Ústava Slovenskej republiky priznáva cudzincom okrem iného aj práva týkajúce sa vzdelávania. Podľa článku 33 Ústavy nesmie byť nikomu na ujmu príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Táto zásada sa odzrkadľuje aj v právnych predpisoch upravujúcich vzdelávanie a platí aj pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu.
V nadväznosti na článok 34 sa občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.
Základným právnym predpisom upravujúcim vzdelávanie v SR je zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Občania SR majú podľa tohto zákona právo na bezplatné vzdelanie na štátnych základných a stredných školách. Deťom cudzincov s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky, žiadateľov o azyl a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, to znamená, že na štátnych (nie súkromných a cirkevných) školách môžu študovať zadarmo a zadarmo sa im požičiava aj základná učebná literatúra. Na odstránenie jazykových bariér na základných školách a stredných školách sa pre deti cudzincov organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.
Sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, základná škola s materskou školou, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy.
Na Slovensku je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Absolvovanie nultého ročníka v základnej škole sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
Vzdelávanie detí cudzincov upravuje zákon č. 245/2008 Z.z.
Koniec roka 2023 spustil celosvetovú výzvu, ktorá sa vďaka košickej Slobodnej škole dostala aj na Slovensko. Pripojiť sa k výzve odporúčala aj Európska asociácia demokratických vzdelávacích komunít počas svojho kongresu v Berlíne sa na ňom zúčastnili zástupcovia Slobodnej demokratickej základnej školy z Košíc, Juraj a Lenka Mazákovci.
Prijaté či navrhované zákony o „povinnom vzdelávaní“ hovoria, že zákonní zástupcovia dieťaťa musia zabezpečiť, aby dieťa pravidelne navštevovalo školu. Aj Ústava SR spája právo na vzdelanie a povinnosť školskej dochádzky: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná.“ Štáty pod hrozbou vážnych trestov a väzenia vyžadujú od rodín povinnosť školskej dochádzky aj v prípadoch, keď to nie je v najlepšom záujme dieťaťa.
Účastníci 30. celosvetovej konferencie o demokratickom vzdelávaní v Nepále a následného berlínskeho kongresu sa zhodli na tom, že zaznamenali v mnohých krajinách podobný trend. Aktuálna výzva je smerovaná voči Výboru pre práva dieťaťa pri Organizácii spojených národov (OSN). Podporili ju už desiatky inštitúcií z celého sveta, ktoré výbor vyzvali, aby objasnil, že „povinné vzdelávanie“ znamená záruku všeobecného prístupu k vzdelaniu - neznamená to nútiť dieťa denne navštevovať školu.
„Absolútne súhlasíme s tým, že „povinná dochádzka“ nemá oporu v pôvodnom zámere Všeobecnej deklarácie ľudských práv a nie je vyjadrením práva dieťaťa na vzdelanie. Ide zjavne o nesprávny výklad, pretože zo zápisníc zo zasadnutí redakčného výboru deklarácie vyplýva, že myšlienka donútenia nebola v žiadnom prípade ani len naznačená,“ vysvetlila špeciálna pedagogička a zakladateľka Slobodnej školy Lenka Mazáková, ktorá dlhoročne podporuje rodiny s rozličnými potrebami a formami vzdelávania.
Účastníci konferencie poukázali na sprievodnú dokumentáciu deklarácie: v nej profesor práva René Cassin, ktorý vložil slovo „povinné“ do návrhu textu Všeobecnej deklarácie ľudských práv, jasne sám hovoril o inom výklade: slovo „povinné“ (v angl. originále compulsory = involving or exercising compulsion, coercive) malo podľa neho znamenať, že nikto (ani štát, ani rodina) nemôže dieťaťu brániť v získaní základného vzdelania. Mnohé štáty si to zjednodušene vyložili ako povinnú školskú dochádzku. Výbor OSN pre práva dieťaťa by mal podľa výzvy objasniť, čo toto slovo vždy znamenalo a stále znamená, pretože má dopad na dve miliardy detí na celom svete.
Školská psychologička Katarína Maliňáková, ktorá sa rovnako k výzve hlási, uviedla: „Rodinám by malo byť umožnené, aby si mohli vybrať spôsob vzdelávania v bezpečnom prostredí podľa svojho presvedčenia ako im to garantuje zákon o rodine hneď v 3. odseku“.
