Horúčka u detí: Ako ju správne merať, hodnotiť a zvládať

Každé zvýšenie telesnej teploty je z pohľadu medicíny prirodzenou reakciou organizmu. Mamy to vidia inak. Keď má horúčku ich dieťatko, cítia strach o jeho zdravie. A to je úplne v poriadku. Pediatrička MUDr. Paula Jackaninová hovorí, že horúčka je jeden z najčastejších dôvodov návštevy pediatra či pohotovosti.

Aj z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby mali čerství rodičia prehľad o normálnej telesnej teplote, význame zmien v teplote dieťaťa či rozmedziach, v rámci ktorých je teplota považovaná za bezpečne liečiteľnú bez lekárskeho zásahu. V súvislosti s ľudskou telesnou teplotou možno hovoriť o dvoch rôznych pojmoch, a to o ideálnej telesnej teplote a individuálnej. Ideálna teplota ľudského organizmu predstavuje hodnotu 37 °C, avšak existuje aj individuálna, a teda pre každého jedinečná, telesná teplota, ktorá sa môže od človeka k človeku líšiť.

Normálna teplota u detí

Čo sa týka normálnej telesnej teploty novorodenca, bežne sa pohybuje v rozmedzí 35,6 až 37,3 °C, pričom tieto výsledky meraní sú príznačné pre podpazušnú oblasť. Meranie v konečníku, ktoré je u detí odporúčané, môže priniesť o niečo vyššie hodnoty, a to od 36,6 až do 38 °C. Telesná teplota bábätka má v priebehu dňa kolísavý charakter, no tieto výkyvy sú vyjadrované zväčša len v desatinách stupňov.

Najmenšie deti môžu mať za normálnych okolností (v neprítomnosti choroby) teplotu vyššiu ako dospelí (novorodenci až do 38,0 °C, 38,1 °C 1-mesačné dojčatá a 38,2 °C 2-mesačné dojčatá. U novorodeniatok sa horúčka často objavuje pri dehydratácii, v súvislosti s oneskoreným nástupom laktácie.

Kedy hovoriť o zvýšenej teplote a horúčke

Kedy teda možno hovoriť o zvýšenej teplote? Vo všeobecnosti sa už teplota od 37 do 38 °C považuje za mierne zvýšenú teplotu u detí. Ak ide o staršie deti, do liečebného plánu ešte netreba zaraďovať lieky na zníženie teploty, pretože organizmus už má optimálnu imunitu na to, aby bojoval s choroboplodnými zárodkami bez syntetickej pomoci. Avšak pozor si treba dávať v prípade teploty u novorodenca, resp. bábätiek v prvých šiestich mesiacoch. Nedostatočne vybudovaná imunita v kombinácii s mierne zvýšenou teplotou môže pre takéto detičky znamenať väčšie nebezpečenstvo, ako sa na prvý pohľad zdá.

Teplomer zobrazujúci hodnotu vo výške 38 až 38,8 °C značí, že u dieťaťa dochádza k miernej horúčke. Pri takomto vývoji situácie je už aj u starších detí (a dospelých) vhodné pristúpiť k liečebnému procesu. Horúčka sa môže s odstupom času komplikovať. Pre prvé dva až tri dni boja s chorobou je typické, ak dôjde k nárastu telesnej teploty na úroveň 38,9 až 40,6 °C, čo už možno nazvať vysokou horúčkou.

Teplota vyššia ako 37,5 je jednoznačným dôvodom na to, aby sme dieťa rozhodne nechali v domácom prostredí. Už i mierne zvýšená teplota, môže byť signálom, že sa v tele dieťaťa niečo deje, a preto väčšina mamičiek nepustí dieťa do školy ani v prípade mierne zvýšenej teploty. Teplota okolo 38 stupňov Celzia zvyčajne naznačuje vírusovú infekciu, pri ktorej dieťa potrebuje odpočinok na lôžku a dostatok tekutín.

