Otužovanie detí: Posilňovanie imunity a odolnosti od útleho veku

Otužovanie detí školského veku je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje imunitný systém, zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti.

Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú.

História a súčasnosť otužovania detí

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva ČSR z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 základných školách v Česku a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. Chlapci, oblečení len v červených trenírkach a topánkach, a dievčatá v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C.

O otužovaní žiakov na Základnej škole Jubilejní park v Znojme bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a reportáží. Na tejto škole v Znojme má tradícia otužovania žiakov dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984. Otužovanie prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých žiakov druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom rodičov. Aktivita sa realizuje zhruba od októbra do mája, spravidla každý školský deň a to pri teplotách až do −9 °C. Žiaci sa otužujú vo vonkajšom prostredí vyzlečení, chlapci zvyčajne len v kraťasoch, dievčatá v tričkách s krátkym rukávom alebo tielkach.

V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je otužovanie pevnou súčasťou výcvikových programov. Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 - 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody.

Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy.

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu.

Deti bežiace v snehu počas otužovania

Ako začať s otužovaním detí?

Spôsob, ako vašich potomkov obliekate, vediete k športu a pohybu v prírode, má zásadný vplyv na ich vzťah k vlastnému zdraviu. Odborníci na vedené otužovanie detí a mládeže sa zhodujú na tom, že postupné budovanie odolnosti voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia efektívne zlepšuje ich imunitný systém. Navyše, deti sú na kontakt so studenou vodou oveľa menej citlivé než my dospelí, pričom s ovlažovaním pomocou sprchy môžu začať už trojroční.

Kedy začať s otužovaním?

Malé deti ešte nemajú celkom vyvinutú termoreguláciu, teda schopnosť udržať si vnútornú teplotu. Otužovanie je pre ne veľmi vhodné, pretože si vyvinú lepšiu odolnosť voči chladu, ako aj bežným ochoreniam, ako je chrípka alebo nachladnutie. So sprchovaním v studenej vode môžu začať už škôlkari, pričom vždy dávajte pozor na to, aby si nezamočili vlasy. Mladším deťom sa takéto cielené ochladzovanie neodporúča, no privykať na chlad si môžu prakticky od prvého roka života, a to formou spánku v chladných miestnostiach, pravidelným vetraním miestností, v ktorých sa hrajú a primeraným obliekaním.

Praktické tipy pre otužovanie

V prvom rade si vždy vopred overte, že je dieťa stopercentne zdravé. S nácvikom otužovania nemusíte čakať na zimu, pokojne si začnite zvykať už počas letných mesiacov. S deťmi je vhodné otužovať sa hrou, napríklad chôdzou naboso alebo kúpaním sa v jazere či potoku. Môžete tiež vyskúšať na záver sprchovania otočiť kohútik jemne doľava. Voda nemusí byť ľadová, na začiatok úplne stačí, aby mala o pár stupňov menej. Keď dieťa dosprchujete, utrite ho uterákom dosucha a trochu si spoločne zacvičte, poskáčte, prípadne si pobehajte na mieste. Nech si vyberiete akýkoľvek druh otužovania, nezabudnite na to, že kľúčom k úspechu je pravidelnosť.

Najdôležitejšia súčasť otužovania je zmena v každodenných situáciách, ako je prílišné vrstvenie oblečenia, prekurovanie domácnosti, nevetranie či málo pohybu vonku. Na začiatok úplne stačí, keď budete dieťa obliekať primerane k vonkajšej teplote. Toto pravidlo môžete aplikovať prakticky od narodenia.

Dieťa by nemalo otužovanie nijako stresovať. Premeňte ho na hru a spoločnú zábavu. Aby ste podporili pozitívny vplyv otužovania na vašich potomkov, sledujte vlhkosť vzduchu a teplotu u vás doma.

Schéma otužovania detí: vzduch, voda, pohyb

Formy otužovania a ich benefity

Otužovanie má mnoho benefitov, ktoré sú potvrdené vedeckými štúdiami: posilnenie imunitného systému, zlepšenie metabolizmu, rýchlejšia regenerácia po výkone, prevencia cukrovky, zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia, zlepšenie dermatologického zdravia a zlepšenie mentálneho zdravia. Taktiež zmierňuje reumatické ťažkosti.

Otužovanie vzduchom

Asi najprirodzenejšie otužovanie je práve otužovanie vzduchom. S deťmi sa občas prihodí, že si napríklad odmietnu vziať čiapku, či zimnú bundu. V týchto prípadoch pomáha navrhnúť im zobrať si bundu so sebou do ruky. Nakoniec, keď deti okúsia pár sekundový chlad vonku bez bundy, si ju sami oblečú. Je fajn dopriať deťom ich vlastnú skúsenosť s chladom.

