Kedy dieťa štvornožkuje: Dôležitosť a správny vývoj

Sledovať, ako vaše bábätko rastie a dosahuje nové vývinové míľniky, je neopísateľný zážitok. Jedným z najdôležitejších momentov v motorickom vývoji dieťaťa je štvornožkovanie, ktoré predstavuje kľúčový krok na ceste k samostatnej chôdzi. Každé dieťa má pritom svoje jedinečné tempo. Niektoré deti začnú štvornožkovať skôr, iné neskôr, a to je úplne v poriadku.

Podporiť dieťa v lození je dôležité pre jeho správny vývoj. Lozenie po štyroch slúži dieťaťu na posilňovanie, štrukturalizáciu a organizáciu prepojení v mozgu na základe jeho interakcie s okolím. Je lepšie, ak týmto motorickým míľnikom prirodzene prejde. Napriek tomu, že sa dieťa učí v každej etape svojho vývinu, je oveľa účinnejšie, ak sa tak deje v súlade s jeho neurologickou „pripravenosťou“. Tým chcem povedať, že nie je vhodné, ak mamičky detailne lipnú na vývinových tabuľkách alebo porovnávajú deti medzi sebou, aj keď sú narodené približne v rovnakom období. Vývin je jedinečnou a individuálnou záležitosťou, ktorú treba plne rešpektovať a prijať aj mierne odchýlky.

Štvornožkovanie prináša viaceré významné benefity, pretože otvára dieťaťu „dvere“ na ceste z horizontálnej do vertikálnej polohy. Dieťa sa tak ocitá v novej pohybovej perspektíve vo vzťahu k zemskej gravitácii, získava skúsenosti o polohe svojho tela v priestore. Táto fáza vývinu napomáha lateralizácii a dozrievaniu pohybových a úchopových reflexov. Posilňuje chrbtové a brušné svaly, paže a svaly krku, čím sa posilňuje celý svalový korzet, ktorý je nevyhnutný pre nastupujúcu vertikalizáciu, teda vzpriamenú chôdzu.

Vývojové míľniky a kedy začať štvornožkovať

Otázka „kedy dieťa štvornožkuje" patrí medzi najčastejšie rodičovské dilemy. Odpoveď nie je jednoznačná, pretože každé dieťa má individuálne tempo vývoja. Približne medzi šiestym a deviatym mesiacom dieťa často začína experimentovať s pohybom po bruchu. Plazenie môže vyzerať rôzne: niektoré deti sa tlačia dozadu namiesto dopredu, iné používajú viac jednu stranu tela. Medzi ôsmym a desiatym mesiacom väčšina detí dosiahne dôležitý medzistupeň - hojdanie na štyroch. Dieťa sa postaví na kolená a ruky a začne sa hojdať dopredu a dozadu, čím trénuje rovnováhu a prenášanie váhy.

Potom príde ten kúzelný moment: prvý skutočný pohyb vpred! Kedy dieťa začne loziť individuálne variuje, no u väčšiny detí sa to deje približne medzi deviatym a jedenástym mesiacom. Niektoré deti vynechajú štvornožkovanie úplne a prejdú rovno k státiu alebo chôdzi s oporou. Hoci je to relatívne bežné, fyzioterapeuti upozorňujú, že práve fáza lozenia má pre vývoj dieťaťa veľký význam.

V praxi sa mi často stáva, že pri rozhovore rodičia uvádzajú, že ich dieťa prešlo vývinovou fázou „vojenského plazenia“, alebo dokonca lozilo. No napriek tomu, keď dieťa poprosím, aby mi predviedlo spomínaný pohybový vzorec, je osvojený nesprávne. Nie vždy ide o kontralaterálne (krížové) pohyby. Niekedy sa deti plazia iba so zapojením hornej polovice tela a dolnú nepoužívajú tzv. primitívny homológny pohyb alebo zapájajú iba jednu stranu tela (homolaterálny pohyb). Lozenie býva nekoordinované, nie je plynulé, deti dvíhajú nohy od kolien hore.

Štvornožkovanie je pre dieťatko na začiatku vcelku náročná činnosť. Okrem toho, že si musí v hlavičke uvedomiť, ako posúvať ručičky a nožičky tak, aby nespadlo na nos, musí mať aj veľkú svalovú silu, aby sa v tejto polohe udržalo. Štvornožkovanie vo výraznej miere posilňuje stred tela, podporuje správne držanie tela a pokladá základy neskorších správnych stereotypov chôdze. Navyše je dokázaný pozitívny vplyv na kognitívne funkcie a jemnú motoriku.