Často kladené otázky
Znamená to, že by deti nemali chodiť do školy?
Nie.
Chcete zmeniť význam slova „povinné“ pre vzdelávanie?
Nie. Žiadame Výbor pre práva dieťaťa, aby objasnil, čo toto slovo znamená a vždy znamenalo.
Znamená to, že rodičia môžu nechať svoje deti doma alebo ich poslať do práce?
Nie.
Čo presne hovorí o povinnosti vzdelávania a školskej dochádzky Ústava SR a slovenský Zákon o rodine?
Ústava SR, 460/1992 Zb., 2. Hlava, čl. 42, ods. 1: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná.“
Zákon o rodine 36/2005 Z. z., článok I, Základné zásady, články 4-5: „Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.“
Všetky deti sú si rovné. Nemali by sme ich učiť spoločenským rozdielom. Pri hodnotení v škole by malo byť rozhodujúce, čo dokáže a nie kde pracujú jeho rodičia. Aj prístup k samotnému predprimárnemu vzdelávaniu by mal byť pre všetky deti rovnaký.
Práve vzdelanie zabezpečuje adekvátny rozvoj plného potenciálu každého dieťaťa. Dieťa dokáže vďaka vzdelávaniu v inštitúcii rešpektovať ľudské práva a základné slobody. Už v škôlke sa deti pripravujú na zodpovedný život v slobodnej rovnoprávnej spoločnosti.
Podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa, je zaručené právo na vzdelanie pre všetkých. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, z novembra 1989, má štát povinnosť zaviesť pre všetkých bezplatné a povinné vzdelanie. Vzdelanie teda musí byť dostupné každému dieťaťu bez rozdielu, toho na akej pozícii jeho rodič pracuje. Povinná školská dochádzka bola uzákonená ešte synom Márie Terézie Jozef II. v roku 1788 pre deti od šesť do dvanásť rokov, v Uhorsku vstúpil zákon do platnosti 1868. Minimálne tak dôležité je vzdelávať dieťa aj pred dosiahnutím tohto veku. Prvá materská škola na Slovensku bola založená ešte v roku 1830 a po roku 1891 ich zakladali húfne mestá a obce.
Dokonca právo na predprimárne vzdelávanie bez zmeny podmienok je zaručené aj podľa dokumentu samotného Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z decembra 2019 Prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole -„Prijatie dieťaťa platí až do času, kým nezačne plniť povinnú školskú dochádzku, alebo pokým rodič neoznámi riaditeľovi materskej školy, že dieťa nebude navštevovať materskú školu, príp. dovtedy, pokiaľ z dôvodu opakovaného porušovania školského poriadku nerozhodne riaditeľ materskej školy o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania.“
Podľa daného dokumentu žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje, že zákonní zástupcovia, teda rodičia, predkladajú žiadosť každoročne alebo opakovane. Rodičia zväčša nemajú záujem o prerušovanie vzdelávania a ani dieťa asi neporušuje školský poriadok. Ako môže vôbec škôlka vylúčiť dieťa z vyučovacieho procesu proti vôli rodičov? Akákoľvek diskriminácia detí pri opätovnom prijímaní detí do škôlok je v rozpore s týmto dokumentom.
Zvlášť v rozpore s právom na vzdelanie je opätovné otvorenie materských škôl prednostne pre deti rodičov v prvej línii, teda zdravotníckych pracovníkov, príslušníkov hasičského a záchranného zboru, policajného zboru, ale aj deti pedagogických pracovníkov. Minister školstva Gröhling rovnako uprednostňuje deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a budúcich prvákov. Štát týmto krokom znevýhodňuje deti, ktorých rodičia nie sú policajti, lekári, či učitelia a napriek tomu pracujú. Určite sú vybrané zamestnania pre spoločnosť potrebné povolania. Prečo majú mať však niektoré deti lepšie postavenie ako ostatné? Mnohí z rodičov iných profesii pritom majú rovnako aj vysokoškolské vzdelanie v iných odboroch. Rovnako pre trh práce sú nepostrádateľné aj iné profesie vo výrobe a v službách. Počas korona krízy dokonca mnohí prišli o prácu. Okrem toho, že nedostávajú v tomto období žiadnu aktívnu podporu pri hľadaní práce od štátu, dostali ďalšiu stopku od riaditeľov materských škôl. Ako si môžu nájsť prácu, ak je ich deťom upierané právo dané Ministerstvom školstva z decembra 2019?
