza v pohybe brady, keď bábätko otvorí ústa na maximum pred tým, než ich zatvorí, poukazuje na to, že sa mu ústočká plnia mliekom. Čím dlhšia pauza je, tým viac mlieka bábätko pije. Nechajte bábätko dopiť jednu stranu pomocou stláčania prsníka, a ak dieťa chce viac, ponúknite druhú.

Nezobúdzajte dieťa na kŕmenie, radšej sa uistite, že dieťa sa dobre kŕmi, keď je bdelé. Nenúťte bábätko na prsník, aby ho nezačalo odmietať. Dieťa ktoré sa dobre dojčí, sa zobudí, keď bude hladné. Pauzy v brade - teda sledovanie pitia - je oveľa spoľahlivejší znak výdatnosti dojčenia ako váženie bábätka.

Po tom, čo sa dojčenie ustáli, by dieťa malo mať premočených 6 a viac plienok denne, pravdepodobne už na konci prvého týždňa. 6 ocikaných plienok nestačí. Pri papierových plienkach je to však veľmi ťažké zistiť, pretože nie je cítiť, že sú mokré. Plienky by mali byť ťažké. Veľa žien však nevie, ako vyzerá ťažká plienka. Porovnajte ju v rukách s čistou plienkou. Sledujte pitie bábätka.

Približne od 4. - 5. dňa by výlučne dojčené deti mali mať najmenej 2 až 3 výdatné stolice za deň. Väčšinou je to viac, k tomu ešte pár menších stolíc. Toto pravidlo pre stolicu platí približne do 3. týždňa po pôrode a potom sa to môže zmeniť. Napríklad ak 10-dňové dieťa, 2 dni nemalo stolicu, väčšinou je to spôsobené nedostatkom príjmu materského mlieka, ale sú aj výnimky. Je potrebné pozorovať dojčenie a výdatnosť pitia. Skúšať vážiť dieťa pred dojčením a po dojčení nie je riešením. Vedie to zbytočne k stresu, nedáva to reálny obraz toho, čo sa deje, a neprispieva to k zlepšeniu situácie. Dojčenie je možné zlepšiť a umožniť bábätku, aby vypilo viac mlieka z prsníka. Nezačnite automaticky dokrmovať. Je potrebné zhodnotiť výdatnosť dojčenia a množstvo vypitého mlieka vďaka pozorovaní dojčenia. Pozorovanie dojčenia na rozdiel od váženia umožňuje okamžite robiť kroky na zvýšenie príjmu materského mlieka. Treba pozorovať dieťa na prsníku a napraviť dojčenie, ak je to potrebné. Použitie stáčania prsníka pred výmenou prsníka, môže pomôcť zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka.

Horčicová, žltá, pomarančová a zelená sú všetko normálne farby stolice po 3. až 4. dni života. Zelená stolica u výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré je spokojné a dobre priberá nie je problém! Ak nie je pokojné a priberá dobre, problém nie je vo farbe stolice. Čo znamenajú stolice zelenej farby? Len to, že cez črevá dieťaťa prešla potrava rýchlo. Je potrebné napraviť dojčenie! A čo konzistencia? Nevšímajte si ju. Prestaňte byť posadnutí ohľadom stolice. Vodnatá, pastovitá, so zrazeninami alebo bez nich, čiastočne mäkká, čiastočne vodnatá, to všetko neznamená nič, ak je inak dieťa v poriadku a dobre priberá. Tvrdá alebo formovaná stolica u výlučne dojčeného dieťaťa nie je normálna.

Je normálne, ak aj po 3. týždni majú deti stolicu mnohokrát za deň. Sú však niektoré deti, ktoré nemusia mať stolicu niekoľko dní. Podmienkou je, aby dojčenie bolo v poriadku a bábätko prijímalo dostatočné množstvá materského mlieka. Ak sa obraz stolice zmení náhle, je dobré overiť si, či sa aj pri dojčení niečo nezmenilo a či je príjem materského mlieka naďalej dostatočný. Pri niektorých bábätkách je bežná 3-dňová pauza medzi stolicami, nie je zriedkavá ani 10-dňová. Existovali aj prípady zdravých detí, ktoré nemali stolicu 31 dní či 32 dní.

Je dobré vidieť, že dieťa na 4. alebo 5. deň priberá, ale ak sa nedojčí výdatne, treba napraviť dojčenie. Rozhodovať sa treba podľa pozorovania dojčenia, nie podľa váh. Je dobré vidieť dieťa, ktoré v 10. dni života dosiahlo pôrodnú hmotnosť, ale toto nie je akési magické číslo, najmä ak sa dieťa neváži na tej istej váhe, ako po narodení. Dieťa nie je dôvod vážiť častejšie ako raz za mesiac. Je prospievanie možné sledovať vďaka pozorovaniu dojčenia, špecificky pauzy v brade. Ak je problém, napravte dojčenie.

