V roku 2015 si v Nemecku podalo žiadosť o azyl rekordných 476 tisíc utečencov a naďalej prichádzajú noví. Kancelárka Merkelová v auguste 2015 na tému prijatia a integrácie utečencov povedala, medzičasom zľudovelú vetu: „Dokážeme to“.
O tom, či a ako to Nemecko naozaj dokáže, sa v spoločnosti veľa debatuje. Tento príspevok prináša základný prehľad v komplikovanej téme integrácia utečencov v Nemecku. Jeho cieľom je na Slovensko priniesť čo najviac faktov o tejto emóciami nabitej téme. Je rozdelený do štyroch častí. V prvej sú zrozumiteľne zhrnuté hlavné štatistiky o utečencoch, ktorí v roku 2015 prišli do Nemecka. Druhá časť sa venuje novému integračnému zákonu, ktorý v súčasnosti nemecká vláda pripravuje a ktorý určuje filozofiu integrácie. Ďalšie dve časti sú zamerané na konkrétne integračné opatrenia. Najprv je popísaný systém prvej pomoc, konkrétne ubytovania a zdravotnej starostlivosti.
Tento článok okrem podrobného sledovania spoločenskej debaty skrz médiá a štúdium dostupných faktických informácií čerpá aj z dvoch rozhovorov realizovaných pre štvrtročník Menšinová politika. Prvou respondentkou bola riaditeľka domova pre utečencov v berlínskej mestskej časti Charlottenburg-Wilhelmsdorf Živka Deleva. Deleva pochádza z Macedónska, ale zaujímavosťou je, že doktorandské štúdium absolvovala v Bratislave a pred príchodom do Berlína pôsobila na Univerzite Komenského.
Štatistiky o utečencoch v Nemecku
Pri informáciach o utečencoch dochádza k mnohým nepresnostiam. Hneď prvá sa týka počtu utečencov. Nemecko používa tzv. EASY systém (Erstverteilung von Asylbegehrenden), pre prvotnú registráciu prichádzajúcich migrantov. V tomto systéme došlo v roku 2015 k rekordným 1,1 miliónom nových registrácií. Avšak samotných žiadostí o azyl bolo v uplynulom roku „len“ 476 tisíc, teda ani nie polovica. Napriek týmto rozdielom treba zdôrazniť, že ešte nikdy Nemecko neevidovalo toľko žiadostí o azyl v priebehu jedného roka. Počet žiadateľov naďalej stúpa.
Nemecké úrady o žiadateľoch o azyl zverejňujú niektoré základné štatistické údaje. V uplynulom roku 2015 prišlo 35,9% žiadateľov zo Sýrie, 12,2% z Albánska, 7,6% z Kosova, 7,1% z Afganistanu a 6,7% z Iraku. Celkovo je možné zhrnúť, že polovica utečencov bola z Blízkeho a Stredného východu (Sýria, Afganistan, Irak) a tretina z Balkánu (Albánsko, Kosovo, Srbsko a Macedónsko).
Nemecké úrady samostatne uvádzajú štatistiky o etnickom pôvode utečencov z niektorých krajín. Za rok 2015 dve tretiny žiadateľov o azyl zo Sýrie boli Arabi (66,6%) a pätinu tvorili Kurdi (24,9%). Pri pohľade na náboženskú príslušnosť zisťujeme, že 73,1% všetkých žiadateľov boli moslimovia, 13,8% kresťania a 4,1% jezídi. Pri porovnaní päť najzastúpenejších krajín pôvodu sa ukazuje, že najvyšší podiel moslimov bol medzi utečencami z Kosova (90,9%), ďalej zo Sýrie (86,2%) a z Afganistanu (83,3%).
Jedna z dôležitých informácií je vekové zloženie. Takmer tretinu žiadateľov tvoria neplnoletí do 18 rokov (31,1%). Ďalšiu štvrtinu tvoria mladí ľudia medzi 18-24 rokov (24,8%). Keď sa pozrieme na štatistiky podľa pohlavia za rok 2015 zisťujeme, že kým medzi mladými do 16 rokov bolo rozdelenie medzi chlapcami a dievčatami takmer rovnomerné, v takmer všetkých ďalších vekových kategóriách boli výrazne viac zastúpení muži. Výnimkou je veková kategória nad 65 rokov, kde z 2,4 tisíc žiadostí bola väčšina žien. Celkovo bolo 69,2% žiadostí od mužov.
