Autizmus a jeho prejavy: Čo by mali vedieť rodičia?

Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je vývinový stav, ktorý ovplyvňuje vnímanie sveta, komunikáciu, sociálnu interakciu a správanie jedinca. Vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období a prejavuje sa narušením v troch kľúčových oblastiach: sociálnej interakcie, komunikácie a v prítomnosti stereotypných vzorcov správania a záujmov. Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období. Deti s autizmom sa však môžu líšiť v obraze konkrétnych príznakov, preto sa postupne upúšťa od označenia autizmus a skôr sa začína hovoriť o poruche autistického spektra.

Rodičia majú často skreslenú predstavu o tom, čo autizmus je. Niektorí si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať a identifikovať u iných ľudí. Majú problém s nadväzovaním očného kontaktu, nereagujú na svoje meno, majú oneskorený vývin reči alebo ju nepoužívajú vôbec.

Autizmu sa viacerí rodičia doslova desia. Veľká časť ich obáv je spojená s tým, ako sa dieťa začlení do školy, riešia, nakoľko bude v budúcnosti samostatné a podobne. Autizmus vyžaduje zvýšené nároky na čas, ktorý je potrebné dieťaťu venovať, nároky na schopnosť emocionálne zvládať celú situáciu a v neposlednom rade aj zvýšené nároky v ekonomickej oblasti. Rodičia počúvajú komentáre okolia, že nevedia vychovať vlastné dieťa.

Príznaky autizmu: Na čo si dať pozor?

Príznaky autizmu sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov. Prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia, zvyčajne vo veku 2-4 rokov. No prvé príznaky sa dajú postrehnúť už okolo jedného roka. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa. Dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.

Rodičia popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet. Medzi jeden z najvýraznejších prejavov patrí, že dieťa ešte nezačalo rozprávať. Hovoria, že nenadväzuje očný kontakt, nereaguje, keď ho zavolajú menom, stále je v pohybe, má príliš časté záchvaty zlosti, ak nedosiahne, čo chce.

Príznaky sa objavujú dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku. Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať. Zároveň môže prestať nadväzovať očný kontakt, alebo môže klesnúť úroveň hry, ktorú malo dovtedy.

Okrem reči dieťa nepoužíva ani gestá, ktorými by sa snažilo tento verbálny deficit vynahradiť. Chýba u neho tzv. symbolická hra - nepoužíva postavy a predmety zástupne - nehrá sa s nimi „akože“ na niečo. Keď ho niečo zaujme v priestore, nezdieľa tento záujem o predmet ukazovaním. Nezdieľa s rodičmi radosť, ktorú prežíva.

Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať.

Ďalšie prejavy zahŕňajú:

• Narušená sociálna interakcia: slabý očný kontakt, nezáujem o iné deti, problémy s porozumením sociálnych signálov, neprimerané správanie v spoločnosti.
• Narušená komunikácia: oneskorený vývin reči, echolálie (opakovanie slov alebo fráz), problémy s nadviazaním a udržaním rozhovoru, neprimeraný tón hlasu.
• Stereotypné vzorce správania a záujmov: opakujúce sa pohyby (mávanie rukami, krútenie sa), fixácia na určité predmety alebo činnosti, odpor k zmenám, senzorické zvláštnosti (precitlivenosť na zvuky, svetlo, dotyk).

Diagnostika a prognóza

Prvé príznaky autizmu si zvyknú rodičia uvedomiť ako prvé. Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývine vášho dieťaťa, obráťte sa na svojho pediatra, centrum včasnej intervencie, detského psychiatra alebo psychológa, prípadne priamo kontaktujte pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.

Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, M-CHAT-R, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý je voľne dostupný na internete a mal by byť k dispozícii aj u pediatra. Ak dotazník preukáže strednú alebo vysokú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať odborné pracoviská na ďalšiu diagnostiku.