Prechádzky v prírode za každého počasia, spočiatku v kočíku, neskôr hry v prírode by mali byť pre deti prirodzenou formou otužovania. Keď sú v pohybe, nie je nutné ich nadmerne obliekať. Vždy je však potrebné rešpektovať individualitu dieťaťa, jeho ochorenia, aktuálny fyzický a emočný stav. Deti majú v pomere viac hnedého tuku než dospelí, ktorý ich v chlade chráni a ohrieva viac než nás.

Domácnosti by sa nemali zbytočne prekurovať. Ideálna teplota je okolo 21-22 stupňov C. Netreba zabúdať na časté vetranie. Už deti do roka by sa mali naučiť spať v chladnejšej miestnosti, hoci aj s čiapkou na hlave. Teplota v spálni by mala byť do 18 - 19 °C s primeraným oblečením a zakrytím.

Otužovanie vodou

Pri otužovaní vodou už treba byť opatrnejší. Podľa najnovších informácií by aj bábätká mali kúpať vo vode s teplotou okolo 37 stupňov C. Príliš teplá/horúca voda môže dokonca spôsobiť nachladenie a vysušuje pokožku dieťaťa.

Platí viacero zásad, na ktoré by sa nemalo zabúdať (deti v predškolskom veku a staršie): nenamáčať vlasy, ani hlavu, neotužovať pri nachladnutí/chorobe, zabezpečiť dostatočný pohyb po otužovaní. Hlavne by to malo byť hravé a príjemné.

Možnosti otužovania vodou:

  • Potieranie mokrým uterákom: Najjednoduchší spôsob, ako začať s otužovaním, je urobiť dieťaťu masáž mokrým uterákom. Pri takejto masáži sa dobre prekrví celý organizmus a telo sa učí privykať na chlad, keď teplotu vody na uteráku postupne znižujeme.
  • Sprchovanie vlažnou vodou: Ďalšou formou otužovania je sprchovať dieťa vlažnou vodou, ktorá sa postupom času, keď si dieťa zvykne, môže viac a viac ochladzovať až na studenú. Takto otužovať telo je dobré najmä ráno. Večerné sprchovanie studenou vodou sa odporúča len ako doplnok ranného, nie samostatne. V zime by takéto sprchovanie trvalo minútu, v lete tri minúty. Začína sa vo veku 2-3 rokov. Studenšou vodou sa môže sprchovať iba úplne zdravé dieťa. Počas choroby sa studené sprchovanie vynecháva.

Najčastejšie chyby pri sprchovaní studenou vodou zahŕňajú namáčanie hlavy a vlasov, zámenu so sedavým kúpeľom v studenej vode, strohé státie pod sprchou bez akéhokoľvek pohybu, sprchovanie iba niektorých častí tela, nedostatočné osušenie celého tela po sprchovaní, absenciu zahrievacích cvikov po sprchovaní, sprchovanie po raňajkách, negatívny postoj k studenému sprchovaniu a sprchovanie v zhone.

Deti sa sprchujú studenou vodou

Na čo si dať pozor pri otužovaní detí

Pri otužovaní detí platí, že treba začať pomaly a postupne. Zvlášť u detí platí, že by malo prebiehať miernejšie a pozvoľnejšie, než u dospelých. Konzultácia s lekárom je dôležitá, najmä u detí do 3 rokov.

Dôležitá je pravidelnosť a každodenné otužovanie. Nechať otužovanie skôr na ich detské pocity, premeniť ho na hru a spoločnú zábavu a byť im príkladom sú kľúčové.

Vždy je potrebné dbať na to, aby bolo dieťa stopercentne zdravé. Nikdy nepoužívame vodu chladnejšiu ako 10 °C a nikdy nenamáčame a neponárame hlavu. Dôležité je tiež upraviť prostredie a správne návyky, ako je neprekurovanie miestností, nadmerné neobliekanie, prechádzky po čerstvom vzduchu, spánok pri otvorenom okne a chôdza bosými nohami po rannej rose.

Pri ochladzovaní vo vani či bazéne treba dbať na to, aby deti nevystavovali príliš dlho nízkym teplotám, najmä ak ide o malé deti. U detí do šesť rokov sa odporúča maximálne 5 minút pri teplote okolo 60 °C. Cyklus prehriatia a ochladenia sa má pre vekovú kategóriu 3 až 6 rokov opakovať dvakrát a u školákov trikrát. Pri ochladzovaní však treba dať pozor na podchladenie, preto u detí stačí vlažná voda. Potom by vždy mal nasledovať 10 minútový pasívny odpočinok na ležadle, kvôli upokojeniu a doplneniu tekutín.

Otužování krok za krokem: Odborníci radí, jak začít, co nepodcenit a na co brát zřetel!

Plávanie v zime v studenej vode môže každý zdravý človek, ak má viac ako 17 rokov, u detí mladších udeľuje výnimku telovýchovný lekár. Najlepšie je začať do 40 roku veku. Základom otužovanie sa je domáce otužovanie. Začiatočníci sa majú denne sprchovať studenou vodou. Najlepšie je začať vlažnou vodou a postupne ju ochladzovať.