Faktory vplývajúce na zvýšenú teplotu

Čo sa týka telesnej teploty, je potrebné si vopred uvedomiť, že je ovplyvňovaná mnohými faktormi. To znamená, že zvýšená teplota nemusí nevyhnutne značiť prítomnosť nejakého ochorenia v ľudskom organizme. V prvom rade ide o samotný vek osoby. Keďže novorodenci majú vzhľadom na svoju nižšiu fyzickú váhu väčší telesný povrch ako staršie deti a dospelí, je prirodzené, že ich normálna telesná teplota bude o niečo vyššia. Isté diferencie vo výsledkoch meraní teploty vytvára tiež konkrétny čas, kedy kontrola telesnej teploty prebehne. Telo má nižšiu teplotu nadránom, keď sa prebúdza z odpočinku, pričom najvyššiu je možné namerať v podvečerných hodinách. V priebehu dňa môže teplota kolísať v rozmedzí plus-mínus dvoch stupňov, na čo nadväzuje ďalší faktor v podobe množstva fyzického pohybu danej osoby. Úplne normálna je aj zvýšená teplota u detí v lete, keď sa vonkajšie teploty štverajú do nevídaných výšin a priamo vplývajú na stav ľudského organizmu. Hlavne, ak ešte deti nedokážu obsedieť na mieste a naháňajú sa na priamom slnku. V letných mesiacoch je preto veľmi dôležité dohliadnuť na to, aby dieťa dodržiavalo pitný režim v podobe čistej vody, ktorá dokáže organizmus schladiť podľa potreby. Telesnú teplotu dokonca ovplyvňuje aj príjem potravy.

Zvýšená teplota sa okrem choroby objavuje aj pri prerezávaní zúbkov, po očkovaní alebo dokonca aj po športovej aktivite alebo saune.

Áno, ide o typický a veľmi prirodzený jav, ktorým organizmus reaguje na podanú vakcínu. Zvýšená teplota sa v súvislosti s očkovaním zaraďuje medzi bežné prejavy a reakcie imunitného systému na látky obsiahnuté v očkovacej dávke.

Meranie teploty u detí

Pri meraní teploty u dieťatka je potrebné poznať fakt, že najpresnejšie hodnoty je možné získať z rektálneho merania. Práve táto oblasť tela má najbližšie k skutočnému stavu teploty organizmu. Za žiadnych okolností by sa už v dnešnej dobe nemali používať ortuťové teplomery. Tie sa vyradili z trhu ešte v roku 2009, no niektoré domácnosti ešte takýmto teplomerovým druhom môžu disponovať. Ich použitie sa neodporúča pri meraní teploty u detí, a to už vôbec nie v oblasti konečníka. Spomedzi digitálnych teplomerov je tiež vhodnejšie uprednostniť flexibilné typy miesto tých tvrdých. Pri rektálnom meraní telesnej teploty dieťaťa je najprv potrebné na špičku teplomera aplikovať krém, aby išlo zavedenie o niečo jednoduchšie. Hĺbka zavedenia by určite nemala prekročiť 1,5 centimetra. Po každom použití treba teplomer poriadne umyť mydlovou vodou.

V súvislosti so spôsobom merania teploty existujú isté odporúčania, na základe ktorých sa oblasť merania telesnej teploty prispôsobuje veku danej osoby. Rektálna kontrola teploty, a teda meranie telesnej teploty v konečníku, sa odporúča najmä mladším osobám, a to od novorodencom až po deti do troch rokov. Orálne meranie telesnej teploty je vhodné aplikovať u detí starších ako štyri roky, pričom metódu kontroly teploty meraním v uchu možno využiť už u polročných detí. Klasický spôsob merania teploty v podpazuší je využiteľný hlavne u väčších detí, ktoré dokážu ostať v pokoji bez mrvenia sa, čo predstavuje vekové kategórie zhruba od štyroch rokov. Ako sme si už spomenuli, telesná teplota je v konečníku vyššia, a teda pri rektálnom meraní teploty sa odporúča od výsledku odčítať 0,5 °C, aby bolo možné dopracovať sa k pravému výsledku.

