Priberanie bábätiek má v rámci percentilového grafu Svetovej zdravotníckej organizácie veľký roz Rozptyl a ak by sa bábätko s pôrodnou hmotnosťou 3,5 kg pohybovalo na 99. percentile, tak by v 4. mesiaci mohlo mať aj viac ako 9 kg. Percentilové grafy sú vyjadrením normálneho rastu detí. A niekto (niekto úplne normálny) musí byť na 99. percentile rovnako ako niekto (niekto úplne normálny) je na 3. percentile (čo znamená, že priberá oveľa menej). Nie ste v tom sama, pozrite si túto diskusiu s množstvom komentárov žien, ktorých bábätká sú tiež "michelinkovia". Bábätko, ktoré takto dobre priberá, nemá dôvod „držať diétu“. Takéto priberanie je pre neho normálne a správne. Nie je vhodné ho menej často dojčiť ani nahradiť materské mlieko vodou. Naopak, takýto postup môže viesť k problémom s dojčením. Voda nezabezpečuje pre bábätko v tomto veku dostatočnú výživu.
V prvých mesiacoch priberá dojčené dieťa rýchlejšie, neskôr sa hmotnostná krivka oplošťuje. Okrem priberania sú veľmi dôležité aj ostatné známky prospievania a spokojnosti dieťaťa: dostatok pomočených plienok (šesť až osem denne), svetlý nepáchnuci moč, vzhľad a zafarbenie stolice (žltá - žlto hnedá, občas môže byť aj žlto - zelená). Stolicu má dojčené dieťa v období od štvrtého dňa do štvrtého týždňa približne 2 - 4 x denne, niektoré aj viackrát. U staršieho dojčaťa nemusí byť stolica aj niekoľko dní - týždňov. Hovoríme potom o tzv. bezzvyškovom trávení materského mlieka.
Podľa aktuálnych tabuliek WHO by malo dojča pribrať: v 1. - 2. mesiaci priberať priemerne 200 - 250 g týždenne, v 4. mesiaci priberať 125 - 175g týždenne, v 6. mesiaci 75 - 125g týždenne. Niekedy medzi 4. - 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť a okolo prvých narodenín má 2,5 - 3 násobok toho, čo pri narodení.
Z mojej skúsenosti a podľa konzultácie s pediatrom, dojčené deti priberajú aj menej, ich hmotnosť sa nemusí zvyšovať pravidelne, niekedy na hmotnosti i stoja. Mnohé deti priberajú tzv. rastovými skokmi. Dôležité je sledovať dynamiku a nie robiť závery z jedného váženia! Ak dieťa nepriberie dosť od jednej návštevy v poradni k ďalšej, treba najprv urobiť opatrenia, ktoré môžu viesť k náprave, pozvať dieťa do poradne napríklad o ďalší týždeň, dva, dôkladne prebrať situáciu okolo dojčenia, a až potom - ak sa stav nezmení a poznáme dôvody neprospievania dieťaťa, zvažovať dokrmovanie.
Hmotnostno-rastové grafy WHO, ktoré uvádzam, boli zostavené z detí výlučne dojčených prvých 6 mesiacov a následne dlhodobo dojčených popri príkrmoch. Percentilový graf porovnáva vždy dva údaje, v tomto prípade výšku a váhu dieťatka. Vyjadruje percentuálne zastúpenie detí, ktoré sa nachádzajú v tom - ktorom pásme. Pásmo širšej normy sa nachádza v rozpätí 3. až 97. percentilu, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25. až 75. percentilu.
