Súbory cookies používame na správne fungovanie našej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Môžete prijať, zamietnuť alebo nastaviť spracovanie cookies kliknutím na tlačidlá nižšie.
Zápcha u bábätiek, dojčiat či batoliat patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok. To všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka.
Ako sa prejavuje zápcha u bábätka?
Dôvodov, prečo sa bábätko nemôže vykakať je naozaj veľké množstvo. V prípade dojčiat či batoliat často ani nie je možné samotnú príčinu odhaliť, no vo viac ako 90 % prípadov sa vyskytuje práve funkčná zápcha. Táto forma zníženej frekvencie vyprázdňovania je zvyčajne zapríčinená životosprávou, stravovacími návykmi, nedostatočným príjmom tekutín či zmenami v jedálničku. Len obyčajný prechod z materského mlieka na umelé mlieko môže vyvolať zápchu, pretože tráviace procesy v žalúdku sa musia prispôsobiť tráveniu umelej mliečnej formuly, čo môže nejakú dobu trvať.
Na druhej strane však výskyt zápchy nemožno podceniť. Zvlášť, ak sa tento stav opakuje. Môže ísť o chorobnú zápchu, resp. chronickú. Táto forma zápchy má organickú príčinu. Je vhodné vyšetrenie u lekára. Za organickú príčinu zápchy u bábätka možno považovať alergie (lepok, laktóza, konkrétna potravina) alebo ochorenia, ako cystická fibróza, ochorenie štítnej žľazy, Hirschsprungova choroba.
Je potrebné si uvedomiť, že tráviaci systém u bábätka je citlivý a postupne sa vyvíja. Zlepšujú sa aj procesy vyprázdňovania. Niekedy za zápchou u detí stoja aj psychologické príčiny. Môže ísť o stresové situácie, pocit strachu, negatívny zážitok. U menších detí môže tiež zápchu spôsobiť strach z vyprázdňovania.
Symptómy zápchy u bábätka sa väčšinou spájajú s ich nespokojnosťou a podráždením. Tým, že žalúdok nepracuje správne a dieťatku sa nedarí vyprázdniť, objavujú sa príznaky, ktoré môžu jasne poukazovať na problém so stolicou. Ak bábätko nekaká dlhšie ako 3 dni, odporúča sa sledovať jeho správanie, príjem potravy a jeho reakcie.
Prevencia a čo pomôže na zápchu u bábätka
Najdôležitejšie je týmto stavom predchádzať. To znamená, že najlepším liekom na zápchu je prevencia. Z hľadiska funkčnej zápchy u bábätiek je to primárne úprava jedálnička a pravidelnosť stravy. Pri dojčení, ale aj neskoršom zaraďovaní príkrmov je ideálne si všímať, ktoré potraviny bábätku môžu škodiť.
Čo na zápchu u bábätka?
- Zvýšenie prísunu tekutín (napr. aj feniklový čaj)
- Zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na vlákninu (ovocné šťavy - jablko, slivka, hruška)
- Zmena umelého mlieka (pozn. v prípade, že používané umelé mlieko dieťa zapeká - ideálne je siahnuť po umelom mlieku s obsahom probiotík)
- Pomoc pri vyprázdňovaní za pomoci rektálnej rúrky
- Glycerínové čapíky
- Jemná masáž bruška za pomoci detského olejčeka
- Teplý kúpeľ alebo priloženie teplej plienky na bruško
- Hojdavý pohyb alebo cvičenie s dieťatkom
Frekvencia stolice u bábätiek a detí
Frekvencia stolice u bábätka je veľmi individuálna záležitosť. Tabuľkové hodnoty sú vždy len orientačné, no pre potreby rodičov nie je na škodu vedieť, ako často by malo bábätko kakať.
U novorodenca sa napríklad prvej stolice po narodení dočkáte približne po 36 hodinách. Hovorí sa jej smolka. Tvrdá stolica u novorodenca môže byť takisto príznakom dojčenskej zápchy.
Rozličná frekvencia stolice je u detí dojčených materským mliekom a u detí kŕmených náhradou - umelým mliekom. Ak je bábätko ďalej dojčené materským mliekom, kakať môže po každom jedle a štandardom sú aj približne 3 stolice za deň. Pokojne sa môže stať, že nekaká aj 7 či 10 dní alebo kaká 5-krát za deň a nie je to žiadny problém. Ak sa u dieťaťa neprejavujú ťažkosti, nie je dôvod na paniku.
Bábätko kŕmené umelým mliekom by malo kakať priemerne 2-krát za deň. Pri zápche je dôležité si všímať aj to, akú konzistenciu stolica má. Pri umelom mlieku je konzistencia tuhšia.