Nemá snáď dosiahnuté vzdelanie rodičov už pre spoločnosť žiadnu hodnotu alebo títo ľudia už nemusia vôbec pracovať? Veď náklady spojené s materskou či základnou školou sú pre všetky deti rovnaké. Prečo potom štát bráni prístupu väčšiny detí k rovnoprávnemu vzdelávaniu? Ako máme vôbec naše deti naučiť princípu rovnoprávnosti? Vzdelávanie je základné právo všetkých detí bez rozdielu.
Prečo je dôležitá škôlka (aj) pre moje dieťa?
Okrem praktických pracovných povinností nás rodičov je škôlka dôležitá najmä pre rozvoj samotného dieťaťa. Vývoj dieťaťa je totiž najviac dôležitý počas prvých šiestich rokov života. Ak učiteľky nepodchytia zaostávanie dieťaťa pri kreslení, či rozprávaní včas, môže to zanechať trvalé následky počas nasledovného vzdelávacieho procesu. Rodičia napriek snahe nedokážu plnohodnotne suplovať nezastupiteľnú výchovu pedagóga. Nezanedbateľnou premennou pre rozvoj dieťaťa sú najmä iné deti v škôlke. Deti sa v škôlkach učia od iných detí ako sa majú správať. Podobne sa učia dodržiavaniu stanovených noriem. Učiteľky sú pri ich dodržiavaní určite dôslednejšie ako rodičia. Veď kde sa naučia rovnoprávnej komunikácii rovesníkov bez ochrany mamy za chrbtom? Všetky deti sú rovnaké, či ide o dieťa lekára alebo upratovačky.
Vzdelávanie detí cudzincov upravuje zákon č. 245/2008 Z.z. Ústava Slovenskej republiky priznáva cudzincom okrem iného aj práva týkajúce sa vzdelávania. Podľa článku 33 Ústavy nesmie byť nikomu na ujmu príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Táto zásada sa odzrkadľuje aj v právnych predpisoch upravujúcich vzdelávanie a platí aj pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu. V nadväznosti na článok 34 sa občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.
Základným právnym predpisom upravujúcim vzdelávanie v SR je zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Občania SR majú podľa tohto zákona právo na bezplatné vzdelanie na štátnych základných a stredných školách. Deťom cudzincov s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky, žiadateľov o azyl a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, to znamená, že na štátnych (nie súkromných a cirkevných) školách môžu študovať zadarmo a zadarmo sa im požičiava aj základná učebná literatúra. Na odstránenie jazykových bariér na základných školách a stredných školách sa pre deti cudzincov organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.
Sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, základná škola s materskou školou, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy.
Na Slovensku je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Absolvovanie nultého ročníka v základnej škole sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
Vzdelávanie detí cudzincov upravuje zákon č. 245/2008 Z.z.
Koniec roka 2023 spustil celosvetovú výzvu, ktorá sa vďaka košickej Slobodnej škole dostala aj na Slovensko. Pripojiť sa k výzve odporúčala aj Európska asociácia demokratických vzdelávacích komunít počas svojho kongresu v Berlíne sa na ňom zúčastnili zástupcovia Slobodnej demokratickej základnej školy z Košíc, Juraj a Lenka Mazákovci.
Prijaté či navrhované zákony o „povinnom vzdelávaní“ hovoria, že zákonní zástupcovia dieťaťa musia zabezpečiť, aby dieťa pravidelne navštevovalo školu. Aj Ústava SR spája právo na vzdelanie a povinnosť školskej dochádzky: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná.“ Štáty pod hrozbou vážnych trestov a väzenia vyžadujú od rodín povinnosť školskej dochádzky aj v prípadoch, keď to nie je v najlepšom záujme dieťaťa.
