Vysvedčenie je pre mnohých žiakov stresujúcim obdobím, kedy sa obávajú reakcií rodičov na ich známky. Pre niektorých je aj dvojka katastrofou, zatiaľ čo iní by sa z nej tešili. Dôležité je vedieť, ako reagovať, keď známky zo správania nie sú ideálne.
Reakcia na zlé známky zo správania
Zachovajte pokoj
Situácia je už aj bez kriku dosť napätá. Krik iba zvyšuje intenzitu všetkých pocitov a môže vyústiť do negatívnych následkov. Ak cítite, že nedokážete reagovať pokojne, odložte rozhovor na neskôr. Premyslite si, čo chcete dieťaťu povedať a vráťte sa k tomu, keď budete pokojnejší.
Komunikujte
Uistite sa, že diskusia o vysvedčení je obojstranná. Ak spustíte lavínu výčitiek, nedozviete sa, prečo sú na vysvedčení také známky. Opýtajte sa detí spôsobom, ktorý nebude pôsobiť hrozivo. Vďaka tomu sa väčšina detí prestane báť a bude na vaše otázky trpezlivo odpovedať.
Nehľadajte vinníka v učiteľoch
Ak budete z neúspechu obviňovať iba učiteľa, privediete deti k presvedčeniu, že ich úspechy alebo neúspechy sú v rukách niekoho iného. Zamerajte sa na pozitíva. Je pravdepodobné, že vysvedčenie obsahuje aj nejaké dobré informácie. A na tie sa pri spoločnom hodnotení školského roka zamerajte. Pochváľte dieťa za výborné známky z iných predmetov a vyzdvihnite aj nízky počet zameškaných hodín.
Nie každé dieťa reaguje na dobré a zlé známky rovnako. Podľa temperamentu vzbudzujú známky u jedného ctižiadostivosť, druhé ich absolútne ignoruje a ďalšie hádže flintu do žita. Aj to, či je trojka vnímaná ako pozitívna alebo negatívna známka, sa od žiaka k žiakovi líši.
Niektorým žiakom sa zdá, že na nich platí príslovie „Akoby hádzal hrach o stenu“. Výčitky kvôli neurobeným domácim úlohám alebo zlým známkam v škole - nič ich nerozhádže, je im všetko jedno. Zmena nastala, keď Tomáš vo štvrtom ročníku zmenil školu. Náhle bol koniec s jeho ľahostajnými reakciami typu „je mi to jedno“. Nová učiteľka sa snažila vyzdvihovať na žiakoch to pozitívne, čo v nich je, chválila ich a takto sa pokúšala zvyšovať ich výkon.
Ako pomôcť dieťaťu zlepšiť známky
Ak sa rozhodnete, že spoločne s dieťaťom zlepšíte jeho známky, začnite sa aktívne hneď v daný deň viac zaujímať o školskú prípravu dieťaťa. Neodbite svoj záujem otázkou: „Úlohy máš hotové? Všetko vieš?“ Ale sadnite si s dieťaťom k jeho školskej taške a učte sa spolu, pomáhajte mu v tom, čo mu robí problém. Čo tým získate? Okrem iného nebudete prekvapený, aké veci sa žiaci učia, či aké písomky a úlohy dostávajú. Jednoducho budete v obraze.
Ak sa chystáte s dieťaťom učiť, začnite s predmetmi, ktoré sú ťažké. Zároveň dbajte na správny režim dňa, a to najmä u menších školákov. Keď príde zo školy, doprajte mu čas na oddych a hru. Dajte mu jedlo, aby nebolo hladné a aby sa vedelo sústrediť. A až potom, čo je dieťa zasýtené, ale nie prejedené a hralo sa, začnite sa učiť.
Naučte dieťa pracovať systematicky a v malých krokoch, nečakajte veľkú a rýchlu zmenu. Ak ste sa rozhodli, že sa budete pripravovať s dieťaťom do školy, začnite pracovať systematicky a v malých krokoch. Nečakajte, že zo dňa na deň dieťa bude nosiť domov samé jednotky. Každý deň sa venujte dieťaťu aspoň chvíľu, čítajte či píšte, počítajte alebo ho učte jazyk. Pomaly, bez stresu a túžby byť najlepším.
Chváľte deti, aj keď majú zlé známky
Pochváľte jeho snahu o zvládnutie učiva, povedzte, že viete, že sa učil a to, ak sa niečo nepodarí patrí k učeniu a k životu. Vyzdvihnite jeho snahu a nie výsledok. Buďte trpezlivý. Starostlivo a trpezlivo deťom vysvetľujte to, čo nevedia pochopiť alebo im robí problém. Nehovorte im, že sú pomalé, hlúpe a vyhnite sa otázke: „Ako je možné, že to nevieš?“ Neporovnávajte deti a ich šikovnosť pri zvládaní učiva. Rešpektujte rôznorodosť každého školáka, aj malého prváčika. Každé sa naučí inou rýchlosťou a šikovnosťou písať, čítať, či zodpovedať za svoje vedomosti.