Teplotu môžeme merať pomocou viacerých druhov teplomerov. Medzi najčastejšie používané patria klasický bezortuťový sklenený teplomer (namiesto ortuti s dnes používa lieh alebo gálium, jedná sa o najpresnejšie teplomery), digitálny kontaktný teplomer a digitálny bezkontaktný infračervený teplomer. Sklenený teplomer používame zvyčajne u starších detí, digitálny kontaktný (ohybný, pogumovaný, vhodný na rektálne meranie teploty) používame u novorodencov a batoliat a bezkontaktný digitálny bez ohľadu na vek. Pri tomto type teplomeru dbáme na pravidelnú kalibráciu a teplotu meriame opakovane a hodnoty spriemerujeme.

Najpresnejšie metódy merania teploty

• Rektálne: To znamená, že teplotu meriame v konečníku. Na toto je najlepší digitálny kontaktný ohybný teplomer určený na rektálne meranie teploty. Odmeria teplotu v priebehu pár sekúnd, takže to zvládne aj nepokojné dieťatko. Jedná sa o najobjektívnejšie meranie. Aby sme dostali presnú hodnotu teploty tela, odčítame od nameranej teploty 0,5 stupňa.
• Bezkontaktne: Pomocou bezkontaktného infračerveného digitálneho teplomeru. Od nameranej hodnoty neodčítavame nič. Tieto merania ale nie vždy bývajú presné. Rovnako sa meria novorodencom teplota v ušku pomocou bezkontaktného infračerveného teplomeru. Existujú aj cumlíky so zabudovaným teplomerom.
• Rektálne (u starších detí): Teplotu meriame rovnako ako u najmenších detí a rovnako od nameranej hodnoty odčítame pol stupňa.
• Axilárne (pod pazuchou): Ideálny spôsob pre staršie deti. Klasický sklenený alebo digitálny kontaktný teplomer si dieťa podrží pod pazuškou po dobu 5 minút, u neposedných a nepokojných detí je to 10 minút.

Čo ak dieťatko odmieta piť alebo papať počas horúčky?

Pri ochorení sú znížená chuť do jedla a odmietanie tekutín prirodzené. Rodič by však mal dbať najmä na prísun tekutín, ktoré majú pred stravou prednosť. Pri pochybnosti o hydratácii sledujte močenie. Dieťa by malo močiť do 6 hodín. Netreba to však brať úplne doslovne. Počas noci môže mať dieťa suchú plienku aj niekoľko hodín. Je potrebné vziať do úvahy, či má aj prejavy ochorenia - horúčku, odmieta piť, málo močí, má suchý biely jazyk… V hlbokom spánku sa môže stať, že aj zdravé dieťa nemočí dlhší čas.

Pri horúčke, potení, hlienoch, pri respiračnom ochorení či pri hnačke organizmus stráca kľúčové tekutiny. Treba preto dbať na pitný režim - čistá voda, dojčenská voda, neperlivá minerálka, sladený čaj. Dojčenská voda je vhodná od narodenia, minerálnu vodu môžeme na spestrenie pitného režimu podať od 1. roka.

Liečba zvýšenej teploty a horúčky u detí

Chcete vedieť, kedy podať lieky na zníženie teploty a aké? Či je vhodné zrážať teplotu studenými zábalmi, príp. sprchou? Kedy zrážať teplotu doma a kedy už ísť k lekárovi alebo na pohotovosť? Odpovede nájdete v pokračovaní rozhovoru s pediatričkou MUDr. Jackaninovou.

Teplotu je potrebné u detí znižovať, ak je vyššia ako 38 stupňov Celzia. Ak je dieťa plačlivé a ubolené, znižuje sa aj pri nižšej telesnej teplote. Na znižovanie horúčky možno použiť lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu. Pri teplote vyššej ako 39 stupňov môžu pomôcť i obklady či zábaly.

Priblížil, že lieky s obsahom paracetamolu sú vhodné pre všetky vekové kategórie. Podávajú sa každé štyri až šesť hodín podľa hmotnosti dieťaťa. Lieky s obsahom ibuprofénu sú vhodné pre deti od troch mesiacov alebo s váhou vyššou ako sedem kilogramov. Zároveň sú nevhodné, ak dieťa málo pije, má problém s obličkami, vracalo alebo má hnačku. Podávajú sa každých šesť až osem hodín, rovnako podľa hmotnosti dieťaťa.