V Nemecku funguje kľúč pre rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi 16 spolkových krajín Nemecka. Výpočet pre tento kvótny systém sa vyrátava z dvoch tretín z daňových príjmov a z jednej tretiny z počtu obyvateľov jednotlivých spolkových krajín. V uplynulom roku bolo najviac žiadostí podaných v Bayern (Bavorsku) (67,6 tisíc), v tesnom závese je Nordrhein-Westfalen (Severné Porýnie-Vestfálsko) (66,8 tisíc žiadateľov) a na treťom mieste je Baden-Württemberg (Bádensko-Württembersko) (57,6 tisíc žiadateľov). Naproti tomu najmenej bolo v Bremen (4,7 tisíc žiadateľov) a v Sachsen (Sasku) (10,1 tisíc žiadateľov).
O udelení a neudelení azylu rozhoduje centrálny spolkový úrad pre migráciu a utečencov (Bundesamt fur Migration und Fluchtlinge - BAMF). V roku 2015 BAMF rozhodol o 282 tisíc žiadostiach.
Nový integračný zákon
V súčasnosti nemecká vláda pripravuje nový integračný zákon, ku ktorému v polovici apríla zverejnila prvý podklad. Zámer zákona je výsledkom náročného koaličného vyjednávania. Súčasná integračná politika Nemecka sa realizuje pod heslom „Fördern und Fordern“, v preklade podporovať a vyžadovať, a v tomto duchu je koncipovaný aj plán nového zákona.
Návrh zákona je postavený na predpoklade, že integrácia nenastane sama od seba, ale treba ju veľmi dôsledne podporovať a utečencov k nej dotlačiť. Kým vláda ho prezentuje ako historický úspech, v spoločnosti bol návrh zákona prijatý kontroverzne. Týždenník Die Zeit sa pri jeho komentovaní pýta: „Je to signál pre utečencov, ktorí sa odmietajú integrovať, alebo odkaz pre ustarostených voličov?“
Profesorka z Inštitútu pre výskum integrácie a migrácie na Humboldt univerzite v Berlíne Naika Foroutan zákonu vyčíta, že sa zameriava na určitú skupinu ľudí, o ktorých od začiatku predpokladá, že majú problém sa integrovať a je nutné ich k tomu nútiť a vyhrážať sa sankciami. Ona a ďalších 90 osobností nemeckého verejného živote začiatkom mája uverejnili aj otvorený list, v ktorom návrh zákona kritizujú a označujú ho ako návrat do 80tych rokov.
Na jednej strane hodnotia pozitívne, že plánovaný zákon prináša zlepšenie v oblasti urýchleného začlenenia na pracovný trh. Návrh zákona prináša nové opatrenia vo viacerých oblastiach. Ďalším dôležitým opatrením je povinnosť dodržiavať predpísané miesto pobytu (Wohnsitzzuweisung). Utečenci budú mať pod hrozbou sankcii povinnosť zotrvať na úradmi pridelenom mieste bývania. Konkrétny návrh ešte nebol predložený. Cieľom tohto opatrenia má byť zabránenie getoizácii utečencov a zároveň posilniť to, aby sa utečenci integrovali v rôznych častiach Nemecka, nie len v najväčších mestách.
Prvá pomoc: Ubytovanie a zdravotná starostlivosť
Prvou výzvou bolo v krátkom čase zabezpečiť základné potreby pre všetkých utečencov a vyhnúť sa bezdomovectvu a sociálnym nepokojom. Na mnohých miestach v Nemecku preto začali vznikať provizórne ubytovne, niekde v školských telocvičniach, inde v opustených budovách.
Ubytovanie utečencov prebieha v niekoľkých krokoch. Najprv utečenci prídu do núdzového centra. Najväčšia núdzová ubytovňa vznikla v berlínskom areáli bývalého letiska Tempelhof. Tu môže niekoľko tisíc utečencov prvých pár dní prespať, registrovať sa a prejdú lekárskou prehliadkou. Následne sú ubytovaní v zariadení pre prvý pobyt (Erstaufnahmeeinrichtung). Tam by mali zostať okolo šesť mesiacov.
Príkladom takéhoto zariadenia je utečenecký domov v bohatej západonemeckej štvrti Charlottenburg-Wilhelmsdorf, ktorý otvorili v marci 2015. Aj miestna skúsenosť je v súlade s celkovými štatistikami. Na jar pred rokom sem prichádzali najmä ľudia z Balkánu, z ktorých väčšina boli Rómovia. Cez leto začali prichádzať najmä ľudia z Blízkeho a Stredného východu, ktorí teraz tvoria 90% z okolo 400 ubytovaných utečencov. Týmto 400 ľuďom pomáha osem sociálnych pracovníkov a asistentov. Im ďalej výrazne pomáhajú dobrovoľníci. Napríklad kurzy nemčiny vedú výhradne dobrovoľníci.