Povzbudzujte dieťa v tých predmetoch, ktoré zvláda ľahko. Poukážte na jeho silné stránky a to ho motivuje k snahe zvládnuť aj to, čo mu ide komplikovanejšie. Nesnažte sa dokázať všetkým naokolo, že vaše dieťa je najlepšie a najšikovnejšie.
Netrestajte dieťa za zlé známky
Každé, aj to najšikovnejšie dieťa v triede, môže dostať horšiu známku, môže si zabudnúť domácu úlohu či niečo sa nenaučiť. Tak aj vaše. Nemôže za to učiteľka, nemôžete za to vy. Je to zodpovednosť dieťaťa, ktoré sa však tejto zodpovednosti a jej následkom učí. Dovoľte mu robiť chyby, či zabúdať a aj horšia známka a poznámka budú pre neho skúsenosťou.
Netrestajte dieťa za známky, ani keď ich má dlhodobo horšie. Zamyslite sa, čo sa deje, že vaše dieťa nosí zlé známky, ako mu môžete pomôcť. A najmä, komunikujte s dieťaťom a s učiteľom.
Každému z nás rodičov záleží na tom, aby naše dieťa bolo múdre a hodnotenie jeho vedomostí a schopností bolo čo najlepšie. Aj šikovnému žiakovi sa môže stať, že občas dostane horšiu známku. Viete ako v takomto prípade reagovať?
Niektorým deťom sa to stáva často, iným občas. Niektorým sa to stáva na všetkých predmetoch, iným len na niektorým. Jednoducho, v škole sa to stáva. Vaše dieťa môže dostať zlú známku. Alebo aj viac horších známok. Čo vtedy robiť?
Vyjadrite primerane svoju nespokojnosť
Samozrejme, nie je vhodné kričať, ale nemali by ste sa tiež tváriť, že vám je to úplne jedno. Svoju nespokojnosť, prekvapenie a nesúhlas so zlou známkou vyjadriť môžete. Ale mali by ste to prejaviť pokojne a s vysvetlením, že sa vám to nepáči a nemalo by sa to opakovať. Nemalo by chýbať povzbudenie a ubezpečenie, že ste tu na to, aby ste dieťaťu pomohli známku si opraviť. A že sa na vás môže s úlohami a preberanou látkou vždy obrátiť.
Možno máte tendenciu hneď kričať a ťažko dokážete zvládnuť svoje emócie. Aj keď vás prvotné oznámenie o zlej známke môže nepríjemne prekvapiť, skúste zachovať pokoj a reagovať bez kriku a zbytočných emócií. Dieťa vaša prudká reakcia môže znechutiť a môže tiež narušiť váš spoločný dôverný vzťah.
Za zlé známky nedávajte tresty
Každé, aj to najšikovnejšie dieťa, môže dostať horšiu známku, môže si zabudnúť domácu úlohu alebo sa niečo nenaučí. Nemôže za to učiteľka ani rodičia. Je to zodpovednosť dieťaťa, ktoré sa však tejto zodpovednosti a jej následkom v určitom období života iba učí. Dovoľte mu robiť chyby či zabúdať a aj horšia známka a poznámka budú pre neho skúsenosťou.
Netrestajte dieťa za známky. Ani vtedy, keď to trvá dlhšiu dobu. Zamyslite sa hlavne nad tým, ako mu môžete pomôcť. Tak, ako nič nevyriešite krikom, nič nevyriešite ani trestami. Môže napríklad povedať toto: „Pomôžem ti. Spolu to dokážeme. Môžem niekoho poprosiť, aby ti učivo vysvetlil.“
Dieťa, ktoré z času na čas prinesie zlú známku, je zvyčajne z tejto situácie sklamané. Ak ešte k tomu priložíte svoj trest, napríklad v podobe zákazu aktivít, krúžkov či kamarátov, celú situáciu iba zhoršíte. Dieťa bude smutné, sklamané, atmosféra doma bude ťaživá a nikomu neprospeje.
Čo teda robiť? Motivujte, povzbudzujte, prejavujte pochopenie a podporujte snahu o nápravu. Dieťa musí cítiť, že jeho snaženie má zmysel. Možno potrvá pár dní, kým dostane jednotku. Ale v tomto procese známka nie je až taká dôležitá. Dôležité je, že s učením vôbec začalo. Oceňujte preto snahu a nie známky. Všímajte si aj maličkosti a malé zlepšenia. Dieťa neporovnávajte so súrodencami alebo spolužiakmi. A komunikujte nielen s dieťaťom, ale aj s učiteľom. Otvorená komunikácia pomôže rodičom preniknúť do vzťahu učiteľ - dieťa.
