Kazuistika v oblasti mentálneho postihnutia a ADHD na Slovensku

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi mentálneho postihnutia na Slovensku, od diagnostiky a klasifikácie až po možnosti výchovy, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Opiera sa o informácie získané z rozhovorov v rôznych zariadeniach na Slovensku, ktoré sa venujú starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Úvod do problematiky mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia, alebo mentálne postihnutie, je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Postihuje kognitívne funkcie, adaptívne správanie a sociálne zručnosti.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť). Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa kvocientom IQ. Za normu sa považuje IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Miernu duševnú zaostalosť (debilitu): IQ 50-70 - Deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné, svojprávne a navštevujú špeciálne školy. Existujú dva typy: eretická forma (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy) a torpídna forma (pomalosť).
• Stredne ťažkú duševnú zaostalosť (imbecilitu): IQ 35-49 - Jedinci majú výrazné obmedzenia schopností. Považujú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Jedinci sú nesamostatní a vyžadujú stálu starostlivosť.
• Ťažkú duševnú zaostalosť (idiociu): IQ 20-34
• Hlbokú duševnú zaostalosť (hlbokú idiociu): IQ menej ako 20 - Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2-ročné dieťa. Komunikácia prebieha cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, vplyvy v tehotenstve alebo ožiarenie.

Etiológia mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu byť prenatálne, perinatálne alebo postnatálne. Medzi prenatálne príčiny patria genetické poruchy (napr. Downov syndróm), infekcie počas tehotenstva (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog matkou počas tehotenstva a iné faktory. Perinatálne príčiny zahŕňajú komplikácie počas pôrodu, ako je hypoxia (nedostatok kyslíka) alebo poranenia mozgu. Postnatálne príčiny môžu byť infekcie (napr. meningoencefalitída).

Diagnostika mentálneho postihnutia

Diagnostika mentálneho postihnutia je komplexný proces, ktorý zahŕňa lekárske, psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenia. Lekárska diagnostika sa zameriava na identifikáciu príčin mentálneho postihnutia a vylúčenie iných zdravotných problémov. Psychologická diagnostika sa zameriava na posúdenie intelektových schopností a adaptívneho správania. Špeciálnopedagogická diagnostika sa zameriava na posúdenie vzdelávacích potrieb a potenciálu jedinca.

Z hľadiska celostného chápania človeka je nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho poznávanie sa realizovali na báze komplexného - tímového prístupu, a to z aspektu biologického (reprezentovaného lekárom), psychologického (reprezent. psychológom), sociálneho (reprezent. sociálnym pracovníkom). Sociálne hľadiská v tomto prípade nesledujú len pozíciu postihnutého alebo narušeného jedinca v spoločnosti, ale predovšetkým predpoklady jeho vzdelávania a výchovy ako prostriedkov socializácie. Pri diagnostických aktivitách nejestvujú, resp. nemali by jestvovať vzťahy nadradenosti a podradenosti jednotlivých zúčastnených odborov. Podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť i postačujúce poznatky každého zúčastneného odborníka aj z ostatných participujúcich odborov. Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza má význam pre špeciálneho pedagóga len v tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý ju adekvátne interpretovať vo výchove a vzdelávaní. Platí to samozrejme aj obrátene. Lekárska diagnostika je východiskovou bázou pre terapiu, jej cieľom je úspešná liečba, respektíve vyliečenie pacienta. Špeciálno pedagogická diagnóza je východiskom úspešného pedagogického pôsobenia, pedagogických opatrení, jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova, respektíve vzdelávanie.

Psychologická diagnostika sa zameriava aj na:

• Identifikáciu narušení vo vývine osobnosti, predovšetkým v jej emocionálnej a vôľovej zložke.
• Osobnej anamnézy
• Anamnézy rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
• Anamnézy užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
• Anamnézy širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).

Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod. Ak ide o náhradnú rodinu alebo výchovu v inštitúcii (tzv. inštitucionálna výchova), je potrebné zohľadniť aj tieto aspekty.

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím je zamerané na rozvoj ich potenciálu a prípravu na čo najsamostatnejší život. Pedagogika mentálne postihnutých, nazývaná aj psychopédia, je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti.

Dôležitá je včasná intervencia a individualizovaný prístup. Vzdelávacie programy by mali byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam každého jedinca.

