Umelé prerušenie tehotenstva a eutanázia patria medzi najcitlivejšie a najbolestivejšie témy v spoločnosti. Dotýkajú sa práv jednotlivca, lekárskej etiky, náboženských presvedčení a osobných hodnôt. Diskusia o týchto témach je nevyhnutná pre formovanie informovanej verejnej mienky a pre hľadanie odpovedí na zložité otázky, ktoré so sebou prinášajú. Tento článok sa zameriava na knihu, ktorá sa venuje téme eutanázie dieťaťa, a zároveň sa dotýka širších súvislostí interrupcií, paliatívnej starostlivosti a utrpenia v živote.
Interrupcie: Právo na Život verzus Právo na Rozhodovanie
Umelé prerušenie tehotenstva je témou, ktorá ovplyvňuje oveľa širší okruh ľudí, ako sa zvykneme domnievať. Žijú medzi nami stovky tisíc žien, ktoré zažili potrat na vlastnom tele, rovnaký počet otcov, ktorí stratili svoje bábätká, a desiatky tisíc zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa na týchto potratoch zúčastnili. Viac ako pol milióna legálnych potratov vo Fínsku za obdobie takmer päťdesiatich rokov znamená bremeno viny, odmietnutia a ticha, v ktorom je ťažké poctivo čeliť faktom.
Teraz je čas o interrupciách diskutovať. Teraz je čas rozprávať o ľudských právach, rovnako o právach matky ako aj dieťaťa. Právo na vlastný život je najzákladnejším právom každého človeka. Z tohto dôvodu potrebujeme odpovedať na otázku, kedy sa život človeka začína. Biológia, ako aj kresťanský pohľad na ľudstvo, vydáva jednoznačné svedectvo o ľudských vlastnostiach dieťaťa v lone matky. Nemali by sme o interrupciách mlčať, ale pri rozhovoroch na túto tému potrebujeme posolstvo milosti a odpustenia.
Táto kniha je príspevkom fínskej lekárky a poslankyne parlamentu Päivi Räsänen k súčasnej diskusii o interrupciách.
Kresťanský Pohľad na Interrupcie
Kresťanský pohľad na interrupcie je založený na presvedčení, že život je dar od Boha a začína sa počatím. Z tohto pohľadu je umelé prerušenie tehotenstva porušením Božieho prikázania "Nezabiješ". Spisovateľka Francine Riversová sa zapísala do podvedomia čitateľov najmä románom Vykúpená láska, ktorý je adaptáciou biblickej knihy Ozeáš. Jej nepochybný rozprávačský talent a schopnosť vtiahnuť do deja až natoľko, že knihu nepustíte z rúk, ju predurčili na úspech.
Dynah Careyová je mladá študentka, ktorá miluje Boha už od plienok. Nielen jej viera je vystavená skúške, keď po znásilnení otehotnie. Najbližší, na ktorých sa dovtedy mohla obrátiť, sa jej otočia chrbtom. Tí, na ktorých sa spoliehala, sú zrazu plní strachu a nútia ju podstúpiť potrat. Kresťania, predtým oduševnene hlásajúci pro life kultúru, zrazu zabúdajú na všetky argumenty pre život. Dalo by sa povedať, že Dynah bola tá posledná, ktorá si zaslúži utrpenie a pocit samoty a beznádeje. Boh však prostredníctvom nej otvoril trinástu komnatu jej rodiny, vyniesol na svetlo všetky staré hriechy, ktoré nikdy neprestali kričať vo výčitkách. Dieťa zmierenia je príbehom o odvážnej láske k životu, o odpustení nielen našim vinníkom, ale aj o zmierení sa so svojimi démonmi z minulosti.
Dokazuje, že choroba ako rakovina prsníka má spojitosť s interrupciou a všetky telesné neduhy majú svoj pôvod v zlyhaní ducha. Skoro tristostranový román budí dojem, že čítate novodobé prerozprávanie knihy Jób. Je obdivuhodné, že americká katechétka dokázala do hĺbky popísať charaktery postáv, spojiť všetkých, ktorí sú obeťami potratov, aj tých, ktorí ich vykonávajú. Skoro tristostranový román budí dojem, že čítate novodobé prerozprávanie knihy Jób. Človek môže prísť takmer o všetko, ak si však udrží vieru, stále je vnútorne bohatý. Dynah stratí kvôli svojmu neželanému tehotenstvu ľudí, ktorých milovala, ale to, čo získa, je dar, ktorý si vďaka utrpeniu váži omnoho viac ako čokoľvek predtým.