Učte sa s dieťaťom
Dôležité je dieťa podporiť a pomôcť mu. Kontrolujte jeho každodennú prípravu do školy, pomôžte mu pri písaní domácich úloh či s pochopením novej látky. Nie je na tom nič zlé, ak mu podáte pomocnú ruku. Vysvetlite mu učivo, ktoré nechápe a s ktorým má problémy, overte si, či danej látke porozumelo, vyskúšajte ho. Nemali by ste však robiť úlohy za neho. Tým môžete celú situáciu iba zhoršiť. Na výsledky, odpovede by malo dieťa prísť samo. Vy máte iba funkciou kontrolóra.
Snažte sa zistiť príčinu zhoršených známok
Ak sa horšie známky stanú akýmsi pravidlom, pokúste sa zistiť príčinu. Je dôležité mať s dieťaťom dôverný vzťah, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a bude s vami úprimne komunikovať. V prípade problémov či ťažkostí, sa vám potom ľahšie zdôverí. Môže ísť o problémy s učiteľom, so spolužiakmi, o šikanu, nejakú nespravodlivosť alebo iný problém.
Motivujte dieťa od začiatku školského roka
V júni alebo koncom januára je neskoro, aby ste sa rozčuľovali nad známkami. Na to je potrebné myslieť už v septembri. Ak nechcete dieťaťu asistovať pri každej domácej úlohe a ak sa nechcete rozčuľovať nad každou horšou známkou, stanovte si hneď na začiatku školského roka určité podmienky. Podmienky si dajte vy, ale umožnite aj dieťaťu povedať si svoj názor. Vysvetlite mu, aký zmysel má pre človeka učenie a pomôžte mu vytvoriť také prostredie, aby ste sa pri pohľade na vysvedčenie mohli spoločne radovať z dosiahnutého úspechu.
Deťom dospelí niekedy zabudnú povedať, na čo je vlastne učenie dobré, no a deti, ktoré nevidia zmysel učenia, tak nemajú dôvod sa učiť. Vyzdvihnite také schopnosti, ako je vytrvalosť, schopnosť koncentrovať sa, vypracovať detaily, dokončovať veci, učiť sa z chýb a podobne. Presvedčte dieťa, že je kompetentné a má moc rozhodovať o svojom osude.
Dieťa má často zlé známky preto, že sa systematicky nepripravuje na vyučovanie, zanedbáva svoje povinnosti, všetko za neho robia rodičia alebo starí rodičia. Veľmi dôležitý je vzťah k povinnostiam, režim a zvyk každý deň si sadnúť k učebnici, mať svoj stôl a na ňom usporiadané veci.
Niekedy môže nastať aj taká situácia, že len rodičia túžia po tom, aby dieťa malo dobré známky. Ideálne je, keď samotné dieťa chce dosahovať dobré výsledky. Rodičia aj deti by mali poznať svoje očakávania, a preto je dobré, keď sa o nich dokážu rozumne porozprávať. Nedá sa dôjsť do nejakého cieľa bez toho, aby rodič nepoznal názor dieťaťa a naopak. A to platí hlavne pri starších žiakoch.
Tiež je dôležité, aby rodičia povedali dieťaťu, že mu dôverujú, ale zároveň sa dohodnú, ako sa zmení spôsob učenia, ak sa začnú známky výrazne zhoršovať. Vďaka tejto podrobnej komunikácii prevediete dieťa v predstavách celým školským rokom a ono bude presne vedieť, čo sa bude diať v prípade dobrých známok a čo v prípade zhoršeného prospechu. Je naozaj dôležité poznať vzájomné očakakávania. Nie je správne si niečo len myslieť, dôležité je to aj nahlas vysloviť. Správne vedená komunikácia je dôležitá hlavne v puberte. Na otázku, čo bolo dnes v škole, tínedžer zvyčajne odvrkne, že nič. Je to zlá otázka. Komunikácia sa má začať napríklad týmito otázkami: „Čo zaujímavé ste dnes robili na dejepise? Hovoril si niečo nahlas? Ako si sa cítil v škole? Ako sa majú tvoji kamaráti? Ktorá otázka na písomke z matematiky ťa prekvapila?“ Položiť treba konkrétnu a nie všeobecnú otázku.
Pochváliť treba každé i malé zlepšenie. Rodič by mal dieťaťu dôverovať, ale zároveň by mal občas preverovať, aké má výsledky.
S učiteľmi sa väčšinou dá dohodnúť
Ak má vaše dieťa väčší problém, je dobré požiadať o pomoc učiteľov. Väčšinou vždy pomôžu. Vždy je lepšie, keď dieťa vidí, že rodič mu chce spolu s učiteľkou pomôcť. Keď dieťa niečomu nerozumie, je potrebné mu to ešte raz vysvetliť a učivo precvičovať. Ak sa dieťa takto snaží a objaví sa zlá známka, treba ju vnímať ako signál, že je potrebné niečo sa ešte doučiť. Keď dieťa potom vidí, že sa známka zlepšuje, je to pre neho signál, že učiť sa oplatí.
