Nedovoľte, aby vám pri pôrode silno priľahli brucho. Kristelerova expresia je manéver, pri ktorom vám lekár, ale častejšie zdravotná sestra, zatlačí pri pôrode počas kontrakcie predlaktím, lakťom alebo inou pomôckou na klenbu brucha, čím vám má pomôcť vytlačiť bábätko z maternice.
Na prvý pohľad to neznie až tak strašne, no v skutočnosti, najmä pri obzvlášť násilnom a rutinnom vykonaní, môže mať tento hmat katastrofálne následky. „Pri Kristellerovej expresii hrozí u matky poranenie hrádze, análneho zvierača, ruptúra maternice, poškodenie pečene, rebier, sleziny a u dieťaťa zlomeniny, poranenie nervov, poškodenie mozgu,“ vymenúva hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR a viceprezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová. Práve pre spornosť a možné dôsledky tohto manévru pri pôrode je vo vyspelých krajinách už dávno zakázaný. „V súčasnosti sa používa takmer výhradne v stredoeurópskych a vo východoeurópskych krajinách.“
Pôvodne sa uplatňoval ako krátkodobé nenásilné opakované masírovanie fundu maternice s cieľom posilniť kontrakcie, respektíve pomôcť matke počas tlačenia v druhej dobe pôrodnej. Žiaľ, časom sa u nás tak udomácnil, že sa využíva takmer rutinne a bez ohľadu na riziká. Mnohé zahraničné štúdie dokazujú, že tlak na fundus, dno maternice, pôrod neskracuje a neprináša lepšie neonatálne výsledky pre dieťa. Svetová zdravotnícka organizácia nepodporuje žiadne násilné metódy používané počas pôrodu, teda ani Kristellerovu,“ vysvetľuje odborníčka.
Pôrod poležiačky je nezmysel
Treba povedať, že nie každé použitie tohto hmatu má tragické následky a nájdu sa mamičky, ktoré sú zaň dokonca vďačné. Pomohol im vo chvíli, keď už prestali veriť, že dieťatko dokážu vytlačiť samy. Presviedčali aj vás, že zákrok bol nevyhnutný, pretože „neviete tlačiť“? Ak nemáte naozaj vážne zdravotné problémy, tlačiť určite viete, vaše telo je na to od prírody nastavené. Žiaľ, Kristellerova expresia sa používa u nás veľmi často a takmer rutinne. Veľký podiel na tom má nevýhodná poloha rodičky počas druhej doby pôrodnej - ľah na chrbte. Miesto tlačenia na brucho by vám mali umožniť inú rodiacu polohu ako ľah na chrbte. Dôvodom je aj nedostatok času, ktorý venujú pôrodníci rodičkám, snahy o urýchlenie pôrodu, ako aj nesprávne vedenie rodičky počas pôrodu,“ hovorí pôrodná asistentka. Zatiaľ čo v prvej dobe pôrodnej sa môžete slobodne pohybovať, počas tlačenia vás doslova priviažu na stôl alebo polokreslo. Pritom je to úplne opačná poloha, v akej by ste mali byť!
Skúste, aké by to bolo ležiac na chrbte „ísť“ na veľkú. Zistíte, že je to takmer nemožné! Tak prečo máte v tejto neprirodzenej polohe rodiť? Navyše, kedy zatlačiť, vám diktuje personál! Skomplikovať všetko môže aj epidurálka, ktorá spôsobí, že kontrakcie takmer necítite. Tlak na brucho však nie je zďaleka jediný spôsob, ako pomôcť dieťatku na svet. Nenásilne, bez lakťov v bruchu, zlomených rebier a dokonca povzbudzujúcich liekov vám dieťatko pomôže dostať na svet úplne jednoduchá zmena polohy - v stoji, v drepe alebo na štyroch sa dá zatlačiť oveľa pohodlnejšie a dieťatko vykĺzne vďaka prirodzenej zemskej gravitácii. Ak sa chcete expresii vyhnúť, radšej si vopred v pôrodnici zistite, ako to tam je so „slobodou pohybu“ počas pôrodu.
