Potraty sú jednou z najviac polarizujúcich a kontroverzných tém v súčasnom svete. Diskusie o právach žien, etike a morálke sa neustále prelínajú, vytvárajúc komplexný a emocionálne nabitý priestor. Tento článok sa snaží poskytnúť objektívny pohľad na túto problematiku, pričom sa opiera o fakty a štatistiky.
Historický kontext
Pohľad na potraty sa v priebehu dejín menil. V staroveku a stredoveku boli potraty v niektorých kultúrach tolerované, zatiaľ čo v iných boli prísne zakázané. S nástupom kresťanstva sa potraty začali vnímať ako morálne zlo a v mnohých krajinách boli kriminalizované.
V 20. storočí sa situácia začala meniť. V 60. a 70. rokoch došlo k liberalizácii potratovej legislatívy v mnohých západných krajinách, čo bolo spojené s feministickým hnutím a bojom za práva žien.
Súčasná situácia vo svete
Dnes je potratová legislatíva vo svete veľmi rôznorodá. Niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko, Írsko alebo Malta, majú veľmi prísne zákony, ktoré potraty povoľujú len v obmedzených prípadoch, napríklad ak je ohrozený život matky. Na druhej strane, existujú krajiny, kde sú potraty legálne a dostupné na požiadanie, ako napríklad Kanada, Švédsko alebo Čína.
V Spojených štátoch amerických je potratová legislatíva komplikovaná a líši sa v jednotlivých štátoch. V roku 1973 Najvyšší súd USA v prípade Roe vs. Wade uznal právo ženy na potrat, avšak toto rozhodnutie bolo v roku 2022 zrušené, čím sa právomoc rozhodovať o legalite potratov vrátila jednotlivým štátom.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa ročne vykoná približne 73 miliónov potratov. Väčšina z nich (61%) sa uskutoční v krajinách, kde sú potraty legálne. Zvyšok (39%) sa vykoná v krajinách s prísnymi potratovými zákonmi, čo často vedie k nebezpečným a nelegálnym potratom.
Nelegálne potraty sú spojené s vysokým rizikom komplikácií a úmrtí. Podľa WHO zomiera ročne na komplikácie spojené s nelegálnymi potratmi približne 39 000 žien.
Dôvody pre potrat
Ženy sa rozhodujú pre potrat z rôznych dôvodov. Medzi najčastejšie patria:
- Sociálno-ekonomické dôvody: Žena si nemôže dovoliť vychovávať dieťa, nemá podporu od partnera alebo rodiny, alebo sa chce venovať vzdelaniu alebo kariére.
- Zdravotné dôvody: Tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie matky, alebo dieťa má vážne zdravotné problémy.
- Osobné dôvody: Žena nechce mať dieťa, tehotenstvo je výsledkom znásilnenia alebo incestu.
Argumenty pre a proti potratom
Diskusie o potratoch sú plné silných argumentov z oboch strán.
Argumenty pre právo na potrat:
- Ženy majú právo rozhodovať o svojom tele a svojom živote.
- Zákaz potratov vedie k nebezpečným a nelegálnym potratom, ktoré ohrozujú život a zdravie žien.
- Ženy by nemali byť nútené donosiť dieťa, ak si to neželajú alebo ak na to nemajú podmienky.
Argumenty proti potratom:
- Život začína počatím a potrat je zabitie ľudského života.
- Deti majú právo na život a nemali by byť zbavené tejto možnosti.
- Existujú alternatívy k potratom, ako napríklad adopcia.
Šokujúce svedectvo influencerky Patricie
Patricia, mladá nemecká influencerka, si svoj instagramový účet otvorila s cieľom hovoriť o tom, ako vie občas život prekvapiť naozaj nečakaným spôsobom. Nerieši žiadnu agendu, má len potrebu cez krátke autentické videá vyrozprávať, čo sa jej stalo. Jej skúsenosť napokon oslovila natoľko, že si ju všimli nemecké noviny.