Pre mnohých bude možno šok dozvedieť sa, že v USA je potrat povolený až do piateho mesiaca tehotenstva. Mnohé ženy prehodnotia svoje doterajšie vyhlásenia, keď zistia, že syndróm prázdneho lona môže matku sprevádzať po celý život. Obavy, že sa stane neplodnou alebo bude mať problémy opäť otehotnieť, sú úplne bežné. Nezatvárajme oči pred pravdou.
Ak by dobre mienené rady svojho okolia počúvali rodičia velikánov z minulosti, nikdy by sme nepočuli napríklad o Ludwigovi van Beethovenovi. Mal osem súrodencov, z toho traja boli hluchí, dvaja slepí a jeden mentálne retardovaný. Matka mala syfilis. Ak by svoju manželku nechal podľa predpisov ukameňovať svätý Jozef, neprišlo by na svet dieťa zmierenia - Ježiš Kristus. Ak strácame ľudí alebo materiálne veci pre neho, získavame život večný.
Eutanázia Dieťaťa: Etická Hranica
Spornejšia je otázka eutanázie novorodencov s vážnym zdravotným defektom - pretože nemôže byť dobrovoľná. No hoci dieťa prirodzene vzbudzuje v človeku teplé a ochranné pocity, som pevne presvedčená, že je kruté a preto nemorálne zachovať život dieťaťa aj vtedy, keď jeho postihnutie je také vážne, že jeho vyhliadky na šťastie sú zrejme mizivé. Rodičia a lekári, prípadne iní zodpovední činitelia, majú robiť každé rozhodnutie týkajúce sa novorodeného dieťaťa. Niektorí ľudia však často hovoria, že také ukrutné rozhodnutie ako eutanázia sa má odložiť na čas, keď dieťa bude dosť staré, aby o sebe rozhodlo samo. Nesúhlasím: rozhodnutie odložiť eutanáziu na neskorší čas je tiež zásadné rozhodnutie týkajúce sa dieťaťa.
V praxi je bežné (pravdepodobne nielen v USA a Spojenom kráľovstve, ale aj v iných civilizovaných krajinách), že lekár poučí ošetrovateľku, aby vážne postihnutého novorodenca nechala umrieť hladom - dávajúc mu vodu miesto mlieka. To je síce lepšie, ako nechať ho nažive, ale nie je to tak súcitné ako rýchla letálna injekcia, len keby ju zákon dovolil. A čo s povinnosťou voči spoločnosti? Rodičia zomretého novorodenca môžu mať spravidla za rok druhé úplne zdravé dieťa.
Pohľad Barbary Smokerovej na Eutanáziu
Moje kampane za rozličné sociálne ciele mi vyniesli v priebehu rokov veľa kritiky, ale bola to predovšetkým moja obrana legalizácie detskej eutanázie v tlači aj televízii, ktorá mi privolala najzúrivejšiu a najvytrvalejšiu kritiku až nenávisť. Nielen školských detí: nedávno sa pripravovala pre používanie na britských školách kniha Na ktorej strane si? - sú to podpísané diskusné príspevky z obidvoch strán barikády na kontroverzné témy. Mnohí lekárski praktici so mnou v tomto ohľade súhlasia, ale nie sú v stave povedať to vo verejnosti, najmä nie pred mladými poslucháčmi. Chápem to, lebo viem, že ich odborná reputácia by ťažko prežila názvy ako „baby-killer“ - „zabijak detí“, prípadne „child-murder“ - „vrah detí“. Barbara Smokerová bola prezidentkou britskej Národnej sekulárnej spoločnosti.
Paliatívna Starostlivosť: Alternatíva k Eutanázii
O paliatívnej starostlivosti, teda starostlivosti o nevyliečiteľne chorých, sa hovorí málo. Väčšinou sa naše predstavy o tejto forme pomoci spájajú s bolesťou, utrpením, smrťou. Paliatívna starostlivosť je však o živote a radosti. Paliatívna starostlivosť súvisí s nevyliečiteľnou chorobou. Utrpenie prináša smútok a bolesť. Paliatívna starostlivosť je pomoc, ktorá robí utrpenie znesiteľným. Tým vzniká priestor aj na radosť.
V Plamienku poskytujete domácu starostlivosť deťom. Filozofia takejto pomoci je rovnaká - zmierniť bolesť a utrpenie tak, aby boli znesiteľné. Pomoc deťom a ich sprevádzanie má svoje špecifiká. Paliatívna starostlivosť však nie je len o zmierňovaní utrpenia pacienta. Naším cieľom je byť tiež oporou rodine vo chvíľach, keď to potrebujú. Spolu hľadáme, čo im prináša radosť, a hovoríme o tom, čo je pre nich ťažké. A potom príde okamih, keď život dieťaťa nedokážeme zachrániť. Prichádza prázdnota a smútok.