Iba výnimočne
Viceprezidentka Lazorová sa domnieva, že Kristellerova expresia by sa mala používať naozaj výnimočne, keď sa pôrod skomplikuje a dieťatko treba zachrániť a dostať ho čím skôr von. „Za oprávnené použitie Kristellerovej expresie by sme azda mohli považovať intrauterinnú tieseň plodu či prepadnutie - prolaps pupočníka, keď je naozaj oprávnená takmer akákoľvek metóda, ktorá pomôže dostať dieťa na svet čo najskôr. Je potrebné, aby matky, prípadne otcovia prítomní pri pôrode mali možnosť samostatne sa rozhodnúť, či tento spôsob „pomoci“ chcú, alebo nechcú využiť.“
Takto je to o. k.
- Iba jemný hmat - pridržanie bruška pod prsami, čím sa poskytne opora na tlačenie
- Nesmie sa spraviť viac ako 5-krát
- Žiadny lakeť, hrubá sila, váľanie po rodičkinej bruchu
- Žiadne improvizované závažia cez brucho
- Predošlý pôrod cisárskym rezom je kontraindikácia!
- Personál vám postup vysvetlí a vy sa rozhodnete
- Iba ako posledná možnosť, po vyčerpaní všetkých prirodzených postupov
Tragédie v Česku
Česká televízia odvysielala príspevok o tom, ako mladá Češka pri tomto úkone takmer prišla o život. „Zrazu sa pri mojom pôrode objavila veľká sestra, lekár na ňu kývol, priviazali mi nohy a potom mi lakťom veľkou silou začala tlačiť brucho. Nemohla som dýchať, bol to ohromný tlak a ucítila som obrovskú neprirodzenú bolesť. Praskla mi maternica a päť dní som bola v umelom spánku. Dávali mi asi 10-percentnú šancu na prežitie,“ hovorí mamička Jana Pospíšilová. Hoci sa z toho dostala a prežilo aj jej dieťatko, následkom nešetrného pôrodu prišla o maternicu, vajcovody, vaječníky aj časť čriev. Ďalšie bábo už mať nemôže. V inom podobnom prípade však kontroverzný zákrok dieťatko neprežilo. V nemocnici použili tento hmat napriek tomu, že po sekcii, ktorú prekonala mamička s prvým bábätkom, sa používať vyslovene nesmel. Maternica mladej mamine praskla na mieste cisárskeho rezu s fatálnymi následkami pre nenarodené bábätko.
Počas tehotenstva robí žena všetko preto, aby sa jej bábätko vyvíjalo čo najlepšie. S približujúcim sa termínom pôrodu si však začína uvedomovať, že nie všetko je v jej rukách. Do pôrodnice prichádza budúca mamička s premysleným pôrodným plánom, zazmluvneným gynekológom a jasnou predstavou, ako by mal jej pôrod prebiehať. Niektorým bábätkám sa skrátka nechce na svet a skúsia to svojim rodičom a personálu pôrodnice troška skomplikovať. Vtedy je ďalší priebeh v rukách gynekológa. Robí všetko preto, aby sa bábätko narodilo čím skôr, s cieľom predísť trvalému poškodeniu z nedostatku kyslíka.
Riziká a komplikácie pôrodu
Pri pôrode sa môžu vyskytnúť rôzne komplikácie, ktoré ovplyvňujú nielen matku, ale aj novorodenca. Medzi ne patria napríklad:
- Caput succedaneum (pôrodný opuch alebo nádor): Opuch hlavičky dieťaťa, ktorý zvyčajne spontánne zmizne do 1-2 týždňov.
- Kefalhematóm: Zakrvácanie pod lebečnú kosť, ktoré sa väčšinou vstrebe spontánne. V ojedinelých prípadoch môže vyžadovať lekársky zákrok.
- Zlomeniny lebky: Zriedkavé, väčšinou pozdĺžne praskliny, ktoré sa hoja spontánne. Vždy je však potrebné vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie.
- Vnútrolebečné zakrvácanie: Zriedkavé, ale závažné poranenie, ktoré môže mať rôzne formy a následky.
- Poranenie miechy: Závažné poranenie s možnými fatálnymi následkami.
- Natrhnutie alebo zakrvácanie do svalov kývača krku (torticolis): Vynútená poloha hlavy a krku, ktorá môže viesť k deformitám.
- Poranenia ramenného pletenca (plexus brachialis): Poškodenie nervov, ktoré môže viesť k obmedzeniu hybnosti končatiny.