Možnosti vzdelávania

• Špeciálne školy: Pre žiakov s ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia.
• Pomocné školy: Pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
• Integrované vzdelávanie: Žiaci s mentálnym postihnutím sú vzdelávaní v bežných školách s podporou asistenta učiteľa a špeciálneho pedagóga.

Technologické pomôcky v rozvoji schopností

Technologické pomôcky zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rozvoji schopností detí s postihnutím. Adaptované pomôcky s ovládačmi, komunikátory a interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnostiach ponúkajú nové možnosti na učenie a rozvoj.

Snoezelen terapia

Metóda Snoezelen je multisenzorická aktivita, ktorá sa využíva na relaxáciu a stimuláciu zmyslov u osôb s mentálnym postihnutím. Snoezelen miestnosti sú vybavené rôznymi prvkami, ako sú svetelné efekty, hudba, vône a textúry, ktoré stimulujú zmysly a podporujú relaxáciu. Kazuistika zachytáva priebeh Snoezelen jednotky s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím). V nemocnici Whittington Hall bolo vybudované multisenzorické prostredie s cieľom poskytnúť pacientom priestor na relaxáciu a podporu procesu rekonvalescencie.

Kombinácia mentálneho postihnutia s ADHD

Nedostatočne preskúmanou problematikou je kombinácia mentálneho postihnutia s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). Základné prejavy porúch pozornosti zahŕňajú ťažkosti so sústredením, impulzivitu a hyperaktivitu.

ADHD: Charakteristika a prejavy

ADHD je charakterizované problémami so sústredením, impulzivitou a hyperaktivitou. Tieto príznaky sa prejavujú rôzne a v rôznej intenzite, pričom je dôležité si uvedomiť, že niektoré z nich sú v určitej vývinovej fáze normálne. Každé dieťa je jedinečné a odlišuje sa kombináciou prejavov správania, záujmov a zručností.

Prejavy ADHD u detí:

• Nepokoj a neustála aktivita
• Nadmerný hluk
• Neschopnosť odložiť uspokojenie potrieb
• Citlivosť na kritiku a vzdorovité reakcie
• Záchvaty hnevu a nepredvídateľné správanie
• Roztržitosť a krátka pozornosť
• Vyrušovanie ostatných
• Ospalosť a náladovosť
• Potreba neustálej pozornosti
• Problémy so začlenením do kolektívu
• Neschopnosť dokončiť začaté činnosti
• Zvaľovanie viny na iných
• Problémy vo vzťahoch s deťmi
• Ťažkosti v učení

Je dôležité zdôrazniť, že ADHD nie je dôsledkom nesprávnej výchovy, ale ide o narušenie, ktoré môže mať biologickú príčinu. Medzi pravdepodobné príčiny patrí organické poškodenie mozgu, dedičnosť, komplikácie v tehotenstve a pri pôrode, vplyv drog a alkoholu počas tehotenstva a znečistené životné prostredie.

Diagnostika ADHD

Diagnostika ADHD je komplexný proces, ktorý zahŕňa dôkladné vyšetrenia a posúdenie odborníkmi. Je dôležité si uvedomiť, že presne a jednoznačne stanoviť príčinu ADHD je veľmi ťažké.

Výchova detí s ADHD

Výchova detí s ADHD je náročná a zaťažujúca pre celú rodinu. Správanie dieťaťa môže mať negatívny vplyv na vzťahy a pohodu všetkých členov rodiny. Zásady výchovy detí s ADHD:

• Spoznajte dieťa a jeho záujmy: Zamerajte sa na silné stránky dieťaťa a podporujte jeho záujmy.
• Používajte metódu "med a bič": Dieťa potrebuje cítiť, že ho dospelý chápe a má ho rád, ale zároveň potrebuje pevné hranice a jasné pravidlá.
• Buďte dôslední: Pri zadávaní úloh a kontrole dodržiavajte dôslednosť.
• Stanovte jasné požiadavky: Pri písaní prác a úprave zošita jasne stanovte, čo požadujete.
• Dohodnite sa na symboloch: Používajte symboly na upokojenie situácie alebo upozornenie na porušenie pravidiel.
• Upútajte pozornosť: Pri oslovení sa pozerajte na dieťa, dávajte mu problémové otázky a vytvárajte v triede atmosféru radosti.
• Používajte pomôcky: Na zameranie pozornosti používajte rôzne pomôcky, farby, fixky, ukazovanie paličkou a praktické ukážky.
• Meňte činnosti: Pri výklade sa pýtajte na názor a zaraďujte prácu vo dvojiciach.
• Zadávajte primerané množstvo práce: Zadávajte také množstvo práce, ktoré má žiak šancu splniť.
• Kontrolujte úlohy: Dôkladne kontrolujte úlohy a uistite sa, že dieťa vie, čo má robiť.
• Spolupracujte s rodičmi: Pravidelne komunikujte s rodičmi a informujte ich o pokrokoch a problémoch.