Po dosprchovaní sa utrieme suchým uterákom. Hlavu si nenamáčame, dáme si kúpaciu čiapku, aby sme si nezamokrili vlasy. Po dokonalom osušení vykonávame zahrievacie cviky aby sa naše telo zohrialo pohybom a až potom sa naraňajkujeme. Ak sme v časovej tiesni, ranné otužovanie radšej vynecháme, otužovať sa v zhone nie je dobré na psychiku.

Snažíme sa často nevynechávať ranné otužovanie, pravidelný kontakt so studenou vodou je veľmi dôležitý. Ak robíme telesnú očistu sedavým kúpeľom vo vani, nikdy nie vo vode ktorá má viac ako 37°C. Na záver sa vždy umyjeme vlažnou až studenou vodou a potom sa utrieme. Kúpeľ v horúcej vode narušuje výsledky otužovania a môže zapríčiniť prechladnutie. Sálavé teplo po kúpeli je prospešné.

Ak sme sa otužovali podľa týchto pokynov pol roka a dlhšie, môžeme začať s otužovaním vo voľnej prírode - beháme, bicyklujeme, cvičíme a neskôr plávame za každého počasia, najprv v lete, postupne na jeseň a aj v zime. Ak sa otužujeme vo voľnej prírode v zime je dôležité byť v stálom pohybe. Týmto spôsobom si zocelíme organizmus a asi po 2 rokoch zaznamenáme nižší výskyt rôznych chorôb hlavne prechladnutí, pričom aj ich priebeh je omnoho ľahší a rýchlejšie sa uzdravujeme.

Lieky proti horúčke a antibiotiká užívame minimálne. Otužilý organizmus si poradí predovšetkým sám. Všetky lieky popri priaznivých účinkoch majú aj vedľajšie nepriaznivé účinky. Studená voda ak je hygienicky nezávadná nemá vedľajšie účinky okrem subjektívne citlivejšieho vnímania u začiatočníkov.

Pravidelným otužovaním si zvyšujeme prah citlivosti na bakteriálne a vírusové choroboplodné zárodky a organizmus si dokáže sám oveľa lepšie s nákazou poradiť ako neotužilý. Ide o zvyšovanie všeobecnej imunity čím eliminujeme mnohé alergény ktorými sme obklopení. Podchladzovaním dochádza k sťahovanou ciev následným zahriatim k ich roztiahnutiu, čím zvyšujeme ich elasticitu a odďaľujeme starnutie.

Pri pobyte vo vode chladnejšej ako 4°C spotrebuje organizmus za 1 minútu bez pohybu na udržanie telesnej teploty až 400 cal., čo je obrovská záťaž. Túto energiu čerpá z glykogénovej rezervy vo svaloch a pečeni v anaerobnom cykle. Telo sa snaží urýchlene ju nahradiť. Pri podchladení však dochádza k spomaleniu odbúravania tukov, čo pri ich nadmernom príjme môže paradoxne spôsobiť ich ukladanie pod kožou na nežiadúcich miestach - na bokoch, bruchu, trupe v brušnej dutine - ba až obezitu. Preto je dôležité dávať po otužileckom výkone pozor a vyhýbať sa nadmernému príjmu tukov v akejkoľvek forme.

Dbáme o pravidelný príjem tekutín a minerálov. Snažíme sa o zvýšený príjem vitamínov v prirodzenej forme z ovocia zeleniny a pod. Z vitamínov sú dôležité predovšetkým zo skupiny C,A,B,E a D. Príjem uhlohydrátov je tiež dôležitý.

So športovým otužovaním - plávaním v studenej vode v riekach a jazerách môžeme začať po asi 1-2 ročnom otužovaní sa studenými sprchami. Vždy sa musíme podrobiť lekárskej prehliadke. Začíname plávaním v lete za každého počasia v riekach jazerách alebo otvorených bazénoch za každého počasia, podľa možnosti denne.

Možné riziká otužovania
Stav/Ochorenie Príklad
Kardiovaskulárne problémy Ischemická choroba srdca, poruchy srdca a arytmie
Problémy s krvným obehom Ochorenia periférnych ciev, Raynaudov syndróm, poruchy prekrvenia
Kožné problémy Žihľavka, chladová alergia
Špecifické ochorenia krvi Kryoglobulinémia, chladová hemoglobinúria

Počas choroby treba otužovanie prerušiť. Po zotavení si doprajeme najmenej 7 dní pôstu od otužovania v ľadovej vode, a až potom začneme pozvoľna s ďalším otužovaním, nedávame si ihneď obvyklú dávku. Týka sa to ľahších ochorení. Pri závažnejších stavoch vždy dbáme na radu lekára prípadne na dlhšiu dobu otužovanie prerušíme.

tags: #ked #dieta #nie #je #otuzile