Keď je teplota vyššia ako 39 stupňov Celzia, možno ju znižovať aj pomocou studeného obkladu či obmývaním tela vodou s teplotou 29 a 30 stupňov. Pri starších deťoch je podľa ministerstva možné znižovať horúčku aj vlažnou sprchou. V prípade obkladov a zábalov rezort radí namočiť osušku do vlažnej vody a zabaliť do nej dieťa od podpazušia po panvu. Na mokrú osušku radí dať suchú a nechať dieťa odpočívať desať minút. „Postup môžete opakovať dva- až trikrát za sebou,“ dodalo MZ.

Lieky na zníženie teploty

Na trhu máme antipyretiká, t.j. lieky na zníženie horúčky, s dvoma druhmi liečivej zložky - paracetamol a ibuprofen. Lieky na báze paracetamolu sú napríklad Paralen a Panadol. Deťom do 12 rokov nepodávame lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, čo je napríklad Aspirín alebo Acylpirín. Pri oboch typoch liečiva platí pravidlo, že odstup medzi dávkami by mal byť minimálne 6-8 hodín. Dieťa by nemalo prijať viac ako 3 dávky liečiva jedného typu za 24 hodín. Stávajú sa však prípady, kedy teplota neklesá, alebo medzi jednotlivými dávkami opätovne vystúpi a my potrebujem podať liek skôr ako za 6-8 hodín. Vtedy tzv. alternujeme lieky. Striedame dva druhy liečiva a minimálnym odstupom 4 hodiny od jednotlivých dávok. Takže ak sme dieťatku o 10:00 podali Paralen no teplota mu opäť vystúpila, môžeme o 4 hodiny, to jest o 14:00 podať antipyretikum s ibuprofenovým liečivom, takže napríklad Nurofen. Ak teplota neklesá, o ďalšie 4 hodiny, t.j. o 18:00 môžeme podať opäť liek s paracetamolom.

Lieky proti horúčke môžeme dostať štandardne v troch variantoch - sirup, čapík alebo tabletka. Formu lieku vyberáme podľa veku dieťatka i aktuálneho stavu. Dieťatko, ktoré zvracia nám tabletu alebo sirup môže vyvrátiť, siahame po čapíku. Silu lieku taktiež volíme podľa veku dieťaťa.

Ibuprofen - 20mg /1ml (Ibalgin, Nurofen, Brufen) - interval medzi dvoma dávkami je min. 6 hodín. Denná dávka lieku u dieťaťa je 20-30mg/kg/deň. V príbalových letákoch sú vypočítané dávky s použitím dolnej hranice (20mg/kg/deň) odporúčaného množstva účinnej látky.

• 6kg - 1,5ml sirupu po 6 hod. max denná dávka 9ml (2,2ml á 6 hod)
• 8kg - 2,0ml sirupu po 6 hod. max denná dávka 12ml (3,0ml á 6 hod)
• 10kg - 2,5ml sirupu po 6 hod.

Fyzikálne metódy znižovania teploty

Ak teplota neklesá napriek tomu, že sme dieťaťu podali lieky, pristupujeme k fyzikálnym spôsobom chladenia. Pri zrážaní horúčky fyzikálnym ochladzovaním nepostupujeme prudko, povrch tela sa nesmie drasticky ochladiť. Pri náhlom ochladení dochádza k zhoršeniu prekrvenia a tým odvádzaniu tepla povrchom tela.

Keď je teplota vyššia ako 39 stupňov Celzia, možno ju znižovať aj pomocou studeného obkladu či obmývaním tela vodou s teplotou 29 a 30 stupňov. Pri starších deťoch je podľa ministerstva možné znižovať horúčku aj vlažnou sprchou. V prípade obkladov a zábalov rezort radí namočiť osušku do vlažnej vody a zabaliť do nej dieťa od podpazušia po panvu. Na mokrú osušku radí dať suchú a nechať dieťa odpočívať desať minút. „Postup môžete opakovať dva- až trikrát za sebou,“ dodalo MZ.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Horúčka, ako každý prejav choroby, sa môže skomplikovať a privodiť vážne stavy, ktoré si vyžadujú zásah lekára. Je častou komplikáciou najmä u menších detí. Dehydratácia vedie k zníženému prietoku krvi a tým kompromituje zrážanie teploty. Pri dehydratácii podávame dieťaťu tekutiny aj nasilu, po lyžičkách. Sledujeme dieťa či močí, neprítomnosť močenia je jedným z varovných signálom dehydratácie.

