V poslednej dobe sa čoraz väčšia pozornosť venuje problematike trestnej činnosti mládeže, jej príčin, dôsledkov, vhodného pôsobenia a trestania. Vzhľadom k rozvíjajúcej sa osobnosti mladistvých je pri riešení trestnej činnosti potrebné čo najviac eliminovať ďalšie možné narušovanie, ktoré im hrozí v oveľa väčšej miere ako v dospelom veku. Je to predovšetkým pre neukončený proces vývoja. Mladiství predstavujú osobitnú kategóriu prejavujúcu sa predovšetkým nedostatkom životných skúseností, schopnosti správne hodnotiť životné situácie a sklonom k napodobňovaniu negatívneho správania dospelých. Vzhľadom na špecifické znaky tejto skupiny osôb spojených s prechodnosťou, nevyváženosťou a celkovou labilitou obdobia dospievania, nie sú mladiství dostatočne pripravení popasovať sa s negatívnymi životnými vplyvmi a situáciami.
Trestná zodpovednosť mladistvých
Trestná zodpovednosť mladistvých predstavuje osobitnú oblasť trestného práva, ktorá zohľadňuje špecifiká vývinu a správania osôb v období medzi detstvom a dospelosťou. V tomto texte sa pozrieme na to, kto sa považuje za mladistvého, aké podmienky musí spĺňať na vznik trestnej zodpovednosti a ako sa líši ich postavenie oproti dospelým páchateľom.
Na to, aby bolo možné voči páchateľovi trestného činu vyvodiť trestnú zodpovednosť, musí spĺňať určité podmienky. Tieto podmienky upravuje Trestný zákon. Konkrétne ide o podmienku veku subjektu, ktorá je uvedená v ustanovení § 22 Trestného zákona a o podmienku príčetnosti subjektu, ktorá je uvedená v § 23 Trestného zákona. V prípade, že je páchateľom činu fyzická osoba, ktorá nespĺňa tieto obligatórne podmienky, tak nie je za tento čin trestne zodpovedná, a to ani v prípade, že jej konanie inak spĺňa znaky trestného činu.
Trestný zákon nazýva neexistenciu týchto podmienok pojmom „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. V ustanoveniach § 22 (vek) a § 23 (príčetnosť) Trestného zákona sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Osoby, ktoré nedosiahli určitý vek nemôžu za svoje konanie niesť trestnú zodpovednosť. Toto konštatovanie vychádza z toho, že trestná zodpovednosť sa má uplatňovať len voči osobám, ktoré sú dostatočne sociálne vyzreté a takisto osobám schopným niesť následok trestnej zodpovednosti. Človek sa nestáva sociálne vyzretou osobnosťou v momente svojho narodenia, ale až postupným procesom dospievania. Trestne zodpovednou teda nemôže byť osoba, ktorá nedosahuje určitý stupeň zrelosti svojho biologického a psycho-sociálneho vývoja.
V podmienkach Slovenskej republiky pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo v rámci rekodifikácie Trestného zákona v roku 2005 k mimoriadne závažnej zmene, kedy sa hranica trestnej zodpovednosti znížila z pätnásť na štrnásť rokov. Príznačné pre rozvoj modernej civilizácie je akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to ale oveľa viac fyzickej vyspelosti, a menej už mentálnej zrelosti. Na druhej strane nie je možné poprieť ani to, že aj po tejto stránke súčasná mládež dospieva rýchlejšie, ako tomu bolo v minulosti. Podmienené je to hlavne celkovým životným štýlom, materiálnymi podmienkami, úrovňou a tempom jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií a informačnej techniky.
V rámci vekovej hranice mládeže je dôležité, že niet pochýb o tom, že sa u mládeže znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú, a to aj opakovane v súčinnosti s dospelými páchateľmi na páchaní mnohokrát závažnejšej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. V mnohých prípadoch sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok alebo drog.
Kto je považovaný za mladistvého?