Účastníci 30. celosvetovej konferencie o demokratickom vzdelávaní v Nepále a následného berlínskeho kongresu sa zhodli na tom, že zaznamenali v mnohých krajinách podobný trend. Aktuálna výzva je smerovaná voči Výboru pre práva dieťaťa pri Organizácii spojených národov (OSN). Podporili ju už desiatky inštitúcií z celého sveta, ktoré výbor vyzvali, aby objasnil, že „povinné vzdelávanie“ znamená záruku všeobecného prístupu k vzdelaniu - neznamená to nútiť dieťa denne navštevovať školu.
„Absolútne súhlasíme s tým, že „povinná dochádzka“ nemá oporu v pôvodnom zámere Všeobecnej deklarácie ľudských práv a nie je vyjadrením práva dieťaťa na vzdelanie. Ide zjavne o nesprávny výklad, pretože zo zápisníc zo zasadnutí redakčného výboru deklarácie vyplýva, že myšlienka donútenia nebola v žiadnom prípade ani len naznačená,“ vysvetlila špeciálna pedagogička a zakladateľka Slobodnej školy Lenka Mazáková, ktorá dlhoročne podporuje rodiny s rozličnými potrebami a formami vzdelávania.
Účastníci konferencie poukázali na sprievodnú dokumentáciu deklarácie: v nej profesor práva René Cassin, ktorý vložil slovo „povinné“ do návrhu textu Všeobecnej deklarácie ľudských práv, jasne sám hovoril o inom výklade: slovo „povinné“ (v angl. originále compulsory = involving or exercising compulsion, coercive) malo podľa neho znamenať, že nikto (ani štát, ani rodina) nemôže dieťaťu brániť v získaní základného vzdelania. Mnohé štáty si to zjednodušene vyložili ako povinnú školskú dochádzku. Výbor OSN pre práva dieťaťa by mal podľa výzvy objasniť, čo toto slovo vždy znamenalo a stále znamená, pretože má dopad na dve miliardy detí na celom svete.
Školská psychologička Katarína Maliňáková, ktorá sa rovnako k výzve hlási, uviedla: „Rodinám by malo byť umožnené, aby si mohli vybrať spôsob vzdelávania v bezpečnom prostredí podľa svojho presvedčenia ako im to garantuje zákon o rodine hneď v 3. odseku“.
Vzdelávanie pre všetkých | Cameron Allen | TEDxKids@ElCajon
Vzdelávanie je základným právom každého dieťaťa. V Slovenskej republike je toto právo zakotvené v Ústave SR a je upravované viacerými zákonmi. Základným predpisom je zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
Podľa § 144 ods. 1 školského zákona má dieťa alebo žiak právo na rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu. Podľa § 144 ods. 6 písm. a) školského zákona má zákonný zástupca žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona. Podľa § 145 ods. 1 školského zákona práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa otvorila diskusia o forme vzdelávania. Zástupcovia Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Úradu komisára pre deti, Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Združenia miest a obcí Slovenska sa zhodli, že je potrebné bezodkladne zabezpečiť vzdelávanie pre všetky deti prezenčnou formou výučby a dlhodobú dištančnú formu výučby nikto zo zúčastnených nepovažuje za vhodnú. Opakovane bolo zdôraznené nebezpečenstvo a ohrozenie detí formou virtuálnych útokov v súvislosti so sexuálnym zneužívaním a inými formami násilia a alarmujúci rast domáceho násilia. Nezanedbateľné je zhoršovanie sa duševného zdravia u detí, ktoré signalizujú pedopsychiatri. Deti strácajú potrebné disciplinárne návyky a základné sociálne zručnosti.
Empirické poznatky z vyučovania prostredníctvom digitálnych prostriedkov ukazujú, že online vyučovacia metóda nezodpovedá rozsahu a ani kvalite prezenčného vzdelávania. Učiteľ základnej školy nedokáže na diaľku a na malej vyučovacej ploche zrozumiteľne vyložiť pertraktovanú látku, nedokáže v plnom rozsahu vysvetliť príklady, nedokáže skontrolovať mieru porozumenia látky žiakmi. Otázna je aj miera disciplíny pri vyučovaní, najmä ak obaja rodičia sú zamestnaní. U žiakov stredných odborných škôl úplne chýba odborný výcvik a prax. V prípade prípravy na remeselné povolania sa tak výučba úplne míňa účinku.