- Poranenie lícneho nervu (nervus facialis): Jednostranné ochrnutie tvárových svalov.
- Poranenie bráničného nervu (nervus phrenicus): Spôsobuje dýchacie ťažkosti.
- Zlomenina kľúčnej kosti: Najčastejší typ zlomeniny u novorodencov, zvyčajne nevyžaduje liečbu.
- Poranenie orgánov v dutine brušnej: Zriedkavé, ale závažné poranenie pečene, sleziny alebo obličiek.
Tieto komplikácie môžu vzniknúť v dôsledku rôznych faktorov počas pôrodu, vrátane dlhého a sťaženého pôrodu, pôrodu koncom panvovým, použitia klieští alebo vákuumextraktora, či pôrodu veľkého novorodenca.
Je dôležité si uvedomiť, akými všetkými zmenami prechádza bábätko počas a po pôrode, s čím sa musí vyrovnať a ako mu pritom môžeme pomôcť, aby to bolo preň čo najmenej stresujúce. Dieťatko má počas prenatálneho obdobia v maternici určité podmienky, v ktorých funguje a je na ne zvyknuté, ale len čo sa narodí, tak sa tieto podmienky menia. Týmto zmenám sa musí bábätko čo najskôr prispôsobiť.
Respiračný, kardiovaskulárny a termoregulačný systém podstupujú významné fyziologické zmeny a musia sa prispôsobiť počas prechodu z plodu na novorodenca. Úspešná premena vyžaduje komplexnú interakciu medzi týmito systémami. Toto prispôsobenie však nie je vôbec jednoduché a aj to, ako sa bábätko dokáže zmenám prispôsobiť, má vplyv na jeho psychomotorický vývin. Aby bola preň adaptácia čo najjednoduchšia, je potrebné, aby sme mu na to vytvorili čo najlepšie podmienky.
Bábätko má v brušku neustály kontakt s mamou. Keď sa však narodí, je už síce samostatná bytosť, ale mamu naďalej veľmi potrebuje. Preto je dôležité hneď po pôrode, aby mamička mohla byť s dieťatkom čo najviac. Dôležité je často si pokladať dieťatko na hrudník, aby svoju mamičku znova cítilo. Toto je podstatné hlavne v prvých dňoch/týždňoch po pôrode.
Okrem toho, že bábätko má v brušku neustály kontakt s mamou, má tiež obmedzený pohyb. Po narodení, má zrazu obrovský priestor okolo seba, a preto, ak sa necháva bábätko “len tak na voľno” je to preň niečo nové a môže to v ňom vyvolávať stres. Preto je vhodné prvé dni a týždne, kým sa na priestor aspoň trochu adaptuje, viazať dieťatko do periniek, prípadne zavinovačiek. Osobne neodporúčam dávať dieťa do obrovských postelí, ale skôr do menších kolísok, kočíkov, detských postieľok, v ktorých sa necíti tak “stratené v priestore”, ale má istým spôsobom ohraničený priestor.
Ďalšou zmenou, s ktorou sa bábätko po pôrode musí vyrovnať, je zmena teploty prostredia. V maternici má stálu teplotu prostredia. Telo novorodenca si tvorí teplo spaľovaním “hnedého tuku”, ktorý je prítomný iba u plodu ešte v prenatálnom období a u novorodenca. Len zriedkavo je vidieť novorodenca sa triasť (svalový tras je jedna z možností vytvárania si tepla u človeka). To, aby si novorodenec zachoval termoreguláciu po narodení, je podmienené vonkajšími vplyvmi prostredia a vnútornými fyziologickými procesmi. Pri tejto adaptácii vie tiež veľmi pomôcť perinka, pretože bábätku aspoň približne pripomína a zabezpečuje potrebu stáleho tepla.
