O sexuálnom zneužívaní obete často neprehovoria alebo sa k tomu odhodlajú až s veľkým časovým odstupom. Podľa zahraničných výskumov prehovorí okamžite o sexuálnom zneužívaní menej ako štvrtina obetí. Medzi sexuálnym zneužívaním v detstve a jeho odhalením uplynie najčastejšie obdobie 8 - 15 rokov. Takéto oneskorené odhalenie často vedie k spochybňovaniu dôveryhodnosti tohto obvinenia. V spoločnosti panuje mylná predstava, že sexuálne zneužívanie sa vyskytuje ojedinele, prípadne že väčšina z obvinení je vymyslená. Podľa Expertízy Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu z r. 2013 zažilo niektorú z foriem sexuálneho zneužívania 9,6% detí, z toho 13,4% dievčat a 5,7% chlapcov.
Akákoľvek z foriem sexuálneho zneužívania zanecháva na dieťati svoje stopy. Dieťa, v závislosti od veku, nemusí ani rozumieť tomu, čo sa stalo. Zdôveriť sa niekde nie je pre dieťa jednoduché, najmä vtedy, ak je páchateľom blízky človek. Väčšina obetí tak ani neurobí. Kampaň rady Európy (2012) poukazuje na to, že so sexuálnym násilím sa stretlo 1 z 5 detí. Je však náročné sexuálne násilie na deťoch rozpoznať, pretože k nemu dochádza v tajnosti. Detským obetiam preto hovoríme aj „neviditeľné deti“.
Pri odhalení zneužívania samotnou obeťou treba zohľadniť celý kontext tohto problému, a to pocity obete, vzťah k páchateľovi, prostredie, tlaky. Dieťa má strach, že dostane do problémov seba, svoju rodinu alebo dokonca samotného páchateľa. U obete dochádza aj k tzv. ambivalentným pocitom, kedy pociťuje nenávisť a zároveň lásku alebo náklonnosť. Páchateľ totiž okrem tohto ubližovania môže obeti prejavovať aj priazeň a starostlivosť, a dieťa sa nechá ľahko zmanipulovať. V niektorých prípadoch dokonca obeť vypúšťa z vedomia tieto nepríjemné zážitky, kedy došlo k sexuálnemu zneužívaniu. Tvári sa, ako by sa nič nestalo.
Dôvodov mlčania sa nájde omnoho viac. Obeť - dieťa je zmätené, vystrašené a samo nevie situáciu vyhodnotiť, tobôž nie vykonať potrebné kroky na jej riešenie. Z právneho hľadiska by bolo ideálnou reakciou na sexuálnu viktimizáciu dieťaťa to, keby dieťa okamžite oznámilo záležitosť dôveryhodnej autorite a tá by promptne upovedomila orgány činné v trestnom konaní. Spontánne a relatívne rýchle odhalenia (teda učinené v čase zneužívania alebo krátko po ňom) sa vyskytujú zriedkavo. Menej než 1 zo 4 obetí odhalí sexuálne zneužívanie okamžite. Neraz sa stáva, že ak so skúsenosťou sexuálnej viktimizácie vyrukuje po rokoch dospievajúci alebo dospelý jedinec, to prvé čo od ľudí počuje je otázka „prečo si o tom nepovedal/a skôr“. Oneskorené odhalenie je často používané na spochybnenie dôveryhodnosti obvinenia, ktoré vyjadruje obeť, pretože jej správanie sa javí byť kontraintuitívne. Bežný človek očakáva, že “normálnou” reakciou po napadnutí agresorom je bezprostredné vyhľadanie pomoci. Takéto očakávanie ale nijako nezohľadňuje dynamiku problému a kontext, v akom sa sexuálne násilie na deťoch odohráva.
Detská obeť sexuálneho násilia je vystavená mnohorakým tlakom, ktoré bránia tomu aby sa zdôverila. Celý rad vnútorných i vonkajších prvkov môže spoluvytvárať situáciu, ktorá je pre obeť bezvýchodisková. Obete sexuálneho zneužívania sa najčastejšie zdôveria blízkym priateľom, menej často sa zdôverujú autoritám. Aby vaša reakcia na oneskorené oznámenie nebola pre obete zraňujúca, je dôležité porozumieť tomu, čo sa podieľa na ich umlčiavaní.
