Placenta, ľudovo nazývaná aj plodový koláč, plodové lôžko, je orgán, ktorý sa vytvára len počas tehotenstva a napája sa na sliznicu maternice, čím spája plod a matku a vytvára medzi nimi puto. Svojou funkciou vplýva na celý jeho priebeh.
Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry.
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Bunky embrya ešte pred jeho uhniezdením, približne na 4. deň sa rozdelia na embryoblast a trofoblast, z ktorého sa vyvinie placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Na 7. deň už trofoblast, z ktorého sa vyvinie plodový koláč úplne prilieha na stenu maternice a začína produkovať HCG (ľudský chóriový gonadotropín). Po uhniezdení sa napája na matku, a tak prebieha výmena krvi medzi ňou a plodom. Postupne sa viac vnára do sliznice maternice a vyživuje plod. Od 12. týždňa tehotenstva je už plne funkčná.
Placenta sa v prvých týždňoch vyvíja v predstihu, aby pripravila všetko potrebné pre rýchlo sa vyvíjajúci plod. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Zvyčajne vtedy, keď začne fungovať placenta, skončia útrapy tehotenských nevoľností. Teda je to okolo toho začiatku 4. mesiaca.
Aké úlohy má placenta?
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.
Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.
Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Tvorí akúsi bariéru, čo chráni plod pred škodlivými vplyvmi a preniknutiu škodlivých látok. Nie však všetky škodliviny dokáže zastaviť a niektoré prenikajú do plodu. Preto by si mala budúca mamička dať pozor na lieky, alkohol, kofeín, cigarety a iné škodlivé látky. Nikotín je veľmi škodlivý a môže spôsobiť poruchy rastu plodu. U matiek fajčiarok sa často rodia malé deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Medzi materskou a plodovou časťou placenty je priestor kde sa privádza materská krv s kyslíkom a živinami a obmýva choriové klky. Čím nastáva výmena živín a plynov.
Placenta má aj endokrinnú funkciu zameranú na produkciu hormónov, imunologickú, ochrannú a aj termoregulačnú funkciu.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Ako vyzerá a aký má placenta tvar?
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu.
V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu.
Tvarovo je plochá a okrúhla, v podobe disku aj keď veľkosťou a tvarom sa u každého líši. Zvyčajne je pripevnená v hornej, bočnej, prednej alebo zadnej časti maternice. V zriedkavých prípadoch je uložená v dolnej časti maternice. Približný priemer má 22 cm a hrúbku 2 - 2,5 cm. Váži približne 500 - 600 g. Farba placenty je tmavo červeno modrá alebo má fialkastú farbu.
Je tvorená chórovými klkmi. Rozlišujeme na nej dve strany. Vnútorná, plodová strana placenty je lesklá, krytá plodovými obalmi a z vnútornej strany vystupuje pupočník. Druhá strana, materská, ktorá je prirastená na stenu maternice.
Hormonálna funkcia placenty
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta.
V tabuľke sú uvedené ženské hormóny a hormóny produkované placentou:
| Hormón | Popis |
|---|---|
| HCG (hormón choriogonadotropín) | Prvý placentárny hormón už v skorej tehotnosti, tvorený je už 10. deň po oplodnení. Nachádza sa v krvi a v moči matky krátko po uhniezdení zárodku do maternice. Je v tele ženy len počas tehotenstva, maximum dosahuje v 3. mesiaci tehotnosti, potom postupne klesá. V tele ženy sa hormón HCG dá zistiť až do 7. -14. dňa po pôrode. Potláča v tele matky imunologickú reakciu, a tým zabezpečuje, že cudzia bielkovina z plodu nie je odvrhnutá. |
| Laktogén | Placenta produkuje aj ľudský placentárny laktogén, podporuje rast mliečnej žľazy a prípravu na laktáciu - tvorbu mlieka a taktiež podporuje aj rast plodu. Je tvorený už od prvého mesiaca tehotenstva. |
| Estrogén | V krvi každej ženy, ale počas tehotenstva sa produkcia zvyšuje. Podporuje rast maternice, potrebný pre rast plodu, vplýva aj na rast mliečnej žľazy. V prvých týždňoch tehotenstva je tvorený žltým tehotenským telieskom a placentou približne od 3. mesiaca tehotenstva. |
| Progesterón | Zabraňuje predčasnému pôrodu znížením dráždivosti, kontrakcií sliznice maternice. Podporuje rast mliečnej žľazy. Počas celého tehotenstva sú jeho hladiny veľmi vysoké. |
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.