Umelé oplodnenie na Slovensku: Pohľad Katolíckej cirkvi, etické dilemy a legislatíva

Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), predstavuje pre mnohé páry trpiace neplodnosťou nádej na vytúžené rodičovstvo. Prvé "dieťa zo skúmavky" prišlo na svet v roku 1978 a odvtedy sa touto metódou narodili milióny detí. Na Slovensku sa IVF začalo praktizovať v roku 1991. Táto metóda však od svojho vzniku čelí kritike, najmä zo strany Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie zdanlivo len pomáha manželom stať sa rodičmi? Odpoveď sa skrýva v otázke, kedy začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť.

Vedecký Pohľad na Počiatok Ľudského Života

Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve otázkou počiatku ľudského života. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností uvádza, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. S týmto záverom súhlasí aj Ján Pavol II., ktorý tvrdí, že k nemu môže dospieť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť.

Nenarodená osoba, ako je definovaná v návrhu zákona, je „individuálny organizmus druhu homo sapiens od okamihu oplodnenia až po narodenie“.

Učenie Cirkvi o Dôstojnosti Ľudského Života a Plodenia

Katolícka cirkev od vzniku tejto technológie konzistentne odmieta umelé oplodnenie, považujúc ho za obídenie neplodnosti. Katolícke učenie považuje za nemorálne najmä to, že sa pri ňom oddeľuje zjednocujúci a plodivý účel manželského aktu. Spočíva v tom, že lekári v laboratóriu spoja pohlavné gaméty a neskôr umiestnia plod do matkinho lona. Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, pretože rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, považujeme za najlepšie prostredie pre výchovu dieťaťa.

Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše: „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“ Zároveň dodáva, že odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok medzi významami manželského aktu a jednota ľudskej bytosti. Dieťa má byť prijaté v znamení jednoty a lásky svojich rodičov.

Katechizmus katolíckej cirkvi odmieta techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici, a považuje ich za závažne nemorálne. Heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná, a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve. Tieto techniky "zrádzajú výlučné právo manželov stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého" a oddeľujú pohlavný úkon od úkonu plodenia.

Dôvody Nesúhlasu Cirkvi

Katolícka cirkev má voči umelému oplodneniu niekoľko výhrad:

• Oddeľovanie pohlavného úkonu od úkonu plodenia: Cirkev učí, že počatie dieťaťa by malo byť výsledkom manželského aktu, ktorý je prejavom lásky a jednoty medzi manželmi. Umelé oplodnenie tento prirodzený proces nahrádza technickým zásahom.
• Narušenie rodinných vzťahov: Použitie darcovských spermií alebo vajíčok narúša tradičné chápanie rodiny a rodičovstva. Dieťa má právo poznať svojich biologických rodičov a vyrastať v rodine, kde sú obaja rodičia prítomní.
• Manipulácia s embryami: Pri umelom oplodnení sa často vytvára viac embryí, ako je potrebné. Niektoré z nich sa zničia, zmrazia alebo použijú na výskum, čo cirkev považuje za neetické zaobchádzanie s ľudským životom.

Morálny teológ Vladimír Thurzo uviedol, že ani dramatické osudy tých, ktorí túžia po dieťati, nemôžu zmeniť postoj cirkvi k technikám umelého oplodnenia, pretože dôstojnosť ľudskej osoby je pri nich spochybnená. Pápež Ján Pavol II. potvrdil, že prirodzené plodenie detí sa nesmie nahradiť manipuláciou umelého aktu plodenia.

Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie takých techník spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Ešte dnes to zvyčajne u ženy predpokladá hyperovuláciu: odoberajú a oplodnia sa viaceré vajíčka a potom ich udržiavajú in vitro počas niekoľkých dní. Zvyčajne sa nie všetky prenášajú do pohlavných orgánov ženy; niektoré zárodky - bežne označované ako „nadpočetné“ - sa zničia, alebo zmrazia. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia, a to z rôznych eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré sme už pripomenuli v súvislosti s umelým potratom.

„Dôrazne odmietame propagáciu postupov ako umelé oplodnenie in vitro, ktoré vedú k zmrazovaniu alebo ničeniu vzácnych ľudských bytostí a zaobchádzajú s nimi ako s majetkom,“ uviedli traja americkí biskupi v spoločnom vyhlásení vydanom cez USCCB.

Biskup Michael Burbidge z Arlingtonu vo Virgínii uviedol: „Mnohé z embryonálnych detí, ktoré vzniknú v dôsledku každého procesu oplodnenia in vitro, budú buď odhodené, pretože budú považované za nežiaduce, alebo zmrazené, pretože budú považované za nepotrebné. Umelé oplodnenie svojou povahou vytvára aj ničí ľudské životy.“

„Každý ľudský život, narodený aj nenarodený, je posvätný a Bohom milovaný. Bez toho, aby sme znižovali dôstojnosť ľudí narodených prostredníctvom IVF, musíme uznať, že deti majú právo narodiť sa z prirodzeného a výlučného aktu manželskej lásky, a nie z obchodného technologického zásahu. A škodlivé vládne kroky na rozšírenie prístupu k IVF nesmú zároveň tlačiť veriacich k tomu, aby sa podieľali na jej zle,“ tvrdia biskupi.

Postoj Evanjelickej Cirkvi

Na rozdiel od katolíckej, evanjelická cirkev nevydáva striktné centrálne nariadenia platné na celom svete. Evanjelická cirkev nemá voči asistovanému oplodneniu vyslovene negatívny postoj. „Ak ide o manželov, ktorí nemôžu mať dieťa pre neplodnosť, nie sme proti asistovanému oplodneniu. Sme proti, ak je spermia od anonymného darcu, alebo k nemu pristúpi slobodná mamička. Na celej čiare odmietame klonovanie či ovplyvňovanie pohlavia,“ hovorí Hargaš.