Príčiny mlčania obetí
- Ambivalentné pocity - obete sexuálneho zneužívania nedokážu urobiť rázny krok k vyhľadaniu pomoci, ak k páchateľovi prechovávajú rozporuplné pocity, napr. lásku i nenávisť zároveň.
- Potreba zachovania vzťahovej väzby - ak je páchateľom alebo komplicom zločinu niekto, na kom je obeť existenčne závislá (pretože jej zabezpečuje základné životné potreby), otvorená konfrontácia sa stáva príliš ohrozujúcou (a teda neprijateľnou) voľbou.
- Disociácia, t.j. psychický obranný mechanizmus, ktorý umožňuje vytesňovať z vedomia príliš ohrozujúce informácie. Obeti je/bolo ubližované, ale nepripúšťa si to.
- Pocity viny a zahanbenia, ktoré obeti buď priamo sugeroval páchateľ, alebo ktoré sú výsledkom nepochopenia prirodzených reakcií, ktoré obeť nemala pod vôľovou kontrolou (napr. neidentifikovanie sa ako obeť - až 40 % obetí zlyháva v označení seba samých ako obetí.
- Obeť nemusí mať dostatok informácií, aby dokázala rozoznať, že to, čo sa deje, má charakter zneužívania. Navyše páchateľ v rámci procesu manipulácie usilovne uisťuje obeť o normálnosti a neškodnosti daného správania.
- Obeť môže mať ťažkosti vnímať svoju skúsenosť ako zneužívanie i preto, že páchateľ (v rozpore so stereotypnými predstavami) v prístupe k obeti neuplatňuje fyzické násilie, ale používa skôr jemné, manipulujúce stratégie.
- Disociatívna amnézia - t.j. dočasné zdanlivé zabudnutie na traumatické udalosti, ktoré sa vyskytuje asi u 20% obetí sexuálneho zneužívania. Sexuálne zneužívanie nemusí byť kontinuálne uvedomované. Spomienky môžu byť potlačené trebárs tým, že absentujú pripomienky udalostí (napr.
Nielen pri oneskorených oznámeniach majú ľudia tendenciu prikláňať sa k princípu prezumpcie neviny vo vzťahu k páchateľovi a myslieť si, že zločin sa stal, iba ak sa preukáže. História je však plná zločinov, ktoré nikdy neboli ohlásené ani trestnoprávne riešené. Okrem toho ani trestnoprávne postupy neposkytujú záruku toho, že spravodlivosti bude zadosťučinené. Nemusí sa nájsť dostatok dôkazov, môže dôjsť k nenapraviteľným procesným chybám, alebo k akémukoľvek zlyhaniu ľudského faktora na strane profesionálov, ktoré negatívne ovplyvní výsledok procesu. Dôležitou prevenciou sekundárnej viktimizácie (nielen) pri oneskorených oznámeniach sexuálneho zneužívania je dôsledne rešpektovať princíp prezumpcie statusu obete.
Podľa psychológa Braciníka ani obete niekedy nevedia, že to, čo zažili, je trestný čin. Ak sa aj rozhodnú obrátiť na políciu, od tohto kroku ich môže odrádzať niekoľko vecí. Odrádzajúco môže pôsobiť aj to, keď si všimnú v médiách či na sociálnych sieťach pri zverejnených prípadoch, aký hejt vedia ľudia spustiť na obete. Podľa Slávky Karkoškovej až 20 percent obetí sexuálneho zneužívania, ktoré vypovedali pred autoritami, neskôr svoju výpoveď odvolá. Ďalšími príčinami odvolania výpovede býva tlak, ktorý na obeť vyvíjajú iné osoby. Ďalej očierňovanie, spochybňovanie, zastrašovanie, ‚onálepkovanie obete‘ v jej prirodzenom prostredí, rôzne formy necitlivého zaobchádzania zo strany profesionálov.