Kazuistika: Adam

Adamov príbeh ilustruje, ako sa ADHD môže prejavovať a ako môže intervencia pomôcť. Adamovi venovali rodičia zvýšenú pozornosť už počas tehotenstva. Pôrod bol komplikovaný a Adam mal problémy so spánkom a jedením. Preferoval určité jedlá a neznášal hrudky v jedle.

Vo vývoji bol neštandardný, pred chodením po štyroch začal chodiť. Bol neustále v pohybe a sám nezaspával. Očný kontakt mal slabý a o hračky sa veľmi nezaujímal. Ako trojročný začal spájať vety, ale problémy so spaním a jedením pretrvávali.

Rodičia sa obávali poruchy autistického spektra, ale testy neboli jednoznačné. Adam nenastúpil do školy a rodičia sa rozhodli pre domáce vzdelávanie.

Intervencia

Rodičia oslovili odborníkov na spoluprácu. Spolupráca bola zložitá, ale pomocou kreatívnych metód sa podarilo získať Adamovu pozornosť. Cvičenia pomáhali zlepšovať motoriku a koordináciu. Postupne sa zlepšoval aj Adamov očný kontakt a spánok.

Zlom nastal, keď sa Adam začal snažiť pri cvičení podvádzať. To znamenalo, že začal premýšľať a hľadať riešenia. Mama hlásila aj pozitívne správy, Adam vydržal byť v hlučnom prostredí a vyhľadával papier a ceruzku na kreslenie.

Pokroky

Počas spolupráce sa Adam naučil zvládať nové situácie a reagovať na ne primeranejšie. Na sestrinej oslave nepreberal pozornosť na seba a rozumel, že ten deň je o nej. Začal používať vety ako: "Mama, chcem byť s tebou." a aktívne pozýval rodičov do kreslenia.

Adamova intervencia bola účinná. Zlepšil sa spánok, sebadôvera a znížila sa úzkosť. Rodičia vybrali školu s menším počtom detí a prístupom zameraným na potreby dieťaťa.

Opätovná diagnostika potvrdila diagnózu autistického spektra a naznačila možnú diagnózu ADHD. Adam je naďalej v psychologickej starostlivosti a čas ukáže, či sa táto predpoveď potvrdí.

ADHD v škole

Deti s ADHD môžu mať v škole problémy so sústredením, impulzivitou a hyperaktivitou.

Sociálna inklúzia osôb s mentálnym postihnutím

Sociálna inklúzia je proces, ktorý umožňuje osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. Zahŕňa prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám. Dôležitá je podpora rodiny, komunity a štátu.

Zariadenia poskytujúce služby osobám s mentálnym postihnutím na Slovensku

Na Slovensku existuje sieť zariadení, ktoré poskytujú služby osobám s mentálnym postihnutím.

• Domovy sociálnych služieb: Poskytujú komplexnú starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
• Zariadenia pre seniorov: Poskytujú starostlivosť o seniorov s mentálnym postihnutím.
• Detské domovy: Poskytujú starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
• Spojené školy internátne: Vzdelávajú deti s mentálnym, kombinovaným postihnutím a autizmom v predškolskom a školskom veku. (Príklad: Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach).
• Ambulantné a pobytové zariadenia: Poskytujú služby klientom s mentálnym postihnutím alebo s poruchou autistického spektra. (Príklad: Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave).

Rozhovory pre tento článok vznikli v rôznych zariadeniach na Slovensku:

• Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb na Škultétyho ulici 329 vo Veľkom Krtíši.
• Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach.
• Zariadenie pre seniorov a Domov sociálnych služieb v Horelici.
• Detský domov Svetluška na Kollárovej 29 v Banskej Bystrici.
• Domov sociálnych služieb v Giraltovciach.
• Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave.