Asistovaná reprodukcia je pre evanjelikov pozitívom v prípade, keď pomôže vzniku a zachovaniu života, ktorý je prioritou, a tiež zachovaniu manželstva. „Práve neschopnosť počať dieťa vedie neraz k rozpadnutiu manželstva. Prieskumy hovoria, že manželstvo takmer všetkých slovenských párov, ktoré počali asistovane, bolo aj vďaka príchodu dieťaťa zachránené. Takto počaté deti sú doslova vymodlené. Ich rodičia podstúpia ťažké chvíle, obetujú veľa pre to, aby prišli na svet,“ hovorí Hargaš.

Ako sa však pozerá na tvrdenia, že pri asistovanom počatí dochádza k usmrteniu nových životov? „Ak chceme vidieť vraždu, vidíme ju. No musíme v prvom rade vidieť nový život, ktorý by za iných okolností nevznikol. Sám by som bol radšej, ak by doktori oplodnili len jedno embryo.“

Alternatívy k Umelému Oplodneniu

Cirkev považuje za morálne prípustné metódy, ktoré sa zameriavajú na liečbu základných fyzických alebo hormonálnych problémov spôsobujúcich neplodnosť namiesto toho, aby sa ich snažili obísť. Manželia, ktorí po vyčerpaní oprávnených prostriedkov lekárskej vedy naďalej trpia neplodnosťou, majú sa spojiť s Pánovým krížom, prameňom každej duchovnej plodnosti. Medzi alternatívy patrí NaProTechnológia, ktorá učí pár spoznávať svoju plodnosť a lieči neplodnosť hľadaním a odstraňovaním problému v tele ženy alebo muža. Ďalšou metódou je CrMS (Creighton Model), systém značenia ženskej plodnosti, ktorý páru poskytne informácie o plodných a neplodných dňoch v cykle.

NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov.

CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti.

Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom. Ak pár neotehotnie napriek modlitbám, navrhuje, aby si vzal dieťa z detského domova. Psychológ a religionista Richard Gróf tvrdí, že adopcia dokáže plnohodnotne naplniť túžbu po dieťati a rozdiel v miere lásky nevidia ani rodičia, ktorí majú biologické aj adoptívne deti. Vzťah sa tvorí spoločne prežitou skúsenosťou, nie génmi.

Podľa Viglaša, akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné. Teda ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti u muža alebo u ženy, alebo u oboch, aby mohli prirodzene počať, je to nielen v poriadku, ale to treba aj oceniť.

Morálne a Etické Dilemy Umelého Oplodnenia

Umelé oplodnenie so sebou prináša aj množstvo morálnych a etických dilem, najmä v súvislosti s manipuláciou s embryami a osudom nadbytočných embryí. Morálny teológ Ján Viglaš upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie.

„Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. (…) Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš.

Príbehy Žien a Dilemy Umelého Oplodnenia

Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, hovorí: „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila.“ Počas stimulácie hormonálne dávky zvyšovali, výsledkom bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť.

„Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie. Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.

Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.

Osoba, ktorá úmyselne spôsobí smrť nenarodenej osoby „bez vedomia alebo dobrovoľného súhlasu tehotnej ženy“ v akejkoľvek inej súvislosti, by podliehala trestnému činu triedy B, ktorý sa trestá až 25 rokmi väzenia.

Osud Zmrazených Embryí

Koľko je v slovenských centrách asistovanej reprodukcie zmrazených embryí, nevieme. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) tieto údaje nespracováva. Jedinú relevantnú odpoveď sme dostali z centra Repromedica so sídlom v Bratislave. „Za posledných päť rokov má naša klinika zamrazených cca dvetisíc embryí. Lehota zamrazených embryí je neobmedzená, ale pacientky do päť rokov embryá použijú alebo ich dávajú likvidovať, alebo darujú,“ povedala pre Postoj vedúca embryologička centra Ingrid Straszer. Deväťdesiatosem percent z nich dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru. Keby hypoteticky každé centrum malo porovnateľný počet, hovoríme už o takmer tridsiatich tisícoch zamrazených embryií za posledných päť rokov.

Právna Regulácia Umelého Oplodnenia na Slovensku

Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie.

Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1991.

Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.

Turistika za Umelým Oplodnením

Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší. Napríklad podľa údajov portálu fertilitymapper.com, ktorý mapuje ceny IVF vo Veľkej Británii, žena, ktorá je samoplatcom, zaplatí za jeden cyklus plus základné doplnkové služby ako ICSI (technika, keď sa pomocou injekcie vpraví najkvalitnejšia spermia do cytoplazmy vajíčka), ďalej za vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. Porovnali sme to s cenníkom, ktorý má Reprofit Bratislava zverejnený na svojej webovej stránke. Žena, ktorá tu pôjde na IVF ako samoplatca a rozhodne sa napríklad pre balík IVF Premium, v ktorom je už zahrnutá konzultácia, liečebný plán, monitoring, odber oocytov, spermiogram a príprava spermií, ICSI, predĺžená kultivácia, asistovaný hatching plus genetické vyšetrenia embrya a zmazenie dvoch embryí, zaplatí 3450 eur.

Porovnanie cien IVF vo Veľkej Británii a na Slovensku (Reprofit Bratislava)

Okrem toho, že z optiky klientov z niektorých západných krajín sú naše centrá cenovo dostupnejšie, poskytujeme jednoduchší prístup k IVF aj z iných hľadísk. Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami. Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.

Národný Register Asistovanej Reprodukcie

Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022.

tags: #knaz #suhlasil #umele #oplodnenie