Kedy dieťa začne počuť hlas matky a ako sa vyvíja sluch bábätka

Hoci dieťa už v maternici rozoznáva matkin a otcov hlas, bezprostredne po príchode na svet nevyužíva ako prvé uši. Ani oči, hoci sa zrak zvykne označovať za najdôležitejší zmysel, keďže ním prijímame najviac podnetov. Pre bábätko, ktoré práve opustilo pohodlné prostredie maternice, sú v prvých chvíľach najdôležitejšie iné zmysly - hmat a čuch. Práve prostredníctvom dotyku sa bábätko snaží ostať v čo najväčšom spojení s matkou - dotýkať sa jej čo najväčšou časťou svojho tela. Hmat má dieťa veľmi dobre vyvinutý a využívalo ho už v maternici. S tým súvisí aj aktivácia čuchu. Vôňu plodovej vody cíti dieťa aj na svojich ručičkách, preto je dôležité, aby ich malo voľné (bez rukavičiek) a neumyté. Prostredníctvom čuchu a hmatu sa dieťa „zorientuje“, nájde cestu k prsníku a skôr či neskôr sa začína dojčiť. Kontakt koža na kožu je teda niečo, čo by mal zažiť po narodení každý novorodenec. Je to jediné správne miesto, kde bábätko patrí.

Bonding: Vytváranie emočného spojenia

Slovo „bond“ v anglickom jazyku znamená „väzba, spojenie“. V súvislosti s pôrodom sa slovo bonding používa v zmysle „vytvárať si väzbu“, pričom ide o emočné spojenie matky s dieťatkom priamo po jeho narodení. V prípade, že pôrod prebehol v poriadku, správne by mal bonding prebehnúť bezprostredne po narodení dieťatka. Je dôležité využiť práve prvý moment priamo po narodení, kedy sa ešte neumyté bábätko kladie mamičke „koža na kožu“ na jej hruď (medzi prsia). Tento kontakt je prvým „jazykom“ ktorému dieťatko rozumie. Vníma matkin dych, tlkot srdca aj vône. Dotyk pôsobí upokojujúco ako na dieťatko, tak aj na mamičku. Väčšina detí sa počas tohto spojenia do 30 - 60 minút sama prisaje. Netreba sa báť, že by bábätku bola zima.

Ďalšie spojenie, ktoré je súčasťou bondingu, je pohľad z očí do očí. Bábätko v prvých dňoch dokáže rozoznávať objekty, ktoré sú okolo neho v pohybe a to približne do vzdialenosti, v akej je tvár rodiča, ktorý ho drží na rukách (asi 20cm). Telo matky je pre bábätko jediným známym prostredím, v ktorom doposiaľ trávilo svoj život.

Bábätko už počas intrauterinného života rozoznáva hlas matky, pozná jej tlkot srdca a dokonca aj vôňu. Preto je veľmi dobré, ak je práve mama prvý podnet, s ktorým sa po narodení stretne. Pôrod je náročný a stresujúci dej pre oboch, ako pre matku, tak aj pre dieťatko. Vďaka bondingu však stres ide bokom, bábätko sa cíti na teplom tele matky bezpečne a uvoľnene, u matky sa vyplavujú hormóny šťastia (endorfíny), ale aj oxytocín, ktorý je nevyhnutný pre spustenie laktácie. Počas bondingu sa začína budovať silné puto medzi rodičom a dieťatkom. Toto puto je impulzom, ktorý pomáha mamičke vstať uprostred noci aj desaťkrát, starať sa o bábätko aj cez únavu a vyčerpanosť, ktorú materstvo prináša. Odporúčaná dĺžka bondingu je minimálne hodina, ideálne však dve. Následne by mal pokračovať aj na izbe a samozrejme aj v domácom prostredí. Na bonding je potrebné pozerať sa ako na proces, ktorý síce začne na pôrodnej sále, no pokračuje aj po návrate z nemocnice.

Vývoj sluchu u bábätka

Sluch je jedným z prvých zmyslov, ktoré sa u bábätka začínajú vyvíjať už v prvom trimestri tehotenstva. Aj keď si to budúce mamičky neuvedomujú, ich bábätko už v brušku postupne začína vnímať svet zvukov - najprv tie vnútorné, neskôr aj zvuky prichádzajúce z vonkajšieho prostredia. V tomto období sa začína vytvárať základ sluchového systému. Okolo 8. do 12. týždňa tehotenstva sú vyvinuté základy sluchového aparátu, no zatiaľ nie sú funkčné. Neurónové spojenia medzi uchom a mozgom sa začínajú vytvárať, ale bábätko ešte nedokáže počuť žiadne zvuky.

