Vstup do školy je pre dieťa bezpochyby veľkým medzníkom v jeho živote. Je preto veľmi dôležité, aby si rodičia kládli otázku, či je ten správny čas na to, aby sa dieťa stalo školákom. Pre dieťa, ktoré nástup do školy zažíva ako nepripravené, sú dosahy mnohokrát spojené s pocitom nedostatočnosti, zlyhania, neúspechu.
Školská zrelosť a pripravenosť: Rozdiely a súvislosti
Je dôležité rozlišovať medzi školskou zrelosťou a pripravenosťou. Školská zrelosť predstavuje dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý dieťaťu umožňuje úspešné osvojovanie si školských vedomostí a zručností. Ide o zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá je na takej úrovni, že dieťa dokáže zvládať záťaž, je schopné sa sústrediť a je emočne stabilné. To, aký zrelý je mozog dieťaťa, ovplyvňuje jeho schopnosť učiť sa čítať a písať písmenká, vnímať ich tvar, rozlíšiť to konkrétne jedno medzi ostatnými v slove, odpísať ho z tabule tak, ako je žiaduce, a pod.
Školská pripravenosť je vyjadrením toho, aké sú schopnosti dieťaťa získané vplyvom prostredia a výchovy. Ide o výsledky predchádzajúcej prípravy. Pri posudzovaní zrelosti a pripravenosti sa berie do úvahy aj vek a pohlavie dieťaťa. Medzi chlapcami a dievčatami sú rozdiely v dozrievaní. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom.
Obavy rodičov a dôležitosť pokojnej komunikácie
Mnoho rodičov má obavu, že pri odložení nástupu do školy sa ďalší rok bude dieťa v škôlke „nudiť“, nebude mať nové podnety, bude stagnovať. Iní rodičia sa boja, že sa väzby s rovesníkmi z materskej školy roztrhnú, obávajú sa, ako bude dieťa vnímať, keď jeho spolužiaci a kamaráti do školy pôjdu a ono nie. Je dobré ostať v postoji o odklade pokojným a tak ho aj komunikovať. Ak bude dieťa v dôvere cítiť, že toto je dobré rozhodnutie, za ktorým stoja jeho rodičia, prípadné pocity zlyhania a smútok zo straty priateľstva sa ľahšie prijmú a následne spracujú. Vždy záleží na tom, ako novú situáciu deťom predostrú významní dospelí v jeho živote.
Odborná konzultácia ako kľúč k správnemu rozhodnutiu
Vo svojej praxi povzbudzujem rodičov, aby sa poradili s odborníkom a prekonzultovali to, ako vnímajú svoje dieťa. Poznajú ho najlepšie, no môže byť veľmi užitočné získať nadhľad a na základe toho sa dobre rozhodnúť. Blíži sa september a mnoho rodičov rieši dilemu: dať dieťa do školy alebo nie? Odpoveď je len na rodičoch, ale mali by si nechať poradiť od odborníkov, psychológov.
Dieťa by malo nastúpiť do školy zrelé a pripravené v štyroch oblastiach. Malo by byť fyzicky zdatné, psychicky pripravené, aby bolo schopné akceptovať pani učiteľku ako autoritu a realizovať jej požiadavky, malo by sa vedieť krátko sústrediť, malo by zvládať vlastné emócie zlosti a hnevu a malo by byť schopné zaradiť sa do kolektívu triedy, spolupracovať a súťažiť a, samozrejme, vedieť aj prehrávať. Veľmi dôležitá je aj reč dieťaťa a jeho schopnosti v jemnej motorike.
Riziká predčasného nástupu a individuálny prístup
Väčšie riziká predčasného nástupu do školy sú u chlapcov, ktorí dozrievajú neskôr ako dievčatá a ich vývin je v tomto období pomalší. Často sa stáva, že sami rodičia sa snažia o odklad svojho prvorodeného dieťaťa do školy, lebo nástupom „školovania“ sa mení celý rodinný systém. Pravidelné vstávanie, žiadne voľné piatky a neskoré príchody, ako to bolo neraz v prípade škôlky a na ktoré si mnohí rodičia navykli. Okrem toho pribudne každodenné písanie domácich úloh, na ktoré musia mať rodičia v prvej triede veľa trpezlivosti.