Samotný pojem mladistvý je vymedzený v ustanovení § 94 od 1 Trestného zákona. Mladistvým je osoba pohybujúca sa vo vekovom rozmedzí medzi dovŕšenými štrnástimi rokmi života až do dňa prekročenia osemnásteho roku svojho veku. S ohľadom na ustanovenie § 136 Trestného zákona možno osobu, ktorá sa dopustila konania, ktoré má znaky trestného činu, považovať za mladistvého až dňom, ktorý nasleduje po dni, keď páchateľ dovŕšil štrnásty rok svojho veku.
Trestný zákon síce spája vznik trestnej zodpovednosti s dovŕšením štrnásteho roku veku, avšak nie každá osoba je v tomto veku dostatočne rozumovo a mravne vyspelá. Z toho dôvodu právna úprava zaviedla pre vekovú kategóriu štrnásťročných páchateľov isté obmedzenia týkajúce sa trestnej zodpovednosti mladistvých páchateľov, ktorí ešte neprekročili vek pätnásť rokov.
V prípade, že mladistvý v tomto veku vykonal svoj čin a nebol natoľko mravne a rozumovo vyspelý, že by bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo svoje konanie ovládať, nie je za tento čin trestne zodpovedný (§ 95 ods. 1 TZ). Tieto skutočnosti trestnoprávna teória nazýva pojmom „podmienená trestná zodpovednosť“. Podmienená zodpovednosť závisí od dosiahnutého stupňa intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého v čase, keď tento spáchal daný čin.
Rozdielne prístupy k trestnej zodpovednosti
Na Slovensku začína trestná zodpovednosť už od 14 rokov. Mnohých rodičov aj mladých ľudí prekvapí, že v takom veku môže byť dieťa trestne stíhané podobne ako dospelý. Zákon však pri mladistvých sleduje najmä výchovu a nápravu, nie prísne tresty. Aj keď trestná zodpovednosť na Slovensku začína spravidla vo veku 14 rokov, pri niektorých obzvlášť závažných skutkoch zákon vyžaduje 15 rokov.
- Maloletý (do 14 rokov) - dieťa nenesie trestnú zodpovednosť. Ak spácha protiprávny čin, rieši sa to prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, výchovných opatrení alebo opatrení školy.
- Mladistvý (14 až 18 rokov) - môže byť trestne stíhaný, pričom sa uplatňujú osobitné ustanovenia Trestného práva.
- Osoba od 15 rokov - pri vybraných skutkoch (napr. obzvlášť závažné trestné činy) je trestne zodpovedná od dovŕšenia 15. roku veku.
Pre porovnanie, v iných krajinách EÚ sa hranice líšia - v Anglicku a Walese platí trestná zodpovednosť už od 10 rokov, zatiaľ čo vo Švédsku až od 15 rokov.
Špecifiká trestného konania s mladistvými
Pri mladistvých sa kladie dôraz na nápravu a prevenciu opakovania, nie na prísny trest. Ochranné opatrenia - ochranné liečenie (napr. pri závislosti od drog alebo alkoholu), výchovné opatrenia, dohľad probačného a mediačného úradníka.
O tom, aké opatrenie súd zvolí, rozhoduje povaha skutku, doterajší život mladistvého a rodinné zázemie. Vždy sa uplatňuje zásada najlepšieho záujmu dieťaťa aj ochrany spoločnosti. Konanie má osobitný režim a dôraz na výchovu.
Výsluch mladistvého - prebieha s osobitným poučením; spravidla je prítomný rodič alebo zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany. Konanie s mladistvým je spravidla neverejné a kladie dôraz na ochranu jeho budúcnosti - aj preto zákon umožňuje rýchle zahladenie odsúdenia po splnení podmienok.
Trestná zodpovednosť | Trestné súdnictvo
Advokát chráni mladistvého od prvého úkonu. Zabezpečí, aby výsluchy prebiehali korektne, bez nátlaku a s dodržaním všetkých práv (vrátane práva nevypovedať). Aktívne vyjednáva miernejšie alebo alternatívne riešenia - zmier, mediáciu, podmienečné zastavenie, dohodu o vine a treste či probačný dohľad. Dbá aj na ochranu záznamu v registri trestov, aby neobmedzil ďalšie štúdium či zamestnanie mladistvého.
Trestná zodpovednosť mladistvých začína skôr, než si mnohí myslia, no cieľom práva je najmä náprava a bezpečný návrat mladého človeka do bežného života.
