Rodičovský príspevok a práca počas rodičovskej dovolenky

Vyspelé štáty nežijú iba z prítomnosti, ale svojím konaním vytvárajú priestor aj pre budúcnosť a predpoklady pre rozvoj nastupujúcej generácie. Ich opatrenia sa prejavujú najmä v ochrane rodiny, predovšetkým v ochrane žien (i mužov) v súvislosti s ich starostlivosťou o deti v období, keď je matka pre dieťa nenahraditeľná, t. j. v čase materskej a rodičovskej dovolenky.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ochrana žien (matiek) v Slovenskej republike z pohľadu pracovného práva, ako aj práva sociálneho zabezpečenia je na pomerne vysokej úrovni. Dávky v tehotenstve a materstve (t. j. dávky nemocenského poistenia - vyrovnávacia dávka a materské, ako aj štátne sociálne dávky - rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa atď.) sú čo do počtu, ako aj dĺžky doby ich poskytovania relatívne veľkorysé.

Avšak obdobie, ktoré dnes ľudstvo prežíva, je poznačené procesom globalizácie a najmä finančnou a hospodárskou krízou, ktorá do značnej miery ovplyvňuje nielen (často pseudo) konkurenčné správanie zamestnávateľských subjektov, ale aj život i chod rodín z dôvodu zhoršujúceho sa postavenia ich živiteľov na trhu práce. Uvedené sa neodmysliteľne odzrkadľuje aj v živote rodín najmä s malými deťmi, ako aj v rodinách s viacerými deťmi, prípadne v rodinách iba s jediným príjmom, ako aj v neúplných rodinách, na čele ktorých sú zväčša ženy, často ženy mladé, ktoré musia plniť aj úlohu muža, otca, hlavy - živiteľa rodiny.

Je otázne, či sa v priebehu viac ako dvadsaťročného obdobia vzhľadom na ekonomickú situáciu v Slovenskej republike podarilo vytvoriť reálne také hospodárske podmienky a usmerniť daňovú i sociálnu politiku takým smerom, aby rodičia prostredníctvom svojich príjmov zo zárobkovej činnosti mohli skutočne zabezpečiť sebe i deťom zodpovedajúcu životnú úroveň. Z tohto pohľadu reálna ochrana pracovného a rodinného života, ako aj výška dávok v tehotenstve a materstve, či už dávok nemocenského poistenia (t. j. vyrovnávacej dávky a najmä materského), ako aj dávok štátnej sociálnej podpory (t. j. rodičovského príspevku i príspevku na starostlivosť o dieťa) nie je až tak štedrá.

Ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami

Problematike pracovnoprávnych vzťahov tehotných žien, žien - matiek i mužov starajúcich sa o dieťa, ich hmotnému zabezpečeniu počas dočasného preradenia na inú prácu - t. j. vyrovnávacej dávke, ako aj ich hmotnému zabezpečeniu počas materskej a rodičovskej dovolenky - t. j. materskému a rodičovskému príspevku - budeme venovať pozornosť v nasledujúcich riadkoch.

I. Pracovnoprávna ochrana žien a mužov starajúcich sa o dieťa v zmysle Zákonníka práce (§ 160 - § 170 ZP)

Uvedené bolo premietnuté do Základných zásad článku 6 ZP druhej vety, v zmysle ktorej „...sa tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení“.

V zmysle tretej vety článku 6 ZP „sa zároveň ženám i mužom zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne,“ čo je vyjadrením, že v žiadnom prípade nie je odôvodnené uprednostňovanie ženy pri starostlivosti o deti a z dôvodu spoločenskej funkcie obidvoch rodičov pri výchove a starostlivosti o deti sa tak žene, ako aj mužovi majú zabezpečovať také pracovné podmienky, ktoré rovnakou mierou spočívajú v ochrane ich pracovného pomeru.

Zároveň v zmysle Základných zásad článku 8 ZP „zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie ……… v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení a pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov (choroby, úrazu), tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom“.

Uvedené vyplýva nielen z článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), v zmysle ktorého „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“, ale najmä z článku 38 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa ženám garantuje právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky s tým, že podrobnosti upraví zákon, taktiež aj z článku 41 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého „žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky“.

Podrobnosti o uvedených právach tejto „ohrozenej“, resp. „osobitnej“ kategórie zamestnancov sú upravené najmä v Zákonníku práce a ich hmotné zabezpečenie najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

1. Prijímanie do zamestnania

Zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. V prípade, ak osobitný predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.

V prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, zamestnávateľ môže (t. j. nemusí) vyžadovať iba informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. V prípade, ak fyzická osoba už bola zamestnaná, môže (t. j. nemusí) zamestnávateľ požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenie o zamestnaní.

Zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 6 ZP nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti - s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, ani požadovať informácie o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.

Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu, čo znamená, že vzhľadom na spoločenskú funkciu oboch rodičov (ženy i muža) pri výchove a starostlivosti o deti nie je v žiadnom prípade opodstatnené uprednostňovanie žien.

Pri vzniku pracovného pomeru ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania v zmysle článku 1 Základných zásad ZP bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie okrem iného aj z dôvodu pohlavia. Toto právo musí byť v súlade s uvedenými právnymi predpismi a zároveň aj v súlade s dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Z uvedeného vyplýva, že ak by ponúkaný druh práce mohli vykonávať príslušníci obidvoch pohlaví (t. j. muži i ženy) a zamestnávateľ by nezamestnal ženu s deťmi z obavy, že bude častejšie v práci absentovať z dôvodu starostlivosti o choré dieťa pre častejší výskyt detských chorôb, išlo by o diskrimináciu. Diferenciácia uchádzačov o zamestnanie podľa pohlavia je prípustná iba v prípadoch, ak výkon pracovnej činnosti je jednoznačne podmienený konkrétnym druhom pohlavia, napr. išlo by o manipuláciu s ťažkými bremenami atď. V tomto prípade by o diskrimináciu určite nešlo.

2. Pracovné podmienky pre ženy

Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, čo konkretizujú najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj osobitné ustanovenia ZP berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy ako matky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Ide nielen o hygienické zariadenia, ale najmä o zariadenia na odkladanie nákupov, zariadenia na oddych atď.

Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.

Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zákaz sa vzťahuje iba na prípady, ak je zamestnávateľ informovaný o týchto skutočnostiach písomnou formou, t. j. o stave ženy, že je tehotná alebo dojčiaca do konca deviateho mesiaca po pôrode v zmysle ustanovenia § 40 ods. 6 a 7 ZP. Tehotná zamestnankyňa na účely ZP je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 ZP), a dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40 ods. 7 ZP).

Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z.

Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. V tomto prípade ide o individuálny zákaz výkonu prác tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 ZP.

Vo svojej podstate právna úprava zákazu prác pre uvedené osobitné (resp. znevýhodnené) kategórie žien z dôvodu ochrany ich materského poslania predstavuje v rámci pracovnoprávnych vzťahov oprávnenú výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania.

3. Úprava pracovných podmienok a vyrovnávacia dávka

V prípade, ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. V prípade, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, t. j. bez straty na zárobku, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnankyňu, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnankyne na prácu. Zamestnávateľ má zároveň aj povinnosť prihliadať na to, aby táto práca bola pre zamestnankyňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu [§ 55 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 3 a 5 ZP].

Ak žena (len zamestnankyňa) dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá čiastočne nahrádza stratu časti príjmu (t. j. mzdy alebo platu).

Prostredníctvom vyrovnávacej dávky sa zabezpečuje ochrana zdravia tehotných žien v období tehotenstva a matiek v období materstva až do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj ochrana ich očakávaných budúcich detí a zároveň sa (čiastočne) vyrovnáva rozdiel medzi príjmom (mzdou, platom), ktorý mali tehotné ženy pred preradením na inú prácu, a príjmom (mzdou, platom), ktorý majú po preradení na inú prácu, ak dosahujú nižší zárobok bez vlastného zavinenia.

Význam tejto dávky nemocenského poistenia postupne z hľadiska počtu prípadov poskytovania klesá, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že čoraz viac žien využíva po narodení dieťaťa nielen materskú dovolenku (v trvaní 34 týždňov, príp. 37 týždňov, resp. 43 týždňov - v tomto období sa poskytuje materské), ale aj rodičovskú dovolenku (do troch rokov veku dieťaťa, príp. do šiestich rokov veku dieťaťa - v tomto období sa poskytuje rodičovský príspevok).

V prípade, ak nemožno tehotnú ženu preradí na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.

a) ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy - t. j.

c) zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy.

Uvedené platí rovnako aj pre ženy - zamestnankyne - matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj pre dojčiace ženy - zamestnankyne.

4. Pracovný čas a rodičovské povinnosti

Pracovný čas ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, má svoje zákonné limity a vo svojej podstate predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti zamestnávateľa v prospech ochrany zamestnanca. ZP ustanovuje týždenný pracovný čas v rozsahu najviac 40 hodín a priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Určité výnimky ZP pripúšťa iba pre zdravotníckych zamestnancov pod podmienkou, že zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí, avšak aj v tomto prípade ZP ustanovuje maximálny priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas, ktorý za obdobie štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov nesmie presiahnuť 56 hodín.

Zamestnávateľ podľa § 164 ZP je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú ú...