Vývin detí s autizmom je individuálny, no prognózu môžu ovplyvniť viaceré ukazovatele:

• Úroveň intelektu: Deti s autizmom a závažným intelektovým postihnutím majú celoživotné obmedzenia. S narastajúcou úrovňou intelektu sa zvyšuje šanca na lepšie fungovanie v neskoršom živote.
• Úroveň reči: Vek nástupu prvých slov a viet je dôležitý. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová do 24 mesiacov, majú lepšie fungovanie v bežnom živote.
• Samostatnosť: Primeraná veku samostatnosť v sebaobslužných a motorických zručnostiach.
• Včasná terapia: Podstúpenie terapie vo včasnom veku významne zlepšuje vyhliadky dieťaťa.

Čo môžu rodičia urobiť?

Je dôležité, aby rodičia detí s autizmom vyhľadali odbornú pomoc a podporu. Terapia by mala byť včasná a intenzívna. Odporúča sa spojiť sa s inými rodičmi na sociálnych sieťach alebo fórach, kde si môžu vymieňať informácie a skúsenosti. Dostupné sú aj knihy a kurzy o autizme.

Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať lieky na zníženie agresivity, úzkosti či hyperaktivity, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu. Intervencie sú zamerané na psychologickom základe, napríklad ABA terapia, ktorá podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá a primerane vyjadrovať svoje potreby.

Je dôležité si uvedomiť, že autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog. Nedá sa vyliečiť, ale prostredníctvom cielenej práce a terapií je možné výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa a jeho rodiny.

Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať.

Stáva sa, že rodičia nespozorujú, že vývin ich detí je odlišný, a to najmä vtedy, ak ide o ich prvé dieťa. Vtedy nemajú možnosť porovnať jeho vývin s neurotypickým súrodencom alebo iným bežným dieťaťom. V takomto prípade sa podozrenie objaví po nástupe do materskej školy, kde sa zvýraznia odlišnosti v správaní dieťaťa. Sú ale aj prípady, keď rodičia ani okolie nevidia, že vývin dieťaťa prebieha odlišne až do nástupu do školy.

Škola totiž kladie na dieťa zvýšené nároky, ktoré takéto dieťa nemusí zvládať a objavia sa prvé problémy. Často sa to prejaví najmä v podobe problémového správania. Dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie. Vtedy sú to najmä oni alebo odborníci z poradenských zariadení, ktorí iniciujú vyšetrenie na PAS. Deti s PAS, ktoré sú zachytené až v školskom veku, mali normálny rečový vývin a majú aspoň priemerné intelektové schopnosti. Sú to zvyčajne deti, ktoré sú známe aj pod označením deti s Aspergerovým syndrómom.

Na prvodiagnostiku sa tak dostávajú až na prvom stupni, prípadne aj druhom stupni základnej školy. Obzvlášť to platí pre dievčatá. Sú však aj prípady, keď na sebe ľudia v dospelom veku pozorujú určité oslabenia v sociálnych zručnostiach, v nadväzovaní vzťahov, fungovaní v kolektíve a podobne.

Výskumne sa zistili ukazovatele, ktoré nám čiastočne môžu napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať. Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu. Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ˂50) majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Majú dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.

Ďalším významným ukazovateľom je úroveň reči. Ukazuje sa, že pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti. V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.

Ak ide o dieťa podchytené v ranom veku, osobitne v prípade, ak nerozpráva, tak je asi najdôležitejšie nastúpiť včas na intervencie. Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.

Dvojaký spôsob prejavu príznakov autizmu je dôležité rozlišovať. Pri prvom ide o nápadne odlišný vývin od začiatku. Pri druhom sa vývin javí ako normálny, ale potom nastáva strata nadobudnutých zručností alebo schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať.

V prípade podozrenia na autizmus je kľúčové obrátiť sa na odborníkov. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu. Pediater, logopéd, psychológ a neurológ sú odborníci, ktorí môžu pomôcť s diagnostikou a nastavením vhodnej terapie.

tags: #ked #dieta #tyraju #moze #byt #autisticke