Kríza u osôb s mentálnym postihnutím

Kríza je stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby stretávajú s prekážkami, problémami, životnými situáciami, ktoré sa javia ako neprekonateľné normálnymi a zaužívanými spôsobmi riešenia. Zásah človeka v určitej stresovej - krízovej situácii iného človeka. Zasahovať by mal vyškolený sociálny pracovník. Krízová intervencia (KI) má niekoľko dôležitých zásad:

• Kríza má individuálny charakter - každý jej intenzitu a závažnosť vníma inak.
• Kríza je časovo obmedzená - ak nie je úspešne vyriešená včas, prerastá v závažnejšie komplikácie a správanie naberá iné, menej produktívne formy.
• Ťažisko práce s klientom tvorí riešenie problému.
• Cieľom KI je posilnenie klientovej kompetencie tak, aby v riešení svojej krízovej situácie zvládol čo možno najviac vlastným pričinením.
• Odborná práca v KI je eklektická - sociálny pracovník nepripúšťajúci si vo svojej práci nové myšlienky alebo prvky.
• Zameriavame sa hlavne na to kedy a ako krízová situácia vznikla - t.j. na blízku minulosť.
• Perspektívne sa pri KI orientujeme iba do blízkej budúcnosti.
• V kríze sa človek zväčša neocitol osamote, jeho situácia sa priamo či nepriamo dotýka celého vzťahového systému - preto sa v KI treba zamerať na celý systém.
• Vzniknutá kríza ovplyvňuje nielen prežívanie a správanie človeka, jeho psychiku ale ovplyvňuje i jeho zdravie a úroveň sociálnych vzťahov - preto by KI mala zahŕňať komplexnú intervenciu v smere bio - psycho - sociálno - duchovnom.
• KI musí mať v indikovaných prípadoch kontinuitu ( nepretržitosť ) v ďalšej odbornej práci s klientom.

Typy kríz

• Situačná kríza: Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou situáciou.
• Tranzitórna kríza: Kríza z očakávaných životných zmien (nástup do školy, puberta, dospievanie, kríza stredného veku, starecká kríza).
• Traumatická kríza: Veľmi silné stresové faktory z vonku (znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné katastrofy, ťažká autonehoda, letecké nešťastie).

Sociálna diagnostika

Sociálna diagnostika je dôležitou súčasťou komplexného posúdenia osoby s mentálnym postihnutím. U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní. Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na poruchy správania. K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri premiestňovaní dieťaťa do inej školy. Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa, identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu (školskú fóbiu) alebo averziu voči škole.

Informácie sa získavajú z anamnézy:

• Rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
• Užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
• Širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).

Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod.

Postupy a opatrenia vyplývajúce z diagnózy:

• Distribúcia klienta do zodpovedajúcej inštitúcie.
• Poradenský (terapeutický plán) - dôraz.
• Záznamy zo sedení s klientom (skupinou).

Kazuistika a jej význam

Cieľom vypracovania kazuistiky je reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. Dôležité aspekty kazuistiky zahŕňajú:

• Sociálny prípad a štruktúru kazuistiky.
• Druhy kazuistiky podľa účelu (dokumentácia - odborná publikácia - popularizácia témy pre verejnosť).
• Formálne a obsahové aspekty odborného textu.
• Konštelácia orientačnej rodiny - rodičovská konštelácia, súrodenecká konštelácia.

Anamnéza by mala zahŕňať:

• Anamnézu vývinu osobnej identity (seba - obrazu, seba - ponímania vrátane kritických období, hodnotových preferencií, záľub…).
• Anamnézu blízkych sociálnych vzťahov (v orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).
• Anamnézu eroticko - sexuálneho vývinu - prvé skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú do vývoja manželstva (manželstiev).
• Anamnézu študijnú a profesijnú.
• Anamnézu zdravotnú (vývin zdravotného stavu, zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú existenciu osobnosti).
• Anamnézu vzťahov k sociálnej makroštruktúre (vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a zákonom).
• Vývoj abnormálnych, či patologických javov - týka sa klientov s problematikou psychopatológie či sociálnej patológie.
• Diagnostika „človek - prostredie“, s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej a pedagogickej dokumentácie.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

Podľa štatistík, populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Genetické syndrómy spojené s mentálnym postihnutím

Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Patauov syndróm (Trizómia 13)

Patauov syndróm alebo syndróm trizómie 13. chromozómu, patrí medzi syndrómy s jasne definovanými fenotypovými znakmi, združenými s ďalšími vrodenými vývinovými odchýlkami. Incidencia Patauovho syndrómu sa v súčasnosti uvádza (podľa rôznych zdrojov) v rozmedzí 1 : 5 000 až 1 : 20 000 živonarodených novorodencov. Väčšina postihnutých buď intrauterinne odumrie, alebo sa potratí. Prognóza narodeného, takto postihnutého dieťaťa je veľmi nepriaznivá. Deti umierajú väčšinou v prvých dvoch mesiacoch života, z toho až 50 % v priebehu prvého mesiaca, najčastejšie v prvých 10 dňoch života. Do 1 roka života zomiera až 90 % pacientov.