Štvornožkovanie podporuje takzvaný skrížený vzor pohybu, kedy ide dieťa dopredu pravou rukou a ľavou nohou a naopak. Tento pohyb je veľmi potrebný pre správne spevnenie svalov stredu tela a stimuláciu oboch mozgových hemisfér. Štvornožkovanie spevňuje sa chrbtové svalstvo, svaly na ramenách, spevňuje sa ramenný pletenec a svaly dolných aj horných končatín. Ak dieťatko trpelo novorodeneckou diastázou, tak v tomto štádiu cvičením skríženého vzoru diastáza ustupuje. Posilňujú sa svalové skupiny potrebné pre ďalšiu etapu - vzpriamenie a chôdzu.

Štvornožkovanie stimuluje spoluprácu oboch hemisfér, vďaka skríženému vzoru sa hemisféry prepájajú. Zlepšuje sa koordinácia ruka-noha a priestorová orientácia. Deti, ktoré túto etapu preskočia, majú vyššie riziko oslabenia svalov stredu tela a vzniku nesprávnych pohybových vzorcov, ktoré nastupujú v vývoji neskôr. Zvyknú sa viac hrbiť a guľatiť chrbátik, lebo ho nemajú dostatočne posilnený. Môžu sa viac prehýbať v driekovej oblasti či trpieť na ploché nohy. Práve vo fáze štvrnoženia sa začína aktivovať a vyvíjať klenba chodidla. Môže sa vyskytnúť asymetria či nadmerné zaťažovanie kĺbov, a to najmä v prípade, že dieťatko staviame na nohy skôr, ako je na to samo pripravené.

Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov?

Čo si všímať a ako podporiť dieťa?

Vo všeobecnosti platí, že vývojovým míľnikom deti neučíme, prichádzajú prirodzene. Každé dieťatko je iné, ale všetky si prejdú v priebehu dôležitého, prvého roka míľnikmi v psychomotorickom vývoji. Niektoré skôr, iné neskôr - základom však je, že ich žiaden z týchto míľnikov učiť nemusíte. Sú prirodzeným výsledkom vývoja a prídu vtedy, keď je dieťatko na ne pripravené. Hlavne však samo od seba túži objavovať svet vôkol seba, spoznávať ho a skúmať a zbierať informácie, stimulovať tak rapídne sa vývíjajúci mozog.

A samozrejme, keď prejde v predchádzajúcich mesiacoch svojho života fázami ako „prvé vzpriamenie“, koordinácia oko-ruka, strávilo dostatok času na brušku, aby posilnilo svalstvo a bolo schopné koordinovať pohyby končatín… Prejde v období okolo 6. a 7. (8.) mesiaca do fázy, ktorú nesprávne nazývame „plazenie“. Konkrétne ide o snahu dieťatka pohybom po podlahe dostať sa k objektu svojho záujmu.

Viac nám o tomto, správne povedané, „tulenení“, o tom, ako možno podporiť lozenie (štvornožkovanie) u detí a kedy už treba zbystriť pozornosť a kontaktovať fyzioterapeuta či fyzioterapeutku, vysvetlila fyzioterapeutka Mgr. Magdaléna Varcholová.

Pri „trénovaní“ je nevyhnutné vytvoriť optimálne podmienky pre samotný pohyb dieťaťa. Ideálne je, ak máte doma na podlahe koberec alebo zabezpečíte, aby sa dieťaťu na podlahe nešmýkalo (protišmykové ponožky, pančuchy s protišmykovými gumami aj na kolenách). Pre osvojenie správneho pohybového vzorca je to dôležité.

Motivovať ho môžeme prostredníctvom hry. Použite hračky, vytvorte prekážky na zemi alebo sa s dieťaťom sami štvornožkujte - deti napodobňujú a môže ich to inšpirovať. Položte obľúbenú hračku tesne mimo dosahu dieťaťa - tak blízko, aby ju videlo a chcelo ju, ale tak ďaleko, aby sa muselo trochu pohnúť. Veľmi dobre fungujú aj farebné, zvukové alebo svietiace, interaktívne hračky. Lopty sú ideálne na rozvoj štvornožkovania - kotúľajú sa, sú farebné a dieťa ich chce chytiť. Autíčka a ťahacie hračky takisto patria medzi top motivátory. Kvalitné hracie deky poskytujú ideálny povrch na cvičenie. Sú dostatočne pevné, aby dieťa malo stabilnú oporu, ale zároveň mäkké a príjemné.