Príklad 1.: dieťatko, ktorého váhový prírastok za mesiac sa nachádza na 3. percentile, pribralo na hranici normy. 97% detí v jeho veku priberá viac. Príklad 2.: dieťatko, ktoré priberá na úrovni 50. percentilu, priberá ako priemerné dieťa. Príklad 3.: prírastok na úrovni 75. percentilu ukazuje, že štvrtina (25% detí) priberá viac a zároveň trištvrtiny detí (75%) priberajú menej. Údaj pod 3. percentilom sa považuje za neprospievanie - podvýživu a je potrebné zistiť, kde je problém. Za veľmi významné považujeme sledovanie rastu v čase a takisto zmeny sledovaných údajov v rámci percentilových pásiem. Napríklad nie je v poriadku, pokiaľ dieťa priberalo dlhší čas na 75. perecentile a postupne sa prepadlo cez dve pásma na 25. percentil. V prípade, že dieťa síce priberá menej, ale kontinuálne postupuje vo svojom percentilovom pásme nahor, nemal by byť dôvod na obavy z neprospievania.
Je normálne, ak bábo jeden týždeň priberie viac a druhý na váhe stagnuje. Bábätko by však určite nemalo chudnúť.
Zároveň treba povedať, že aj keď dieťa priberá na hmotnosti menej, považujeme ho za prospievajúce, ak: má dostatok pomočených plienok za 24 hodín (minimálne 6 jednorazových), je pokojné, spokojné, primerané javí záujem o podnety, nie je apatické.
Pokiaľ je dôvod na obavy z neprospievania, je vhodné skontrolovať dojčenie - či je efektívne, či sa dieťa dobre prisáva, či matka dieťa v dojčení neobmedzuje. A na základe toho navrhnúť postup riešení: ak sa zle prisáva - treba ho to skúšať učiť. Je vhodné meniť polohy pri dojčení, skúsiť asymetrické prisatie, prípadne učiť ho to kŕmením po prste s cievkou, ak zistíme, že matka dojčí málo často - odporučiť zvýšiť počet dojčení, niekedy je dobré - ale treba to zvážiť s ohľadom na režim dieťaťa ho aj budiť, prípadne v čase bdenia ho dať na prsník dvakrát, pokiaľ dieťa nesaje efektívne - použiť stláčanie prsníka, pokúsiť sa zlepšiť satie zmenou spôsobu prisávania, v prípade, že matka nejakým spôsobom limituje dojčenie - je vhodné odporučiť tomuto sa vyhnúť.
Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín (venovať čas aj sebe, rozmaznávať sa, starať o telo, ktoré dokáže po pôrode/kedykoľvek spočítať zanedbávanie). Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.
Priberanie alebo prospievanie? Niekedy sa stretávam s tým, že mamina je vystresovaná po návšteve u pediatra, ktorému sa priberanie dieťaťa nepozdáva. Zdôrazňujem - priberanie - a nie prospievanie. Práve prospievanie je ale to, na čo by sme sa mali zamerať - teda na komplexnejší pohľad na dieťa a nie len na váhu, ktorá nám ukáže (niekedy veľmi nepresne), koľko nám dieťa od poslednej poradne pribralo.
Na váhový prírastok má vplyv niekoľko faktorov, na ktoré treba prihliadať, napríklad: Priebeh gravidity (zdravie aj stravovanie počas tehotenstva) a prípadné komplikácie pri pôrode; Termín pôrodu (donosené dieťatko bude vážiť inak ako predčasne narodené či prenášané); Pôrodná hmotnosť aj genetika (nerozhoduje o všetkom - preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, spánok); Spôsob výživy. Inak bude priberať dieťa výlučne dojčené, veď materské mliečko sa považuje za najideálnejšiu stravu pre dieťa a WHO odporúča výlučne dojčiť aspoň prvých 6 mesiacov života dojčaťa, ale s dojčením podporuje pokračovať aspoň do 2-3 rokov veku dieťaťa. Inak priberá dieťa dojčené a zároveň prikrmované a inak dieťa na umelej dojčenskej výžive - kvôli odlišnému obsahu tukov, sacharidov a bielkovín môže dieťa neskôr priberať z UM viac - no než mamička nájde to správne umelé mliečko. Nie každému totiž zo začiatku sadne každé UM a treba hľadať, preto zo začiatku sa vám môže zdať, že priberá pomalšie a menej. Aj prvé príkrmy Niektoré deti nemajú so zavádzaním prvých príkrmov a teda prijímaním tuhej stravy problém a priberajú opäť inak ako deti, ktoré ešte papkať veľmi nechcú a naďalej aj po 6. mesiaci sa len výlučne dojčia. No vplyv má aj fyzická aktivita dieťaťa, dostatok či nedostatok spánku, psychická pohoda. Pohlavie Chlapci priberajú viac než dievčatá, priemerne sa tiež rodia väčší a ťažší (súvisí to s genetickou predispozíciou, ale opäť to nemusí byť pravidlo. Rastový špurt Prvým prejde dieťatko vtedy, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko - jedná sa o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac - veď za rok strojnásobí svoju váhu aj výšku!
