Ako vypočítať materské a aké sú podmienky nároku

Materské je jednou z najdôležitejších dávok nemocenského poistenia, ktorá poskytuje finančnú podporu ženám počas tehotenstva a starostlivosti o novonarodené dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, výška materského nie je jednotná a závisí od príjmu poistenkyne. Tento článok podrobne vysvetľuje podmienky nároku na materské, spôsob jeho výpočtu, dĺžku poberania dávky a špecifické situácie pre zamestnankyne aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Čo je to materské a kto má naň nárok?

Materské je nemocenská dávka, ktorá sa poskytuje z dôvodu tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Nárok na materské vzniká predovšetkým žene, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Toto poistenie mohol platiť zamestnávateľ, alebo si ho platila ako živnostníčka či dobrovoľne poistená osoba.

Nárok na materské však nevzniká len matke dieťaťa. Zákon definuje aj „iného poistenca“, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa oň. Tento poistenec musí tiež spĺňať podmienku nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Medzi iných poistencov patria:

  • Otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela.
  • Otec dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok (s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu).
  • Manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
  • Otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
  • Manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela.
  • Fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Kedy vzniká a kedy zaniká nárok na materské?

Nárok na materské vzniká poistenej matke od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak žena porodí skôr, nárok vzniká odo dňa pôrodu. V prípade, ak žena nemá nárok na materské pred pôrodom alebo jej bolo vyplácané menej ako šesť týždňov z dôvodu predčasného pôrodu, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku.

Nárok na materské zaniká v rôznych časových obdobiach:

  • uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
  • uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak je poistenka osamelá.
  • uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské, ak poistenka porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará.

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je predčasný pôrod, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade osamelých matiek sa toto obdobie predlžuje na 31 týždňov odo dňa pôrodu, nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Pre matky, ktoré porodili dvojičky alebo viac detí, nárok trvá do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, nie dlhšie ako do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Špecifické situácie:

  • Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
  • Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské (prípadne do konca 37. alebo 43. týždňa v špecifických prípadoch).

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Iná osoba ako matka dieťaťa má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Ak prevzala do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Nárok iného poistenca na materské trvá najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské.

Ako sa počíta materské a aká je jeho výška?

Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Výška materského je 75 % z DVZ alebo PDVZ.

Denný vymerovací základ (DVZ)

DVZ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je v zásade kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materské.

Výnimky pre určenie DVZ:

  • Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ z dôvodu poberania materského, prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo prerušenia nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, DVZ sa určí ako jedna tridsatina predpokladaného vymeriavacieho základu.
  • Pre zamestnankyňu, ktorá bola preradená na inú prácu z dôvodu tehotenstva, sa DVZ zisťuje ku dňu tohto preradenia.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

PDVZ sa používa v prípadoch, keď poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (predpokladaný vymeriavací základ).

PDVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Ak je PDVZ vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine minimálneho vymeriavacieho základu, PDVZ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine minimálneho vymeriavacieho základu.

Maximálna výška materského

DVZ a PDVZ nesmú byť vyššie ako DVZ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pre rok 2025 je rozhodujúca priemerná mzda v roku 2023, čo znamená, že maximálna materská sa bude počítať zo sumy 2 860 eur. Aj pri vyšších zárobkoch bude maximálna materská zodpovedať materskej z príjmu 2 860 eur.

grafické znázornenie výpočtu materského

Príklad výpočtu

Ak žena pracovala a jej hrubá mzda bola 1 500 eur mesačne, materská dávka v mesiaci, ktorý má 30 dní, bude približne 1 109,60 eura. V mesiaci s 31 dňami to bude 1 146,60 eura.

Materské pre zamestnankyňu a SZČO

Pre zamestnankyňu je rozhodujúcim obdobím na výpočet materského spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materské. Ak zamestnankyňa pracovala u jedného zamestnávateľa dlhodobo, výpočet je priamočiary. V prípade zmeny zamestnania alebo kratšieho obdobia poistenia sa môžu použiť špecifické pravidlá.

Pre SZČO je výška materskej dávky závislá od vymeriavacieho základu, z ktorého si platí odvody do Sociálnej poisťovne. Ak SZČO nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ, používa sa pravdepodobný denný vymeriavací základ.

Materská dovolenka vs. Rodičovský príspevok

Je dôležité rozlišovať medzi materskou dovolenkou a rodičovským príspevkom. Materská dovolenka je obdobie pracovného voľna poskytované zamestnávateľom zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o dieťa. Počas materskej dovolenky sa poberá materské.

Rodičovský príspevok je štátna dávka poskytovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorú má nárok osoba starajúca sa o dieťa do troch (prípadne šiestich) rokov veku, ak nemá nárok na materské alebo po jeho skončení. Výška rodičovského príspevku je štandardizovaná a v roku 2025 bude 351,80 eura mesačne.

Práva a povinnosti počas materskej dovolenky

ikony symbolizujúce práva matiek počas materskej

Počas materskej dovolenky je žena chránená pred výpoveďou, okrem výnimočných prípadov (napr. zrušenie zamestnávateľa). Po jej skončení má právo vrátiť sa na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu. POZOR: Počas materskej dovolenky nemôžete pracovať na rovnakú pracovnú zmluvu, z ktorej poberáte materské, ale môžete uzatvoriť novú zmluvu na inú pozíciu.

V prípade, že žena počas materskej dovolenky opäť otehotnie, môže pokračovať v čerpaní materskej dovolenky a následne prejsť na rodičovskú dovolenku. Po narodení druhého dieťaťa má opäť nárok na materské.

Otcovské a otcovská dovolenka

Aj otec dieťaťa môže mať nárok na dávku „otcovské“, ktorá sa poskytuje maximálne dva týždne v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Po tomto období môže otec po splnení zákonných podmienok poberať aj dávku „materské“ na dieťa až do jeho troch rokov veku.

Žiadosť o materské

Na získanie materského je potrebné navštíviť ošetrujúceho lekára, ktorý vystaví tlačivo žiadosti o materské. Toto tlačivo je potrebné vyplniť a v prípade zamestnankyne predložiť zamestnávateľovi na potvrdenie. Následne sa žiadosť odovzdáva na pobočke Sociálnej poisťovne.

Ak chcete zmeniť spôsob výplaty dávky alebo ste si dávku nevyzdvihli, môžete použiť formulár: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie neprevzatej sumy.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie, okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #kolko #musi #prerobit #aby #mala #dobry