Online vyučovanie prostredníctvom digitálnych prostriedkov predpokladá, že každý žiak bude mať vlastný personálny počítač. Toto je u viacdetných rodín s nízkymi finančnými príjmami problém. Viaceré rodiny nemajú finančné prostriedky na zakúpenie ani jedného PC a na mesačné poplatky spojené s prevádzkou internetu. Okrem toho v niektorých lokalitách nie je pokrytie signálom internetu. Všetky takéto deti sú hrubo diskriminované a prístup k vzdelávaniu je im odopretý.
Nevyhnutnosť obnoviť prezenčnú školskú dochádzku vyplýva z ústavného práva na vzdelanie a z ústavnej povinnosti školskej dochádzky zakotvenej v článku 42 Ústavy SR a rovnako z Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“), ktorým je Slovenská republika viazaná. Podľa článku 28 dohovoru štáty sú povinné realizovať právo na vzdelanie a na základe rovných možností zaviesť pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie, ďalej podnecovať rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania a prijať opatrenia na podporu pravidelnej školskej dochádzky.
Podľa čl. 51 ods. 2 ústavy podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon. Podľa článku 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2020 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky. Ústavný zákon dovoľuje obmedziť výlučne taxatívne vymedzené základné ľudské práva a slobody. Právo na vzdelanie garantované článkom 42 ústavy medzi povolené obmedzenia ľudských práv ústavný zákon nezaraďuje a rovnako nezaraďuje medzi obmedzenia ani povinnú školskú dochádzku podľa článku 28 dohovoru.
Povinnú školskú dochádzku upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 19 ods. 1 školského zákona nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Podľa § 20 ods. 1 školského zákona sa povinná školská dochádzka plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 54 ods. 12 sa pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, vzdelávanie organizuje výlučne dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
Ustanovenie § 150 ods. 8 školského zákona, ktoré umožňuje ministerstvu školstva rozhodnúť o mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách alebo o mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení v prípade núdzového stavu, nie je v súlade s článkom 5 ods. 4 ústavného zákona, ktorý obmedzenie práva na vzdelanie ani obmedzenie povinnej školskej dochádzky nedovoľuje. Vychádzajúc z výsledkov celoplošného testovania na Covid 19 uskutočneného v dňoch 18. - 26. januára 2021 je zrejmé, že mimoriadne prerušenie školského vyučovania v školách už nemá v tomto období opodstatnenie. Toto tvrdenie sa zakladá na požiadavke zásady proporcionality, ktorá sa podľa stanoviska Benátskej komisie musí vzťahovať tak na rozhodnutia o zákaze vychádzania a ich vykonávanie a na súvisiace opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na iné práva a slobody, ktoré môžu pozostávať z ďalších obmedzení, ktoré môžu byť uvalené na obyvateľstvo počas zákazu vychádzania, napríklad na zatvorenie škôl. Všetky tieto opatrenia musia byť primerané hrozbe a jej bezprostrednosti, nesmú trvať dlhšie ako samotná hrozba a musia sa vzťahovať iba na regióny, ktoré sú ňou postihnuté. Je teda zrejmé, že prerušenie školského vyučovania v školách pre celé územie Slovenskej republiky, je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože za súčasnej situácie nemožno tvrdiť, že verejný záujem na ochrane zdravia prevyšuje nad uvedenými individuálnymi právami jednotlivcov, v tomto prípade žiakov.
Vzhľadom na uvedené je potrebné bezodkladne otvoriť školy a školské zariadenia a obnoviť školské vyučovanie v základných školách a stredných školách formou prezenčnej výučby a zabezpečiť všetkým deťom ústavné právo na vzdelanie a rovnaké podmienky vzdelávania a aby sa nepokračovalo v porušovaní práva na školskú dochádzku garantovanú dohovorom.
Podľa § 22 (9) ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. (10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia ospravedlniť neprítomnosť neplnoletého dieťaťa alebo žiaka aj v trvaní viac ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni bez lekárskeho potvrdenia, počet dní určí ministerstvo školstva.
Vzdelanie je kľúčové pre rozvoj každého dieťaťa a zabezpečenie jeho budúcnosti. Právo na vzdelanie je univerzálne a malo by byť garantované všetkým deťom bez rozdielu.