Po narodení si bábätko musí zvyknúť na veci, ktoré predtým nepoznalo, napr. pohyb vzduchu, vietor, chladnejšie prostredie a naučiť sa postupne riadiť si termoreguláciu. Preto je vhodné, aby pri prebaľovaní bábätka bolo v miestnosti teplejšie. Nie každý si tiež uvedomuje, že bábätko v brušku nemá ticho, ale vníma množstvo zvukov napr. hlas matky, tlkot jej srdca, pohyby čriev a trávenie, pohyb krvi, dýchanie a tiež k nemu doliehajú, aj keď tlmenejšie, zvuky z vonkajšieho sveta. Preto je vhodné čerstvo narodené dieťatko nevystavovať ostrým zvukom, ale rovnako nie je vhodné ho od zvuku úplne izolovať a vystavovať ho úplnému tichu. Je dobré sa s ním rozprávať pomaly, pokojne, dať mu čas, aby si vedelo zvyknúť na nové zvuky a aby ich vedelo spracovať bez zbytočného stresu. Vhodné je dieťatku spievať, keďže je zvyknuté na hlas maminky a jemné rytmické pesničky ho upokojujú.
Ďalším podstatným rozdielom po narodení je to, že bábätko malo v brušku prevažne stálu polohu (hlavne v posledných mesiacoch). S dieťatkom je preto dobré manipulovať pomaly, jemne a s pokojom a vyvarovať sa prudkých pohybov, ktoré môžu dieťatko zbytočne stresovať. Tiež je ideálne manipulovať s bábätkom zo začiatku v perinke. Musí si zvyknúť na iné pôsobenie gravitácie (keďže v brušku bolo vo vodnom prostredí). Veľmi dôležitá je správna manipulácia už od prvých minút, pretože tým vytvárame dieťatku pohybové návyky na celý život.
Bábätko sa po pôrode musí vyrovnať aj so svetlom, pretože v brušku malo tlmené prostredie. Nemalo úplnú tmu, pretože trochu svetla do maternice preniklo (hlavne červená, hnedá farba). Aj tak však nie je dobré vystavovať dieťa ostrému svetlu, či už na pôrodnej sále alebo neskôr v iných priestoroch, kde sa nachádza.
Pravdepodobne najväčšou zmenou pre dieťatko po pôrode je to, že v brušku bábätko nemuselo samostatne prijímať potravu ani samostatne tráviť. Všetko malo zabezpečené vďaka pupočnej šnúre. Našťastie je to zariadené tak, že dieťa má vrodené reflexy, ktoré mu umožňujú sať mliečko od mamičky hneď po narodení. Aj tak však na to, aby dieťatko vedelo dobre prijímať potravu, tiež vplýva množstvo faktorov, napr. poloha pri kojení, pokojné prostredie a množstvo iných faktorov.
Aj okysličovanie organizmu bolo pred pôrodom zabezpečované pupočnou šnúrou, a teda dieťatko nemuselo samostatne dýchať. Začatie samostatného dýchania je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu biochemických, nervových a mechanických faktorov. Počas pôrodu je dieťa vystavené množstvu taktilných stimulov, najprv, keď cíti sťahy maternice a neskôr, ako prechádza pôrodnými cestami. Stimulácia, aby dieťa začalo samostatne dýchať, pokračuje po narodení, keď je novorodenec vystavený stimulom, ako je svetlo, zvuk, vôňa a bolesť. Ak má novorodenec zrelé pľúcka, tak by dýchanie malo ísť v podstate ľahko. Aj tak je však potrebné vetrať, zvlhčovať vzduch, a na spánok nechať chladnejší vzduch (samozrejme nie príliš studený).
Ako som už spomínala vyššie, v maternici sa dieťatko nachádza vo vodnom prostredí. Bolo by preto vhodné, ak by bolo možné hneď po narodení dieťatko vložiť do vaničky s príjemne teplou vodou, aby prechod z bruška na náš svet bol pre neho jednoduchší. Veľmi dobré je aj pravidelné kúpanie. Väčšina detí vodu zbožňuje.
Ako sami vidíte, tých zmien, s ktorými sa musí dieťatko vyrovnať, je veľmi veľa. To, ako kvalitne sa adaptuje na náš svet, má dosah na jeho ďalšie prospievanie, napredovanie a vývin. Taktiež to má veľký vplyv na jeho pohodu, pokoj, spánok, papanie, náladu a aj nasledujúci psychomotorický vývin. To, či je dieťa v kľude, dobre spinká a papá má vplyv aj na ďalšie veci.