Je nočnou morou každého rodiča. Vyskytujú sa takmer výlučne vo veku od 6 mesiacov po 5 rokov, najčastejšie medzi 1.-3. rokom života. Môžu byť mierne aj komplikované. Mierna forma kŕčov trvá pár sekúnd, postihujú celé telo a na EEG nezanechávajú nález, v tom sa tieto kŕče líšia od epileptických záchvatov. Tá závažná forma môže trvať aj nekonečných 15 minút, postihuje väčšinou časť tepla a necháva po sebe stopy na EEG zázname. Febrilný záchvat sa zvykne opakovať, a to až u 30% detí, u ktorých sa objavil. Pri prvom febrilnom záchvate treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Liečia sa podaním diazepamu v čapíkovej alebo gélovej forme do konečníka. Rodič dostáva toto liečivo do domácej lekárničky, je inštruovaný ako ho podávať a v prípade, že sa objavia v budúcnosti febrilné záchvaty nebýva vždy potrebná hospitalizácia.

Zabezpečíme bezpečie dieťaťa, ideálne na zemi, na podložke, v polohe na boku. V prípade straty vedomia sledujeme farbu kože, ak dieťa modrá, je potrebné dýchanie z úst do úst. Tento stav je ale pri febrilnom záchvate ojedinelý.

Kedy kontaktovať lekára alebo pohotovosť

• Ak teplota nad 38 stupňov Celzia trvá viac ako tri dni.
• Ak sa nám nedarí znižovať teplotu liekmi a fyzikálnym ochladzovaním.
• Ak je dieťa nepokojné, má zrýchlené dýchanie, vykazuje známky dehydratácie, málo močí (malo by močiť približne každé 4 hodiny).
• Ak teplotu sprevádza zvracanie, hnačka alebo vyrážka.
• Ak je dieťa apatické, slabé, malátne, ochabnuté.
• Ak horúčku sprevádza bolestivý plač, petechie (drobné krvné výronky do kože, modrinky, podliatinky, veľkosti špendlíkovej hlavičky) na koži.
• Ak má dieťa mramorovú kožu a chladné končatiny.
• Ak má dieťa opuchnutý hltan, na dotyk zväčšené lymfatické uzliny, a iné prejavy ochorenia ako je kašeľ, slabosť, nádcha alebo únava.
• Ak sa dieťa sťažuje na bolesť šije, je svetloplaché.
• V prípade, že ide o dieťatko do troch mesiacov s horúčkou nad 38 °C.
• U troch- až šesťmesačných detí, ktorých horúčka prevýši úroveň 39 °C.
• Ak dieťatko prejavuje náznaky dehydratácie, trpí kŕčmi, nemiznúcimi vyrážkami a horúčka nepoľavuje ani po piatich dňoch.

Kontaktuje lekára v momente, ako sa vám nebude niečo pozdávať alebo ak máte pocit, že nie je teplota ako teplota.

Teplota u detí bez príznakov

V niektorých prípadoch zvýšená teplota nastane bez akýchkoľvek príznakov, ktoré by signalizovali výskyt nejakého ochorenia. Vtedy je potrebné aspoň každú pol hodinu kontrolovať teplotu dieťaťa, pričom treba zabezpečiť, aby dieťa oddychovalo a nezaťažovalo svoj organizmus zbytočne prehnanou fyzickou aktivitou.

Teplota presahujúca úroveň 38 °C si už vyžaduje liečbu v podobe voľnopredajných liekov na zníženie teploty, pričom v rámci domáceho liečenia je potrebné zabezpečiť, aby dieťa vyvíjalo minimálnu aktivitu, a teda oddychovalo. V posteli by malo ležať vo vzdušnom oblečení a pod ľahkou perinou, pričom nemenej dôležitým je dostatočný príjem tekutín. Ide najmä o čistú vodu. Pretrvávajúca zvýšená teplota u detí, presahujúca typické dva až tri dni, volá po lekárskej pomoci.

