Čas rozdávania vysvedčení na základných a stredných školách je pre študentov obdobím, kedy prežívajú rôzne emócie. Niektorí sa z vysvedčenia tešia, u iných je radosť sprevádzaná koncom školského roka a začiatkom letných prázdnin.
Reparát je opravná skúška, ku ktorej dochádza vtedy, keď žiak alebo študent takpovediac prepadne, respektíve sa na jeho koncoročnom vysvedčení objaví známka 5 - nedostatočný. Túto známku môžu mať žiaci maximálne z dvoch predmetov, inak musia ročník opakovať.
Reparát vs. komisionálna skúška
Účelom reparátu je zlepšiť si známku o 1-2 stupne, čiže môže získať hodnotenie 3 - dobrý, alebo 4 - dostatočný. Komisionálna skúška, na rozdiel od reparátu, nemusí byť zapríčinená nesplnením požiadaviek predmetu. Zásadný rozdiel medzi komisionálnou skúškou a reparátom je v tom, že žiaci, ktorí absolvujú komisionálnu skúšku, vyhoveli podmienkam splnenia predmetu, prípadne majú individuálne dôvody na preskúšanie. Pri reparáte žiak nesplnil podmienky jedného alebo dvoch predmetov, teda potrebuje si opraviť známku.
Spravidla sa reparáty konajú ku koncu augusta, najneskôr do 31.8. v danom školskom roku. Ak sa žiak z objektívnych dôvodov (choroba, vážne rodinné udalosti) nemôže v určenom čase dostaviť na reparát, termín je možné presunúť najneskôr na 15.9.
Ide o skúšku, na ktorú sa žiak dostaví osobne a môže pozostávať z písomnej, ústnej, pri istých predmetoch aj z praktickej časti. Komisionálne skúšky môžu vyzerať rôzne, avšak svojím obsahom i formou sa podobajú reparátu. Delia sa na písomné, ústne a praktické (pri odborných predmetoch na stredných školách). Spomenuté formy môžu byť aj kombinované.
Komisia pri komisionálnej skúške musí byť najmenej trojčlenná (predseda, skúšajúci a prísediaci) a prítomní na nej môžu byť i rodičia, resp. zákonní zástupcovia. Výsledná známka sa môže pohybovať v rozmedzí dvoch stupňov, a to nahor i nadol. Takže ak žiak napríklad absolvuje komisionálnu skúšku so známkou 2 (chválitebný), môže skončiť s výslednou známkou 1-4. O komisionálnu skúšku žiada rodič a to do 3 pracovných dní od obdržania vysvedčenia.
Ako sa pripraviť na komisionálnu skúšku alebo reparát?
Na reparátoch či komisionálnych skúškach je daný rozsah učiva, ktoré má žiak ovládať. Rozsah učiva je spravidla daný učivom, respektíve učebnými osnovami daného ročníka.
Žiakom a študentom, ktorí sa chystajú takéto preskúšanie absolvovať, prospieva najmä individuálny, pokojný a nestranný prístup, ktorý je zameraný na vypĺňanie vedomostných nedostatkov, nácvik práce pod tlakom, nácvik písania testov aj ústnych odpovedí, no predovšetkým je založený na rešpektujúcom prístupe.
Štatistiky a legislatívne zmeny
Viacnásobné prepadávanie sa deje aj na našich školách. Vlani opakovalo ročník vyše 12-tisíc žiakov základných a stredných škôl. S jeho zamedzením nie sú stotožnení všetci učitelia. Elimináciu prepadávania chce presadiť aj legislatívne - v aktuálnom návrhu novely školského zákona, ktorá je zatiaľ v medzirezortnom pripomienkovom konaní, je stanovený maximálny počet opakovaní ročníkov. Žiak by po novom mohol prepadnúť iba raz na každom stupni vzdelávania a opakované ročníky by sa mu nezapočítavali do povinnej školskej dochádzky.
Opakovanie ročníka je podľa mnohých odborníkov na pedagogiku, psychológiu či ekonómiu negatívnym fenoménom. No prieskumy medzi slovenskými učiteľmi ukazujú, že práve oni opakovanie skôr vítajú a obávajú sa, že zavedenie stropu by mohlo nahrávať lenivejším žiakom.
Existujú viaceré výskumy, ktoré potvrdzujú negatívne dôsledky opakovania ročníka v podobe straty motivácie, neskorších komplikácií na pracovnom trhu a tiež zvýšených finančných výdavkov zo strany štátu.
„Prepadávanie je zlé, nevhodné a neudržateľné. Slovensko je v tomto roky na chvoste krajín OECD v prepadávaní a inkluzívnosti vzdelávania,“ hovorí Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov. Zároveň však priznáva, že mnohí učitelia a odborní zamestnanci majú voči plánovanej zmene kritický postoj. Dôvodom je najmä chýbajúca podpora a nedostatočná kampaň.