Páchateľ môže byť považovaný za dôveryhodného a obľúbeného človeka. Vo väčšine prípadov bývajú navyše podľa neho páchatelia vnímaní ako dôveryhodní a obľúbení ľudia. Podľa Karkoškovej zohrávajú rolu aj predsudky voči obetiam. Neraz sú prípadné pokusy obete prehovoriť prehliadnuté alebo zablokované neochotou ľudí aktívne načúvať obeti. 70 až 85 percent prípadov sexuálneho zneužívania detí navyše spácha niekto, koho dieťa pozná a komu dôveruje. Často je to osoba, ktorej rozhodnutia môžu dieťa významne ovplyvniť. Či už je to v kontexte rodiny, alebo nejakej inštitúcie, ktorú dieťa navštevuje, ‚páky,‘ aké páchateľ na dieťa má, môžu vytvárať pascu, z ktorej dieťa nevidí východisko.
Prečo sa nebránili? Prečo to predtým nikomu nepovedali? Prečo to riešia až teraz? Ak ste si sami niekedy kládli podobné otázky, nemusí to znamenať, že ste zlí alebo necitliví ľudia. „Ak správaniu obete nerozumieme, je to zväčša preto, lebo máme málo informácií o tom, ako veci vníma a prežíva. O jej živote, o možnostiach, ktorými disponuje, o tom, akým vnútorným a vonkajším tlakom je vystavená,“ vraví psychológ a výkonný riaditeľ občianskeho združenia Náruč - Pomoc deťom v kríze Róbert Braciník. Vybrali sme preto otázky, ktoré najčastejšie zaznievajú v prípadoch, kde ide o detské obete sexuálneho zneužívania.
Za sexuálne zneužívanie sa podľa odborníkov nepovažujú len aktivity, pri ktorých dôjde k preniknutiu do tela. Tie sa označujú ako penetratívne. Ďalšou formou je bezdotykové zneužívanie. Žiadnu z foriem sexuálneho obťažovania netreba podceňovať.
Jedným z najčastejších mýtov je, že k násiliu dochádza len v sociálne slabších rodinách či v rodinách alkoholikov. Nie je to pravda. Násilie sa vyskytuje v dobre situovaných rodinách rovnako ako v rodinách s vyšším vzdelaním.
Prečo nepovedali nie? Väčšinou sa však deje opak: obete akoby zamrznú, čo znamená, že sú fyzicky aj psychicky ochromené. Túto reakciu si obeť nevyberá. Spúšťa sa v tele automaticky. Je to inštinktívna reakcia na ohrozenie, hlavne ak obeť nemá šancu na boj alebo útek.
Nie. Za násilie je vždy zodpovedný násilník. Odvolávať sa na provokujúce správanie obete je častá taktika násilníkov v snahe preniesť zodpovednosť za zneužívajúce správanie na obeť. Takisto za tým môže byť jednoduchá snaha zľahčiť či zmenšiť úlohu vlastnej regulácie správania zo strany zneužívateľa - akoby povedať okoliu, že v danej situácii nemal iné východisko, obeť ho sama zviedla na také správanie.
Na zážitkoch sexuálneho zneužívania je zvlášť traumatizujúce, že zasahujú do veľmi intímnej oblasti života, navyše v zraniteľnom období, keď sa jedinec ešte len vyvíja. Zvlášť zraňujúce je, ak zneužívanie prichádza od ľudí, ktorí si získali dôveru obetí. Ublíženie z ich strany obeť vôbec nečaká. K tejto úrovni zrady ešte zvyčajne pribudne ďalšia vrstva zrady - zo strany sociálneho okolia. Obetiam neskôr hrozí aj opätovná traumatizácia. Retraumatizujúci efekt môžu mať najmä podnety, ktoré sa podobajú na to, čo sa odohrávalo pri pôvodných traumatických udalostiach. Napríklad, keď sa niekto správa k obeti tak, že to pripomína správanie niekdajšieho páchateľa.
Následky zneužívania
Psychické - apatia, pesimistické vnímanie sveta. Záujmy a aktivita sú obmedzené. Dieťa stratí životné ilúzie, ilúzie spravodlivosti a bezpečia. Stráca sebaúctu, vníma sa negatívne, pripisuje si vinu za veci, za ktoré nemôže. Dochádza k úzkosti, depresiám.
