V centre mnohých teologických diskusií a proroctiev stoja udalosti spojené s Izraelom, jeho vyvolením, nárokom na Jeruzalem a jeho úlohou v dejinách spásy. Tieto otázky sa vynárajú opakovane a ich pochopenie je kľúčové pre formovanie svetonázoru mnohých. Práve v tomto kontexte sa objavuje koncept zrodu červeného teľaťa, ktorý má podľa niektorých interpretácií signalizovať koniec dní a príchod Mesiáša.
Téma Izraela, zeme Izraela a Jeruzalema je pre kresťanov a židov mimoriadne dôležitá. Veríme v ich Boha, vďaka nim máme Bibliu a apoštoli aj Ježišova matka Mária boli Židia. Mesiáš, Ježiš Kristus Nazaretský, je vrcholom všetkých zmlúv, ktoré Boh uzavrel so Židmi.
Božie vyvolenie a Abrahámova zmluva
Tvrdenie, že Boh si vyvolil izraelský národ, nie je úplne presné v tom zmysle, že by išlo o predurčenie bez slobodnej vôle. Po celosvetovej potope sa Boh zaviazal, že už nič podobné sa nebude opakovať. Keďže človek sa rodí ako padlá bytosť pod satanovým vplyvom, hriech sa mal rozmnožovať. Boh sa preto rozhodol vstúpiť do vzťahu s tými, ktorí Ho hľadajú a túžia po lepšej krajine - Božom kráľovstve. Kľúčovým momentom pre pochopenie tejto problematiky je povolanie Abraháma, ktorý na Božie volanie odpovedal poslušnosťou a vierou. Abrahám, potomok Sema, mal odovzdávať svoje poznanie o Bohu potomstvu a založiť národ, ktorý by patril Bohu.
Príbehy z Knihy Genezis od 12. kapitoly až do konca sú cenným zdrojom poznania o tom, ako pravý Boh komunikuje s tými, ktorí Ho hľadajú. Zmluvy uzavreté s Abrahámom obsahujú prísľuby, ktoré sú dôležité pre celý svet a dejiny spásy. Vrcholom týchto zasľúbení je "semeno", ktorým budú požehnané všetky národy - Pán Ježiš Kristus. Ďalšími zasľúbeniami sú vznik špeciálneho národa a kananejská zem. Tí, ktorí prijmú Abrahámovho Boha a jeho národ, budú požehnaní, zatiaľ čo tí, ktorí sa proti nemu postavia, budú pod kliatbou.
Izraelský kmeň, ktorý zostúpil do Egypta, sa po štyristo rokoch mal vrátiť späť. Tu sa napĺňa princíp: "Kto ti bude žehnať, toho požehnám, kto ti bude zlorečiť, bude zlorečený." Keď faraón začal Izrael trápiť, dostal sa pod súd v podobe desiatich egyptských rán.
Exodus a Sinajská zmluva
Po vyjdení z Egypta sa Izrael stal skutočným národom. Po prechode Červeného mora sa utáboril na púšti, kde bola uzavretá Sinajská zmluva. Mojžiš prijal Zákon, ktorý urobil tento národ špecifickým oproti zvyšku sveta. Zákon priniesol poznanie o dobrom a zlom, spôsoboch riešenia sporov a aj o tom, ako sa vysporiadať s hriechom. Spolu so Zákonom bola ustanovená aj bohoslužba v stánku. Výhodou tohto národa bolo zjavenie o tom, ako môže byť človek ospravedlnený a jeho hriechy prikryté.
Cieľom exodu bolo, aby Boh mal svoj ľud na presne určenom mieste - v zemi zasľúbenej Abrahámovi. Židovský národ je od počiatku spätý so zemou Erec Izrael, kde sa mali naplniť všetky zasľúbenia o požehnaní. Židovské náboženstvo je jediné, ktoré je viazané na región, zem, mesto Jeruzalem, vrch Sion a Chrámovú horu.
Dobývanie Kanaánu a obdobie sudcov a kráľov
Štyridsaťročné putovanie Izraela na púšti bolo dôsledkom Božieho hnevu a súdu. Podobne súdom bolo aj vysťahovanie do Asýrie, Babylona či rozptýlenie po zborení Chrámu v roku 70 n. l. Kniha Jozue podrobne opisuje dobývanie izraelskej zeme. Jozueho generácia bola statočnejšia a zbožnejšia, no dopustila sa kompromisov a zem nevyčistila úplne od pohanských národov. Tieto zvyšky predstavovali nebezpečenstvo pre nastolenie radikálnej zbožnosti.
Izraeliti sa nikdy úplne nezriekli svojho Boha, no do ich života prenikali "bohovia" cudzích národov. To spôsobilo boľavý údel vyvoleného národa. V dobe sudcov a kráľov zažívali lepšie časy, no najväčší rozvoj nastal v dobe kráľov Dávida a Šalamúna. Po časoch pozdvihnutia však prišli časy biedy, vojen a bojov medzi izraelskými kmeňmi.