Čoraz viac sa u nás hovorí o humanizácii pôrodníctva a ženy často odmietajú niektoré z bežne používaných zákrokov a postupov pri pôrodoch. Týka sa to napríklad holenia, či podávania klystíru, nástrihu hrádze, podávania oxtocínu, prepichnutia plodovej vody a iných vecí. Mnohé z týchto metód pritom nie sú potrebné a dokonca môžu uškodiť. Jedným z veľmi kontroverzných postupov, ktorý sa u nás, žiaľ, ešte stále hojne používa, je takzvaná Kristellerova expresia.
Čo to je?
Kristellerova expresia označuje úkon, kedy zdravotnícky personál pri pôrode tlačí rodičke na brucho, aby sa tým dosiahlo rýchlejšie vytlačenie bábätka. Tlak na brucho má vlastne nahradiť slabý brušný lis ženy v druhej pôrodnej dobe.
Pôrodník, či zdravotná sestra tlačia rodičke na brucho počas kontrakcie tak, aby sa plod posúval smerom k panve a došlo tak k rýchlejšiemu porodeniu bábätka. Niektoré mamičky to popisujú tak, že im sestrička veľkou silou tlačila lakťom či celou svojou váhou na brucho, alebo im po ňom dokonca „akoby skákala“, no sú aj iné spôsoby, ako sa Kristellerova metóda používa.
Táto metóda má však veľké riziká a patrí do skupiny non lege artis, čiže by sa nemala vôbec používať. Žiaľ, v skutočnosti je to celkom inak a veľké percento žien má s Kristellerovou metódou skúsenosť.
Prečo škodí?
Nebezpečenstvo tlačenia na brucho počas druhej doby pôrodnej spočíva vo viacerých veciach. Pri tlačení na maternicu a snahe urýchliť vypudenie bábätka, dochádza vo väčšine prípadov k nutnosti nástrihu hrádze (epiziotómii) alebo jej natrhnutiu, ktoré môže byť veľmi rozsiahle.
Okrem toho je tento zásah vnímaný rodičkou negatívne a bolestivo. Medzi riziká Kristellerovej expresie patrí aj ruptúra maternice (obzvlášť veľké riziko, ak už žena predtým rodila cisárskym rezom) či poranenia pošvy, poranenia rebier (ich zlomeniny) a orgánov matky a negatívny vplyv môže mať tento zákrok aj na dieťatko. Kristellerova metóda by sa nemala vykonávať vôbec, respektíve len ako jedna z posledných možností a len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Žiaľ, skutočnosť je u nás, ale aj v iných krajinách, odlišná a počet mamičiek, ktoré pri svojom pôrode tento zásah zažili, je naozaj vysoký.
Reálne príbehy
Portál ceskatelevize.cz informoval o prípade Jany Pospíšilovej, ktorá Kristellerovu metódu pri pôrode taktiež zažila a následky sú viac než hrozivé. Jane pri pôrode praskla maternica a päť dní bola udržiavaná v umelom spánku. Šance na prežitie boli podľa lekárov mizivé, napriek tomu Jana i dieťatko prežili. Ďalším prípadom bola pani Dunovská, ktorej taktiež pri pôrode praskla maternica a v tomto prípade došlo, nanešťastie, i k úmrtiu dieťatka krátko po pôrode. Dôvodom týchto tragických udalostí bola práve spomínaná nebezpečná Kristellerova expresia, teda tlačenie na brucho rodičky počas pôrodu.
Pani Pospíšilová kvôli tomuto zásahu pri pôrode utrpela prasknutie maternice, prišla o niekoľko orgánov, vrátane maternice, vaječníkov a vajíčkovodov. Musela podstúpiť celý rad operácií, pričom jej tiež museli vyoperovať časť čriev. Prípady sa dostali k súdu a komisia uznala, že došlo k pochybeniu lekárov v niekoľkých ohľadoch. Okrem iného bolo za chybu považované aj použitie Kristellerovej expresie.
Tomáš Binder, vedúci perinatologického centra v nemocnici Motol, pre portál ceskatelevize.cz povedal: „...je to ako tlačiť na balón, pretože maternica je dutý orgán. Keď vyvinie príliš veľkú silu, môže dôjsť k poškodeniu orgánu. Môže prasknúť.“ Pani Dunovská, ktorej dieťatko po pôrode zomrelo, mala už za sebou jeden pôrod, a to cisárskym rezom. Maternica praskla na mieste cisárskeho rezu a ešte na ďalšom mieste. Pani Dunovská nebude už nikdy môcť mať deti.