Rodič by mal naučiť svoje dieťa radovať sa aj z horšej známky, nie len z jednotky. Veď ak si opraví päťku na trojku aj to je obrovský úspech. Najhoršie je, keď rodič nadáva na učiteľov pred dieťaťom. V takomto prípade už nemá zmysel, aby dieťa školu navštevovalo ďalej. Lepšie je, keď ho preradíte na inú.
Pri výchove detí sa držte realistických očakávaní
Rodič najlepšie vie a cíti, či sa dieťa snaží v rámci svojich možností a predpokladov, kedy sa ulieva a kedy to už lepšie nemôže byť. Pri výchove detí je najideálnejšie držať sa realistických očakávaní. Predídete tak zbytočnému sklamaniu, smútku alebo hnevu. Nie sú dobré priveľmi vysoké nároky, ale ani zase nízke očakávania. Najideálnejšie je snažiť sa dokonale spoznať svoje dieťa a výchovu a proces učenia prispôsobovať jeho reálnym možnostiam.
Dnes je dosť moderné preťažovať deti mnohými aktivitami. Poznám matky, ktoré často neberú ohľad na možnosti a talent svojich detí a jednoducho ich prihlásia na množstvo krúžkov. A tak sa veľa detí bez talentu musí roky venovať hre na hudobný nástroj, spievať, učiť sa aj tri jazyky a popri tom stihnúť nejaký šport, lebo to tak už dnes jednoducho chodí. Niektoré mamičky sa totiž veľmi rady pýšia tým, čo všetko ich dieťa stíha. Realita je však taká, že ak je dieťa preťažené, ničomu sa poriadne nevenuje, je apatické, nechce chodiť na súťaže a čo je najhoršie, nevenuje sa ani základným povinnostiam v škole.
Ak majú rodičia aspoň základné znalosti o rozdielnych možnostiach detí v rôznom veku, pomáha im to vytvárať si realistické očakávania, stanovovať jasné pravidlá a hranice, ktoré zamedzujú mnohým konfliktom a napätým situáciám v rodine, pretože zodpovedajú schopnostiam a možnostiam ich dieťaťa. Ak rodič dokáže odhadnúť reálne možnosti, spokojné je dieťa aj on. Najdôležitejšie zo všetkého je, aby rodičia pomohli dieťaťu nájsť to, čo ho v živote naozaj baví a potom sa bude cítiť spokojne celá rodina.
Keď sa dieťa venuje niečomu, čo ho naozaj baví a v čom bez väčšej námahy dosahuje úspechy, cíti sa veľmi spokojne. Vtedy sa dokáže podľa svojich možností pripraviť aj na predmety, ktoré ho až tak nebavia, ale urobí to, lebo cíti v živote radosť, ktorá mu na toto všetko dáva silu. Obdobie školskej dochádzky by sa malo začať chápať ako obdobie hľadania talentu a nadšenia a nie len ako obdobie zbierania známok. Ak dieťa objaví svoje nadšenie a vášeň pre nejakú vec, vyučovací predmet, činnosť alebo aktivitu, bude u neho prevládať radosť a optimizmus a vďaka týmto pocitom bude vnímať školu pozitívne.
Rodičia by mali dieťaťu dopredu povedať, že ak prinesie na vysvedčenie horšie a zlé známky, nebudú mu nadávať a to, čo mu sľúbia, aj dodržia. Treba si uvedomiť, že takéto dieťa sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, vie, že známky na vysvedčení nezmení. Dôležité je, aby v takejto situácii malo oporu niekoho blízkeho - rodiča, priateľa, súrodenca, starých rodičov. Upozornila na to, že ak sa tak nestane, dieťa neuvidí riešenie situácie.
Počas rozhovoru o vysvedčení je potrebné venovať pozornosť každej známke, nie len tým zlým. Rodič by mal prejaviť porozumenie za aktuálnu situáciu dieťaťa, ktoré nemôže ovplyvniť už minulé známky. V prípade horších výsledkov je nevhodné používať vyhrážky alebo tresty, pretože to môže dieťa emocionálne zaťažiť. Miesto toho by rodičia mali vyjadriť podporu a motiváciu do ďalšej práce, napríklad dohodou na konkrétnych krokoch zlepšenia. Pred hodnotením výsledkov by si rodičia mali uvedomiť životné okolnosti dieťaťa a nie požadovať od neho dokonalosť.
Záver školského roka môže byť pre dieťa stresujúci a vysvedčenie prináša obavy. Ako reagovať, keď dieťa prinesie domov zlé známky zo správania? Tento článok ponúka rady a stratégie, ako pristupovať k tejto situácii konštruktívne a s pochopením.
Úvod
Vysvedčenie je pre mnohých žiakov stresujúcim obdobím, kedy sa obávajú reakcií rodičov na ich známky. Pre niektorých je aj dvojka katastrofou, zatiaľ čo iní by sa z nej tešili. Dôležité je vedieť, ako reagovať, keď známky zo správania nie sú ideálne.