Dávid a Šalamún: Zlatá éra Izraela
Kráľ Dávid, hoci starý a chorý, bol významnou postavou v histórii Izraela. Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Šalamún, ktorý upevnil kráľovstvo. Šalamún bol známy svojou mimoriadnou múdrosťou, ktorú mu daroval Boh. Jeho vláda bola obdobím mieru a prosperity, hoci aj on sa dopustil modlárstva kvôli sobášom s pohanskými ženami, čo viedlo k rozdeleniu kráľovstva.
Šalamúnova prosba o múdrosť a pochopenie, aby mohol spravovať Boží ľud, bola Bohu milá. Boh mu okrem múdrosti daroval aj bohatstvo a slávu. Šalamún mal dvanásť správcov, ktorí zabezpečovali zásoby pre kráľovský dvor a celý Izrael žil v bezpečí.
Boh dal Šalamúnovi múdrosť a rozvahu vo veľkej miere, ako aj šírku srdca, ako je piesok na morskom brehu. Jeho múdrosť presahovala múdrosť všetkých synov Východu a všetku múdrosť Egypta. Hovoril tritisíc prísloví a zložil tisícpäť piesní. Hovoril o stromoch, zvieratách, vtákoch, plazoch a rybách. Zo všetkých národov prichádzali počúvať Šalamúnovu múdrosť.
Prípravy na stavbu Chrámu a Šalamúnov chrám
Hiram, kráľ Týru, bol priateľom Dávida a pomáhal Šalamúnovi v prípravách na stavbu Pánovho domu. Šalamún vládol nad všetkými kráľovstvami od Rieky až po krajinu Filištíncov a až po hranice Egypta. Donášali mu dary a slúžili mu po všetky dni jeho života. Šalamún mal štyritisíc jasieľ pre kone do svojich vozov a dvanásťtisíc jazdcov.
Šalamún miloval Pána a kráčal podľa príkazov svojho otca Dávida, avšak obetoval a pálil tymian aj na výšinách. V roku 586 pred n. l. bol zborený prvý Chrám. Po sedemdesiatich rokoch sa zvyšok národa vrátil a v Jeruzaleme bol postavený tzv. Druhý chrám, ktorý však nedosahoval slávu prvého.
Zrodenie červeného teľaťa a koniec dní
V súčasnosti sa objavujú správy o narodení červeného teľaťa, ktoré je podľa proroctva spojené s koncom dní a príchodom Mesiáša. Riaditeľ inštitútu Temple Institute, rabín Chain Richman, oznámil, že svet očakáva obnovu biblickej čistoty a príchod Mesiáša v kresťanstve a judaizme. Po dlhých storočiach sa údajne naplnilo proroctvo o teliatku červenej farby, ktorého príchod na tento svet by mal signalizovať koniec dní.
Rabíni už tri roky podporujú špeciálny program zameraný na vytvorenie dokonale červeného teľaťa. Embryá plemena Angus boli implantované do tradičných izraelských kráv a zdá sa, že po rokoch práce sa dostavil dokonalý výsledok. Jalovica je červená a jednofarebná bez akýchkoľvek škvŕn, čo je veľmi zriedkavé.
Tieto udalosti sú vnímané ako nová výzva pre Izrael a čas očisty. Ak za posledných dvetisíc rokov neprišla na tento svet červená jalovica, možno preto, že nebol správny čas. Teraz je však ľudstvo najbližšie k tomu, aby nastal čas očisty.
Židovský vtip o sexuálnej výchove (SEDEM)
Vianočné zvyky, ako napríklad Betlehem s jasličkami, nie sú v súlade s biblickým opisom. Koncept troch kráľov nie je biblický - boli to astrológovia z Východu, ktorí prišli na základe Danielovho proroctva o Mesiášovi. Títo mudrci vedeli o narodení Mesiáša vďaka hviezde, ktorá vyšla na východe, a na základe Danielovho proroctva, ktoré hovorilo o príchode Mesiáša v určitom čase. Neskôr, na základe Micheášovho proroctva, bolo zistené, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme.
Príchod mudrcov do Jeruzalema a ich otázky vyvolali nepokoj. Herodes Veľký si ich povolal a vypytoval sa, kedy sa im hviezda ukázala. Zistilo sa, že sa to stalo pred dvoma rokmi, čo naznačuje, že Ježiš mal v tom čase už dva roky. Mudrci priniesli tri dary: zlato (symbol kráľovskej moci), kadidlo (symbol božskosti) a myrhu (symbol smrti a obete).
Hoci sa izraelský národ rozptýlil po celom svete, nikdy neprestal byť národom a prežil, pretože Boh svoj ľud nikdy nezavrhol. Pavol v Liste Rimanom píše: "Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal." Národ nestratil svoje miesto v Božom pláne a proroci predpovedali jeho návrat do svojej zeme. Veriaci z pohanov sa v prvých storočiach začali dištancovať od veriacich Židov, čo malo za následok stratu zjavenia a antisemitizmus.
V dnešných časoch Boh nielen obnovuje Izrael, ale napráva aj videnie o ňom v cirkvi. Pavol jasne píše o tom, že "časť Izraela sa zatvrdila dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov a takto bude celý Izrael spasený."