Mnoho bábätiek nezískava dostatok mlieka len preto, že nie sú prisaté správne. Správne prisatie je rozhodujúce pre dostatočný príjem mlieka. Pri správnom prisatí je bábätko prisaté asymetricky - brada je zaborená do prsníka a medzi nosom a prsníkom je medzera. Správne prisatie súvisí s polohou matky a bábätka pri dojčení. Správnu polohu a správne prisatie vám pomôže dosiahnuť laktačná poradkyňa MAMILY a tiež si môžete pozrieť naše inštruktážne videá dosiahnutia správneho prisatia v rozličných polohách:
Čo pomáha zlepšiť priberanie bábätka a zvýšiť príjem materského mlieka zo strany bábätka?
- Kontakt koža na kožu - čo najviac času využívajte na to, aby ste trávili čas s bábätkom vyzlečeným do plienky na vašej odkrytej hrudi. Kontakt koža na kožu podporuje záujem bábätka o dojčenie, ochotu prisávať sa na prsník ako aj samotnú tvorbu mlieka a množstvo mlieka, ktoré bábätko z prsníka vypije. Dojčeniu a pitiu mlieka pomáha, ak bábätko vyberiete zo zavinovačky a vyzlečiete ho. Nosenie bábätka v nosiči alebo v šatke môže zjednodušiť využívanie kontaktu koža na kožu a tiež zjednodušiť a zlepšiť dojčenie.
- Správne prisatie a správna vzájomná poloha matky a bábätka pri dojčení. Ak ste unavená, ľahnite si s bábätkom, dojčite ho v posteli poležiačky (a naučte sa, ako vyzerá správna poloha a správne prisatie v polohe poležiačky) a môžete spoločne s bábätkom zaspať. Spoločné spanie môže pomôcť zvýšiť príjem materského mlieka.
- Stláčanie prsníka pomôže bábätku získať viac mlieka priamo z prsníka.
- Striedanie prsníkov. Keď bábätko ani pri stláčaní prsníka nepije, vymeňte prsník a nechajte bábätko piť z druhého prsníka. Prsníky môžete v priebehu dojčenia vystriedať toľko krát, koľko má bábätko záujem. Umožnite bábätku, aby sa dojčilo, kedykoľvek má o dojčenie záujem. Neobmedzujte čas, ktorý bábätko strávi na prsníku. Medzi dojčeniami nie je potrebné vytvárať prestávku na to, aby sa mlieko "stihlo" dotvoriť.
- Stretnite sa s laktačnou poradkyňou, aby ste sa naučili vyhodnotiť príjem mlieka z prsníka. Preskúmajte spolu aj rozličné dôvody, pre ktoré bábätká môžu byť nespokojné alebo môžu plakať. Naučte sa, ako bábätko upokojiť a ako ho uspať.
- Ďalšie kroky sa odvíjajú od vyhodnotenia príjmu mlieka z prsníka po úpravách prisatia a po zlepšení dojčenia. Ak je príjem mlieka bábätka nedostatočný, pomôže zvýšenie tvorby mlieka. Bylinky ako senovka grécka a benedikt lekársky, podobne ako mnohé iné bylinky, majú potenciál zvýšiť tvorbu mlieka a zlepšiť tok mlieka, často do 24 - 48 hodín od začiatku užívania.
