Jeleň lesný (lat. Cervus elaphus) je najväčší živočíšny druh žijúci v dunajských luhoch a obýva skoro všetky európske biotopy, od nížin až po územie Álp, nížinné riečne luhy až po vysokohorské plošiny. Je to veľký párnokopytník z čeľade jeleňovitých. Rozšírený je na rozľahlom území Európy, severnej Afriky, Ázie medzi tundrou a Himalájami až po Kamčatku. Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy: jeleň lesný stredoeurópsky a jeleň lesný karpatský.
Jeleň lesný patrí medzi najväčších zástupcov svojej čeľade. Samce dorastajú do 175 - 230 cm a ich hmotnosť sa pohybuje medzi 160 - 240 kg. Samice sú menšie, dorastajú do 160 - 210 cm a dosahujú hmotnosť medzi 120 - 170 kg. Dĺžka tela je 160-250 cm; chvost meria 12-15 cm; hmotnosť 95-300 kg; výška v kohútiku je 100-150 cm; dožívajú sa 7-20 rokov. Letná farba srsti je hnedo-červená, zimná je šedo-hnedá. Mláďatá sú sfarbené do hneda s bielymi bodkami.
Charakteristické znaky a správanie
Jelene sú rýchlymi bežcami, pri nebezpečenstve sa dajú skôr na útek, než by sa skrývali v húštinách. Vďaka svojej veľkej veľkosti dospelé jelene nemajú v súčasnosti okrem človeka veľa prirodzených nepriateľov. Najväčšiu hrozbu pre nich predstavuje vlk, občas na ne môže zaútočiť aj medveď. Mláďatá sa môžu stať ľahkou obeťou rysov. Jeleň lesný je neúnavný plavec a bez problémov dokáže prežiť aj záplavy v lužnej krajine. Rád sa vyvaľuje v bahne. Jelene sú aktívne za súmraku a v noci.
Samce sa zdržiavajú väčšinou samostatne, samice naopak v skupinách, ktoré môžu pozostávať až z 50 jedincov. Jeleň je typický bylinožravec. Spása porasty veľkoplošne a neselektívne. Jelene a lane majú hryzáky iba na spodnej čelusti, tieto slúžia na odtrhnutie rastliny tým, že rastlinu hryzákmi pritlačia na rohovinovú platničku na hornej čelusti. Jeleň je prežúvavec, ktorý potrebné výživné látky získava požieraním trávy, kôry stromov, lístia, či žaludí. Táto slabo predžutá potrava sa dostáva do prvého oddielu žalúdka - bachora. V bezpečnom úkryte sa neskôr natrávená potrava vracia späť do papule na dôkladnejšie mechanické spracovanie. Po dôkladnom prežutí jeleň potravu opäť zhltne a definitívne strávi.
Parožie
Najtypickejším znakom pre samcov sú parohy, ktoré každý rok, zvyčajne na konci zimy, zhadzuje. Na jar, keď jeleňom rastú nové parohy, sú porastené jemnou ochrannou zamatovou vrstvou, ktorá neskôr zmizne. Parohy sú tvorené z kosti, ktorá môže denne vyrásť v priemere o 2,5 cm. Pri dospelých samcoch sa na parohoch objavujú akési výrastky, ktorým sa odborne hovorí výsady. Vytlčené parožie, t.j. kostené parohy s viacerými vetvami (10 aj viac), váži až 14 kg. Staršie jelene mávajú parohy až s dvadsiatimi šiestimi hrotmi, vo výnimočných prípadoch ešte aj rozvetvenejšie. Vrchné hroty tvoria tzv. korunu. Parožie vyzerá najpôsobivejšie krátko pred odpadnutím lyka. Úplne dorastené parohy sú iba z kostnej hmoty, bez prekrvenia a drene. Zmena hladiny hormónov spôsobí, že vo februári parohy odpadnú od kostných čelových výbežkov. Zostane krvavá zaschnutá rana, ktorá sa rýchlo zahojí. Parožie samcov, ktoré sú vyhľadávanou trofejou, má spravidla viac ako osem vetiev. Každý rok ich od februára do apríla zhadzujú a nasadzujú nové, ktoré sa vyvinú za 120-170 dní. Parožie zväčšuje iba do veku 12-14 rokov, potom začína zmenšovať, klesá aj počet vetiev.