Dosiahnutie veku šesť rokov nie je jedinou podmienkou nástupu do školy. Dieťa má celý život pred sebou. Doprajte mu pocity úspechu hneď od začiatku vzdelávania. Prvý rok školy má významný vplyv na formovanie vzťahu dieťaťa ku škole a k vzdelávaniu. Vplýva tiež na vytváranie sebaobrazu, ovplyvňuje sebahodnotenie.
Predčasné zaškolenie: Príklady z praxe
Rovnako ako pri odklade povinnej školskej dochádzky má rodič možnosť požiadať aj o predčasné zaškolenie dieťaťa. V každom veku je dieťa pripravené riešiť určité situácie. Sú deti, ktoré sú skutočne pripravené spĺňať nároky kladené na školáka ešte pred dovŕšením 6. roku života. V tomto prípade by bola škoda im túto príležitosť odoprieť v tom správnom čase, keď ju vlastne prirodzene očakávajú. Nestačí však keď majú ruku pripravenú na písanie a hlavu na počítanie, dôležitejšia je emocionálna a sociálna oblasť.
Anetka mala dovŕšiť 6. rok na konci septembra. Rodičia požadovali predčasné zaškolenie. Po psychologickom vyšetrení sa im neodporúčalo zaškolenie pred šiestym rokom z viacerých dôvodov. Anetka poznala celú abecedu, počítala do 1000, zaujímala sa o zvieratá, vesmír, bola motivovaná učiť sa, lenže... bez matky neurobila ani krok, bola často chorá a plačlivá, úchop ceruzky bol zlý a grafomotorika bola na výrazne podpriemernej úrovni. Rodičia sa rozhodli navštíviť iného psychológa a vybaviť si odporúčanie na zaškolenie. Podarilo sa im to. Dieťa nastúpilo do prvého ročníka ako 5-ročné. Problémy sa začali hneď po nástupe. Anetka sa nevedela zadaptovať, nedokázala sa odpútať od matky, nevedela sa zaradiť do kolektívu a nerešpektovala žiadnu autoritu, odmietala sa učiť a svoje emócie dávala najavo neprimeraným spôsobom (miestami až agresívne). V škole často vynechávala, bola často chorá. Po dlhšom čase sa za pomoci psychológa v spolupráci s učiteľmi zadaptovala, avšak nechutenstvo ku škole zostalo. V súčasnosti je v druhom ročníku.
Peter mal 4 roky. Na psychologické vyšetrenie prišiel s rodičmi na odporúčanie učiteľky z materskej školy. Rodičia z toho neboli veľmi nadšení, ale súhlasili. Učiteľka sa vyjadrila, že Peter je pokojné dieťa, má svojich stálych kamarátov, avšak so svojimi rovesníkmi sa málo hrá. Najlepšie sa mu rozpráva s učiteľkami, kým sa ostatné deti hrajú. Peter si ako tri a polročný začal sám čítať časopisy, encyklopédie a rôzne detské knižky. Počítal na úrovni prváka, písal do písaniek pre druhákov. Samozrejme, rodičia mu pomáhali a vo všetkom ho podporovali. Venovali sa mu čo najviac ako len mohli. Na psychologickom vyšetrení sa ukázalo, že Peter je mimoriadne nadané dieťa s nadpriemernou motiváciou k učeniu. Po zvážení a konzultácií s pedagógmi mu bolo odporúčané predčasné zaškolenie. Do základnej školy nastúpil ako 4-ročný. V súčasnosti je vynikajúci žiak, rýchlo sa zadaptoval a dosahuje excelentné výsledky. Je potrebné si uvedomiť, že samotný fakt, že dieťa je vedomostne na nadpriemernej úrovni, nemusí znamenať celkovú pripravenosť na školu. Konečné rozhodnutie a posledné slovo má stále rodič. Odborné vyšetrenia poskytujú len odporúčanie, avšak je dobré ich zvážiť.