Prípadové štúdie (Kazuistiky)

Predstavujeme 3 kazuistiky detí, ktoré boli v období od mája 2019 do mája 2022 hospitalizované na neonatologickom oddelení UNLP, pracovisko Tr. SNP 1 v Košiciach. Na uvádzaných prípadoch detí s trizómiou 13 chceme ilustrovať i niektoré dilemy pri rozhodovaní v medicíne, ktorým čelí lekár aj rodina. Priebeh života týchto detí bol rozdielny...

Cieľom je reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. Prostriedkom je vypracovanie kazuistiky a jej skupinová supervízia.

Kazuistika: Danko

Danko sa narodil v sociálne znevýhodnenom prostredí do rómskej rodiny v obci blízko Košíc. V detstve neprekonal vážnejšie ochorenia. Nebol mu diagnostikovaný žiadny deficit. Danko (*2007) pochádza z mnohodetnej rodiny. Má troch starších a štyroch mladších súrodencov. Rodičia nie sú zosobášení. Obaja majú neukončené základné vzdelanie, otec (*1986) je nezamestnaný a matka (*1988) je na materskej dovolenke. Ich rodinný rozpočet okrem materského príspevku tvorí dávka v hmotnej núdzi. Vzťahy medzi nimi sú značne konfliktné. Otec matku často v prítomnosti detí fyzicky napáda. Rodičia o deti neprejavujú značný záujem. Väčšinu z roka sú neupravené, v špinavom potrhanom oblečení, v starých topánkach inej veľkosti ako potrebujú. O rodičoch neradi rozprávajú. Rodina býva v nájomnom dome radovej výstavby v rómskej osade. Príbytok pozostáva z kuchyne, spálne a kúpeľne so sociálnym zariadením. V dome majú zavedenú elektrinu aj vodu. Kúrenie si zabezpečujú tuhým palivom v piecke.

Danko nenavštevoval predškolské zariadenie. Z toho dôvodu bol po absolvovaní zápisu do školy (2014) a následného psychologického vyšetrenia zaradený do nultého ročníka. Nakoľko pochádza z rodiny, ktorá neplní základné funkcie potrebné pre zdravý vývin dieťaťa, v škole musí prekonávať množstvo prekážok. Najväčšou bariérou vo vzdelávaní je pre Danka práve komunikácia v slovenskom jazyku. Deficity výchovy sa naplno prejavili v prvom ročníku. V škole je hodnotený ako tichý, skôr samotár, no ochotný, vďačný za pozornosť a záujem. Aj napriek opakovaniu prvého ročníka si stále neosvojil písanie a čítanie písmen, nepozná číslice do desať, slovnú zásobu si rozširuje pomalším tempom. Jednotlivé písmená si vie zapamätať s veľkými ťažkosťami a veľmi rýchlo ich zabudne. Písmená číta takmer šepotom, alebo vôbec. Spájať písmená do slabík zatiaľ nedokáže. Počas vyučovania nevyrušuje, kľudne sedí. Vníma výklad učiteľky, no výnimočne dokáže pochopiť zadania úloh, takže sa dostáva do stresu, ktorý je na ňom viditeľný a nedokáže ďalej pracovať. Nepomôže ani podpora a povzbudzovanie učiteľky, ktorú o pomoc nikdy nežiada. V matematike napočíta do desať, no číslice sa mu podchvíľou pletú, čo ho rýchlo vyvedie z miery a opäť má tendenciu zablokovať sa. Sčítavať dokáže len s pomocou učiteľa a svojich prstov, zatiaľ len bez prechodu cez desiatku. Na hudobnej rád spieva, no len v skupine. Počas telesnej výchovy volí radšej hru mimo kolektívu. Do školy chodí Danko rád, vyučovanie vymeškáva len v prípade, že nemá topánky alebo ide s otcom v zime na drevo. Danko je skôr samotár. Nenadväzuje s rovesníkmi kamarátsky vzťah. Pri hre volí individuálnu činnosť. V kolektíve je nepriebojný a tichý. Rešpektuje autoritu dospelého, ale nevyhľadáva jeho prítomnosť. V domácom prostredí trávi väčšinu voľného času vypomáhaním otcovi, spoločne zbierajú a rúbu drevo alebo chodia hľadať železo aby si prilepšili.