V roku 2020 v mimoriadnej situácii počas prvej vlny pandémie bolo prepadávanie výslovne ministerstvom blokované, ale iba v metodických pokynoch, nie v zákone. Odvtedy platí legislatíva školského zákona stále rovnako. Opakovanie ročníka možné je s tými podmienkami, aké poznáme - ak žiak neprospel. Pozor - od 1.1.2026 ale opakovanie ročníka je možné iba 1 krát. Druhý a ďalší raz (pri povinnej školskej dochádzke) je k tomu podľa § 55a ods. 10 školského zákona potrebný súhlas poradenského zariadenia, čo znamená, že pôjde o veľmi výnimočný stav.
Pri deťoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je potrebné zdôrazniť, že opakovanie ročníka by nemalo byť dôsledkom zle nastaveného individuálneho vzdelávacieho plánu (IVP) alebo nedostatočnej podpory zo strany školy. Samotné opakovanie ročníka totiž aj v medzinárodných štúdiách OECD neukazuje sa ako podporné opatrenie, zväčša uprednostní kognitívnu rovinu rozvoja dieťaťa pred sociálnou a osobnou. Opakovanie ročníka by preto malo byť u všetkých detí, obzvlášť u detí so ŠVVP veľmi starostlivo posúdené, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa.
Učitelia a opakovanie ročníka
To, že učitelia v slovenských školách považujú opakovanie ročníka za vhodný nástroj, potvrdzuje aj prieskum platformy To dá rozum z roku 2019. V ňom na otázku, či považujú opakovanie ročníka za nástroj pomoci, odpovedalo „úplne súhlasím“ alebo „skôr súhlasím“ viac ako 70 percent učiteľov.
„Jednoznačne, je to veľmi účinné, pretože aj teraz napríklad jedna prváčka opakuje prvý ročník - veľmi jej to pomohlo. To dieťa, jednoducho, keď si zopakuje ročník, tak si utvrdí poznatky, lepšie pristupuje,“ uviedol riaditeľ základnej školy v Trenčianskom kraji.
„Akú motiváciu bude mať žiak, ktorý vie, že nemôže prepadnúť?“ pýta sa nahlas stredoškolský učiteľ z Bratislavy, podľa ktorého je opakovanie ročníka v niektorých prípadoch nevyhnutné.
Čo robiť, ak dieťa prepadne na polroka?
Na polroka prepadnúť môže. Aj keď žiak dostane na polročnom vysvedčení známku nedostatočný, nič sa nedeje, bude pokračovať štandardne v druhom polroku. Dôležité je, čo sa podarí žiakovi v druhom polroku zlepšiť. Odporúča sa riešiť situáciu s triednou učiteľkou a dohodnúť sa so školou na možnostiach, ako dohnať zameškané učivo. Ak je to potrebné, je možné zvážiť doučovanie. Učitelia často vychádzajú v ústrety žiakom, ktorí majú zdravotné problémy a preukazujú snahu zlepšiť svoje vedomosti.
V prípade pochybností o správnosti hodnotenia alebo ak žiak nesúhlasí s hodnotením, rodičia môžu podať žiadosť o vykonanie komisionálnej skúšky riaditeľovi školy do 3 pracovných dní od obdržania výpisu známok.
Na polroka môže žiak dostať hodnotenie z predmetov „nedostatočný,“ a to aj z viacerých predmetov a nie je nutné, aby absolvoval opravnú skúšku (reparát). Do úvahy pripadajú komisionálne skúšky.
Prípady problémov s prospechom
Prípad prvák ZŠ s odkladom
Ak žiak prvého ročníka základnej školy, ktorý už mal odklad, neprospieva a odmieta špeciálnu školu, je potrebné hľadať alternatívne prístupy a intenzívne komunikovať so školou a rodičmi. Využitie dostupných zdrojov ako školský psychológ či výchovný poradca, ako aj spolupráca s odborníkmi mimo školy, môže pomôcť. Je dôležité si uvedomiť, že takéto správanie môže mať rôzne príčiny, od problémov s učením cez emocionálne ťažkosti až po možné neurologické problémy. Namiesto len oznamovania problémov, hľadajte spoločné riešenia. Skúste experimentovať s rôznymi vyučovacími metódami a prístupmi.
Prípad prváčka SŠ s maturitou
Ak žiačka prvého ročníka strednej školy s maturitou má v polroku niekoľko pätiek, je dôležité jej pomôcť s učením, prípadne dohodnúť doučovanie. Pre stredoškoláka nie je vhodné mechanické bifľovanie. Konzultácia s psychológom a prípadná zmena školy môžu byť tiež riešením. Ak dcéra nie je spokojná s odborom, zvážte prestup na inú školu.