Čo znamená, že dieťa má žltačku? Pokiaľ je dieťa výlučne dojčené, hoci počas niekoľkých týždňov sa zvykne znížiť a pri väčšine detí už nie je pozorovateľná koncom 4 - 8 týždňov (ale často je ešte aj vtedy bábätko dožlta). Toto je normálne. Normálne nie je, ak je dieťa kŕmené umelým mliekom a nemá žltačku. Ak sa dieťa dobre dojčí a dobre priberá a neexistuje dôkaz o hemolýze alebo inej patologickej príčine, alebo o ochorení pečene (hnedý moč, vysoký priamy bilirubín), je to normálne. Ak dieťa nepriberá, nie je to normálne, ale vysoký bilirubín je len príznak, takže napravte dojčenie a neprestávajte dojčiť! Prerušiť dojčenie je nevhodné.

Ázijčania, Afričania a pôvodní obyvatelia Austrálie mávajú vyššie hladiny bilirubínu po dlhšiu dobu než európske deti (alebo tie, ktoré sú európskeho pôvodu).

Množstvo vypitého materského mliečka sa nedá odmerať. Môže byť dieťatko, ktoré je dojčené, podvyživené? Bábätko zvyčajne vypije také množstvo materského mlieka, aby sa cítilo sýte. Dôležitejšie než meranie množstva vypitého mlieka, je sledovanie, ako dieťa priberá. Ak je prírastok na hmotnosti primeraný, znamená to, že papá dosť. Niekedy, keď je priberanie pomalšie, alebo sa nám zdá, že dieťa pije akosi krátko, máme prirodzenú obavu, či nepapá primálo. Množstvo vypitého mlieka možno zistiť odvážením dieťaťa pred a po dojčení.

Pokiaľ má mamička dostatok materského mlieka, v prvom polroku poskytuje dieťaťu všetky látky, ktoré potrebuje pre rast a vývin. Dieťatku okrem mlieka nepodávame iné potraviny, dopĺňa sa iba vitamín D vo forme kvapiek. Podvýživa hrozí, ak sa tvorí materského mliečka málo, dieťa však spravidla signalizuje, že je hladné a prejaví sa aj nedostatočné priberanie. Riziko nedostatočnej výživy je u chorých detičiek (reflux, hnačkové ochorenie a pod.), alebo u detí, ktoré veľmi slabo papajú.

Po 6. mesiaci prichádza čas zaraďovať do výživy plne dojčeného dieťaťa už i príkrmy (nedojčené dieťa po ukončenom 4. V prvých troch mesiacoch priberie dieťa priemerne 200 g za týždeň. Týždenné prírastky na hmotnosti však postupne klesajú - v druhom štvrťroku približne na 150 g za týždeň. Ak dieťatko od 4. mesiaca odrazu priberá menej, neznamená to, že materské mliečko už nestačí a treba začať dokrmovať. Pokračujeme naďalej vo výlučnom dojčení. V treťom štvrťroku by malo dieťa pribrať 100g, a v poslednom priemerne 75 g za týždeň.

Niektoré mamičky majú problémy s prisatím dieťatka, môžu si však mliečko odstriekať a podávať z fľaše. Čo radíte v takýchto prípadoch? Materské mlieko je pre dieťa ideálnou potravinou. Ak bábätko z akéhokoľvek dôvodu nemôže byť dojčené, je veľmi dobre, ak dostáva odstriekané materské mlieko z fľašky. Pri odstriekavaní a manipulácii s mliekom treba dodržať prísnu hygienu. Prebytok materského mlieka možno 3-5 dní uchovávať v chladničke alebo zmraziť - ihneď po odstriekaní.

Treba do 6. mesiacov podávať dieťatku aj iné tekutiny (napr. v lete)? Plne dojčené dieťa nepotrebuje dostávať nápoje. Materské mliečko ho zasýti a pokryje aj potrebu tekutín. Ak máme dojem, že dieťatko je smädné, ponúkneme mu materské mliečko i mimo bežného času dojčenia. Mnohé (staršie) bábätká sa aj po príkrme dožadujú ešte materského mliečka. Ak má dieťa chuť napiť sa materského mlieka ešte aj po príkrme, je to v poriadku, treba mu ho dopriať. Je možné, že mliečko pije kvôli smädu, môže to byť aj pre jeho lahodnú chuť. Niektoré deti cítia pri prsníku psychickú pohodu a istotu a aj to bývajú dôvod, prečo lipnú na dojčení.

Materské mlieko je pre zdravie dieťaťa dôležité najmä v prvom polroku života. Väčšinou sa deti odstavia medzi prvým a druhým rokom. Ak má mamička dostatok mlieka a chuť ďalej dojčiť, môže pokojne pokračovať. Materské mlieko je stále potravinou „šitou na mieru pre ľudské mláďa“. Obsahuje všetky potrebné živiny (pokiaľ sa matka správne stravuje). Kravské mlieko by dieťa malo piť až po 2.-3. roku, do tohto veku prichádza do úvahy mlieko materské alebo umelé - ak je možnosť voľby medzi materským a umelým mliekom, materské mlieko je dobrou voľbou. Dojčiť väčšie dieťa ďalej alebo nedojčiť - o tom by sa mala rozhodovať najmä mamička.

tags: #kolko #spapa #novorodenec