- Ak príjem materského mlieka nie je dostatočný a je potrebné bábätko dokrmovať, používajte na dokrmovanie laktačnú pomôcku. Laktačná pomôcka pomáha okrem iného stimulovať tvorbu mlieka a vytvára príležitosť, aby bábätko zároveň pilo aj mlieko z prsníka. Je zaujímavé vedieť, že umelé mlieko nie je jediná možnosť v prípade nutnosti dokrmovania. Okrem toho môžete preskúmať možnosť darcovského materského mlieka, napríklad z banky mlieka.
Príkrmy je aj pri „veľkom“ bábätku možné zavádzať okolo 6. mesiaca, nie skôr, ale až keď o ne bábätko prejaví záujem: naťahovanie sa za jedlom, snaha jesť jedlo rodičov, schopnosť vziať kúsky jedla do prstov, schopnosť prehĺtať a pod. Príkrmy má jesť v množstve, ktoré je preň vyhovujúce, a má byť naďalej dojčené v rovnakej miere ako predtým. Ani v období zavádzania príkrmov sa nemá znižovať počet dojčení alebo množstvo mlieka, ktoré bábätko počas dojčenia vypije.
Ak zdravé prospievajúce bábätko často grcká, je dobré vedieť, že toto prejde samo od seba, netreba to nijako špeciálne riešiť. Počas samotného dojčenia bábätká grckajú len veľmi málokedy, a ak sú na prsníku často, umožňuje im to piť menšie množstvá mlieka častejšie, čo je pre ne i z hľadiska grckania dobré. Materské mlieko vzhľadom na svoje vynikajúce vlastnosti môže odstraňovať baktérie a vírusy a napomáhať imunitu bábätka vystielaním slizníc počas grckania.
Dojčenie podľa potrieb bábätka je dôležitou podmienkou pre úspešnosť dojčenia z dlhodobého hľadiska práve preto, že dojčenie nie je len o kŕmení. Aj ostatné potreby dieťaťa sú normálne potreby, ktoré dojčenie môže pomôcť uspokojiť a ktoré je dôležité napĺňať. Riešením rýchleho priberania bábätka nemá byť používanie cumlíka. Cumlík znemožňuje dojčenie na požiadanie a to prináša viaceré riziká, vrátane rizika predčasného odstavenia.
Niektoré deti nemajú so zavádzaním prvých príkrmov a teda prijímaním tuhej stravy problém a priberajú opäť inak ako deti, ktoré ešte papkať veľmi nechcú a naďalej aj po 6. mesiaci sa len výlučne dojčia. No vplyv má aj fyzická aktivita dieťaťa, dostatok či nedostatok spánku, psychická pohoda.
Nie je dôvod mať obavy týkajúce sa kvality či výživnosti mlieka. Je dobré vedieť, že materské mlieko má inú farbu a iný vzhľad ako kravské mlieko. Nemusí mať bielu farbu, môže mať rôzne farby. Vysoký obsah srvátky v materskom mlieku mu dáva iný vzhľad oproti kravskému mlieku. Nie je dôvod porovnávať vzhľad materského mlieka s kravským mliekom a nie je dôvod očakávať, že tieto dva rôzne druhy mlieka budú vyzerať identicky. Ak bábätko pije dostatočné množstvo materského mlieka, bude priberať. Neprospievanie bábätka nespôsobuje "slabé mlieko", ale nedostatočný príjem materského mlieka.
Rozdelenie materského mlieka na "predné" či "zadné" mlieko nie je užitočné, pretože rozhodujúce je niečo úplne iné: to, aby bábätko skutočne pilo mlieko z prsníka a aby pilo výdatne. Ak bábätko bude piť dostatočné množstvo mlieka, tak bude priberať a získavať živiny ako aj tuk v potrebnom množstve. Celá otázka stojí inak: Pije bábätko z prsníka a pije postačujúce množstvá? Je jedno, kedy sa bábätko na prsník prisaje, vždy bude piť výživné materské mlieko.