Pred piatimi rokmi otehotnela vo veku 24 rokov v stabilnom harmonickom vzťahu so svojou láskou zo strednej školy, s ktorou bola v tom čase už osem rokov. Patricia trpela celú mladosť depresiami a úzkosťami, boli dni, keď nevedela vstať ráno z postele. Jej priateľ o jej stavoch vedel, stál pri nej aj v takýchto dňoch. Hoci on po deťoch túžil, ona mu od začiatku vzťahu opakovala, že deti nikdy nebude chcieť. Mala totiž veľkú obavu, že sa raz o dieťa nebude vládať starať a že zdedí jej psychické ochorenie.
„Preto som Philippovi už veľmi skoro povedala, že netúžim po deťoch. On síce áno, ale bolo mu jasné, že radšej zostane so mnou bez detí, než by sa mal stať otcom s inou ženou. Pre mňa by to však bol vždy dôvod na to, aby som ho nechala odísť,“ povedala v rozhovore pre denník die Welt.
Patricia bola preto roky nastavená na užívanie antikoncepcie, ale keďže hormóny zhoršovali jej duševný stav, rozhodli sa používať kondóm. Fungovalo im to takto tri roky, až kým im jeden večer došli zásoby a oni to jednoducho riskli.
Aby sa Patricia poistila a náhodou nedošlo k otehotneniu, na druhé ráno zobrala „tabletku deň po“. Netušila však, že ak sa tabletka užije až po ovulácii, jej účinok nemusí fungovať.
„O pár týždňov neskôr som pocítila úplne klasickú rannú nevoľnosť,“ rozpráva Patricia, „a samozrejme som hneď dostala strach, že to s tou tabletkou po predsa len nevyšlo,“ hovorí redaktorke nemeckého denníka.
Tehotenský test jej obavu potvrdil, na čo sa zrútila a inštinktívne vyslovila túžbu po potrate. Hoci vedela, že jej priateľ by sa dieťaťu potešil, ona sa tejto myšlienke naďalej bránila.
V Nemecku je povolená takzvaná potratová tabletka, rozhodla sa preto pre túto možnosť. Ide o kombináciu dvoch tabliet, pričom obe sa musia užiť v gynekologickej ambulancii.
Gynekológ Štefan Lukáč, ktorý pracuje v univerzitnej nemocnici v nemeckom Ulme, pre Postoj v minulosti vysvetlil, že v Nemecku v prípade zamlčaného i umelého potratu berie pacientka mifepriston pred lekárom a sú o tom prísne záznamy, aby nedošlo k zneužitiu.
„V záznamoch teda máme presne zaznačené, kedy ho zobrala. Doma si dá po 36 alebo 48 hodinách druhú tabletku misoprostol. Princíp pri umelom potrate je presne ten istý, len je tam trochu iné dávkovanie,” hovorí gynekológ.
„Zároveň účinok mifepristonu, teda tej potratovej tabletky, nie je absolútny. V USA sa v niekoľkých prípadoch podarilo zvrátiť jeho účinok, keď ženy svoje rozhodnutie zmenili a donosili sa živé bábätká. Preto je podľa mňa termín ‚potratová tabletka‘ nesprávny. Zároveň sa práve táto tabletka v drvivej väčšine prípadov využíva na vypudenie plodu po spontánnych potratoch,“ dodáva Štefan Lukáč, ktorý roky pôsobí v Nemecku.
Ženy v Nemecku nemusia uvádzať dôvod, prečo sa rozhodli pre potrat. Mnohé z nich však svoje dôvody uvádzajú dobrovoľne a tieto štatistiky sa zverejňujú. Ako najčastejší dôvod sa spomína uzavreté plánovanie rodičovstva, pocit preťaženia, finančné dôvody, rozchod s partnerom, strach z budúcnosti či vyšší vek. Pričom viac ako polovica žien, ktoré v Nemecku podstupujú potrat, má nad 30 rokov, z toho 58 percent žien už malo doma aspoň jedno dieťa. Téza, že pre potrat sa rozhodujú mladé dievčatá, ktorým by dieťa pokazilo budúcnosť, nesedí ani v Nemecku.