Reakcia na zlé známky zo správania
Zachovajte pokoj
Situácia je už aj bez kriku dosť napätá. Krik iba zvyšuje intenzitu všetkých pocitov a môže vyústiť do negatívnych následkov. Ak cítite, že nedokážete reagovať pokojne, odložte rozhovor na neskôr. Premyslite si, čo chcete dieťaťu povedať a vráťte sa k tomu, keď budete pokojnejší.
Komunikujte
Uistite sa, že diskusia o vysvedčení je obojstranná. Ak spustíte lavínu výčitiek, nedozviete sa, prečo sú na vysvedčení také známky. Opýtajte sa detí spôsobom, ktorý nebude pôsobiť hrozivo. Vďaka tomu sa väčšina detí prestane báť a bude na vaše otázky trpezlivo odpovedať.
Nehľadajte vinníka v učiteľoch
Ak budete z neúspechu obviňovať iba učiteľa, privediete deti k presvedčeniu, že ich úspechy alebo neúspechy sú v rukách niekoho iného. Zamerajte sa na pozitíva. Je pravdepodobné, že vysvedčenie obsahuje aj nejaké dobré informácie. A na tie sa pri spoločnom hodnotení školského roka zamerajte. Pochváľte dieťa za výborné známky z iných predmetov a vyzdvihnite aj nízky počet zameškaných hodín.
Ako motivovať deti k učeniu
Komunikácia s učiteľmi
Ak vám horšie známky vašich detí nedajú spávať, porozprávajte sa na začiatku budúceho roka s učiteľmi a opýtajte sa, čo treba v prístupe k štúdiu zmeniť. Ako môže vaše dieťa zlepšiť svoje výsledky? Čím môžete vy ako rodič prispieť? Existujú nejaké konkrétne návrhy na zlepšenie, ktoré budú šité na mieru vášmu dieťaťu?
Známky nie sú všetko
Samozrejme, že na známkach záleží. Nie sú však trvalými ukazovateľmi charakteru dieťaťa a už vôbec neurčujú jeho osud. Keď sa s deťmi pustíte do diskusie o škole, nesústreďte sa iba na známky, ale zaujímajte sa aj o iné veci. Aké má váš školák pracovné návyky? Ako vyzerá jeho školská rutina? Netrávi príliš veľa času na sociálnych sieťach, ktoré ho odpútavajú od učenia?
Motivácia a odmeny
Dôležité je deti motivovať a fakt, že od nich budete očakávať iba výborné známky, nie je práve najlepšou motiváciou. Rozprávajte sa o dlhodobých cieľoch a snoch a navigujte deti správnym smerom k ich dosiahnutiu. Nájdite hravý spôsob učenia, ktorý deti nebudú vnímať ako nudné nasávanie informácií. Odmeňte deti za celoročné úsilie, a to bez ohľadu na to, aké známky priniesli domov.
Čo robiť, ak sa dieťa správa problémovo
Zvážte striedavú starostlivosť
Ak je dieťa v striedavej starostlivosti a jeho správanie sa zhoršuje, je dôležité to riešiť.
Hľadajte pomoc
Ak škola hrozí udaním na sociálku, je dôležité hľadať pomoc. Navštevujte psychológov, poradcov a iné inštitúcie.
Čo nerobiť pri zlých známkach
Nevyhrážajte sa
Dieťa v takomto prípade prežíva úzkosť, bojí sa vrátiť domov, vyhýba sa konfrontácii, klame alebo odchádza na iné miesto. Často sa môže stať, že citlivejšie prípady končia aj tragicky.
Nekritizujte
Prehnanej kritike sa snažte vyhýbať. Rodičia si neuvedomujú, že tým ubíjajú sebavedomie dieťaťa.
Netrestajte
Ak sa dieťa snaží, svedomito sa pripravuje a napriek tomu prinesie domov zlé vysvedčenie, nekarhajte ho a netrestajte, radšej pátrajte po skutočných príčinách.
Nezabúdajte na lásku
Dajte najavo, že ho máte radi napriek horšiemu prospechu.
Príčiny zhoršených známok
- Zmena vyučujúceho
- Nezaujímavý výklad učiteľa
- Nezáujem o predmet
- Narušené vzťahy s rovesníkmi
- Narušené vzťahy s rodičmi
- Veľa vymeškaného učiva
- Fóbia zo školy
- Tréma
- Sociálna fóbia
- Dyslexia
Ako motivovať dieťa k lepším výsledkom
- Komunikácia: Rodič by mal prejavovať záujem o to, čo sa stalo, prečo jeho dieťa neprosperuje.
- Konštruktívne kroky: Rodič môže so svojim dieťaťom hľadať konštruktívne kroky k tomu, aby sa jeho výsledky zlepšili, najlepšie kroky k zlepšeniu sú potom tie, ktoré reálne reflektujú na príčiny zlyhávania.