Telesné - sebapoškodzovanie, samovražedné sklony. Obeť má negatívny vzťah k svojmu telu, zanedbáva svoje potreby, ignoruje vlastné limity, často hazarduje. Dochádza k psychosomatickým symptómom, ktoré sa prejavujú častou chorobnosťou.
Sociálne - medziľudské vzťahy sú narušené. Obeť nedôveruje ľuďom, očakáva odmietnutie či ublíženie. Je nadmerne podozrievavá, odmeraná, dochádza k sociálnej izolácii. Alebo naopak, k prílišnej závislosti na blízkom človeku. Niekedy je tiež submisívna a pasívna.
Nastávajú problémy s nadviazaním intímnych vzťahov resp. sexuálnej oblasti. Obeť môže byť príliš pasívna alebo naopak, agresívna.
Spirituálne - negatívne pocity voči "vyššej mocnosti" resp. entite. Boha vníma ako nespravodlivého, krutého a zlého.
Škála možných reakcií je veľmi široká: od normálneho fungovania v každodennom živote, ktoré nevykazuje nijaké varovné signály, cez málo výrazné signály až po očividné, extrémne znepokojivé signály. Samotné zážitky sexuálneho zneužívania, ale aj všelijaké nevhodné reakcie sociálneho okolia môžu byť pre obeť veľmi traumatizujúce. A ako také pohlcujú veľa psychických síl, vyčerpávajú. Kým obeť zmocnie natoľko, aby verila, že zvládne to, čo sa bude diať, až prelomí mlčanie, to prosto môže trvať dlho. Načasovanie toho celého sa podľa nej odvíja aj od toho, akú kvalitnú podpornú sieť okolo seba obeť má. A priznajme si - pokiaľ ide o tému sexuálneho zneužívania detí, ľudia sa húfne nehrnú poskytovať obetiam pomoc a podporu.
Človek, ktorý ubližuje, môže byť často osoba, ktorá dieťaťu zabezpečuje základné životné potreby. Ak je zároveň zdrojom pozitívnych životných zážitkov, občasných odmien a útechy, tak k nemu obeť môže pociťovať i lásku, vďačnosť aj empatiu. Môže sa dokonca otvorene tešiť z jeho prítomnosti, najmä v situáciách, v ktorých sa cíti bezpečne. Veľakrát sa stretávame s prípadmi, že obeť je do páchateľa zaľúbená. Idealizuje si ho, odmieta vnímať sexuálne aktivity ako niečo zlé, nespolupracuje s vyšetrovateľmi.
Sexuálne násilie patrí medzi najzávažnejšie formy násilia a jeho následky si obeť bez adekvátnej terapeutickej pomoci nesie po zvyšok života. Pod pojmom sexuálne zneužívanie dieťaťa rozumieme nepatričné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti alebo správaniu, ktoré zahŕňa akékoľvek sexuálne dotýkanie, styk či vykorisťovanie. Páchateľom môže byť blízka, známa či cudzia osoba.
V zrelom veku môže u obetí dochádzať k neschopnosti nadviazať normálny sexuálny vzťah. Ak sa nám dieťa zo svojou skúsenosťou zdôverí, treba ho v prvom rade podporiť a ubezpečiť, že mu veríme. Treba si ustrážiť svoje prvotné reakcie. Ak sa na vás dieťa obráti, znamená to, že hľadá pomoc a dôveruje práve vám. Nie je nič neobvyklé, ak v tejto situácii pocítite paniku, obavy, rozpaky, bezradnosť, zúfalstvo, pochybnosti, hnev, smútok alebo zmätok. Ak však dieťaťu dáte tieto pocity najavo, môže ho to zneistiť a spôsobiť, že sa s vami už o svojej situácii nebude chcieť rozprávať. Preto je dôležité zachovať pokoj a rozvahu.
Nepátrajte po detailoch. Nechajte dieťa, aby o svojom probléme hovorilo čo možno najviac samo, bez prerušenia. Minimalizujte svoje zapájanie sa do rozhovoru. Nechajte dieťa hovoriť plynule, bez prerušenia. Keď nadobudnete dojem, že sa stalo obeťou sexuálneho zneužívania, neklaďte mu žiadne ďalšie otázky. Podporte ho v tom, že urobilo dobre, že sa vám zdôverilo. Vysvetlite mu, že je potrebné vec oznámiť a kontaktujte orgány činné v trestnom konaní alebo oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí.