Patricia tiež nepatrí do skupiny nerozvážnych tínedžeriek. Jej priateľ dieťa chcel, mali pekný vzťah, napriek tomu sa rozhodla pre chemický potrat. Užila prvú tabletku, ktorá blokuje hormón, ktorý udržiava tehotenstvo, následne druhú, ktorá vyvoláva kontrakcie a krvácanie na vypudenie plodu.
Mladej žene nastúpili bolesti brucha, ale krvácanie nebolo príliš silné. Aj tehotenské príznaky zmizli. „V istom momente mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku, pretože som krvácala príliš málo. Keď som si to však vygooglila, všade písali len to, že v maternici mohli zostať zvyšky tkaniva a bude potrebná kyretáž. Nikde nebolo napísané, že tehotenstvo môže zostať neporušené,“ vysvetľuje Patricia.
Nikto jej nepovedal, že v dvoch až štyroch percentách prípadov potratová tabletka neúčinkuje. Keď sa chcela nahlásiť na kontrolu, jej gynekologička mala dovolenku a do zastupujúcej ambulancie sa nevedela dovolať. Na kontrolu sa teda dostala až v 18. týždni - s istotou, že problém je vyriešený.
No pri bežnom ultrazvuku jej zrazu lekárka oznámila, že vidí nožičky a že dieťa je stále v maternici, počuť aj tlkot srdca a bude to chlapec.
Patricia sa rozplakala s pocitom, že teraz musí urobiť niečo, čo nikdy nechcela. Zároveň však cítila vzrušenie a doteraz nepoznanú iskru. Ako opisuje v rozhovore, niečo také necítila už roky. To, že jej lekárka hneď zablahoželala, jej podľa jej slov veľmi pomohlo. „Bolo predsa jasné, že ďalší pokus už nie je možný, musím to teraz prijať.“ Keď to oznámila svojmu priateľovi, úprimne sa potešil.
Influencerka dnes robí videá o svojom synovi, o materstve, ide z nich nadšenie a úprimná radosť. „Je to také výnimočné dieťa, všetkých hneď priťahuje, je to skutočný zázrak,“ hovorí Patricia. „Materská láska sa objavila okamžite a dodala mi toľko energie a radosti zo života. Pozerám sa naňho a hovorím si: Ako tu môžeš byť, ako môžeš byť zdravý? Čím som si to zaslúžila?“
Dieťa sa napriek chemickému kokteilu, ktorý jeho mama užila, vyvíjalo bez problémov a narodilo sa zdravé.
Patricia dnes natáča reelska aj o svojich výčitkách svedomia a hovorí, že tento príbeh bude raz musieť synovi vyrozprávať. „Napriek tomu nemôžem ľutovať, že som sa rozhodla pre potrat. Vtedy som to nevedela lepšie a bola som na tisíc percent presvedčená, že konám správne,“ dodáva úprimne.
„Dúfam len, že dovtedy ako rodičia urobíme toľko vecí správne, že to pochopí. A že bude vždy cítiť, že je teraz šťastím môjho života. Napriek tomu mám hrozný strach z toho, že mi to nebude vedieť odpustiť.“
Svoje depresívne stavy sa jej podarilo dostať pod kontrolu práve vďaka synovi, pretože musela do svojho života zaradiť rutinu, pravidelný pohyb a zdravú stravu. Dnes hovorí, že zvláda veci, ktoré by kvôli sebe samej predtým nezvládla.