Súd nakoniec v týchto prípadoch rozhodol v neprospech poškodených a Kristellerova expresia bola označená len ako „drobná“ chyba, ktorá nemala priamy vplyv na smrť dieťaťa pani Dunovskej. Pre obe ženy, ktoré si vďaka nepríjemnému zákroku počas pôrodu vytrpeli svoje, je takýto rozsudok skutočne ďalšou ťažkou ranou...
Kristellerova expresia je zákrok zakázaný! Podľa niektorých lekárov je ale prijateľná jeho jemnejšia verzia, takzvané pridržanie maternicového fundusu, pričom žena v tomto prípade používa brušný lis a jemný tlak na brucho je len akýmsi doplnkom. Ani tu nie je zhoda v názoroch, pretože sa ťažko odhaduje hranica medzi miernym tlakom na fundus a nešetrným tlačením na brucho.
Neschopnosť ženy vytlačiť dieťa pri pôrode býva často spôsobená nevhodnou polohou na chrbte, kedy nie je umožnené pôsobenie gravitácie a žena tak vlastne tlačí dohora. „Tlačenie na brucho som si ,užila pri prvom pôrode,“ rozpráva Jana, matka dvoch dcér. „Asi stokilová pôrodná asistentka mi na pokyn lekára vrazila lakeť do brucha, na druhý deň som tam mala modrinu. Navyše ma dostala poznámka pôrodníka, že to inak nešlo, pretože neviem tlačiť. Chcela by som vidieť jeho, ako by tlačil so zadkom hore a do kopca.“
Expresiu plodu podľa Kristellera už v roku 1952 vyhlásili za non lege artis, teda neodporúčanú a škodlivú. Ako možné negatívne dôsledky sa uvádzajú poranenie matky (ruptúra maternice, poranenie pošvy a hrádze) a poškodenie novorodenca (zvyšuje sa napríklad riziko poranenia brachiálneho plexu, teda jemných nervov medzi krkom a končatinami). Napriek tomu sa v rôznych formách tlak na fundus pri pôrode v našich pôrodniciach hojne využíva doteraz.
„Strata kontroly nad pôrodným procesom a zážitok bezmocnosti pri priamej a nečakanej agresii, medzi ktoré násilný tlak na brucho nesporne patrí, je po separácii a strate dieťaťa treťou najsilnejšou traumou,“ komentuje túto pôrodnú metódu klinická psychologička Michaela Mrowetz.
Skákanie na brucho
Ženy, ktoré zažili v rôznej forme tlak na maternicový fundus, opisujú niekoľko rôznych spôsobov tejto praktiky. Podľa klientok, ktoré prichádzajú do ordinácie Michaely Mrowetz, sú to napríklad tieto:
- Zdravotník si omotá zápästie a predlaktie koženým remeňom a následne vyvíja tlak na brucho rodičky tak, že prechádza rukou omotanou remeňom cez brucho a zároveň tlačí váhou svojho tela.
- Zdravotník priviaže k peľasti postele prestieradlo, omotá ho pod prsami rodičky, zavesí sa na druhú stranu prestieradla a celou váhou na ňom visí, pričom ním prechádza po celom bruchu ženy.
- Dve sestry zmotajú prestieradlo, umiestnia ho pod rodičkine prsia a každá na ňom visí z jednej strany a tlačia ho nadol po bruchu rodičky.
- Sestra alebo lekár si prinesú stoličku alebo schodíky a predlaktím naľahnú na brucho pod rodičkinými prsami a celou váhou svojho tela vyvíjajú tlak na brucho.
Ako hlavný dôvod využívania tejto metódy sa uvádza neschopnosť rodiacej ženy tlačiť. Objektívnou príčinou (spolu s podávaním umelého oxytocínu a aplikáciou epidurálu), prečo majú rodičky problém vytlačiť bábätko, je však nevhodná pôrodná poloha. Napriek tomu, že vo väčšine pôrodníc umožňujú slobodný pohyb počas prvej pôrodnej fázy, pri vytláčaní dieťaťa rodičku aj v dnešných časoch pôrodníci väčšinou vmanévrujú do polohy v ľahu či v polosede, ktorá síce vyhovuje lekárom, no pôrodný kanál sa v naj zúži až o 30 % (v porovnaní napríklad s polohou v stoji, na všetkých štyroch alebo v drepe či v sede s oporou).