Postupne sa frekvencia vyprázdňovania u bábätka stabilizuje okolo 4. až 6. mesiaca. Bežné sú priemerne dve stolice za deň. U detí od štyroch rokov jedenkrát za deň.
| Vek dieťaťa | Odporúčaná frekvencia stolice |
|---|---|
| Dojčatá (do 6 mesiacov) | Veľmi individuálna, od niekoľkokrát denne po raz za 7-10 dní (pri dojčení) |
| Dojčatá (6-12 mesiacov) | 1x za 6 až 33 hodín |
| Deti (1-3 roky) | 1x za 8 až 42 hodín |
| Deti (nad 3 roky) | 1x za 12 až 42 hodín |
| Deti (nad 4 roky) | 1x za deň |
Psychologické príčiny zápchy u detí
Zápcha je častý problém u detí v predškolskom veku. Prvé obdobie prichádza pri prechode z mliečnej stravy na nemliečnu. Väčší problém však predstavuje zápcha, ktorá vzniká medzi 2. a 3. rokom, najmä pri odvykaní od plienok a pri nástupe do kolektívu. Dieťa odmieta vyprázdniť stolicu, zadržiava ju aj niekoľko dní, v dôsledku čoho sa zahusťuje, je tuhá. Odchod takejto stolice je bolestivý, čo vedie k jej ďalšiemu zadržiavaniu.
Ako tieto veci spolu súvisia? Pohľad psychologičky
Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje. Často krát však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Stretávam sa s tým, že sa cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov. Dostávajú tie dobré mienené rady - Kedy sa naučí, ak nie teraz?; Ty si nemala plienky od roka!; Už by si ju mala dávať na nočník.; a pod. Patria k nim aj dobre mienené rituály, kedy sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (Neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje.
Ako sa prejavujú tieto ťažkosti?
Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený ich riešiť. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši.
V akom veku najčastejšie mávajú deti tieto ťažkosti?
Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol rokom až 4 rokmi.
Čo býva spúšťačom?
Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Ak by som mala byť konkrétna, pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček). Pri prechode z plienky na nočník zas niektoré deti majú ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník - odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska.
Ako môžu rodičia pomôcť dieťaťu so zápchou?
V prvom rade by sme dieťa nemali nútiť a v žiadnom prípade by sme ho nemali trestať. Citlivý a trpezlivý prístup rodiča je pri tomto type ťažkosti kľúčový. Mnoho rodičov sa zo zúfalstva často fixuje len na samotný akt kakania a kladú naň veľký dôraz. V takom prípade je potrebné, aby sa rodičia čo možno najviac uvoľnili a tak uvoľnili aj napätú atmosféru, ktorú dieťa automaticky pociťuje a sníma z rodiča.
Pre dieťa je dôležité, aby cítilo, že nie je v tom samé. Môžeme mu pomôcť reflektovaním toho čo vidíme, napr. „Vidím, Miško, že ťa znova trápi bruško, pomasírujem ti ho?“; „ Poď ku mne chrobáčik (objímeme dieťa), spolu to zvládneme.“; „Som tu s tebou (pri tebe).“ Ak dieťatko intenzívne plače, môžeme sa mu ticho prihovárať „Ššššš“. Dieťa dostáva od nás správu, že je s nami v bezpečí a automaticky sa mu zníži hladina stresových hormónov v tele (aj keď to rodič voľným okom nevidí, výskumy aj prax to dokazujú).
Pomáhajú aj príbehy a rozprávky. V tomto období sa u detí prejavuje tzv. magické myslenie, ktoré je založené na fantázií a dieťa verí na zázračných liečiteľov, pomocníkov, amulety, talizmany, maskotov. Jedna maminka úspešne prekonala tento problém so svojim synom príbehom o tom, že on je silný bojovník a zvládne prekonať všetky prekážky. Záleží len od tvorivosti príbehu, s ktorým sa dieťatko stotožní.
Dôležité je samozrejme dodržiavať aj režimové opatrenia - úprava stravy, dostatok tekutín a pohybu, stabilný čas určený na vyprázdňovanie (napr. ráno) v uvoľnenej atmosfére. Pripravte pre dieťa príjemné prostredie - voňavý priestor, farebný toaletný papier, knižky, spievajte si s ním, rozprávajte mu príbehy. Prípadný neúspech dieťatka nekomentujeme, dávame si pozor aj na výraz svojej tváre (neprevraciame očami, nekrivíme ústa). Snažíme sa nevenovať prílišnú pozornosť vyprázdňovaniu pred ostatnými členmi rodiny, ani pred dieťaťom. Takýmto zvýšeným tlakom na dieťa aj seba môžeme narušiť jeho prirodzený priebeh.
Ako PREDCHÁDZAŤ a LIEČIŤ ZÁPCHU U DETÍ | Doktor O'Donovan vysvetľuje...
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Závisí to od osobnosti, nastavenia a psychického naladenia rodiča. V prípade, že sa vylúči akákoľvek zdravotná príčina, je namieste konzultácia so psychológom. Môžete tak dostať cenné rady ako s dieťatkom pracovať - pomáhajú relaxačné cvičenia, masáže, fyzioterapeutické cvičenia hrou. Najpodstatnejšia je však práca rodičov na vzťahu k dieťaťu. To môže proces „liečenia“ výrazne urýchliť.
Z pohľadu psychosomatiky si môžu rodičia skúsiť odpovedať na tieto otázky - Na čom naše dieťa pevne lipne?, Čo nedokáže stráviť?, Kde mu chýba istota? Kde a ako môže nájsť svoju vnútornú istotu?, V čom sa príliš málo prejavuje?, Čoho potrebuje viac? Akej straty sa najviac obáva?