Šesť mesiacov po narodení syna Patricia opäť otehotnela a pred deviatimi mesiacmi prišlo na svet jej tretie dieťa. Obe s manželom chceli a plánovali. Hoci neodsudzuje ženy, ktoré sa dnes z rôznych dôvodov rozhodujú pre potrat, ona sama dnes s veľkou jasnosťou tvrdí, že sama by sa už nikdy pre takýto krok nerozhodla.
„Nikdy by som sa už nedokázala rozhodnúť ísť touto cestou. (...) Hoci som si vtedy našla tisíc dôvodov, prečo som si svoje rozhodnutie obhájila, zlomilo mi to srdce a mám strašné výčitky svedomia.
Svedectvo bývalého potratára
Pred pár mesiacmi sme na našom blogu uverejnili krátky príbeh obrátenia bývalého srbského potratára Stojana Adaševiča, ktorý usmrtil vlastnými rukami 48 000 nenarodených detí. Stojan Adaševič si ten deň zapamätal na celý život. Bol študentom lekárskej fakulty a v lekárskej izbe usporadúval kartotéku. Sedel v kúte nad papiermi, keď sa v miestnosti začali zhromažďovať gynekológovia. Doktor Rado Ignatovič spomínal na istú tehotnú ženu, ktorá prišla, aby si dala zobrať svoje dieťa. Potrat sa nepodaril, lebo gynekológ nedokázal roztvoriť kŕčok maternice. Keď lekári začali hovoriť o ďalších osudoch ženy, načúvajúci Stojan skamenel. Stojan už nevydržal: „To ja som to dieťa,“ povedal vstávajúc. V nasledujúcich rokoch sa doktor Adaševič často v myšlienkach vracal k tamtej udalosti. Veľmi dobre chápal, že žije len vďaka tomu, že nejaký lekár spackal potrat. On sám by nikdy takú fušerskú robotu neodviedol. Neraz za ním prichádzali kolegovia, ktorí nevedeli otvoriť kŕčok maternice, no on si vždy vedel rady s týmto problémom. Napokon bol najlepším potratovým doktorom v Belehrade.
„Tajomstvo úspechu spočíva v tom, aby ste si vytrénovali ruku častými zákrokmi,“ hovoril, pričom citoval nemecké príslovie Übung macht Meister (cvičenie robí majstra). Verný tejto zásade robil denne 20, 30 potratov. Jeho denný rekord dosiahol 35. Dnes už nedokáže povedať, koľko potratov urobil počas 26 rokov praxe.
Celé roky bol presvedčený, že potrat - ako sa učí na lekárskych fakultách a píše v knihách - je chirurgický zákrok podobný odstráneniu slepého čreva. Pochybnosti sa začali objavovať v deväťdesiatych rokoch, keď do juhoslovanských nemocníc začali zavádzať ultrasonografy. Vtedy Adaševič na obrazovke USG prvý raz uvidel to, čo doteraz nebol viditeľné - vnútro lona ženy a živé dieťa, ktoré si cmúľa prst, pohybuje rukami i nohami. „Pozeral som sa, ale nevidel,“ spomína dnes.