Danko dostal ponuku navštevovať FIE klub pri nástupe do prvého ročníka v školskom 2015/2016, s čím rodičia súhlasili. Všetky zadané úlohy na požiadanie ochotne plnil. Pomáhal rozdávať ceruzky, zatvoriť dvere a okná, vyložiť stoličky. Pri plnení školských úloh však nastali problémy. Ovládol ho strach z neúspechu, ktorý zažíval dennodenne počas vyučovania a zabránil mu ďalej rozmýšľať. Počas klubu neprehovoril nielen s nami, ale ani so spolužiakmi. Bol plachý a vyhýbal sa akémukoľvek očnému kontaktu. Pri priamom oslovení dospelým si zahryzol do prstov na ruke a pozeral do zeme. Ak ho oslovili spolužiaci, odpovedal po rómsky. Absolútne odmietal akýmkoľvek spôsobom vystúpiť z davu. Počas relaxačnej časti klubu, kde si deti samé volia aktivitu a môžu sa hrať, si sám v tichosti kreslil. So svojou prácou nebol spokojný a hanbil sa ju komukoľvek ukázať. Spozorovali sme, že pri úlohách, ktoré nedokázal vyriešiť, sa úplne zablokoval. Často z obavy, že urobí niečo nesprávne, úlohy nezačal ani riešiť. Položil hlavu na lavicu a celkom sa uzavrel do seba. Do konca klubu už nereagoval na žiadne podnety.

Počas dvoch školských rokov práce s FIE Danko urobil viditeľné pokroky. Spoločne sme prešli dva inštrumenty, Usporiadanie bodov a Urči emócie. Najbadateľnejší posun nastal v komunikácii. Rozumie omnoho lepšie po slovensky ako na začiatku. Na rozširovaní slovnej zásoby pomaly nenútene pracujeme. Danko začal nadväzovať očný aj verbálny kontakt s rovesníkmi, ako aj so svojimi učiteľmi. Počas práce s inštrumentami dokonca bez pobádania odpovedá na kladené otázky a rozpráva čo máme robiť. Výrazne sa uňho znížila hrôza z nového, nepoznaného. Danko pristupuje k novým úlohám stále s obavami, ale dokáže ich prekonať. V prípade, že niečomu nerozumie, dokáže požiadať o pomoc. Prostredníctvom FIE sa uňho odbúral strach z chyby, pochopil, že chyby sa stávajú každému a je to v poriadku. Pracovné listy sú pre neho zaujímavé, teší sa na nich. Dokáže ich bez väčších problémov vypracovať, je pri nich tak sústredený, že často zabúda na svoje okolie. Čo je paradoxom s jeho školskými výsledkami, nakoľko má pri vyučovacom procese problém koncentrovať sa a čokoľvek sa naučiť. Mnohokrát sa stalo, že po ukončení práce s inštrumentom si vypýtal ešte jeden, dva, tri a nanovo ich sám vypĺňal. Je úžasné pozorovať ho pri práci, vidieť ho ako rozmýšľa a plánuje ako bude postupovať. Ďalšou z pozitívnych vecí v prípade Danka je zlepšenie jeho pamäti. Informácie, ktoré prostredníctvom FIE získava, nestráca. Pri práci s inštrumentami prvýkrát zažil pocit úspechu. Pocit, že niečo dokáže, že sa mu výsledok jeho snahy páči, že je s ním vnútorne spokojný a nebojí sa ho komukoľvek ukázať. Je bezprostrednejší, kľudnejší, spokojnejší. Začal oveľa viac vnímať svoje okolie a rozprávať o tom, čo videl, zažil, čo sa udialo v jeho blízkosti. Danko aj naďalej navštevuje školský klub. Spoločne pracujeme na budovaní sebadôvery a rozvíjaní jeho osobnosti po všetkých stránkach. Vzhľadom na uvádzané informácie osobného charakteru bolo meno dieťaťa zmenené.

tags: #kazuistika #na #temu #dieta