„Bola som už veľmi vyčerpaná, v polohe na chrbte, lekárka začala panikáriť, že nepočuje ozvy plodu a že dieťa musí okamžite von. Po epidurále som necítila tlak, aj keď som sa snažila, zrejme som nebola schopná v tejto polohe dieťa vytlačiť. Bez predchádzajúceho upozornenia ku mne pristúpila pôrodná asistentka a bez akéhokoľvek vysvetľovania mi naľahla na brucho, čím pomohla malú vytlačiť von. Bola som jej vlastne vďačná,“ opisuje svoj zážitok z prvého pôrodu Zuzana. „Oveľa neskôr som sa dozvedela, že možno stačilo iba zmeniť polohu a malá by išla von aj bez tohto zásahu a bez zbytočnej paniky,“ dodáva.
Šetrnejší variant?
Šetrnejším variantom expresie na fundus maternice by podľa niektorých odborníkov mala byť expresia plodu pridržaním maternicového fundusu, ktorá sa robí nenásilným tlakom predlaktia alebo oboch dlaní a rodička pri ňom aktívne používa brušný lis.
Hranica medzi ešte relatívne bezpečným a škodlivým tlakom na maternicu je však príliš tenká. Veľmi rizikový je akýkoľvek tlak na brucho v prípade, ak predtým žena rodila cisárskym rezom. Vždy je tu totiž možnosť, že sa maternica môže v mieste jazvy poškodiť či prasknúť.
Skúsená pôrodná asistentka Marie Vnoučková pri pôrode tlak na fundus nevyužíva. „Iba raz ma jedna žena, ktorá rodila po štvrtýkrát a kľačala na štyroch, požiadala, aby som jej objala brucho, pretože jej brušné svaly boli ochabnuté a maternica visela príliš dole,“ spomína na výnimočný prípad. „Tak som jej pomohla a svojimi rukami som suplovala funkciu brušných svalov.“
„V ideálnom prípade je pôrod súhra medzi matkou a dieťaťom,“ tvrdí Marie Vnoučková. „Žiadna ďalšia sila nie je potrebná. To, že sa do takej miery rozšíril zvyk tlačiť na brucho ženám počas pôrodu, je, myslím, dôsledok nesprávnych pôrodníckych postupov. Ženy veľmi často vmanévrujú do polohy na pôrodníckom lôžku, často majú znehybnenú panvu, pretože napoly sedia, vyzývajú ich, aby tlačili v momente, keď je zájdená bránka. V tejto fáze ešte nemusia samy pociťovať potrebu tlačiť a ak tlačia riadene, môžu nastať ďalšie komplikácie.“
V predpôrodných kurzoch sa nastávajúce matky učia techniku tlačenia a sú povzbudzované k tomu, aby pri tlačení zadržiavali dych a tlačili silou. Ženské telo však dokáže vytlačiť bábätko aj bez špeciálnych techník. Spontánne tlačenie, teda také, keď žena prirodzene reaguje na kontrakcie a na nutkanie tlačiť, znižuje riziko poškodenia hrádze. Spolu s vhodne zvolenou polohou je našetrnejším spôsobom pôrodu pre matku aj pre dieťatko.
„Vyhlásenie, že neviem tlačiť, sa ma veľmi dotklo,“ zveruje sa Jana. „Musím povedať, že ma to dosť mrzelo a že som dokonca aj chvíľu premýšľala, či na tom, čo môj pôrodník povedal, nie je niečo pravdy. Či my moderné ženy predsa len nie sme lenivé tlačiť. Druhé dieťa som však rodila so svojou pôrodnou asistentkou, ktorá ma počas celého pôrodu povzbudzovala a dodávala mi odvahu, že dokážem porodiť. Ani si nepamätám, že by som nejako tlačila, iba som sa prispôsobovala tomu, ako sa von tlačila dcéra. Skončila som na všetkých štyroch a podľa toho, ako som bábätko cítila v pôrodných cestách, som sa intuitívne rôzne krútila a natáčala.“