Okolo 18. - 20. týždňa tehotenstva sa sluchové kosti v uchu spevňujú natoľko, že bábätko začína vnímať prvé tlmené zvuky. Vonkajšie zvuky sú pre bábätko zatiaľ veľmi slabé, pretože ich tlmí plodová voda a matkin organizmus. V tomto období už bábätko dokáže jasne reagovať na zvuky prichádzajúce zvonka. Ak počuje hlasný zvuk, môže sa jemne strhnúť alebo zmeniť polohu. Reakcie na zvuky môžu byť rôzne - bábätko môže kopnúť, otočiť sa, alebo mu môže zrýchliť srdcový tep.

V posledných týždňoch tehotenstva si bábätko vytvára silné spojenie s matkiným hlasom. Po narodení práve tento hlas uprednostňuje, pretože ho počúvalo celé mesiace v maternici. Hudba môže mať na bábätko upokojujúci alebo stimulačný efekt. Jemné melódie môžu prispieť k uvoľneniu, zatiaľ čo náhle hlasné zvuky môžu vyvolať stresovú reakciu.

Keď si predstavíme bábätko v brušku, môže sa zdať, že je úplne izolované od vonkajšieho sveta. Pravdou však je, že už v druhej polovici tehotenstva dokáže vnímať množstvo zvukov - nielen tie, ktoré prichádzajú zvonka, ale najmä tie, ktoré sa odohrávajú v matkinom tele. Hoci sa k bábätku dostávajú aj zvuky z vonkajšieho prostredia, tie sú často utlmené plodovou vodou a vrstvami matkinho tela. Tlkot matkinho srdca - pravidelný rytmus je jedným z najznámejších zvukov, ktoré bábätko vníma. Matkin hlas je pre bábätko tým najvýraznejším zvukom, pretože sa šíri priamo cez telo a vibrácie sa prenášajú cez amniotickú tekutinu. Štúdie ukázali, že novorodenci už krátko po narodení preferujú hlas svojej matky pred inými hlasmi. Čo je ešte fascinujúcejšie, bábätko sa môže postupne učiť rozoznávať aj tón reči či rytmus jazyka. Hoci bábätko ešte nerozumie významu slov, rytmus reči, melódia hlasu a emocionálny tón môžu mať veľký význam. Práve preto je vhodné začať komunikovať s bábätkom už počas tehotenstva.

Keď sa sluch bábätka postupne vyvíja, začína reagovať na zvuky, ktoré vníma z okolia aj z matkinho tela. Spočiatku sú tieto reakcie jemné a nenápadné, no s pribúdajúcimi týždňami tehotenstva sa môžu stať výraznejšími. Niektoré zvuky bábätko upokojujú, iné ho môžu vyľakať. Prvé pohyby bábätka sa zvyčajne začnú prejavovať medzi 16. až 22. týždňom tehotenstva. Okolo 24. - 28. týždňa začne bábätko aktívnejšie reagovať na zvukové podnety, najmä na hlasné a nečakané zvuky. Väčšina bábätiek reaguje na zvuky najintenzívnejšie počas 30. - 36. týždňa tehotenstva.

Keďže bábätko začína vnímať zvuky už v druhej polovici tehotenstva, budúci rodičia môžu aktívne prispieť k jeho sluchovému vývoju. Hlas matky, hudba alebo rytmické zvuky majú nielen upokojujúci účinok, ale pomáhajú bábätku rozpoznávať hlasy a zvukové vzory ešte pred narodením. Komunikácia s bábätkom môže začať hneď, ako začne vnímať zvuky, teda približne od 20. týždňa tehotenstva. Hudba môže mať upokojujúci aj stimulačný efekt. Existuje tzv. Mozartov efekt, teória, ktorá tvrdí, že počúvanie klasickej hudby môže zlepšiť kognitívny vývoj dieťaťa. Čítanie rozprávok alebo básničiek môže pomôcť bábätku vnímať rytmus reči a rôzne zvukové vzory. Hoci je matkin hlas najvýraznejší, pretože sa prenáša priamo cez jej telo, aj hlas otca môže mať dôležitý vplyv. Podpora sluchového vývoja bábätka počas tehotenstva môže byť krásnym spôsobom, ako si už pred narodením vytvoriť prvé väzby.