Z niektorých diskusných fór vyplýva, že mnohokrát mamičky nie sú dostatočne informované o príznakoch bežných detských chorôb, a teda považujú zvýšenú teplotu u svojho dieťatka za bezpríznakovú. Kým u niektorých diskutujúcich naozaj šlo o bezdôvodné zvýšenie teploty u detí, keďže sa u nich nevyskytol žiaden kašeľ či soplíky, u iných prerástla mierne zvýšená teplota do ovčích kiahní alebo zápalu močových ciest.

Starostlivosť o dieťa v akomkoľvek veku môže byť pre rodiča veľmi stresujúce. Kým dospelí ľudia dokážu fungovať s mierne zvýšenou teplotou bez toho, aby ju nejak extrémne riešili, dieťa so zvýšenou teplotou má na rodičov úplne iný vplyv v podobe stresu a obáv o zdravie potomka. Aby sa predišlo zbytočnej nervozite a panike, je veľmi dôležité, aby rodičia poznali základné informácie týkajúce sa zvýšenej teploty, ktorú na pohľad nesprevádza akýkoľvek iný príznak. Taktiež je vhodné, ak má rodič prehľad o odlišnostiach v norme telesnej teploty medzi deťmi a dospelými, pričom netreba zabúdať ani na aspekty domácej liečby. Všetky zmienené informácie sme zhrnuli v našom článku, no zopár zaujímavých informácií sme vtesnali aj do našej sekcie otázok a odpovedí.

Horúčka, strašiak mnohých rodičov, nie je ochorením samým o sebe ale sprievodným javom ochorenia. Telo pomocou horúčky vysiela správu, že niečo nie je v poriadku a v tele je niečo, čo tam nepatrí a snaží sa to, aj za pomoci teploty, dostať z tela preč. Z teploty netreba mať strach. Treba len vedieť, ako k nej správne pristupovať, ako ju merať, ako a kedy ju zrážať a ako pomôcť dieťaťu, aby sa cítilo čo najlepšie.

Keď sa do tela dostanú cudzie látky, vírusy a baktérie, spôsobujú tvorbu látok, takzvaných pyrogénov. Tieto dokážu stimulovať riadiace centrum teploty v mozgu nachádzajúce sa v hypotalame. Toto centrum vydá pokyn na zvýšenie telesnej teploty ako podporného mechanizmu imunitnej odozvy organizmu. Vzniká nerovnováha medzi teplotou tela a nastavením mozgu. Organizmus reaguje a snaží sa prispôsobiť nastavenej teplote v mozgu. Krvný obeh sa znižuje, preto sa ochladzujú koncové časti tela - nohy a ruky, prichádza triaška, ktorá vyrába teplo, no ostáva pocit chladu. Keď telo dosiahne teplotu nastavenú v mozgu, prestáva triaška a mizne pocit chladu. Prichádza horúčka. Keď patogény prestanú pôsobiť, prestanú sa do mozgu pumpovať pyrogény, mozog mení nastavenie teploty na normálnu a teplota klesá. Zvýšená teplota je teda signál o mobilizácii imunitného systému, biele krvinky presúvajú do miesta infekcie za účelom zničenia patogénu spôsobujúceho ochorenie. Teplota sa zvyšuje aj pri zvýšenej aktivite bielych krviniek, našich bojovníkov v prvej línii, a tým rastie aj celková obranyschopnosť organizmu. Baktérie a vírusy nemajú radi teplo, takže pri zvýšenej teplote pre nich vzniká nehostinné prostredie v ktorom sa im horšie rozmnožuje a neprospievajú. Na druhej strane však vysoká teplota, hovoríme o teplote nad 38,5 stupňov Celzia, a najmä ak trvá dlhšie, pôsobí na organizmus záťažovo, preto takúto teplotu zrážame.

Čo robiť pri zvýšenej teplote

Pri teplote býva dieťatko nepokojné, podráždené, spavé. Môže odmietať tekutiny, mať zrýchlený dych či zvracať.

Zvýšená teplota 37°C - 38°C: miestnosť kde je dieťa vetráme, dieťa oblečieme do ľahkého oblečenia, nebabušíme ho a nesnažíme sa, aby sa „vypotilo“, to by mohlo teplotu ešte zvýšiť dbáme na zvýšený príjem tekutín dieťa orientujeme na pokojnejšie aktivity, nie je potrebný kľud na lôžku ale nemalo by vykonávať fyzicky náročné aktivity pravidelne meriame teplotu.