Dieťa - obeť sexuálneho zneužívania je v zmysle slovenskej legislatívy považované za „zvlášť zraniteľnú obeť“, a to najmä vzhľadom na komunikačné limity, možnú závislosť od páchateľa v prípadoch, keď je páchateľom blízky príbuzný, prevahu páchateľa a ďalšie okolnosti vyplývajúce z veku a vývinovej úrovne dieťaťa. Rovnako má nárok na citlivé zaobchádzanie zo strany všetkých inštitúcií a odborníkov zapojených do riešenia prípadu, ako aj vo všetkých fázach trestnoprávneho procesu vrátane prípravného konania či súdneho pojednávania. Týmito princípmi sa riadi aj Detské advokačné centrum Náruč (DAC Náruč). Jedná sa o jedno zo 4 pracovísk nášho občianskeho združenia Náruč - Pomoc deťom v kríze. Špecializuje sa na ambulantnú pomoc detským obetiam akejkoľvek formy sexuálneho zneužívania alebo hrubého fyzického týrania. Tím špeciálne vyškolených pracovníkov, ktorý tvoria psychologičky, sociálna pracovníčka a právnička, poskytuje v bezpečnom, vľúdnom prostredí deťom a ich neohrozujúcim rodinným príslušníkom špecializovanú psychologickú, sociálnu a právnu pomoc. DAC Náruč môže kontaktovať ktokoľvek, kto má vedomosť alebo podozrenie, že sa dieťa stalo obeťou trestného činu sexuálneho zneužívania, teda napr.
„Čo je to za súdny systém, ktorý povie obete zneužívania detí, že príliš dlho čakali, keď prehovoria?“ Sexuálne zneužívanie detí. Viem, že váš inštinkt vás núti odvrátiť zrak. Prosím, nerobte to. Namiesto toho zvážte toto: priemerný vek odhalenia nie je 10 alebo 11 rokov, ani 18 alebo 19 rokov, je to 52 rokov. Nechajte to vstrebať. Päťdesiatdva. Inými slovami, sexuálne zneužívanie detí je doživotný trest.
Štatistiky sú dôležité pre tvorcov politík a tieto štatistiky sú pochmúrne. Podľa odhadov Childlight Global Safety Institute je každú sekundu na celom svete zneužitých desať detí. Hoci čísla môžu byť šokujúce, často zakrývajú zásadnú pravdu: sexuálne zneužívanie detí je hlboko osobné, invazívne a skryté. Tretina zneužitých detí to nikdy nikomu nepovie. Niektoré z nich premáha hanba alebo pocit viny. Iné sa obávajú, že im nikto neuverí. Mnohé nevedia, komu môžu dôverovať. Niektoré si ani neuvedomujú, že to, čo sa im stalo, bolo zneužívanie. Mlčanie nie je voľba - je to príznak traumy. A toto mlčanie môže trvať desaťročia. Ak sú obete odsúdené na celoživotné utrpenie, ako môžeme dovoliť, aby ich zneužívatelia unikli zodpovednosti len preto, že uplynul čas?
Skupina PPE trvá na úplnom zrušení premlčacích lehôt na stíhanie páchateľov zneužívania detí. Čas by nemal zmývať zodpovednosť. Nemala by existovať žiadna "bezpečná zóna", ktorá sa začína plynutím času. Zneužívatelia detí by nikdy nemali mať možnosť stiahnuť sa do tieňa premlčaných zákonov. Doživotný trest pre obete musí znamenať doživotnú možnosť spravodlivosti.
Čas by nemal zmývať zodpovednosť. Nemala by existovať "bezpečná zóna", ktorá sa začína plynutím času. Zneužívatelia detí by nikdy nemali mať možnosť stiahnuť sa do tieňa neplatných zákonov. Doživotný trest pre obete musí znamenať doživotnú možnosť spravodlivosti.