Myšlienka, že bábätko sa má dojčiť v určitom intervale (či už raz za 3 hodiny, alebo raz za 2 hodiny, alebo akýkoľvek interval), bráni ženám, aby bábätko dojčili kedykoľvek, keď bábätko prejaví záujem o dojčenie. Dojčenie nie je to isté ako kŕmenie umelým mliekom z fľaše. Pri dojčení neplatí to, že bábätko sa nadojčí a tým je kŕmenie ukončené a najbližšie sa bábätko bude dojčiť až neskôr pri nejakom ďalšom kŕmení. Nie je dôvod váhať s opätovným prisatím bábätka na prsník kedykoľvek i bezprostredne po dojčení, akokoľvek často. Nie je potrebné čakať, kým sa mlieko "dotvorí". Bábätká dávajú signály záujmu o dojčenie a majú byť dojčené podľa ich potrieb. Medzi potreby bábätka nepatrí len potreba napiť sa materského mlieka, ale aj množstvo ďalších potrieb, vrátane potreby kontaktu s matkou, potreby zohriať sa, potreby zaspať, potreby upokojiť sa a podobne. Toto isté platí o dojčení v noci - bábätko má byť dojčené podľa svojich potrieb a dojčenie umožňuje bábätku znovu zaspať po zobudení a uľahčuje mu prechod medzi jednotlivými spánkovými cyklami.
Striedanie prsníkov pri dojčení, viacnásobné vystriedanie prsníkov pri jednom dojčení, pomáha zvyšovaniu tvorby mlieka a vypitiu väčšieho množstva mlieka. Z predstavy, že pri kŕmení bábätka z fľašky sa používa na nakŕmenie jedna fľaška, sa vyvinula predstava, že aj pri dojčení stačí dať bábätku jeden prsník. Ale dojčenie funguje inak ako kŕmenie z fľaše. A niekedy je jednoduchou príčinou nedostatočného priberania bábätka to, že nemá možnosť dojčiť sa opakovane z oboch prsníkov.
Odsávanie či odstriekavanie mlieka nie je dobrá stratégia, pretože odstriekavanie (či odsávanie) si vyžaduje veľa času a práce a v situácii nedostatočného priberania zvyčajne neprináša nejaké zásadné množstvo odstriekaného mlieka a skôr má opačný efekt: presvedčí ženu, že má mlieka málo. Dobrá správa je, že namiesto prácneho odsávania či odstriekavania je možné použiť oveľa jednoduchšiu stratégiu - stláčanie prsníka počas dojčenia. Stláčanie prsníka počas dojčenia pomáha bábätku vypiť viac mlieka, pričom sa to deje priamo pri dojčení a stláčanie prsníka je oveľa jednoduchšie ako odsávanie či odstriekavanie mlieka.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka a je možné si všimnúť jeden alebo viacero z týchto znakov: Bábätko, ktoré je už v tomto bode dokrmované alebo sa zistilo, že nepriberá. Bábätko začne tráviť kratšiu dobu pitím z prsníka a po skončení dojčenia je nespokojné alebo sa dojčenie skončí plačom. Bábätko sa pri dojčení hnevá, plače, vzpiera sa. Bábätko, ktoré nemalo predtým problém s prisatím, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, odmieta sa prisať, plače pri prisávaní. Bábätko je spokojné, keď je položené, ale keď ho beriete na ruky a dávate k prsníku, začne plakať a odtláčať sa. Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné; odmieta sa nadojčiť v bdelom stave; typicky sa v noci dojčí lepšie ako cez deň. Bábätko sa namiesto prisatia na prsník prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, prestane z prsníka piť po krátkej chvíli, nechce sa prisať na druhý prsník, hoci je hladné. Bábätko si namiesto prisatia na prsník veľa saje pästičku alebo prsty. Bábätko sa dojčí málo často, má medzi dojčeniami veľké rozostupy a nie je ochotné sa nadojčiť, aj keď je nespokojné a hladné. Trávite veľa času vystihovaním správneho okamihu na dojčenie, lebo inak sa bábätko nie je ochotné prisať, a dojčenie je pre vás frustrujúce. Pediater alebo pediatrička zistia, že bábätko za posledné obdobie priberá málo alebo nepriberá vôbec. Bábätko s opísanými príznakmi k tomu všetkému začalo po dojčení grckať, hoci predtým negrckalo. Paradoxne: Môžete cítiť naliate prsia a hrčky v prsníkoch, a teda sa môže zdať, že máte veľa mlieka, hoci v skutočnosti naliate prsia znamenajú, že bábätko mlieko nevypilo a hromadí sa v prsníkoch, ktoré sú potom neobvyklým spôsobom naliate. Ide o to, že celé týždne predtým ste naliate prsia nemali a toto sa objavilo až neskôr. Väčšinou ide o bábätká, ktoré v prvých týždňoch priberali veľmi dobre a pili z prsníka výdatne, a preto sa na začiatku tejto situácie nezdá, že by nedostatočne priberali, ale skôr je znepokojujúce ich správanie súvisiace s dojčením. Ak situácia pokračuje ďalej, môže sa objaviť aj nepriberanie alebo nedostatočné priberanie.