Obdobie párenia - ruja
Keď sa v jeseni prehriate dni striedajú s chladnými nocami a za rána sa po dolinách plazia belavé hmly, v životnom cykle jeleňej zveri sa začína najkrajšie a najzaujímavejšie obdobie - ruja. V druhej polovici septembra sa začína jelenia ruja. Najkrajšie a najzaujímavejšie obdobie, keď sa rozhoduje o budúcnosti čriedy. V miernejších polohách nastáva skôr, vo vyšších polohách a horách neskôr. Prvé prichádzajú do ruje mladšie jelenice, tie dospievajú už v druhom roku života. Jelene telesne dospievajú a nastupujú do ruje až v treťom roku. Samice výlučkami žliaz nechávajú v stopách či na vegetácii pachové výlučky, ktoré sú signálom ich rujnosti pre samce.
Počas ruje, koncom augusta do októbra, si jeleň ohraničuje svoj revír hlasným trúbením a bráni ho pred súpermi. Rujný jeleň je lomozný, divo odhrabáva mach i zem, parožím ryje do zeme a bije do stromov. Za každú cenu chce ovládnuť čriedu jeleníc, udržať ju pohromade a nájsť v nej rujnú samicu. Vtedy ani nežerie, sústreďuje sa len na jediné. Po ovládnutí čriedy odbíja od nej slabších sokov a zavracia rozptyľujúce sa jelenice. Z ničoho nič dostal aj hlas - začína ručať. Mohutné sólo sa rozlieha široko-ďaleko celé noci. Nesie sa ponad doliny, odráža sa z jedného úbočia na druhé, až vzniká dojem, že na každom konci lesa sa ohlasuje zdatný paroháč. Inde sa naozaj ozývajú dvaja i viacerí, akoby chceli celému svetu dokázať svoje prvenstvo a právo. Jelenice musia dodržiavať prísne zákony pokory, oddanosti a javiť záujem o hlas pána čriedy. Keby sa niektorá pozabudla, napomenie ju krátkou hrdelnou výstrahou či rovno parohmi. Znova víťazoslávne zaručí, no stále sleduje, či sa jeho mileneckú idylu neodvažuje narúšať iný jeleň. Keď sa tak stane, ohlási sa ešte hlasnejšie, najmä ak rozozná podľa intenzity hlasu, že sok je slabší a chce mu odvábiť jelenice. Potom neváha sa s ním zraziť. Veľakrát dochádza k súbojom, popri ktorých noc čo noc neustále vzniká a hneď zaniká láska. Väčšinou sa všetko odohrá na rúbaniskách, vývratoch, v záveroch dolín a na lúkach. Je jeseň, len čo sa slnko uloží za hory, začína sa ozývať v horách ručanie jeleňov. Prežívajú búrlivú lásku. V mesačnom svite rovnako ako za slnečného jasu vyniká ich majestátnosť a vznešenosť.
Október 2012 - Z jelenej ruje HD
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Samice pohlavne dospievajú v druhom roku života a gravidita u nich trvá 240 až 262 dní. Mláďatá (väčšinou po jednom kuse) prichádzajú na svet v máji až júni a ihneď nasledujú matku. Matka pridája mláďa štyri mesiace, po uplynutí jedného roka je mláďa samostatné. Rodia 1, vzácne aj 2 mláďatá vážiace približne 15 kg, ktoré sú niekoľko prvých dní po narodení skryté v trávnatom poraste. Po dvoch týždňoch sú mláďatá schopné pripojiť sa k stádu, ale od matky sú závislé 3 mesiace. Pôrodná hmotnosť normálne vyvinutých jelenčiat slovenskej proveniencie je v rozpätí 7,5 až 12 kg. Dozrievaním samice sa vekom zvyšuje spravidla aj pôrodná hmotnosť mláďat. Prvorodičky majú menšie mláďa. Dozrievaním jelenice za predpokladu dobrého výživového stavu dochádza aj k skoršiemu termínu pôrodu, ale spravidla iba o pár dní. Skoré pôrody korešpondujú s dobrými životnými podmienkami. Pomer rodiacich sa jelenčiat v podmienkach dobrej výživy je mierne v prospech samčekov.
Ochrana a ohrozenie
Podľa plánu manažmentu Národného parku Donau-Auen by minimálny počet vysokej zveri z hľadiska trvalej udržateľnosti izolovanej populácie nemal byť na ploche cca 50 000 ha nižší ako 600 ks. V minulosti dlhé migračné trasy z dunajských luhov do oblastí Weinviertel a Leithagebirge umožnili jeleňom dostatočnú výmenu genetických informácií na obnovenie populácie. Dnes sú tieto možnosti veľmi obmedzené výstavbou diaľníc, sídlisk a intenzívnym poľnohospodárstvom. V národnom parku sa populácia jeleňa lesného reguluje odstrelom samíc a mláďat. Udržanie určitého početného stavu jeleňov je jednou z najdôležitejších úloh poľovníkov, bez ktorej by sa tento "kráľ lesov" už v strednej Európe nevyskytoval.
