Kedy je dieťa pripravené na samostatné kroky?

Prvé samostatné kroky dieťaťa patria medzi tie najemotívnejšie momenty v živote každého rodiča. Je to symbolický prechod od bábätka k malému objaviteľovi, ktorý začína vnímať svet z úplne novej perspektívy. Každé dieťa je však jedinečné a dosahuje tento míľnik vlastným tempom. Dôležité je rozpoznať príznaky pripravenosti a poskytnúť mu správnu podporu.

Individuálny vývoj a časový rámec

Prvé samostatné kroky dieťaťa sa zvyčajne objavujú okolo prvých narodenín, no niektoré deti začínajú chodiť už v 11. mesiaci, zatiaľ čo iné až v 15. mesiaci. Rozdiely sú naozaj veľké a netreba sa predčasne strachovať, ak vaše dieťatko ešte nechodí samo ako pätnásťmesačné. Rozvoj pohybových aktivít je však veľmi individuálny. Bábätko začne chodiť vtedy, keď je na to fyzicky aj psychicky pripravené. "Skutočná norma pre chôdzu je 18 mesiacov, nie do jedného roka, ako si mnohí myslia. Nohy ich budú predsa nosiť do konca života, netreba preto nič unáhliť," vysvetľuje odborníčka Mgr. Detské chodítka alebo tiež tzv. pavúky boli u nás dlhý čas nepostrádateľnou pomôckou pri starostlivosti o malé deti. Dnes ale odborníci tento postoj vyvracajú a neodporúčajú používanie týchto detských pomôcok. V niektorých krajinách je dokonca zákaz používania a predaja chodítok.

Chôdza je významný míľnik vo vývoji dieťaťa, ktorý rodičia s radosťou očakávajú. Väčšina detí urobí prvé krôčiky medzi 9. a 12. mesiacom života a samostatne chodí medzi 14. a 18. mesiacom života. Je dôležité zdôrazniť, že tento rozptyl je úplne v poriadku. Niektoré deti sú motoricky popredu a už v 10 mesiacoch s úsmevom behajú po byte, zatiaľ čo iné venujú viac energie rozvoju reči alebo jemnej motoriky a chodiť začnú až okolo roka a pol. Pre rýchlu orientáciu rodičov platí: hranica 18 mesiacov je stále považovaná za širšiu normu zdravého vývoja, pokiaľ dieťa vykazuje progres v iných pohybových zručnostiach.

Fázy vývoja chôdze

Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť a naučiť sa. Ako sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším, začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Postavenie sa s oporou: Dieťa sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmym mesiacom a pridŕža sa nábytku alebo iných predmetov. Následne začne obchádzať nábytok, čím si trénuje rovnováhu a koordináciu. Do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory. Krátko nato nasledujú prvé ťarbané krôčiky. Vývin chôdze približne v 9. mesiaci: Postupne dieťa začne používať nábytok, či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. Dieťa, ktoré nie je chytané za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samé na seba. Vývin chôdze v 10. - 12. mesiaci: Dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok. Prvé kroky v 9. - 12. mesiaci: Sú nezabudnuteľným okamihom živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Samostatná chôdza v 12. - 15. mesiaci: Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.

Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne. Pasenie koníkov: Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Prvé vzpriamenie: Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. Druhé vzpriamenie: Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Otáčanie z chrbta na bruško: Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Pivotácia: Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Štvornožkovanie: Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité.

Dôležitosť lozenia

Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji. Nielen, že prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť. V posledných rokoch lekári často zaznamenávajú u detí fenomén, že nelozia. Chodítka dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak, môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Deti, ktoré bývajú „odložené“ v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice.

Ako podporiť dieťa v učení sa chodiť

Podpora rodičov zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji chôdze dieťaťa. Dôležité je: Nepredbiehať: Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. Nechať dieťa dospieť: Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. Dopriať čas a priestor: Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. Vyhnúť sa chodítkam: Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.

Dieťa môžeme stimulovať a motivovať zmenou podložky (koberec, termofor, niečo pichľavé, mäkké, studené, balančný vankúšik). Vhodné je napríklad používanie senzorického koberčeka. Osvedčili sa aj rôzne nestabilné pomôcky, kamienky, nafukovačky, prekážky, fit lopta. So staršími deťmi sa môžete zahrať rôzne hry, napríklad prekladanie guľôčok nohami, rolovanie uteráka, kreslenie nôžkami, vyberanie šnúrky medzi prsty na nohách.

Čo nerobiť pri učení dieťaťa chodiť

Existujú určité praktiky, ktorým by sa rodičia mali vyhnúť, aby nebrzdili prirodzený vývoj dieťaťa:

• Vodenie za ruky: Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k zmene ťažiska, nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu, nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice, riziku vytiahnutia lakťa, nesprávnemu nášľapu nohy na špičku, strate odvahy dieťaťa a predĺženiu doby samostatného chodenia. Ak chcete s dieťaťom predsa len chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne. Alebo ho iba pridržte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
• Používanie chodítok (pavúkov): Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe.
• Násilné urýchľovanie: Nenúťte deti do ničoho, najlepšie je nechať všetko na ne, ony samy najlepšie vedia, čo zvládnu a čo nie.