Po narodení: Prvé zvuky a rozlišovanie hlasov

Keď sa bábätko narodí, jeho sluchový systém je už pomerne dobre vyvinutý, no stále prechádza ďalšími zmenami a prispôsobovaním sa novému prostrediu. Kým v maternici boli zvuky tlmené plodovou vodou, po narodení sa bábätko ocitá v úplne novom svete plnom rôznych akustických podnetov. Aj keď novorodenec už dokáže vnímať zvuky, jeho sluch sa naďalej vyvíja počas prvých mesiacov života.

Prvé dni po narodení: Bábätko reaguje na náhle a hlasné zvuky reflexívne (tzv. úľakový reflex). V období od 2. do 4. týždňa začína bábätko rozlišovať rôzne zvuky a je citlivejšie na zvuky, ktoré sú mu známe. Od 5. týždňa do 12. mesiaca života sa jeho sluch ďalej rozvíja, začína reagovať na svoje meno a rozumie jednoduchým pokynom. Jedným z prvých zvukov, ktoré bábätko po narodení rozpozná, je hlas jeho mamy. Po narodení je dôležité ďalej stimulovať sluch dieťaťa, aby sa naučilo správne rozpoznávať zvuky a rozvíjalo svoje komunikačné schopnosti.

Vývoj reči a hlasu

Vývin reči je dlhý proces, začínajúci sa už v brušku. Už v 5. mesiaci života plodu bábätko začína počuť a zvykať si na hlas svojej matky, na začiatku 7. mesiaca dokáže hlas matky rozlíšiť od hlasu iných žien. Po 6 mesiacoch začne dieťatko bľabotať, čo je prvým pokusom napodobniť ľudskú reč. Spočiatku ide o jednoduché slabiky, napr. eg, ma, da, ta, ba, ktoré sú neskôr rozžírené na slabiku: mamama alebo tatata.

V druhom roku života začína naozajstná zábava. Dieťa v tomto veku má toho na jazyku veľa. Medzi 19 a 24 mesiacmi dieťa vie okolo 50-200 slov, ale rozumie oveľa viacerým. Kombinuje slová do jednoduchých viet, dopomáha si gestami. Pretože deti nevedia ešte plne verbalizovať svoje myšlienky, alebo vyslovovať konkrétne slová, začínajú vytvárať vlastné slová, dokonca aj vlastný jazyk. Počas tohto obdobia sa objavujú vtipné výroky a prekrútené slová, ktoré budú už navždy kolovať medzi vtipnými príhodami pri každom rodinnom stretnutí.

Každé dieťa sa vyvíja svojim vlastným tempom. Niektoré deti už vo veku dvoch rokov rozprávajú nesutále celými vetami, zatiaľ čo iné používajú iba pár slov a obľúbené slovíčko "ee". Do 27. mesiaca by dieťa malo vedieť okolo 300 slov, tieto "slová" by mali byť chápané ako každý zhluk zvukov s významom, ktoré dieťa vysloví. Budú to slová ako "mama", ale aj "ha", ak to označuje psa, alebo "papu/ham", ak ide o jedlo.

Najdôležitejšie je, aby ste stále hovorili so svojím dieťaťom. Hovorte mu všetko, čo sa okolo vás deje. Pýtajte sa Vášho dieťatka otázky a sledujte jeho reakcie. Používajte krátke, jednoduché, ale gramaticky správne vety.

Vývoj reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností, si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať. K vnútorným schopnostiam patria motorické (napr. pohyblivosť artikulačných orgánov), senzorické (zrak a sluch) a rozumové, čiže schopnosti, ktoré sú vrodené. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho (rodinného) prostredia, teda to, akým spôsobom je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom. Odborníčky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa.

Mami, ja ťa počujem! Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.

Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. týždňa života začína dieťa rozlišovať zvuky a tváre.

V tomto najrannejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný?“ Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom.

Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba.

S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám. Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť.

Medzi prvými najčastejšie sa objavujúcimi gestami patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou.

Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa.

Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!, hovorí Svetlana Kapalková s kolegyňami.

Tabuľka: Vývoj detskej reči

Sú situácie, kedy stojí za to poradiť sa s odborníkom. Ak si všimnete, že Vaše dieťa má problémy s prehĺtaním, alebo žuvaním, zvážte návštevu logopéda, alebo neurológa. Nemali by ste sa riadiť pravidlom, že chlapci začnú rozprávať neskôr ako dievčatá. Najdôležitejšie je, aby ste stále hovorili so svojím dieťaťom.

tags: #kedy #zacne #dietatko #pocut #moj #hlas