V posledných rokoch na Slovensku výrazne vzrástol počet detí vyňatých z rodiny. Tento proces, často realizovaný prostredníctvom neodkladných opatrení, vyvoláva diskusie o jeho oprávnenosti a adekvátnosti. Cieľom je zabezpečiť deťom bezpečné prostredie, no zároveň predchádzať zbytočným zásahom do rodinného života.
Štatistiky a realita vynímania detí
Na Slovensku sa až 90 percent prípadov vynímania detí realizuje prostredníctvom neodkladných opatrení. V roku 2023 bolo takto umiestnených 1252 detí z celkového počtu 1359 vyňatých detí. Tieto opatrenia sa prijímajú v skrátených lehotách, často do 24 hodín od podania návrhu, bez podrobného dokazovania. Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje, že niekedy sú deti vyňaté z rodiny pre banálne dôvody, zatiaľ čo iné zostávajú v nebezpečnom prostredí.
Medzi najzávažnejšie zistenia výskumu patrí fakt, že až 54,70 percenta detí má reálnu šancu na návrat do biologickej rodiny, pokiaľ by sa s rodinou intenzívne pracovalo. Reálne sa však do rodín vracia len 5,5 percenta detí, čo je alarmujúco málo. Dôvody vyňatia sa líšia podľa veku dieťaťa. U mladších detí prevažuje neochota rodičov sa o ne postarať, zatiaľ čo u starších detí sa objavujú problémy v správaní, ktoré však často majú korene v nevhodnom správaní dospelých.
Medzi najčastejšie dôvody vyňatia na strane rodičov patrila strata bývania, alkoholizmus jedného z rodičov a strata zamestnania. Nemalý počet prípadov bol spôsobený zdravotným stavom rodičov alebo dieťaťa, týraním v rodine či agresívnym správaním. Zistenia tiež naznačujú narastajúcu rezignáciu rodičov na riešenie svojich problémov a problémov svojich detí.
Medzinárodné aspekty vynímania detí
Komisia pre vynímanie detí sa zaoberala aj problematikou medzinárodného vynímania detí, najmä prípadmi slovenských rodín v zahraničí. V niektorých systémoch, ako napríklad v Spojenom kráľovstve, dochádza k odobratiu dieťaťa aj bez zavinenia rodiča, napríklad po drobnom úraze. Rodičia sa následne často nedokážu spätne domôcť kontaktu s dieťaťom.
Vysťahovanie dieťaťa z cudziny na Slovensko nebýva pre jedného z rodičov jednoduché. Pri medzinárodnom premiestnení dieťaťa súdy skúmajú aj to, kde má dieťa obvyklý pobyt. Štátom obvyklého pobytu dieťaťa nie je automaticky jeho rodná krajina, ale krajina, kde má dieťa rodinu, priateľov, navštevuje školu, má lekára a je zdravotne poistené. Definitívne slovo má však vždy súd.
Legislatívny rámec a úloha štátu
Slovensko, rovnako ako iné krajiny, má legislatívny rámec na ochranu práv detí. V prípadoch, keď zlyhávajú rodičia alebo opatrovníci, môže štát zasiahnuť a odobrať dieťa z rodiny. Tento krok je však krajným riešením a štát by mal vždy uprednostňovať podporu rodiny a hľadať alternatívne riešenia.
Úrad komisára pre deti v spolupráci s odbornou komisiou pripravil materiál, ktorý obsahuje základné body pre návrh na vyňatie dieťaťa, aby bol pre súd dostatočne presvedčivý aj v rámci neodkladného konania. Cieľom je, aby orgány sociálnoprávnej ochrany detí predkladali súdom komplexné a kvalitne zdôvodnené návrhy, ktoré reflektujú vykonané kroky pred samotným zásahom.
Detský ombudsman má za úlohu obhajovať práva detí, zameriava sa na duševné problémy, práva detí ohrozených chudobou, problémy detí ohrozených vyňatím z rodiny, násilím a šikanou. S problémami sa na neho môžu obrátiť deti i rodičia.
Prevencia a podpora rodín v núdzi
Organizácia Úsmev ako dar upozorňuje, že v mnohých prípadoch odňatiu dieťaťa z rodiny možno predísť. Stačí prísť o strechu nad hlavou a rodina sa môže rozpadnúť. Hoci zákon dovoľuje odňať dieťa len v prípade vážneho ohrozenia života či vývinu, v praxi býva veľmi častým dôvodom rozdelenia rodiny strata bývania.
Výskumy Úsmev ako dar ukazujú, že viac ako polovica detí by sa mohla vrátiť domov, keby sa s ich rodinou systematicky pracovalo. Podporiť rodiny v kríze môžu aj Slováci prostredníctvom celoslovenskej kampane „Rodina sa počíta“. Podľa Správy o chudobe na Slovensku 2025 žije v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia 18,3 % obyvateľov Slovenska, pričom najviac ohrozené sú jednorodičovské rodiny a domácnosti s viacerými deťmi.
Dohovor o právach dieťaťa jednoznačne hovorí, že spoločnosť je povinná urobiť všetko preto, aby deti mohli vyrastať vo svojich rodinách. Podpora zamestnanosti a bývania, zapojenie širšej rodiny a susedstva, komunitné centrá a rodinné konferencie predstavujú účinné formy pomoci rodine. Dôležitá je tiež prevencia a systematická podpora rodiny ako inštitúcie.
Cieľom včasnej intervencie v rodine je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa. Rodiny sa však k pomoci dostávajú až v čase, keď sú v nich vypuklé a spravidla zoskupené viaceré problémy. Je nevyhnutné sústrediť väčšiu pozornosť na podporné a preventívne aktivity v rodinách, aby rodiny ani neupadli do systému pomoci. Veľký význam má prepojenie tzv. prvej signálnej pomoci už tehotným ženám v ohrození.
Náhradná rodinná starostlivosť
V prípade, že dieťa nemôže vyrastať vo vlastnej rodine, štát zabezpečuje náhradnú rodinnú starostlivosť. Tá zahŕňa pestúnsku starostlivosť, profesionálne náhradné rodičovstvo a osvojenie. Dôležitá je aj finančná podpora náhradných rodičov, ktorá pokrýva bežné výdavky spojené so starostlivosťou o deti.
Napriek snahám o presadenie rodinných foriem starostlivosti zostáva v centrách pre deti a rodiny (bývalých detských domovoch) takmer 4 000 detí. Výzvou zostáva znižovanie ich počtu a podpora rodinných foriem starostlivosti. Proces prijatia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti je náročný a zdĺhavý, pričom dôležitá je aj príprava na náhradné rodičovstvo.
Štát sa snaží podporovať náhradné rodiny aj finančne. Od júla 2025 sa zvyšuje životné minimum, čo má vplyv na výšku opakovaného príspevku pre náhradných rodičov. Príspevok je určený na bežné výdavky spojené so starostlivosťou o deti a je potrebné oň požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.