Čo určite nerobiť?

Rovnako dôležité ako vedieť, čo robiť, je vedieť, čo nerobiť. Nedávajte dieťa do sedu skôr, ako sa posadí samo. Vyhýbajte sa chodítkam. Nenúťte dieťa do pozície násilím. Neobmedzujte dieťa v pohybe. Neporovnávajte svoje dieťa s inými. Každé dieťa je jedinečné a má svoje tempo.

Ako upozorňujú mnohí fyzioterapeuti a fyzioterapeutky, základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp, od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť.

Čo však určite nerobte, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred. Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiadúce.

„Nie je správne ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu (napr. ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciach). Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité,“ zdôrazňuje Mgr. Varcholová.

Nadmerné nosenie dieťatka ho brzdí v objavovaní schopností svojho telíčka. Dieťatko treba nechať na zemi, kde si neublíži, okolie zabezpečiť tak, aby bolo bezpečné. Občas ho treba nechať aj potrápiť sa. Keď niečo chce, nechajme ho aby sa k tomu dostalo samé, nepodávajme mu to. Keď chce prísť k nám, nechajme ho sa k nám dostať samé, nechoďme mu oproti. Motivácia je najväčšou hnacou silou. Nechajme dieťatko napredovať samé. Nesnažme sa ho posúvať tam, kde ho chceme mať a ono na to ešte nie je pripravené. Hovoríme o stavaní na nožičky, posádzaní detí a vyobložení ich vankúšmi, používaní chodítok či skákadiel pre detičky. Všetky tieto činnosti a pomôcky nútia deti zapájať svalové skupiny, ktoré nemajú ešte dobre posilnené.

Kedy zbystriť pozornosť a vyhľadať pomoc?

Niektoré deti „preskočia“ fázu lozenia, a predsa sa naučia chodiť. Avšak, to, že dieťa už štvornožkuje, nie je úplná výhra. V niektorých prípadoch to môže dieťatko robiť zle. Je preto potrebné si všímať niektoré veci a ak sa vám laickým okom už na prvý pohľad niečo nepozdáva, je lepšie túto situáciu riešiť.

Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom. Štvornožkovanie nie je iba míľnikom v živote dieťatka. Zlepšuje sa zmysel pre rytmus a spoluprácu oboch strán tela, čo je dôležité hlavne pri činnostiach vyžadujúcich koordináciu pravej a ľavej ruky.

Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou.

„V dnešnej dobe sú už rodičia informovaní a majú načítanú motorickú ontogenézu dieťatka a k nám prichádzajú väčšinou už na začiatku problému. Niekedy prídu aj preventívne, aby sme skontrolovali správnosť pohybu. Je dôležité, aby prišli na diagnostiku včas, najlepšie v 6. týždni veku dieťatka, alebo pri otočení hlávky len na jednu stranu. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju,“ hovorí fyzioterapeutka.

Aj podľa American Academy od Pediatrics si všímajte napr. problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika. Tu sme písali viac o hypertonuse a hypotonuse dieťaťa:

„Tak, ako bolo uvedené už skôr, ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať. Panika nie je na mieste. Pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujeme vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory, pozn. autorky) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru, pozn. autorky) prevedenia pohybu.

Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod…).

Terapia, ktorú u nás prevádzame je individuálna. Detičky cvičia vždy po jednom, aby sme sa mohli plne sústrediť na dieťatko a aby sme mohli indukovať rodičov v terapii, ktorú potom prevádzajú doma.“

Na záver iba dodávame: užívajte si každú vývojovú fázu svojho dieťatka. Nebojte sa spýtať odborníkov a odborníčok, ktorí vedia lepšie poradiť čo a ako. Nechajte svoje deti prirodzene sa vyvíjať, netreba nič urýchľovať, nikam sa netreba ponáhľať.

tags: #kedy #ma #dieta #stvornozkovat