Legislatívne zmeny a ich dopad na zápis do školy
Od 1. septembra 2023 je účinná časť poslednej novely školského zákona. Žiadne dieťa nemôže plniť povinné predprimárne vzdelávanie pred piatym rokom veku a aj napriek tomu ak podľa záverov diagnostického vyšetrenia v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie, dosiahne školskú spôsobilosť a bude s tým súhlasiť aj jeho ošetrujúci lekár, bude môcť byť prijaté na „predčasné“ plnenie povinnej školskej dochádzky. Ak chcete zapísať do školy Vaše dieťa, napriek tomu, že ešte nemalo 6 rokov veku, je to možné. Podľa § 60 ods. Zákonný zástupca môže požiadať o prijatie dieťaťa na vzdelávanie v základnej škôlke AJ V PRÍPADE, ak dieťa nedovŕši k 31. augustu 6 rokov.
Odklad ako sme ho poznali bol zrušený. Aký je teda teraz postup, ak chcete dieťaťu odložiť nástup do školy? Vaše dieťa je nadané, chcete ho dať do školy skôr. Ako prvý krok, teda potrebujete získať písomné stanovisko od zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Po tom ako doloží rodič riaditeľovi materskej školy vyššie uvedené doklady - riaditeľ materskej školy vydá rozhodnutie o vydá rozhodnutie o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. O pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania musí riaditeľ materskej školy rozhodnúť najneskôr 31. mája. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. § 19 školského zákona: Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Zrušil sa aj inštitút dodatočného odloženia povinnej školskej dochádzky. Išlo o prípady, kedy dieťa nastúpilo do školy, ale po čase sa zistilo, že by bolo predsalen vhodné, aby sa vrátilo do škôlky. Práve v tomto prípade sa postupovalo dodatočným odložením. Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) riaditeľovi školy.
Výber školy pre vaše dieťa
Kedy je lepšie zvážiť odklad školskej dochádzky?
Nie som za žiadne predlžovanie detstva. Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky? Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Radšej mu odporúčam počas škôlky pridať navyše nejaký krúžok, ale netlačiť ho do školy.
Psychologička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Kedy je povinný podľa zákona zapísať rodič dieťa do školy? Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Psychológ môže na základe vyšetrenia povedať, že dieťa nie je pripravené, ale ak sa rodič rozhodne, že ho dá do školy, tak je to jeho vec.
Aké problémy môžu nastať, ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy? Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Učiteľka ho môže pozitívne motivovať, no ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži. Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak je však pripravené, dajme ho tam.
Jemná motorika a digitálne návyky: Výzvy súčasnosti
V čom dnes najčastejšie 6-ročné deti zaostávajú? Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. To znamená, že nevedia vyfarbovať alebo jesť príborom. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod. Je dôležité, ak sa zistí, že dieťa v niečom zaostáva, tak mu v tej oblasti aj pomôcť.
Čo znamená sociálna zrelosť a ako ju podporiť?
Čo predstavuje sociálnu zrelosť? Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém.
Dokáže aj sám rodič rozpoznať, že je dieťa ešte sociálne nezrelé na školu? Rodič by na to mohol prísť, alebo pani učiteľka v škôlke určite. Tieto deti nadväzujú ťažko priateľstvá aj v škôlke. Sú to často deti introvertné, také čo majú strach z ľudí a mamička je veľmi ochraňujúca. Samé nie sú schopné urobiť nič. Takéto deti by obzvlášť mali viesť k samostatnosti. Dať im niečo v obchode kúpiť, nechať ich prejsť samé niekde. Samozrejme dieťa treba sledovať, ale jeho pocit samostatnosti je dôležitý, že samé niečo dokázalo. Sú však deti, ktoré mamy nepustia a ohromne ich strážia. Tieto deti bývajú často sociálne nezrelé. V žiadnom prípade by tiež rodičia nemali deti strašiť školou. Často počujem kdekoľvek vetu: „Veď počkaj, v škole ťa naučia!“
Odklad školskej dochádzky: Možnosti a postup
Takmer každé štvrté dieťa na Slovensku má odloženú školskú dochádzku. Nie je to žiadny nedostatok. Skôr príležitosť pre dieťa, aby si (neskôr) školu obľúbilo. „Rodičom vždy hovorím, že kto nastúpi do vlaku školskej dochádzky, musí byť na to pripravený, cesta späť nie je. O tom, či dieťa je alebo nie je zrelé na nástup do prvého ročníka, rozhodne príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, kde dieťa podstúpi testy školskej zrelosti. Ak vám bol odporúčaný odklad a v septembri dieťa do školy nenastúpi, nesnažte sa ho „vyučovať“ skôr a sami doma. Nekalkulujte s tým, že pôjde do školy starší ako jeho spolužiaci a bude vynikať. Áno, je to možné. O dieťati rozhoduje rodič. Ak nesúhlasí s odporúčaným odkladom a je presvedčený o tom, že je to pre dieťa správne, môže dať dieťa do školy od septembra. Môže sa to ukázať ako dobrý krok, ale aj nemusí.