Horúčka nad 38°C: Teplotu medzi 38°C - 38,0°C zvyčajne nezrážame, ak je dieťa v poriadku, nie sú na ňom badať zmeny, je veselé, hrá sa. Dieťa s teplotou obliekame do ľahkého bavlneného oblečenia, aby sa telo mohlo ochladzovať. Nebabušíme ho, nenechávame do sa „nasilu vypotiť“. Keď sa spotí, ihneď ho prezliekame, nenecháme ho zachladnúť. Pravidelne vetráme, dohliadame na zvýšený pitný režim i frekvenciu močenia. Všímame si známky dehydratácie a snažíme sa jej vyhnúť. Dieťa vedieme ku pokojovému režimu, pri vyššej teplote sa snažíme, aby odpočívalo v posteli alebo na gauči. Stravu podávame ľahkú a zvýšime príjem vitamínov. Deťom nad 2 roky môžeme podávať aj neperlivú minerálku na doplnenie minerálov.

Keď dieťaťu vystúpi teplota, neznamená to automaticky koniec sveta a nie je potrebné ju okamžite a za každú cenu zrážať. Mierne zvýšená teplota dokonca pomáha telu bojovať s patogénmi.

Ak dieťaťu nameriame teplotu, vyvetráme miestnosť, dieťa oblečieme do ľahkého oblečenia aby sa mu telo mohlo ochladzovať. U dojčaťa začíname znižovať teplotu keď presiahne 37,5 stupňa Celzia, u staršieho dieťaťa nad 38 stupňov Celzia v prípade, že ho horúčka zasahuje a spôsobuje diskomfort; nad 38,5 stupňov zrážame vždy, aj keď sa dieťa javí absolútne v poriadku. Pacient s teplotou patrí do postele, dbáme na zvýšený prísun tekutín a pravidelne kontrolujeme teplotu. Nameranú teplotu a podané lieky si zapisujeme, aby sme v prípade potreby vedeli lieky správne kombinovať so správnymi časovými odstupmi.

Čo robiť v chladnom počasí

Pokožku detí je počas pobytu vonku v mrazivom počasí potrebné chrániť. Bratislava 9. januára (TASR) - Malé deti sú citlivé na nízke teploty a mráz. Nemajú plne vyvinutú termoreguláciu. Upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Apeluje na ich ochranu pred chladom. "Všeobecne platí, že počas celého roka by zdravé dieťa malo byť vonku aspoň dve hodiny denne, pričom v chladných mesiacoch je najvhodnejší čas okolo poludnia, keď teploty dosahujú vyššie hodnoty," priblížil. Pokožku detí je počas pobytu vonku v mrazivom počasí potrebné chrániť. Odborníci odporúčajú deti krémovať, a to pomocou krémov, ktoré nie sú na báze vody. Je podľa nich potrebné ho naniesť aspoň pol hodiny pred odchodom z domu, aby sa stihol vstrebať. Hrúbka oblečenia by mala závisieť od pohybovej aktivity dieťaťa a vonkajšej teploty. "Platí jednoduchá zásada - vrstvenie oblečenia. Vhodné je priamo na telo obliecť jemnú bavlnenú bielizeň, ako druhá vrstva je vhodný hrejivý flís a najvrchnejšia vrstva by mala byť vlnená, na ktorú dieťaťu oblečieme bundu," doplnil ÚVZ. Apeluje aj na nosenie čiapky a teplých nepremokavých rukavíc. V prípade detí do troch rokov nie je podľa odborníkov pobyt vonku vhodný, ak je teplota vzduchu nižšia ako mínus desať stupňov Celzia. "Teplotná hranica pre pobyt vonku je v prípade dojčiat (detí do jedného roka života) mínus tri stupne Celzia pri holomraze (mráz bez snehu) a mínus päť, ak je nasnežené.

