Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom a rozvod

Vzťah medzi rodičmi a deťmi je založený na vyživovacej povinnosti, ktorá trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na rozvod manželstva alebo rozchod partnerov, ale vychádza priamo zo zákona. V prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, alebo si jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť neplní dobrovoľne, má druhý rodič možnosť obrátiť sa na súd.

Kedy vzniká vyživovacia povinnosť?

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základnou ekonomickou stabilitou detí. Právnymi subjektmi tejto povinnosti sú rodičia dieťaťa, bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie. Každé dieťa má právo na výživné od svojich rodičov až do času, kým nie je schopné samo sa živiť.

V prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, alebo si jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť neplní, má druhý rodič možnosť podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Toto konanie je samostatné a nemusí byť spojené s konaním o rozvod manželstva.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine platí:

• Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine:

• Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine:

• Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Vyživovacia povinnosť po rozvode

Aj po rozvode manželstva trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, pokiaľ nie sú schopné samostatne sa živiť. Súd v rozhodnutí o rozvode obvykle upravuje aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vrátane určenia výšky výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine:

• Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V prípade, že dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, za predpokladu, že sa pripravuje sústavne. Ak dieťa štúdium preruší, vyživovacia povinnosť môže zaniknúť, ale aj sa opätovne obnoviť.

Dôležité je rozlišovať medzi rozvodom manželstva a úpravou práv a povinností k plnoletým deťom. Plnoletá osoba je právne samostatná, pokiaľ jej nebola obmedzená spôsobilosť na právne úkony.

Ak otec dieťaťa podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať.

Čo ak rodič neprispieva na výživu?

Ak otec dobrovoľne neprispieva na výživu dieťaťa, odporúča sa najprv pokúsiť sa s ním dohodnúť. Ak to nie je možné, dieťa alebo jeho zákonný zástupca môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti.

V návrhu na súd je potrebné uviesť, že dieťa nie je schopné sa samo živiť, prípadne je evidované na úrade práce, a že otec neprispieva na jeho výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností otca.

Rizikom je, že ak by súd zistil, že dieťa už je schopné sa samo živiť, mohol by návrh zamietnuť. Ak však preukáže, že si prácu hľadá a nie je schopné sa samo živiť, súd spravidla vyživovaciu povinnosť určí.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine:

• Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a po rozvode

Manželia majú počas trvania manželstva vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Po právoplatnosti rozsudku o rozvode môže rozvedený manžel požiadať o príspevok na výživu rozvedeného manžela. Tento príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Účelom tohto príspevku nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne, ale len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť.

Dôležité je si uvedomiť, že právo na výživné sa nepremlčuje, ale možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Dôležité informácie

• Vek dieťaťa nie je rozhodujúci, dôležité je, či je schopné sa samo živiť.
• Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
• Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
• Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery.
• Ak otec neplní vyživovaciu povinnosť, je možné podať návrh na súd alebo v krajnom prípade aj trestné oznámenie.
• V prípade pochybností o výške výživného alebo o postupe, odporúča sa obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.

Nie je rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.

To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu. Najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúčam Vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie. Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15 dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto odporúčam toto konanie dotiahnuť do konca.

Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň /dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod./, výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá). Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na soc. sieťach vrátane fotografií a pod./

Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.

V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčam obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo. Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov otca, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.

Tabuľka: Príklady výpočtu výživného (orientačná)

Poznámka: Uvedené hodnoty sú ilustračné a slúžia len na základnú orientáciu. Súd pri určení výšky výživného zohľadňuje individuálne pomery a potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov.

tags: #vyzivne #na #dieta #ak #este #nie