Ani násilníci by sa nemali cítiť bezpečne za obrazovkami alebo syntetickými obrazmi. Skupina PPE bez výhrad víta kriminalizáciu snímok sexuálneho zneužívania detí vytvorených umelou inteligenciou - tak nástrojov, ktoré ich vytvárajú, ako aj samotného obsahu. Povedzme si to jasne: pokiaľ ide o zneužívanie detí, neexistuje nič také ako obraz "bez obetí". Tieto digitálne výtvory založené na skutočných obrazoch narúšajú ľudskú dôstojnosť, redukujú deti na digitálny tovar a povzbudzujú predátorov za závojom inovácií.
Musíme tiež kriminalizovať kruté "návody", ktoré kolujú v najtemnejších zákutiach internetu: návody krok za krokom, ktoré poskytujú tipy, ako zneužívať deti bez zanechania stôp a ako sa vyhnúť odhaleniu. Nie sú to len slová alebo myšlienkové experimenty. Sú to vopred premyslené plány na zničenie mladých životov. Samotná existencia takýchto materiálov je urážkou slušnosti a hrozbou pre každé dieťa. Skupina EPP je pevne presvedčená, že tí, ktorí tieto príručky vyrábajú, distribuujú alebo používajú, sú spoluvinníkmi a musia niesť trestnú zodpovednosť.
Zneužívanie detí je staré ako čas. Nová je technológia, ktorá ho umožňuje a uľahčuje. To však neznamená, že sme bezmocní. V digitálnom veku nie sme pasívnymi pozorovateľmi. Máme k dispozícii mocné nástroje.
Môžeme a musíme vytvoriť právny rámec, ktorý nariadi fungujúce, dobre vybavené horúce linky na nahlasovanie a rýchle odstraňovanie zneužívaného obsahu. Musíme vyžadovať od poskytovateľov internetových služieb a platforiem, aby prijali rýchle a nekompromisné opatrenia na odstránenie takéhoto materiálu. Musíme pracovať cezhranične, jasne a naliehavo.
Mali by sme tiež zabezpečiť, aby naše zákony obsahovali jasnú a jednoznačnú definíciu súhlasu - takú, ktorú nemôžu prekrúcať alebo zneužívať tí, ktorí využívajú nerovnováhu moci. Dieťa nemôže súhlasiť so zneužitím. Koniec príbehu.
Deti sa pred týmito trestnými činmi nedokážu ochrániť samy - je našou povinnosťou ich chrániť a každý musí zohrať svoju úlohu. Vytvorme právny systém, ktorý bude odrážať životnú realitu tých, ktorí prežili: že dôsledky zneužívania nepominú. A ani spravodlivosť by nemala zaniknúť. Vybudujme právny systém, ktorý bude odrážať prežitú realitu tých, ktorí prežili: že dôsledky zneužívania nepominú. A ani spravodlivosť by nemala zaniknúť. Žiadne premlčanie. Žiadne skrývanie.
Dobrovoľné zisťovanie a oznamovanie zo strany digitálnych spoločností sa ukázalo pri riešení problematiky šírenia materiálu obsahujúceho sexuálneho zneužívania detí online ako nedostatočné. Poskytovatelia služieb sa v rôznych krajinách stretávajú s odlišnými pravidlami, pretože na úrovni EÚ neexistuje harmonizácia. Komisia 11. mája 2022 prijala legislatívny návrh o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu detí a boji proti nemu, ktorým sa poskytovateľom služieb ukladá povinnosť oznamovať sexuálne zneužívanie detí online na ich platformách a upozorniť naň orgány. Predsedníctvo Rady a zástupcovia Európskeho parlamentu dosiahli 15. februára 2024 predbežnú dohodu o nariadení, ktorým sa predlžuje dočasné opatrenie na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Rada prijala toto nariadenie 29. apríla 2024. Návrh vychádza z aktu o digitálnych službách a dopĺňa ho o ustanovenia, ktorými sa riešia osobitné výzvy, ktoré predstavuje sexuálne zneužívanie detí. Týmito pravidlami sa poskytovateľom služieb ukladajú povinnosti minimalizovať riziko využívania ich služieb na účely sexuálneho zneužívania detí online. Poskytovatelia online služieb budú musieť vykonať posúdenia rizika a bude sa od nich, vyžadovať, aby skontrolovali, či sa online materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí nachádza v ich službách. Koordinačný orgán má právomoc požiadať justičný orgán alebo nezávislý správny orgán o vydanie príkazov na zistenie len vtedy, ak existuje značné riziko, že sa služba využíva na účely sexuálneho zneužívania detí online. Príkazy na odstránenie a príkazy na vyradenie zo zoznamu sa budú vzťahovať aj na poskytovateľov, ktorí majú hlavné sídlo v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorý príkaz vydal. Informácie sa budú uchovávať len počas obmedzeného obdobia potrebného na účel a trvanie postupov sťažností alebo nápravy. Podobne ako národné nezávislé centrum v USA sa zriadi nové centrum EÚ, ktoré bude podporovať orgány presadzovania práva pri reakciách na oznámenia a pri ochrane detí.