- Sebareflexia: Rodič by mal vedieť byť dostatočne sebareflexívny a vnímal to, akým príkladom môže ísť svojmu dieťaťu.
- Rozvíjanie talentu: Rodič tiež môže upriamiť pozornosť na to, v čom je dieťa dobré a snažiť sa rozvíjať jeho potenciál v konkrétnych oblastiach.
Známky zo správania a ich dôsledky
Znížená známka zo správania: za aké správanie hrozí dieťaťu napomenutie, pokarhanie od triedneho učiteľa, riaditeľa školy? Kedy dostane žiak dvojku zo správania a za čo mu hrozí trojka? Niekedy sa stane, že rodičia sú prekvapení, keď dieťa dostane pokarhanie riaditeľa (učiteľa) alebo rovno zníženú známku zo správania. Samotnej zníženej známke zo správania by však mali predchádzať isté opatrenia, ako aj písomné záznamy. Rodič by mal byť priebežne informovaný a na danú skutočnosť aj upozornený. V rôznych materiáloch škôl, ako aj školskej inšpekcie sa uvádza, že rodič má byť informovaný preukázateľným spôsobom. Za toto sa považuje napr. Na začiatku školského roka by rodičia mali byť informovaní, ako škola pristupuje k hodnoteniu vzdelávania aj správania. Každá škola má hodnotenie upravené vo svojom školskom poriadku. Z predpisov ministerstva školstva, ktoré upravuje hodnotenie správania, stojí za zmienku Metodický pokyn č. V zásade je vždy na pedagógoch, akú vážnosť pripíšu danému skutku a ako sa ho rozhodnú riešiť. Správanie žiaka sa podľa Metodického pokynu č. Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy. neospravedlnenú absenciu na vyučovacej hodine. za krádeže, podvody, klamanie, falšovanie, napr. Za neospravedlnenú absenciu vášho dieťaťa v škole zodpovedáte vy ako rodičia. Ak vaše dieťa vymešká viac než 15 neospravedlnených vyučovacích hodín, škola posiela oznámenie príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý situáciu rieši v ďalšom konaní. Hrozí vám minimálne to, že môžete prísť o prídavky na deti. Za viac ako 60 vymeškaných neospravedlnených hodín sa zákonný zástupca dopúšťa priestupku v súlade s § 37, ods. 1, písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. štátnej správe o školstve a školskej samospráve. Nad 100 neospravedlnených vyučovacích hodín sa voči zákonnému zástupcovi môže postupovať v súlade s § 211, ods. 1, písm. e) Zákona č. 300/2005 Z.z. Ak ste ako rodičia nespokojní, máte pocit, že vaše dieťa dostalo pokarhanie, či zníženú známku zo správania nespravodlivo, máte možnosť podať sťažnosť príslušnému školskému inšpekčnému centru.
Čo robiť, keď dieťa dostane horšiu známku
- Vyjadrite nespokojnosť: Mali by ste to prejaviť pokojne a s vysvetlením, že sa vám to nepáči a nemalo by sa to opakovať. Nemalo by chýbať povzbudenie a ubezpečenie, že ste tu na to, aby ste dieťaťu pomohli známku si opraviť.
- Nepoužívajte tresty: Zamyslite sa hlavne nad tým, ako mu môžete pomôcť. Tak, ako nič nevyriešite krikom, nič nevyriešite ani trestami.
- Učte sa s dieťaťom: Kontrolujte jeho každodennú prípravu do školy, pomôžte mu pri písaní domácich úloh či s pochopením novej látky. Nie je na tom nič zlé, ak mu podáte pomocnú ruku.
- Zistite príčinu: Ak sa horšie známky stanú akýmsi pravidlom, pokúste sa zistiť príčinu. Je dôležité mať s dieťaťom dôverný vzťah, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a bude s vami úprimne komunikovať.
- Motivujte od začiatku roka: Ak nechcete dieťaťu asistovať pri každej domácej úlohe a ak sa nechcete rozčuľovať nad každou horšou známkou, stanovte si hneď na začiatku školského roka určité podmienky.
- Realistické očakávania: Pri výchove detí je najideálnejšie držať sa realistických očakávaní. Predídete tak zbytočnému sklamaniu, smútku alebo hnevu.
- Dôležitosť rodičovskej podpory: Podpora rodičov v tomto smere je veľmi dôležitá. Často očakávame od detí veľmi veľa.
Niektorým deťom sa to stáva často, iným občas. Niektorým sa to stáva na všetkých predmetoch, iným len na niektorým. Jednoducho, v škole sa to stáva! Vaše dieťa dostalo zlú známku. Alebo aj viac horších známok. Čo vtedy robiť?