Riziká spojené s používaním chodítok

Detské chodítka alebo tiež tzv. pavúky boli u nás dlhý čas nepostrádateľnou pomôckou pri starostlivosti o malé deti. Za ich výhodu mnohí pokladajú to, že dieťa sa na nejaký čas zabaví a mamička si môže aspoň čo-to v domácnosti porobiť. Veľakrát sa preto stáva, že rodičia radi „odkladajú“ svojho drobčeka do chodítka, pretože je to oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie, ako sa mu neustále venovať. Dnes ale odborníci tento postoj vyvracajú a neodporúčajú používanie týchto detských pomôcok. V niektorých krajinách je dokonca zákaz používania a predaja chodítok.

Dôvody sú viaceré:

• Dieťa, ktoré nevie samo chodiť ani samostatne stáť, nie je pripravené na chôdzu.
• Pri pohybe v chodítku dochádza k nadmernému zaťaženiu chrbtice, čo môže zapríčiniť neskoršie deformácie v období dospievania.
• Následkom sedávania v chodítku sú aj problémy s kĺbami, predovšetkým bedrovými.
• Chodítka nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi - pri bežnom učení chôdze dieťa padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované. Chodítko tieto reflexy obmedzuje.
• Normálna chôdza dieťaťa vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje.
• Chodítka spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi, sú tak možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze.
• Ďalším negatívnym javom je chôdza po špičkách. Už na prvý pohľad sa dá rozoznať dieťa, ktoré sa učilo chodiť v chodítku. Dieťa sa totiž počas pohybu v „pavúku“ odráža špičkami a je potom ťažké sa tohto návyku zbaviť, čo má za následok skracovanie Achilovej šľachy.
• Najväčšou obžalobou chodítok je však veľký počet úrazov pri jeho používaní. V r. 1999 bolo v USA prijatých na ošetrenie 8800 detí so závažnými úrazmi vďaka používaniu chodítok. K úrazom sa počíta aj množstvo popálenín a žiaľ aj úmrtí malých detí. Napriek zdaniu neobratného posúvania sa dieťaťa v chodítku môže dieťa v ňom vyvinúť rýchlosť až 10 km za hodinu. Pokiaľ v tejto rýchlosti narazí na prekážky, chodítko sa prevráti a následkom je vždy úraz. Tieto úrazy sú o to horšie, že dieťa je v chodítku pripútané a tak má pád s chodítkom ďaleko horšie následky ako voľný pád dieťaťa v inej situácii.

Kedy vyhľadať odborníka

Ak dieťa samostatne nechodí po 12. mesiaci života, ale nezaostáva v iných funkciách - jemná motorika, rečový vývin - nebýva nutná žiadna liečebná intervencia. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách. Ak má vaše dieťa 18 mesiacov a ešte stále nechodí, navštívte svojho detského lekára. Niekedy deti potrebujú trošku pomôcť špeciálnymi cvičeniami. Ak však chodíte štvornožky, nebojte sa. Ak sa vám na chôdzi čosi nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom. Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotóniou alebo hypertoniou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím. Rehabilitáciou a cvičením sa to raz-dva napraví.

Správna obuv a podpora

Prvé topánky by sa dieťaťu mali dať na nôžky vtedy, keď sú jeho schopnosti zvládnuť samostatnú chôdzu vyzreté natoľko, že zvládne prejsť istý kus, vie sa zastaviť, otočiť, drepnúť si a ísť ďalej. Výber topánok je nesmierne dôležitý, v prvom rade by mali byť ohybné a dostatočne priestranné. Pre dostatok ohybnosti je vhodné, aby dieťa chodilo bosé. Medzi mamičky je čoraz viac obľúbený tzv. barefoot. Chodidlo potrebuje cítiť povrch, aby sa svaly a klenba vyvíjali správne. Vhodné je tiež používať ponožky s protišmykovou úpravou.

Ako podporiť dieťa pri chôdzi pomocou cvičení

Deťom pri chodení pomôžete aj cvičením. Výborným pomocníkom pre vás bude veľká lopta. Položte bábätko bruškom alebo chrbátikom na loptu a posúvajte ho do strán, dopredu a dozadu. Vaše bábätko sa učí udržiavať rovnováhu. Môžete ho tiež posadiť a následne sa šmýkať dopredu, až kým si nedosadne na zem, vymasírujete mu tým aj kostrč. Ak chcete cvičiť zároveň s dieťatkom, ľahnite si na chrbát, pokrčte nohy a položte si na ne bábätko.

tags: #kedy #je #dieta #pripavene #na #chodzu