Možnosti práce počas poberania rodičovského príspevku

Zachytila som častokrát otázku, či si môžete popri poberaní rodičovského príspevku privyrobiť. Áno, môžete.

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb.

Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok.

Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods.

Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Obnoví vyplácanie, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila.

Obnoví vyplácanie príspevku, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €.

Osobitný príjemca je obec, v ktorej má oprávnená osoba pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Osobitný príjemca zabezpečí účelné využitie rodičovského príspevku. Ak zaniknú dôvody, pre ktoré sa rodičovský príspevok vypláca vo výške 50 %, suma príspevku sa zvýši od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa začalo riadne plniť povinnú školskú dochádzku.

Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku.

Práca na základe pracovnej zmluvy alebo dohody

Máte zamestnancov, ktorí pracujú ešte počas poberania sociálnej dávky materského alebo rodičovského príspevku pracujú? Aké pravidlá platia pre príjem zo zamestnanca alebo živnosti a aké práva majú títo zamestnanci po návrate do práce?

Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa. a na tú istú pracovnú zmluvu, na ktorú pracoval zamestnanec pred nástupom na materskú dovolenku. Zamestnanec môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného nového zamestnávateľa.

Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu.

Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne sa matka môže rozhodnúť, že si počas materskej založí živnosť.

Zamestnanec vs. SZČO

Naj zásadnejším rozdielom medzi zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Kým zamestnanec popri materskej nemôže chodiť do rovnakej práce na rovnakú pracovnú pozíciu, živnostníčka na materskej nemusí prerušiť ani rušiť živnosť.

V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe podanej žiadosti. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok.

V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa. V tomto prípade je potrebný súhlas zamestnávateľa a dieťa môže navštevovať škôlku maximálne na 4 hodiny denne. Hoci už zamestnanec nebude dostávať štátny rodičovský príspevok, bude zaňho odvádzané zdravotné poistenie a štát bude aj naďalej sporiť na jeho dôchodok.

Zamestnávanie matky na materskej je výhodné aj pre zamestnávateľa, pretože počas čerpania materskej dovolenky platí odvody za matku štát.

Počas obdobia materskej dovolenky je matka podnikateľka oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Nemusí platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ale ak má aktívne príjmy zo živnosti, môže vzniknúť výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia nedoplatok na poistnom.

Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.

Návrat do práce po rodičovskej dovolenke

Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. Pokiaľ na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu, ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z tzv.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.

Je možné pracovať popri rodičovskom príspevku?

Na úvod je nevyhnutné upozorniť na rozdiel medzi materskou a rodičovským príspevkom. Materská je vyplácaná matke (prípadne otcovi dieťa alebo osobe, ktorá sa stará o dieťa rozhodnutím súdu) v období pred a po pôrode. Podľa aktuálnej legislatívy ide obvykle o obdobie od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu až do obdobia presne 34. týždňov od narodenia dieťaťa. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

Ak má matka príležitosť, môže pracovať aj počas rodičovskej dovolenky? A tak sa dostávame k téme dnešného článu. Je možné počas poberania rodičovského príspevku pracovať? Oplatí sa to? Neprídem ja, ako poberateľ príspevku o jeho časť, prípadne o celý?

Áno! Jednoznačne, ak poberáte rodičovský príspevok môžete pracovať na dohodu, alebo pracovnú zmluvu. Teda počas rodičovskej dovolenky môžete pracovať na rovnakej pracovnej pozícii bez obmedzení. Pozor však, ak plánujete ďalšie dieťa, môže to mať vplyv na budúcu materskú. Ak ste v tejto situácii, informujte sa u zamestnávateľa, prípadne na príslušnom UPSVaR alebo v Sociálnej poisťovni.

Na toto sme sa spýtali našej kolegyne Ivony, ktorá riadila jednu z našich pobočiek. Ahoj, radi by sme ťa spýtali, ako vnímaš prácu popri rodičovskej dovolenke. Ivona: „Ahoj! Pre mňa sú výhody dosť jasné, aj keď, samozrejme, závisí to od konkrétnej práce. Ale vo všeobecnosti by som povedala, že jednou z hlavných výhod je určite možnosť si privyrobiť. Veľmi dôležité je pre mňa aj to, že môžem zostať v kontakte s pracovným životom a udržiavať si tak pracovnú kondíciu. Človek úplne nevypadne z toho pracovného kolobehu, čo je fajn. To dáva zmysel. Ivona: Určite aj kvôli socializácii. Vieš, keď si na materskej, ocitneš sa v takej „bubline“ mamičiek. Práca mi prináša trochu iný svet, čo je pre mňa taká psycho-hygiena od každodenného stereotypu.“

tags: #ked #mam #len #rodicovsky #prispevok #mozem