V každom z nás drieme dieťa, ktoré trpezlivo čaká, kým ho vypočujeme, alebo aspoň objímeme. Toto dieťa je mnohokrát zahltené hlasmi z vonka, urážkami či traumami, avšak je stále tam. Je to tá časť ľudskej psychiky, ktorá sa formovala v detstve - dávno predtým, než bol človek schopný úplne pochopiť, čo sa okolo neho deje. Už vtedy totiž vnímalo emócie, odkazy a skúsenosti, ktoré ešte nedokázalo spracovať slovami.
Tento obraz sa v psychológii i sebarozvoji používa ako spôsob pomenovania hlbokých vrstiev nášho podvedomia, ktoré často ovplyvňuje naše správanie, vzťahy aj sebavnímanie. V tomto článku sa pozrieme na to, čo vnútorné dieťa predstavuje, ako sa môže ozývať v dospelosti a prečo je dôležité sa k nemu vrátiť - nielen kvôli konsolidácii minulosti, ale aj kvôli slobodnejšej budúcnosti.
Počiatky konceptu vnútorného dieťaťa
Počiatky tohto fenoménu sú zakorenené v rôznych psychologických pohľadoch na človeka. Carl G. Jung, veľký konkurent Sigmunda Freuda, je častokrát označovaný ako pôvodca tohto fenoménu. V rámci jeho analytickej psychológie, ktorú založil, sa začal zaoberať archetypmi - symbolmi, ktoré predstavujú aspekty psychiky pochádzajúce z nazhromaždených skúseností ľudstva.
Do týchto archetypov zaradil aj motív dieťaťa. Podľa Junga symbol vnútorného dieťaťa predstavuje zjednotenie protikladov a zároveň pôsobí ako sprostredkovateľ, ktorý podporuje liečenie a vedie k dosiahnutiu psychickej celistvosti.
Prejavy vnútorného dieťaťa v dospelosti
Vnútorné dieťa môže predstavovať silnú prítomnosť sídliacu v našom bytí. Je to tá časť nás, ktorá prišla na svet ako niečo nevinné. Ako niečo hravé, impulzívne, pravdivé, citlivé, veriace v dobro a vedúce k sebarozvoju. Snaží sa spoznávať svet vo všetkých aspektoch, ktoré mu ponúka. Je otvorené voči novým skúsenostiam, novým ľuďom… Miluje hru a objavovanie. Každý nový okamih je zázračný. Verí vo svoju silu a nespochybňuje sa. Prirodzeným spôsobom sa snaží sebarealizovať a posúvať vpred.
Postupom času sa však tieto vlastnosti začnú vytrácať. Dieťa je konfrontované s požiadavkami od rodičov, od spoločnosti. Všíma si, že sa vytráca rôznorodosť, a že uniformita je tým, k čomu nás vedú spoločenské tlaky. A práve v týchto momentoch uvedomenia sa človek zľakne. Začne spochybňovať seba a ostatných. Kreativita sa postupne vytráca a detská spontánnosť je potlačená. Cielene potlačí svoju zraniteľnosť, keďže tá sa dá zneužiť. Uzamkne svoju hravosť a naplno sa ponorí do sveta dospelých, do sveta bez detských jednoduchších ideálov.
Zapadne do požadovaného vzorca; možno niekde v hĺbke mysle pocíti prezenciu tej nevinnej a spontánnej časti, no na jej znovuotvorenie sa už neodváži. A predsa, vnútorné dieťa nezmizlo. Je tam. Tiché, trpezlivé, čakajúce na svoje povšimnutie.
Prípadová štúdia: Björn Diemel a jeho cesta k vnútornému dieťaťu
Björn Diemel si polepšil a za všetko vďačí kurzu sústredenosti. Niekdajší „diablov“ advokát má konečne viac času na dcéru a aj jeho hádky s manželkou prebiehajú akosi láskavejšie. Nečudo, keď sa človek stane vodcom nie jedného, ale hneď dvoch mafiánskych klanov, predpokladá sa, že má istý nadhľad. Hoci z prchkého Dragana neostalo veľa na spomínanie a ani s druhým uväzneným bosom to nevyzerá ružovo, Björn stále nie je spokojný. Prečo si nedokáže užívať nadobudnutú slobodu a moc?
Mafiánsky chlebíček je tvrdý ako päsť s boxerom a aby sa Björn stotožnil s novou profesiou, potrebuje pomoc. Jeho mentálny kouč Joshka Breitner vie ako na to. Vďaka príručke Vnútorné vymodlené dieťa Björn zisťuje, že všetky jeho súčasné problémy pramenia v detstve. A že ak chce prijať samého seba, musí najskôr prijať potreby svojho vnútorného dieťaťa.
Ukázalo sa, že práca s vnútorným dieťaťom je pre mňa tým najlepším spôsobom, ako čeliť príčinám problémov, ktorých dôsledky som deň čo deň zmierňoval pomocou sústredenosti. Keď som bol malý, nejestvovala ešte ani „Siri“, ani „Alexa“. Tým ľuďom, ktorí doma zapínali a vypínali svetlo, obsluhovali stereo a aj na tú najjednoduchšiu otázku poskytli nesprávnu odpoveď, sa hovorilo „mama“ a „oco“. Otcom svojho vnútorného dieťaťa som sa stal až v štyridsiatich troch rokoch, lebo som sa bez ochrany pohádal s manželkou, s ktorou už dávno nežijeme spolu. Katharina odjakživa dokázala riešiť problémy veľmi efektívne. Zodpovednosť za riešenie jej problémov niesol vždy ten, bez ktorého by tieto problémy neboli vznikli.
Význam spojenia s vnútorným dieťaťom
Možno je čas sadnúť si k tomu dieťaťu v kúte, podať mu ruku a povedať: „Viem o tebe. Poď von.“ Pretože až keď mu dovolíme prehovoriť, môžeme opäť cítiť, nielen bolesť, ale aj radosť. Nie tú vštiepenú, dospelácku, ale najmä čistú a detskú.