Snívalo sa mu, že kráča po slnkom zaliatej lúke, okolo neho je plno krásnych kvetov, lietajú pestrofarebné motýle, je teplo a príjemne, no napriek tomu ho trápi akýsi znepokojujúci pocit. V istej chvíli sa lúka zapĺňa deťmi, ktoré pobehujú, hrajú sa futbal, smejú sa. Sú rôzneho veku, od troch, štyroch rokov do asi dvadsiatky. Všetky sú neobyčajne krásne. Tvár jedného chlapca a dvoch dievčat sa mi vidia veľmi známe, ale nevie si spomenúť, odkiaľ ich pozná. Pokúša sa s deťmi rozprávať, ale tie, keď si ho všimnú, vydesené začnú utekať a kričať. Na to všetko sa pozerá človek v čiernych šatách, pripomínajúci mnícha. Adaševič sa každú noc budil vydesený a do rána nemohol zaspať. Jednej noci vo sne, úplne vykoľajený z rovnováhy, začal naháňať utekajúce deti. Podarilo sa mu jedno z nich chytiť. Ono vtedy začalo prenikavo kričať: „Pomoc! Vrah! Doktor sa prebudil, srdce mu bilo ako zvon. V izbe bolo chladno, no on bol celý rozhorúčený a spotený. Ráno sa rozhodol ísť za psychiatrom. Keď nastala noc, rozhodol sa, že vo sne pôjde za „čiernym človekom“ a spýta sa ho, kto je. Tak aj urobil. Toto meno Adaševičovi naozaj nič nehovorilo. Počul ho prvý raz. Človek v čiernom pokračoval: „A prečo sa nepýtaš, kto sú tie deti? Nepoznávaš ich?“ Keď lekár odpovedal záporne, Tomáš povedal: „To nie je pravda. Oni ťa poznajú veľmi dobre. To sú deti, ktoré si zabil pri potratoch.“ - „Ako to?“ odporoval Adaševič. „Veď sú veľké, no ja som nikdy nezabíjal narodené deti.“ - „A ty nevieš, že tu, vo večnosti, na druhej strane, všetky deti rastú?“ opýtal sa Tomáš.
Doktor sa však nevzdával. Vtedy si Adaševič zrazu spomenul, na koho sa ten dvadsaťročný mládenec a tie dve dievčatá tak podobajú - na jeho veľmi dobrých známych, ktorým pred rokmi robil potrat. Chlapec vyzeral tak, ako vyzeral jeho otec, keď mal dvadsať. Bol to Adaševičov dobrý priateľ a jeho žene urobil potrat presne pred dvadsiatimi rokmi. V nemocnici na neho čakal bratranec so svojou milenkou. Mali u neho dohovorený termín potratu. Na obrazovke USG zreteľne videl obrysy dieťaťa i cmúľanie prstu. Roztiahol maternicu, vsunul do nej kliešte, niečo nimi zachytil a vytiahol. Pozrel sa a uvidel, že v nich drží malú rúčku. Položil ju na stôl, no tak, že nerv z odtrhnutého ramena sa dotkol miesta, kde bol rozliaty jód. Rúčka sa zrazu sama začala pohybovať. Doktor sebou trhol, no potrat neprerušil. Znova vložil kliešte do maternice, niečo chytil a vytiahol. Tentoraz to bola malá nôžka. Stihol si len pomyslieť: „Len aby som ju nepoložil zas na ten jód,“ keď v tom iná sestra, ktorá stála za ním, pustila na zem tácku s chirurgickými nástrojmi. Rozľahol sa buchot, doktor až podskočil, uvoľnil kliešte a nôžka spadla hneď vedľa rúčky. Všetok personál videl také čosi prvý raz - pohybujúce sa končatiny na stole. Adaševič sa rozhodol všetko, čo ostalo v maternici, rozdrviť na kašu a vysať ako beztvarú hmotu. Tak aj urobil. Začal sekať, mliaždiť, drviť. Keď vytiahol kliešte v presvedčení, že uvidí kašu z mäsa, uzrel… ľudské srdce. Ešte bilo, čoraz pomalšie a pomalšie, až napokon prestalo biť. Zotmelo sa mu pred očami. Nevedel, ako dlho to trvalo. Zrazu pocítil, ako ho niekto myká za rameno a počul vydesený hlas sestry: „Doktor Adaševič! Zistil, že pacientke hrozí vykrvácanie. Keď v maternici zostanú veľké zvyšky plodu, tak na jej