- Úlohy máš hotové? To je najčastejšia otázka, ktorá sa ozýva z príbytkov školopovinných žiakov. Čím sú deti menšie, otázka zaznieva častejšie. U tých starších, ktorí sú na vrchole puberty a žijú si vo svojom, často vzdorovitom svete, otázka zaznieva menej často. Mnohí rodičia sa v tomto období tejto povinnosti už vzdávajú. Čím je dieťa menšie, tým viac pozornosti pri učení potrebuje. A nestačí sa ho len opýtať, či má napísané úlohy. Sadnite si s dieťaťom spoločne k úlohám a učte sa spolu. Pomáhajte mu v tom, čo mu robí problém. Investujte svoj čas spolu s dieťaťom do prípravy na ďalší deň. Keď dieťa vidí, že ste pozorní, komunikatívni a záleží vám na ňom, svoj výkon a snahu väčšinou zvýši. Spoločné učenie nie je úžasnou činnosťou len kvôli známkam.
- Vyzbrojte sa trpezlivosťou Čím menšie dieťa, tým viac trpezlivosti budete potrebovať. Pripravte sa na to, že niektoré veci budete musieť aj viackrát vysvetľovať. Dávajte si hlavne pozor na to, aby dieťa necítilo vašu nervozitu. Mohlo by ho to demotivovať. Berte to všetko ako hru. Povedzte si, že spoločné učenie nebude trvať večne. Dieťa vyrastie a bude túžiť viac po samostatnosti.
- Od ťažšieho k ľahšiemu Určité pedagogické a psychologické zásady musia rešpektovať aj rodičia doma. Keď dieťa príde zo školy, doprajte mu čas na oddych a hru. Dajte mu jedlo, aby nebolo hladné a aby sa vedelo sústrediť. A až potom sa začnite učiť. Neodkladajte si učenie na neskorý večer. Malé deti sú už v tomto čase unavené. Nečakajte zázraky za pár dní. Niekedy trvá aj dlhšiu dobu, kým sa dieťa zlepší v učení. Nezabúdajte na systematickosť a malé kroky. Niekedy stačí pár minút denne a dieťa sa začne zlepšovať. Nezabúdajte si s dieťaťom hlavne veľa čítať, rozprávať sa, opakovať si cudzie slovíčka a občas prerátať pár príkladov.
- Nezabúdajte na pochvalu Dieťa musí cítiť, že jeho snaženie má zmysel. Možno potrvá pár dní, kým dostane jednotku. Ale v tomto procese známka nie je až tak dôležitá. Dôležité je, že s učením vôbec začalo. Oceňujte preto snahu a nie známky. Všímajte si aj maličkosti a malé zlepšenia. Dieťa neporovnávajte so súrodencami alebo spolužiakmi.
- Netrestajte dieťa za zlé známky Každé, aj to najšikovnejšie dieťa, môže dostať horšiu známku, môže si zabudnúť domácu úlohu alebo sa niečo nenaučí. Nemôže za to učiteľka ani rodičia. Je to zodpovednosť dieťaťa, ktoré sa však tejto zodpovednosti a jej následkom v určitom období života iba učí. Dovoľte mu robiť chyby, či zabúdať a aj horšia známka a poznámka budú pre neho skúsenosťou. Netrestajte dieťa za známky. Ani keď to trvá dlhšiu dobu. Zamyslite sa hlavne nad tým, ako mu môžete pomôcť. A najmä, komunikujte s dieťaťom a s učiteľom. Otvorená komunikácia pomôže rodičom preniknúť do vzťahu učiteľ - dieťa.
NOVINY.SK / V stredu 31. januára 2024 sa v školách budú rozdávať polročné vysvedčenia. Pre mnohé deti aj pre rodičov je to stresová situácia. Podľa odborníkov sa dieťa so zlými známkami na vysvedčení často cíti ako v bezvýchodiskovej situácii. Jediným únikom býva napríklad útek z domu. Psychológovia radia, aby sa rodičia s deťmi rozprávali nielen o zlých známkach, ale aj o tých dobrých. Zároveň by mal mať žiak istotu, že ak aj príde domov so zlou známkou, nemusí sa báť. „Deti treba podporiť a brať to tak, že majú nedostatky, ktoré treba dohnať. Práve v období uzatvárania známok sa deti vo väčšej miere obracajú aj na krízové linky pomoci. Hovoria o tom, že cítia nátlak a boja sa, že pre zlé známky z nich, takpovediac, nič nebude. “Či už je to hnev alebo hanba, že aj napriek snahe nedosiahli lepšiu známku. V niektorých prípadoch deti vyhodnotia, že najlepším riešením je útek z domu. „Informácia, že polícia vyhlasuje pátranie až po 24 hodinách je mýtus. Podľa psychologičky, by mali rodičia dieťa ubezpečiť, že bude prijaté za akýchkoľvek okolností a pozrieť sa na možnosti, ako známky zlepšiť. „Ja by som odporučila, aby si deti so zlými známkami nemysleli, že v budúcnosti nič nedokážu.