Budova, ktorá do roku 2012 slúžila ako uzavretá psychiatria a následne bola niekoľko rokov prázdna, patrí dcérskej spoločnosti Berlína Berlin Immobilienmanagement a prenajíma si ju Miestny úrad pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť (tzv. LAGESO - Landesamt für Gesundheit und Soziales). Prevádzkovateľom utečeneckého domova je súkromná spoločnosť Prisod zameraná na sociálne služby, ktorá v súčasnosti vedie 17 dočasných domovov pre žiadateľov o azyl ako aj pre bezdomovcov.
Vzhľadom na vysoké počty utečencov v minulom roku začali niektoré zabehané mechanizmy zlyhávať. Tak napríklad o udeľovaní núdzového ubytovania rozhoduje v každej spolkovej krajine Miestny úrad LAGESO. Na jeseň minulého roka berlínske úrady nezvládali počty novo-prichádzajúcich utečencov a v októbri opísali noviny Tagesspiegel situáciu pred úradom LAGESO ako „chaotickú a čiastočne nedôstojnú a nebezpečnú pre ľudí“.
Aj riaditeľka Deleva opisuje, ako v tom čase boli rodiny, ktoré čakali 4-5 týždňov, aby dostali doklad o tom, že štát bude prevádzkovateľom domova preplácať náklady za ich ubytovanie. „Uprostred zimy sme mali ľudí, ktorí tam stáli naozaj niekoľko týždňov a chodili tam každý deň a každý deň, niekedy od tretej ráno.“
V takomto type zariadenia by mali utečenci zostať maximálne šesť mesiacov. Počas tohto obdobia dostávajú od štátu plnú starostlivosť, t.j. jedlo a hygienické potreby v mieste ubytovania a drobné vreckové. Po šiestich mesiacoch prechádzajú k samostatnej starostlivosti, v rámci ktorej dostávajú viac peňazí, z ktorých si musia sami hradiť jedlo aj všetky ďalšie potreby.
Riaditeľka Deleva vysvetľuje, ako sa teória líši od praxe. „Predstava je, že počas prvých šiestich mesiacov dostávajú tri jedlá denne a nepotrebujú variť. Ale v skutočnosti ak zariadenie nemá kuchyňu, neustále musí riešiť problémy s varením vo vnútri na izbách.“ Keďže z bezpečnostných dôvodov nemohli dopustiť, aby rodiny na izbách mali vlastné elektrické dvojplatničky či iné nebezpečné spotrebiče, rozhodli sa vybudovať kuchyne dostupné pre utečencov.
Pokiaľ ubytovaní žiadatelia o azyl zásadne porušia domové pravidlá, môžu dostať tri oficiálne varovania a následne môžu byť vykázaní z domova. V takom prípade musia ísť znovu na Miestny úrad LAGESO a požiadať si o ubytovacie miesto inde, pričom už ich nevezmú do domovov rovnakého prevádzkovateľa. Riaditeľka Deleva vraví, že za uplynulý rok musela definitívne vykázat asi desať utečencov. Dôvodom bolo najčastejšie rodinné násilie, ale napríklad aj opakované fajčenie na izbe.
Objavujú sa aj iné problémy spolužitia rôznych skupín. Vyskytli sa prípady, kedy už malé deti si nadávajú za to, že jedni sú Kurdi a druhí Arabi.
Súčasťou poskytovania prvej pomoci utečencom je popri ubytovaní aj zdravotná starostlivosť. Všetci utečenci by v rámci prvotnej registrácie mali prejsť aj všeobecnou zdravotnou kontrolou. Tam im napríklad poskytujú možnosť očkovania. Okrem iného sa zisťuje výskyt nákazlivých chorôb (napr. tuberkulóza, žltačka, osýpky a ďalšie), ktoré musia lekári centrálne nahlasovať.
Podľa nemeckého ministerstva zdravotníctva sa v období októbra a novembra 2015 vyskytli nákazlivé choroby u necelých 0,4% z prichádzajúcich utečencov. Ministerstvo zdravotníctva na základe toho na svojej webovej stránke uvádza, že „nevidí zvýšené riziko infekčných chorôb pre celkovú spoločnosť cez utečencov.“
Utečenci majú počas prvých 15 mesiacov v krajine právo na plnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nehradia zdravotné poisťovne, ale príslušné úrady.
Integrácia na trhu práce a vzdelávanie
Prvé mesiace po príchode rekordného počtu utečencov sa pozornosť sústredila najmä na zabezpečenie prvej pomoci. Počas prvých troch mesiacov od podania žiadosti o azyl utečenci nesmú pracovať. Môžu si privyrobiť jedine pomocnými prácami za ktoré dostanú 1,05 EUR/ hodinu a môžu odpracovať maximálne 80 hodín mesačne.