dôkladné vyčistenie treba najmenej desať minút. Tentoraz sa to doktorovi podarilo dvoma vsunutiami nástrojov do pošvy. Keď svoje rozhodnutie oznámil primárovi, vyvolalo to údiv. Ešte sa nestalo, aby v belehradskej nemocnici nejaký gynekológ odmietol robiť potraty. Začali na neho robiť nátlak, aby zmenil rozhodnutie. Plat v nemocnici mu zmenšili na polovicu, dcéru vyhodili z práce, syna z prijímacích skúšok na vysokú školu. Útočili na neho v tlači i televízii. Po dvoch rokoch nátlaku bol na pokraji nervového zrútenia. Rozhodol sa, že nasledujúci deň sa ohlási u primára a požiada o pridelenie potratu. Avšak v noci sa mi prisnil Tomáš, poklepal ho po pleci a povedal mu: „Si mojím dobrým priateľom. Bojuj ďalej.“ Nasledujúce ráno doktor za primárom nešiel. Zapojil sa do hnutia na ochranu života nenarodených detí. Cestoval po celom Srbsku s prednáškami a seminármi na tému potratu. V juhoslovanskej televízii dosiahol, že dva razy odvysielali film Bernarda Nathansona Nemý výkrik, ktorý ukazuje ukončenie tehotenstva, zaznamenané s pomocou USG. Vďaka jeho iniciatíve na začiatku stých rokov minulého storočia juhoslovanský parlament schválil zákon o ochrane života nenarodených. Ten sa dostal k prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, ktorý ho však nepodpísal.
Aby to neboli len plané reči, rozpráva o praxi, ktorá je v Srbsku bežná: „Pretože náš zákon stanovuje, že život dieťaťa je chránený až od prvého nadýchnutia sa, čiže od chvíle, keď prvý raz zakričí, legálne sa robia potraty aj v siedmom, ôsmom, ba dokonca aj deviatom mesiaci tehotenstva. Tu už ani nemožno hovoriť o potrate, lebo v skutočnosti sa vyvoláva predčasný pôrod. Pri gynekologickom kresle je vedro s vodou a kým dieťa stihne vykríknuť, zapchajú mu ústa a strčia ho do vody. Dnes sa väčšina potratov v Srbsku robí na súkromných klinikách, ktoré nezverejňujú informácie o počte ukončených tehotenstiev. Podľa Adaševičových výpočtov na 25 počatých detí pripadá sotva jedno živo narodené. „Je to skutočná vojna narodených s nenarodenými,“ hovorí doktor.
„V tejto vojne som viackrát zmenil front. „Začal som sa zaujímať aj o život Tomáša Akvinského, o ktorom som dovtedy nemal ani tušenia. Rozmýšľal som, prečo som videli práve jeho, a nie iných svätcov, tým skôr, že je to katolícky svätec, no ja som pravoslávny. Aby som si to objasnil, začal som študovať Tomášovo učenie. A čo som zistil? Našiel som jeho texty, v ktorých tvrdil, že ľudský život sa začína 40 dní po oplodnení v prípade mužského plodu a 80 dní po oplodnení v prípade ženského plodu. A čím je to dieťa prvé dni po počatí? Ničím? Myslím si, že to, čo Tomáš napísal, ho vo večnosti znepokojuje. Aj keď treba vedieť, že toto tvrdenie prevzal od Aristotela, ktorý bol vtedy veľkou autoritou. Ťažko hovoriť o štatistikách, lebo na zabíjanie detí v lonách matiek sa používajú aj iné prostriedky, ako špirály alebo tabletky RU 486, ktoré sú oficiálne zaradené medzi antikoncepčné prostriedky. Starci z hory Athos, s ktorými som sa rozprával, delia antikoncepciu na hriešnu a diabolskú. Hriešna je tá, ktorá zabraňuje spojeniu spermie s vajíčkom. Diabolská je zas tá, ktorá zabíja už počaté dieťa. A práve to spôsobuje špirála a tabletky ako RU 486. Špirála účinkuje ako meč, ktorý odtne malú ľudskú bytosť od zdroja výživy v maternici. Je to strašná smrť.