Stávate sa súčasťou rodinného príbehu, ste s chorým dieťaťom do posledných chvíľ. Každá práca, ktorá je o pomoci iným, o kontakte s druhými, komunikácii, sprevádzaní, je náročná. Čím dlhšie sa tejto práci venujem, tým viac to rezonuje s mojím vnútrom a napĺňa ma to. Áno, prežívam ťažké chvíle. Príde okamih, keď život dieťaťa nedokážeme zachrániť. Prichádza prázdnota a smútok. Tieto chvíle mi pomáhajú zniesť tie ťažké. Keby to tak nebolo, nedokázala by som to dlhodobo robiť. Paliatívna starostlivosť nie je o konci.
Na začiatku som vôbec netušila, do čoho idem. Niečo ma len vnútorne ťahalo k myšlienke domáceho hospicu. Robila som na detskej onkológii a veľmi som prežívala osobné príbehy každej rodiny, každej mamy, otca a chorého dieťaťa. Myšlienka vlastne prišla od nich. Bola to vrúcna prosba ísť domov. Doteraz mám pred očami, ako mi hovoria, že chcú byť doma. Ako lekárka som vedela, že bez odbornej pomoci to nepôjde. To bol začiatok cesty. Netušila som, či to zvládnem, či je to vôbec legálne, či budem mať dostatok finančných prostriedkov. Zo začiatku som veľmi narážala na svoje limity. Je iné, keď sa niečo deje s dieťaťom v nemocnici, ako keď ste doma bez pomocného personálu a množstva dostupných prístrojov. Stále hovoríme o voľbe. Keď rodičia chcú, majú možnosť okrem nemocnice vybrať si aj domácu starostlivosť. Každé dieťa doma bezplatne vybavíme súpravou zdravotných prístrojov, ošetrovacieho materiálu a liekov. Je to často pre nich extrémne náročné. Napriek tomu tí, ktorí sa pre tento spôsob rozhodnú, neľutujú. Aj keď dieťatko stratia, je pre nich dôležité práve to, že do poslednej chvíle boli spolu ako rodina. Zažili bežný režim, chodili na prechádzky, oslavovali narodeniny, fotili sa, hrali… Žili, aj keď s obmedzeniami, rodinný život naplno.
Komunikácia so Smútiacimi Deťmi
Závisí to od veku. Keď hovoríme o nevyliečiteľne chorých deťoch, každé cíti, že sa s ním deje niečo vážne. Tým, že si to začínajú veľmi skoro uvedomovať, skôr aj dozrievajú. U zdravých detí trvá istý čas, kým pochopia, čo je smrť. Štvorročné deti majú magické myslenie. Smrť chápú ako v rozprávke, umrie princezná, princ ju prebudí a život pokračuje ďalej. Pri hre to majú nastavené tak, že ony rozhodnú, ktorá postavička kedy umrie, a keď si prajú, aby tento panáčik vstal, tak vstane. Neskôr prídu na to, že smrť má nejakú príčinu - chorobu, úraz, nehodu. Nie je to teda o tom, že si to prajem alebo neprajem. Ďalšie štádium je uvedomenie si, že sa to môže stať aj mne. Je to prirodzený vývoj, ktorý má svoju opodstatnenosť.
Ak zomrie niekto blízky, s kým malo vzťah, zvažovala by som to. Už štvor-, päťročné dieťa dokáže pochopiť, čo sa tam deje. Je potrebné dieťaťu dostatočne včas vysvetliť, čo sa tam bude diať. Nie z hodiny na hodinu ho postaviť pred hotovú vec. Jednoduchým spôsobom dieťaťu povedzme, že napríklad babka zomrela, lebo bola chorá. Bola to vážna choroba, nie nádcha, nemusí sa báť, že by sa to mohlo aj jemu či rodičovi pri chorobe stať. Na pohrebe bude smutno, lebo nám je ľúto, že babka zomrela, ale budeme tam spolu a vieme sa navzájom podporiť. Niektorí budú plakať, môže si poplakať aj ono, ak to tak bude cítiť. Bude to pre dieťa náročné, zatrasie to s ním. Avšak aj dieťa sa potrebuje rozlúčiť. Koniec koncov, náročné veci zažívame po celý život.