Po troch mesiacoch si môžu začať hľadať prácu. Prístup na pracovný trh je tak pomerné rýchly, ale nadalej obmedzený. Zatiaľ ešte platí, že utečenec nesmie obsadiť miesto, ktoré by mohol obsadiť občan Nemecka alebo inej krajiny EÚ. Preto najprv musí Spolková agentúra pre prácu (Bundesagentur für Arbeit) dať potvrdenie, že na miesto na nehlási niekto, kto by mal prednosť (tzv. kontrola prednosti - Vorrangprufung). Toto pravidlo sa aplikuje počas prvých 15 mesiacov.
Systém je zároveň pomerne komplikovaný a pre utečencov s odlišným právnym statusom platia pre prístup na pracovný trh aj odlišné pravidlá. Aj táto neprehľadnosť podľa niektorých sťažuje integráciu na pracovný trh v praxi. Napríklad noviny Stern v októbri 2015 napísali, že mnohé podniky, napr. Porsche, Daimler či Siemens, majú záujem zamestnávať utečencov. Avšak „priveľa pravidiel blokuje prístup k pracovného trhu“.
Aj preto sa tieto pravidlá čoskoro zmenia. S hľadaním práce majú utečencom pomôcť zariadenia nazývané „Jobcenter“. Nový koncept integračnej politiky zároveň uvádza plán vytvoriť 100 000 nových pracovných miest zo spolkových zdrojov. „Cieľom je nízkoprahový vstup do nemeckého pracovného trhu ako aj ponuka zmysluplnej a spoločensky prínosnej činnosti v priebehu azylového konania.“
Podľa ekonóma Herberta Bruckera z univerzity Bamberg je dobré, keď ľudia majú čo robiť, zároveň je však skeptický, či zvládnu prechod z takto dotovaného jobu do bežného pracovného trhu. Okrem toho varuje, že dotované pracovné miesta môžu nahradiť bežné, ktoré mali rovnakú náplň práce.
Osvojenie si jazyka a vzdelávanie patria spolu s pracovným trhom medzi najdôležitejšie integračné oblasti. Ako už bolo spomenuté vyššie, v minulom roku prišlo 130 tisíc neplnoletých žiadateľov o azyl. Pre všetky deti v školopovinnom veku platí povinná školská dochádzka nezávisle od ich utečeneckého statusu.
Už počas prvých šesť mesiacov domove núdzového ubytovania hľadajú pre deti voľné miesto v škole. Akonáhle deti nastúpia do školy a nevedia po nemecky, väčšinou idú najprv do tzv. „Willkommensklasse“, teda triedy, v ktorej sa učia jazyk a robia aktivity, ktoré nevyžadujú jazykovú znalosť, najmä šport. Podľa riaditeľky domova pre utečencov Živky Deleva majú v súčasnosti v Berlíne takmer všetky základné školy aspoň jednu „Willkommensklasse“.
Deti mladšie ako je povinná školská dochádzka sa môžu uchádzať o miesto v predškolskom zariadení (tzv. Kindertagesstätte - KITA). Napríklad v Berlíne platí: akonáhle majú utečenci zahlásení pobyt v meste, môžu si na miestnom úrade vybaviť preplácanie starostlivosti v KITA. Nárok má každé dieťa staršie ako rok, pričom od veku dieťaťa sa odvodzuje dotovaný počet hodín. Úrady im však nezaručujú miesto. Utečenecké rodiny, prípadne s pomocou sociálnych pracovníkov, teda musia sami hľadať také zariadenie, ktoré má pre dané dieťa voľné miesto.
Žiadatelia o azyl majú v Nemecku už dlhšie možnosť navštevovať tzv. integračné kurzy, ktoré pozostávajú zo 600 hodín jazykovej výučby a orientačnej časti (kurz nemeckej histórie, kultúry a právneho štátu). Doteraz boli kurzy povinné pre tých, ktorí nemali žiadne znalosti nemčiny. Podľa pripravovaného nového integračného zákona sú povinné aj pre žiadateľov, ktorí už trochu po nemecky vedia. Zároveň sa skracuje aj doba, počas ktorej ho môžu absolvovať z dvoch na jeden rok. Toto opatrenie sa stretlo so značnou kritikou, keďže zákon nezabezpečuje miesto na kurze a v praxi sa ukazuje, že v súčasnosti je viac záujemcov o kurzy, než je dostupných kurzov.
Integračné kurzy najčastejšie vyučujú tzv. Od minulého roka veľká časť vzdelávacej agendy stojí na pleciach dobrovoľníkov. Aj vo vyššie opísanom domove zabezpečujú výučbu nemeckého jazyka dobrovoľníci. Preto sa diskusie o integrácii v súčasnosti vedú aj o tom, ako časom nahradiť dobrovoľníkov platenými pracovníkmi. Splnomocnenec Germershauser v rozhovore pre CVEK chválil angažovanosť dobrovoľníkov, ale vie, že na n...