Čo, ak nechajú rodičia dieťa ďalší rok v škôlke? Malo by mať nejaký špeciálny režim? Neznamená to, že by ho mali nechať doma a odložiť ako lekvár na policu. Naopak, ak vieme, v čom potrebuje pomôcť, či je to motorika, pamäť alebo reč, treba sa na to zamerať a pracovať s dieťaťom. Obrovské problémy majú teraz deti s rečou. Málo sa s nimi rozprávame, v škôlkach už odmietajú memorovať básničky a deti zle hovoria. Potrebujú logopédov. Mali by sa tiež počas toho roka sústrediť na budovanie samostatnosti, aby bolo dieťa schopné byť bez mamy celý deň. Zvládať nejakú záťaž a nasledovať inštrukcie.
Čo bývajú najčastejšie dôvody na odklad? Najmenej častým dôvodom je asi sociálna nezrelosť a najčastejším koncentrácia. Dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, potom môžu prísť napr. psychosomatické problémy ako pocikávanie, strach a pod. K tomu je potrebné pristupovať veľmi opatrne. Kedy sa dieťa posiela späť do škôlky? Deje sa to po 2-3 mesiacoch, ale ide naozaj o výnimočné situácie. Nie je nič horšie ako vrátiť dieťa zo školy do škôlky. To musí byť v prípadoch, kedy odmieta dieťa úplne chodiť do školy, odmieta družinu. Deti, ktoré sú napr. emočne nezrelé odmietajú učiteľku, jej príkazy a chcú len svoju mamu. Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu napr. s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové. Aj keď je to v škôlke.
Prvý rok v škole: Význam a výzvy
Mali by rodičia na niečo špecifické myslieť ten prvý rok po nástupe do školy? Škola zmení rodinný život. Mali by sa na to pripraviť aj rodičia. Čo je smutné, veľa rodičov v tomto období začína učiť svoje deti klamať. Svoje zlyhania ospravedlňovať cez deti. Hľadajú napr. výhovorky, keď meškajú a pod. Toto by rodičia určite nemali a mentálne by sa mali nastaviť na povinnosti. Byť pri dieťati, kým si nájde dieťa v učení systém. Nesprotiviť mu učenie. Nechať mu čas tiež na hravú činnosť. Nemali by deťom prvý rok dávať veľa krúžkov. Tam by mala byť hlavná priorita adaptácia na školu. Maximálne dať dieťaťu jeden najobľúbenejší krúžok a nechať ho hrať sa.
Rodičov povzbudzuje, aby sa nebáli byť sami sebou, mali sa radi aj s chybami a nezabúdali na každodenné radosti. Absolvovala akreditovaný výcvik pre vedenie Kurzov efektívneho rodičovstva v Brne (Centrum pro rodinu a sociální péči, 2009) a následne aj ďalšie workshopy, kurzy či semináre (Nenásilná komunikácia, Adlerovská párová psychoterapia, Skupinová dynamika, Rodičovstvo a psychologické poradenstvo, Adlerovský prístup v školskom poradenstve a množstvo ďalších).