Len čo príde chladnejšie počasie, prirodzene trávime vonku menej času. Stačí chvíľka na čerstvom vzduchu, len aby sa nepovedalo a rýchlo sa presúvame domov pod teplé deky, sŕkame čajíky s medom. Niektorí rodičia sa nevypnú ani k pol hodinke, ak nie je počasie podľa ich noriem. Preváži strach, aby dieťa neprechladlo, a tak deti najčastejšie trávia jesenné a zimné večery zatvorené v byte pred televízorom alebo s tabletom v rukách. Hoci by mali byť vonku tak, ako keď je „pekne.“ Prečo sa múdri rodičia nenechajú odradiť chladnejším počasím? Lebo vedia, že inak deti prichádzajú o veľa zážitkov. Deti nepoznajú definície zlého či škaredého počasia. Jednoducho si užívajú skákanie po mlákach v gumáčikoch, váľajú sa v kope lístia, ktorým sa ohadzujú, príde im vzácny aj centimeter snehu. Počasie by nás nemalo obmedzovať tak, že prídu o tieto radosti. Lebo vedia, že bez čerstvého vzduchu trpí imunita. Pobyt na čerstvom vzduchu posilňuje detskú imunitu. Ak deti trávia viac času na čerstvom vzduchu, sú zdravšie, pretože sú dennodenne v kontakte s rôznymi baktériami a živými organizmami, ktoré sa nachádzajú všade okolo nás, v zemi, piesku, aj v tých listoch. Deti budú mať pri takomto prirodzenom kontakte s prírodou vyššiu odolnosť pri autoimunitných ochoreniach či alergiách. Okrem toho čerstvý vzduch čistí dýchacie cesty, lepšie nám prúdi krv v tele, má vplyv na nervovú sústavu… Lebo vedia, že ak nepôjdu von, telo im nezosilnie. Deťom bez pohybu trpí telo, sú slabšie, aj menej motoricky zdatné. Nerozvíjajú sa tak, ako by mali. Deti majú stále potrebu hýbať sa. Ak ich nevyvetráte vonku, nemôžete sa čudovať, že budú behať po byte, skákať po posteli ako na trampolíne a obývačku si zamenia s telocvičňou. Musia ísť von, aby si pobehali, poskákali, pohojdali sa, spadli… každá táto aktivita sa počíta ako plusový bod v ich motorickom rozvoji. Posilňujú telo, svaly, kosti. Aj svoju nervovú sústavu (a rodičovskú tiež) Okrem toho, lepšie zaspávajú. Lebo vedia, že kresliť si doma obrázky s jesennými listami nestačí. Niektoré deti poznajú jeseň len z knižiek. A niektoré ani to. Nevedia povedať, čo nasleduje po lete, aké obdobie prichádza po jeseni. Že zimu zase vystrieda jar. Vyfarbovať doma listy ceruzkami a robiť otlačky jabĺčok na papier je síce krásna domáca výtvarná výchova, ale sama o sebe nestačí. Najlepší spôsob učenia je vlastná skúsenosť. Keď sa deti naháňajú s vetrom o preteky, keď zhŕňajú kôpky lístia, aby do nich potom skákali, keď si vyberú najväčšiu mláku v šírom okolí, keď sa oduševnené brodia bahnom, keď počujú ako sneh vŕzga pod nohami… takto sa prirodzene učia, ako sa menia ročné obdobia, majú ich načítané vlastnými rukami. Lebo vedia, že nikdy nie je zlé počasie, len zle oblečené dieťa. Deti musíme obliekať podľa teplomera, nie podľa úzkostlivej kontrolky, že je november, tak dieťa automaticky navlečieme do kombinézy. Ani pančušky mu nie sú treba, ak je vonku viac ako 5 stupňov. Vy si ich tiež dáte možno až keď mrzne… Myslite na to, že deti sa vonku hýbu, behajú, skáču, a pritom sa ich telo zahreje, líčka zrumenejú. Treba ich obliecť tak, aby sa hneď nespotili. Potom nehrozí, že by ich ofúklo a už by posmrkávali. Užívajte si s deťmi vonku, aj keď nemáme krásne, slnkom zaliate dni. Buďte múdri. Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí.

Poznámka: Obsah tohto článku má informatívny charakter, v žiadnom prípade nenahrádza názor lekára.

tags: #ked #ma #dieta #lycka #studensie #a