Prečiny a zločiny spáchané mladistvými
Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť nepatrná. Prečin sa od správnych deliktov líši materiálnym korektívom, ktorý vymedzuje hranicu medzi týmito právnymi deliktmi.
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. Osobitným druhom zločinu je obzvlášť závažný zločin.
Špecifikom trestnej zodpovednosti mladistvých je aj úprava spáchania prečinu - ak prečin spáchal mladistvý a jeho závažnosť je malá, taký čin nie je trestným činom. Trestná zodpovednosť mladistvých sa teda aplikuje len pri prečinoch vykazujúcich vyššiu závažnosť, na rozdiel od dospelých osôb - pri nich musí byť závažnosť konania vyššia ako nepatrná (tzv. spoločenská nebezpečnosť vyššej ako nepatrnej miery).
Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť
V súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť činu treba vysvetliť podobný pojem, ktorý sa ale významne odlišuje od predchádzajúceho nielen názvom, ale aj obsahom. Týmto pojmom sú „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. Práve skúmaniu a popisovaniu zákonnej právnej úpravy okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť páchateľa trestného činu sa prioritne venuje tento článok. Zásadný rozdiel medzi týmito inštitútmi trestného práva hmotného je v tom, že v prípade okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, čin nie je trestným činom. V prípade, ak nastane niektorá okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, tak čin má spravidla charakter trestného činu, ale vzhľadom na absenciu okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť, nemožno za neho vyvodiť trestnú zodpovednosť.
Slovenská právna úprava zoskupuje pod týmto pojmom len dve okolnosti a to konkrétne situácie, pri ktorých nebude páchateľ trestne zodpovedný vzhľadom na svoj vek alebo nepríčetnosť. Aj v prípade, že páchateľove konanie teda nie je na základe týchto dôvodov možné trestne stíhať, stále sa jedná, ako už bolo spomenuté, o trestný čin.
Príčetnosť
Pod pojmom príčetnosť sa rozumie úroveň duševných schopností páchateľa, ktoré zakladajú jeho spôsobilosť stať sa páchateľom trestného činu. Vo všeobecnej rovine možno pod príčetnosťou rozumieť taký stav fyzickej osoby, ktorý jej umožňuje v čase spáchania činu ovládať svoje konanie a takisto rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Príčetnosť páchateľa je taktiež podmienená jeho schopnosťou uvedomiť si negatívny význam svojho trestného činu v spoločnosti.
Platná právna úprava definuje v ustanovení § 23 Trestného zákona takzvanú nezavinenú nepríčetnosť. Psychiatrickým (biologickým) kritériom je duševná porucha, ktorá má za následok neschopnosť osoby rozpoznať protiprávnosť činu alebo neschopnosť ovládať svoje konanie. Duševnou poruchou sa v psychiatrickej náuke rozumie výrazná odchýlka od úplného stavu sociálnej a duševnej pohody.
Kľúčové je totiž preukázanie súvislosti medzi existenciou duševnej poruchy a absenciou schopnosti rozpoznať protiprávny charakter činu (rozpoznávacia schopnosť) respektíve schopnosti ovládať svoje konanie. Absencia alebo nedostatok rozpoznávacej schopnosti sú založené na tom, že páchateľ nie je schopný rozpoznať, že jeho konanie je protiprávne. Predstavu o protiprávnosti nemajú ľudia v čase činu trpiaci, hoci aj dočasne, duševnou poruchou.
Pre potreby právnej teórie a aplikačnej praxe je dôležité rozlišovať nepríčetnosť a stav zmenšenej príčetnosti (v dôsledku duševnej poruchy je znížená rozpoznávacia resp. ovládacia schopnosť). Zmenšená nepríčetnosť je stav osoby, v ktorom pôsobením duševnej poruchy bola vo výraznej miere zoslabená jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť jej konania alebo obmedzená schopnosť ovládať svoje konanie.
Ak konal páchateľ v stave zmenšenej príčetnosti, neznamená to ešte automaticky uloženie miernejšieho trestu. Konanie v stave zmenšenej príčetnosti totiž nie je povinne poľahčujúcou okolnosťou.
tags: #kedy #je #dieta #trestne #zodpovedne