Utrpenie a Hľadanie Pomoci
Náročné je určite nájsť odpoveď na otázku, aký zmysel má utrpenie v živote. Americký kresťanský psychoterapeut Scott Peck začína svoju knihu Nevyšliapanou cestou slovami: „Život je ťažký.“ A tak to je. Utrpenie je a bude súčasťou života. Zdá sa mi veľmi skreslené vnímanie, že keď odstránime utrpenie, nebudeme už trpieť. Život mi ukázal, že tadiaľto cesta nevedie.
Ak žena, ak manželia veria, že potratom významne zmiernia utrpenie rodiny, že po zákroku pôjde život takmer ako predtým, bývajú prekvapení, že to často tak nie je. Ak sú presvedčení, že tak „pomôžu“ svojmu nenarodenému dieťaťu vyhnúť sa utrpeniu, nie je to pravda. Hovorím teraz iba za seba a uvedomujem si, že môj pohľad môže byť limitovaný mojím videním života, sveta a utrpenia. Ak hľadám spôsoby, ako za každých okolností utrpenie odstrániť, často trpím viac. Život ma naučil, že tam, kde sa odstrániť nedá, má zmysel hľadať pomoc.
Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že rodičia, ktorých sme stretli v Plamienku a stáli pred touto otázkou a napokon na interrupciu nešli, nám zatiaľ vždy poďakovali za pomoc a povedali, že svoje rozhodnutie neľutujú. Interrupcia ich vzťah určite nezlepší. Vo vzťahu pravdepodobne niečo škrípe a väčšinou to nesúvisí s počatým dieťaťom. V každom prípade je choroba veľkou skúškou pre vzťah, to určite. Zatiaľ som nestretla rodinu, ktorá by mi povedala, že ich interrupcia zblížila a upevnila vzájomný vzťah. Cesta s nevyliečiteľne chorým dieťaťom je krátkodobo extrémne náročná. Rodičia však na nej môžu zažiť okamihy lásky, ktoré im neskôr pomôžu „odsmútiť“ si stratu tak, aby v nich nezostala trpkosť a ničivá vina. Spomienky na vzácny čas, keď mohli byť so svojím dieťaťom od začiatku až do konca, milovať ho a držať v náručí, im dávajú zmysel.
Stretla som niekoľko žien, ktoré si nechali dieťa zobrať a v myšlienkach sa k tomu neustále vracajú. Dlhodobo zažívajú veľkú nepohodu. Podstúpiť interrupciu sa zdá byť menej náročná cesta. Môže to však byť náročnejšie potom, lebo to „potom“ bez odžitej lásky je už do konca života. Ťažko sa to dá zvládnuť bez pomoci. Myslím si, že kedykoľvek v živote sa nám stane, že pociťujeme z niečoho obavy, je to signál k tomu, že máme vyhľadať pomoc. Rodičia po tom, ako sa dozvedia o vážnom ochorení dieťaťa, zažívajú veľkú neistotu a beznádej. Keď im niekto ponúkne možnosť, spoločnú cestu, že s odbornou pomocou sa to dá zvládnuť, môžu sa začať inak pozerať na svoju situáciu.
Čo presne sa skrýva pod slovom „eutanázia“? Aké úmyselné konania v sebe zahŕňa? Ambíciou tejto útlej knižky je argumentačne konfrontovať tých, ktorí sa prikláňajú k prvému názoru. V hlavnom texte John Finnis ešte koncom 90. rokov ponúka precíznu analýzu tohto fenoménu, poukazuje na filozofické a právne problémy vyplývajúce z pozícií zástancov eutanázie. Nielenže nevedia popísať údajné právo na autonómiu, z ktorého eutanázia vyplýva, ale podceňujú aj obrovské straty na životoch a zmenu kultúry, ktoré by legalizácia eutanázie priniesla.
Eutanázie predstavuje mimoriadne aktuálne téma súčasnej odbornej diskusie. Existuje celý rad argumentov pre či proti morálnej prípustnosti tohto opatrenia na konci života, chýba im však konceptuálna jednota. Táto monografia pristupuje k problematike usmrcovania pacientov zo súcitu celkom odlišne. Jednotiacu líniu spájajúcu hlavné argumentačné stratégie identifikuje v teóriách dobrého života a ich vzťahu k etickým teóriám a ich normatívnym záverom.
Publikácia z pozýva čitateľa na vzrušujúcu výpravu do rôznych končín súčasnej filozofickej reflexie a ukazuje, že zložité problémy modernej doby je potrebné riešiť v širšej perspektíve. Na čitateľa to samozrejme kladie vyššie nároky, ak sa však nenechajú odradiť, získajú komplexnú predstavu o teóriách welfare, etických teóriách, povahe smrti a jej „špatnosti“, osobnej identite a jemných dištinkciách používaných v aplikovanej etike.