Prípad prváka SŠ s depresiami a úzkosťami
V prípade syna, ktorý je prvák na strednej škole, má zlé známky a hrozí mu prepadnutie z viacerých predmetov, je kľúčový rozhovor so synom, zistenie, či ho škola baví a či je mu tam dobre. Podpora a pochopenie sú nevyhnutné, rovnako ako zváženie možností prestupu na inú školu, prípadne na učňovku. Netlačte na neho, ale snažte sa ho motivovať k učeniu. Je dôležité, aby otec syna podporoval a aby sa aktívne zapájal do riešenia jeho problémov.
Ako pomôcť zdravotne a inak znevýhodneným ľuďom? | Lukáš Priškin | TEDxBratislava
Prestup na inú školu
Prestup žiaka na inú školu je možný, ak sú splnené určité podmienky. Medzi dôvody prestupu patria presťahovanie, nespokojnosť so školou, zmena záujmov alebo nevhodný výber strednej školy. Podmienkou je písomná žiadosť rodiča, súhlas riaditeľa novej školy, voľné miesta v danom ročníku a prípadné rozdielové skúšky.
Rozhodnutie prestúpiť z jednej strednej školy na inú školu je v súčasnosti bežným problém viacerých rodín. Azda tým najčastejším dôvodom býva presťahovanie sa rodiny. Ďalšími dôvodmi môžu byť nespokojnosť s úrovňou školy, pedagogickým prístupom, s preberaným učivom či celkovo s výberom školy. Študenti svoje prestupy mnohokrát odôvodňujú napríklad nevhodným správaním spolužiakov, šikanovaním alebo zmenou smerovania žiaka.
Ak ste sa doma rozhodli, že vaše dieťa bude navštevovať inú strednú školu, rozhodujúci je súhlas riaditeľa školy, o ktorú sa zaujímate. Rozhodnutie o prijatí žiaka je na riaditeľovi strednej školy. Prestupy žiakov sa okrem rozhodnutia riaditeľa riadia aj školským zákonom č. 245/2008 konkrétne v §35 a vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 81/1991.
Prvým krokom je zaslanie žiadosti o prestup na novú školu. Prestup sa žiakovi povoľuje až po vyjadrení zákonného zástupcu, ak žiak ešte nedosiahol hranicu 18 rokov. V prípade, že ste na stránke vašej vybranej školy nič podobné nenašli, žiadosť zhotovíte veľmi jednoducho. Do hlavičky žiadosti napíšete svoje meno a kontaktné údaje. Ďalej nasleduje presný názov školy, na ktorú sa žiak hlási a adresa školy. Po uvedení týchto informácií sa uvádza vec žiadosti, kde v krátkosti uvediete, že žiadate o prestup svojho syna/dcéry.
V zmysle vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.80/1991 Zb. môže študent prestúpiť z jednej strednej školy na druhú aj v priebehu školského roka. Študentom sa však odporúča, aby tento prestup uskutočnili na konci hodnotiaceho obdobia. Teda študent prestúpi na konci prvého polroka alebo po ukončení celého ročníka. Potrebuje k tomu však povolenie rodiča a najmä riaditeľa jeho budúcej školy.
Čo v prípade, že ste si vybrali školu s odlišným zameraním? Ak sa rozhodne žiak, ktorý doteraz navštevoval odbornú školu, prestúpiť na školu s odlišným zameraním alebo na gymnázium, čaká ho rozdielová skúška. Podrobnosti akými sú obsah, rozsah a termín rozdielovej skúšky určuje riaditeľ danej strednej školy. Podmienkou pre prijatie žiaka na školu je úspešné vykonanie tejto skúšky.
Špecifiká prestupu z 8-ročného gymnázia: Prestúpiť zo strednej školy s osemročným štúdiom je pre žiaka možné, no nie v akomkoľvek ročníku. Ak sa teda žiak rozhodne prestúpiť na odbornú strednú školu alebo na gymnázium, môže tak uskutočniť až začiatkom piateho ročníka. Ak si vybral školu s päťročným štúdiom, dovolené je prestúpiť už o rok skôr.
Možnosti po neúspechu pri prijímacích skúškach na strednú školu
Zistenie, že sa dieťa nedostalo na žiadnu z vybraných stredných škôl, môže byť náročné, ale nie je bezvýchodiskové. Je dôležité byť oporou, vyhnúť sa výčitkám a hľadať voľné miesta v druhom kole prijímacieho konania alebo zvážiť učebné odbory, ktoré vedú k praktickým profesiám.
Rodičia deviatakov na Slovensku čelia vážnemu problému pri výbere strednej školy pre svoje deti, pretože musia potvrdiť nástup na talentovú školu skôr, ako sa konajú prijímačky na náročnejšie školy. „Ministerstvo priznalo v dôvodovej správe, že nová úprava sa uskutočnila v prospech škôl. O záujmoch uchádzačov tam nie je ani zmienka. Myslíme si, že sa dá nájsť riešenie, ktoré by reagovalo na požiadavky škôl na zjednodušenie organizačnej a administratívnej časti prijímačiek a zároveň by zachovalo na prvom mieste záujem dieťaťa.