Znížená známka zo správania
Za aké správanie hrozí dieťaťu napomenutie, pokarhanie od triedneho učiteľa, riaditeľa školy? Kedy dostane žiak dvojku zo správania a za čo mu hrozí trojka? Ktoré predpisy upravujú zníženú známku zo správania?
Rodič musí byť informovaný a upozornený
Niekedy sa stane, že rodičia sú prekvapení, keď dieťa dostane pokarhanie riaditeľa (učiteľa) alebo rovno zníženú známku zo správania. Samotnej zníženej známke zo správania by však mali predchádzať isté opatrenia, ako aj písomné záznamy. Rodič by mal byť priebežne informovaný a na danú skutočnosť aj upozornený. V rôznych materiáloch škôl, ako aj školskej inšpekcie sa uvádza, že rodič má byť informovaný preukázateľným spôsobom. Za toto sa považuje napr. aj pokarhanie riaditeľom školy, prípadne písomný záznam z pohovoru pedagógov s rodičmi.
Predpisy k zníženým známkam zo správania
Na začiatku školského roka by rodičia mali byť informovaní, ako škola pristupuje k hodnoteniu vzdelávania aj správania. Každá škola má hodnotenie upravené vo svojom školskom poriadku. Z predpisov ministerstva školstva, ktoré upravuje hodnotenie správania, stojí za zmienku Metodický pokyn č. 22/2011.
V zásade je vždy na pedagógoch, akú vážnosť pripíšu danému skutku a ako sa ho rozhodnú riešiť. V princípe však „opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa zo správania; podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy.“
Správanie žiaka sa podľa Metodického pokynu č. neospravedlnenú absenciu na vyučovacej hodine. za krádeže, podvody, klamanie, falšovanie, napr.
Za čo je zodpovedný rodič
Za neospravedlnenú absenciu vášho dieťaťa v škole zodpovedáte vy ako rodičia. Ak vaše dieťa vymešká viac než 15 neospravedlnených vyučovacích hodín, škola posiela oznámenie príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý situáciu rieši v ďalšom konaní. Hrozí vám minimálne to, že môžete prísť o prídavky na deti. ÚPSVaR rozhodne o určení osobitného príjemcu prídavku, ak z písomného oznámenia riaditeľa školy vyplynie, že oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa.
Za viac ako 60 vymeškaných neospravedlnených hodín sa zákonný zástupca dopúšťa priestupku v súlade s § 37, ods. 1, písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. štátnej správe o školstve a školskej samospráve. Nad 100 neospravedlnených vyučovacích hodín sa voči zákonnému zástupcovi môže postupovať v súlade s § 211, ods. 1, písm. e) Zákona č. 300/2005 Z.z.
Nespokojnosť a sťažnosť
Ak ste ako rodičia nespokojní, máte pocit, že vaše dieťa dostalo pokarhanie, či zníženú známku zo správania nespravodlivo, máte možnosť podať sťažnosť príslušnému školskému inšpekčnému centru.
24. Každý rodič si želá, aby jeho dieťa v škole dosahovalo čo najlepšie výsledky. Niekedy sa však stane, že vysvedčenie neprinesie očakávané známky. Táto situácia môže byť pre rodičov aj pre deti stresujúca a náročná. Dôležité je, ako na ňu zareagujete. Prinášame vám niekoľko rád a tipov, ako podporiť svoje dieťa, keď sa mu v škole nedarí podľa predstáv. Rozprávajte sa o známkach, ale vynechajte obviňovanie, trestanie, vyhrážanie sa a zákazy. Ak spoločne prídete na to, čo je za tým, využite to ako príležitosť do budúceho roka.
Nastavte a naplánujte si kroky, ktoré sú pre dieťa zvládnuteľné a dajte mu možnosť tvoriť tieto kroky spoločne s vami, aby sa z toho necítilo vylúčené.
Podporte jeho/jej autonómiu. Poukazovať na to, čo dieťa vie, zvláda, čo mu ide dobre, kde zažíva úspech a hrdosť. Trestanie nie je účinná metóda a spôsob, ktorým chceme dosiahnuť požadovanú zmenu, práve naopak. Tresty prinášajú deťom negatívnu skúsenosť, posilňujú pocity zlyhania, prinášajú pocity krivdy a ukazujú nesprávny vzor toho, ako sa situácie riešia.
Trestaním sa nedosahujú pozitívne a užitočné zmeny. Keď fungujú, tak iba krátkodobo, vedú k bojom o moc a k narušeným vzťahom a podkopávajú vnútornú motiváciu vášho dieťaťa dosahovať lepšie výsledky. Vo všetkom, čo robíme, teda aj v učení je dôležitá práve vnútorná motivácia. To je hnací motor.
Často „na prvú“ hľadáme vinníka, ktorý za zhoršené známky môže - počítač, hry, lenivosť, „flákanie sa“ s kamarátmi, ale v skutočnosti to môže byť ich zvládacia stratégia, ktorou sa pokúšajú zvládnuť to, čo ich trápi a ťaží.