Možné príčiny zníženého príjmu mlieka:
- a) Prirastená uzdička pod jazykom bábätka.
- b) Používanie cumlíka.
- c) Používanie fľašky.
- d) Používanie klobúčikov.
- e) Dlhé pravidelné obdobie odlúčenia od bábätka počas dňa alebo príliš veľkú časť dňa sa o bábätko stará niekto iný ako vy.
- f) To, že bábätko nespí spoločne s vami alebo že začalo prespávať celú noc alebo že ste ho naučili prespať celú noc.
- g) Užívanie hormonálnej antikoncepcie, a to aj jednozložkovej, prípadne vnútromaternicového telieska, ktoré vylučuje hormóny.
- h) Užívanie niektorých liekov, ktoré niekedy môžu znižovať tvorbu mlieka.
Počas stretnutia s laktačnou poradkyňou budete hľadať riešenia na zlepšenie situácie. Pozriete sa na možné príčiny, pre ktoré bábätko mohlo začať prijímať menej mlieka z prsníka a pokúsite sa ich odstrániť. Poradkyňa vám ukáže správne prisatie a ako ho dosiahnuť. Ukáže vám, ako vystihovať na dojčenie správne okamihy a vysvetlí vám, ako súvisí dojčenie a spánok a ako na dojčenie môžete využívať polospánok bábätka. Okrem toho vám vysvetlí, aké máte možnosti na zvyšovanie tvorby mlieka a spoločne prejdete dôležitosť kontaktu koža na kožu. Ukáže vám, aké opatrenia môžete robiť, aby sa situácia postupne zlepšovala.
Ktoré tri veci sú v tejto situácii kľúčové?
- Trpezlivosť a presvedčenie, že to zvládnete. Laktačná poradkyňa MAMILY vám pomôže a povzbudí vás. Povzbudí vás tiež môžu príbehy iných žien, ktoré toto zvládli.
- Fyzický kontakt s bábätkom (kontakt koža na kožu).
- Zvyšovanie tvorby mlieka.
Na základe pozorovania dojčenia a pauzy v brade je možné počas návštevy laktačnej poradkyne MAMILY zistiť, či je príjem materského mlieka pre bábätko postačujúci. Ak pri pozorovaní dojčenie poradkyňa zistí, že to tak nie je, prvým krokom v takejto situácii je náprava dojčenia a zlepšenie dojčenia a prisatia, ako aj zvýšenie tvorby mlieka. Ak bude príjem materského mlieka aj po všetkých opatreniach nepostačujúci alebo bábätko bude chudnúť, spoločne s poradkyňou preberiete niektoré ďalšie možnosti:
- Laktačná poradkyňa vás podľa okolností môže naučiť používať laktačnú pomôcku na prsníku.
- Môže vám ukázať ako na dokrmovanie bábätka, ktoré sa odmieta prisať, používať pohárik.
- Môže vám pri bábätku staršom ako 4 mesiace vysvetliť, ako vám môžu pomôcť vysoko kalorické príkrmy na to, aby sa zlepšilo dojčenie. Toto sa môže javiť ako prekvapivé riešenie, ale bábätko, ktoré trochu zasýti jedlo, má potenciál byť spokojnejšie na prsníku a piť dlhšie.