Odhaduje sa, že každé ôsme dieťa na svete je obeťou nejakej formy sexuálneho násilia online alebo v reálnom živote, pre porovnanie - v Európe je to každé piate dieťa. K zneužívaniu dochádza najmä zo strany osôb, ktoré dieťa dôverne pozná, v dôsledku čoho je pre deti ťažké takúto situáciu oznámiť a vysporiadať sa s ňou. Jedna tretina zneužitých detí sa nikdy nikomu nezdôverí, takže takéto činy sú do veľkej miery nedostatočne oznamované. Je preto ťažké zmerať skutočný rozsah tohto problému a počet známych prípadov predstavuje len špičku ľadovca. Z nedávnej správy EÚ vyplýva, že v roku 2022 bolo zistených 684 prípadov sexuálneho vykorisťovania detí. V USA bolo v roku 2022 oznámených 32 miliónov prípadov podozrenia zo sexuálneho vykorisťovania detí, pričom 99,5 % oznámení podali poskytovatelia elektronických služieb. Internetové spoločnosti so sídlom v USA sú povinné akékoľvek prípady sexuálneho zneužívania detí, ktoré zistia na svojich sieťach, oznamovať národnému nezávislému centru. V EÚ je oznamovanie v súčasnosti dobrovoľné. Rada prijala 9. júna 2022 závery o stratégii Európskej únie v oblasti práv dieťaťa. Závery Rady o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (9. Charta základných práv EÚ zaručuje ochranu práv dieťaťa zo strany inštitúcií EÚ a krajín EÚ pri vykonávaní práva EÚ. Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. V Dohovore Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním sa podrobne uvádza, aké opatrenia je potrebné prijať. Tento dohovor chráni deti v 48 európskych štátoch. V Dohovore OSN o právach dieťaťa z roku 1989 sa stanovuje právo detí na ochranu pred všetkými formami násilia. Dohovor má 54 článkov, ktoré sa týkajú všetkých aspektov života dieťaťa a stanovujú občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, na ktoré majú všetky deti všade nárok.
Občianske združenie ASCEND vydalo novú publikáciu s názvom "Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami," ktorá sa zameriava na objasnenie súvislostí, ktoré sa podieľajú na „umlčiavaní“ obetí sexuálneho zneužívania detí, prináša podrobný popis možných dlhodobých následkov tohto zločinu a traumy, približuje potreby a postupy v terapii dospelých, ktorí sa usilujú vysporiadať sa s touto traumou, a napokon poukazuje aj na to, ako môže neadekvátna náboženská interpretácia traumy a zločinu podporovať bezprávie a sťažovať obetiam sexuálneho zneužívania detí zotavenie sa z traumy.
Táto publikácia je adresovaná predovšetkým dospelým obetiam sexuálneho zneužívania detí a ich blízkym, ktorí majú záujem lepšie im porozumieť. Zároveň je určená ľuďom, ktorí by z titulu svojej profesie mali byť obetiam nápomocní v procese zotavovania sa z tejto špecifickej traumy. Informácie obsiahnuté v publikácii môžu byť užitočné najmä psychológom, psychoterapeutom, psychiatrom a osobám pôsobiacim v oblasti pastorácie (najmä kňazom, pastorom, pastorálnym poradcom). Vyšetrovateľom, advokátom a sudcom môže obsah publikácie osvetliť dynamiku sexuálneho zneužívania detí (vrátane prvkov prispievajúcim k latencii tohto trestného činu) a rozsah škôd, ktoré CSA za sebou môže zanechať.
