Kľúčové kompetencie pre úspešný život dieťaťa

Vo formálnom vzdelávaní je často kladený väčší dôraz na "vedomosti" (vedieť) ako na "bytie" (byť). Málo času a pozornosti sa venuje tomu, aby sa deti naučili porozumieť sebe, aby samy seba poznali, aby dokázali svoj život prežiť ako úspešný a šťastný. Podstatnou súčasťou výchovy k bytiu môže byť rozvíjanie sociálnych spôsobilostí (zručností, kompetencií) a rozvoj osobných spôsobilostí. Osobné a sociálne kompetencie tvoria jednotu - komplex osobnostných kvalít.

Osobné a sociálne kompetencie žiakov zvyšujú ich školskú úspešnosť a zároveň sú dôležitým nástrojom na vytváranie spolupracujúceho triedneho spoločenstva a pocitu spolupatričnosti ku skupine. Kompetencie spoločne s celoživotnými pravidlami dokresľujú, ktoré aspekty správania je potrebné u žiakov rozvíjať, aby ich "pracovné spoločenstvo" vytváralo atmosféru podporujúcu učenie. Kompetencie tvoria otvorený systém, ktorý je priebežne dotváraný podľa potrieb.

Osobné a sociálne kompetencie sú nezávislé na konkrétnom predmete alebo odbore a dajú sa uplatniť v mnohých oblastiach. Sú základom celoživotného učenia sa, ako napríklad riešenie problémov a konfliktov, schopnosť spolupracovať, či metakognitívna kompetencia učiť sa učiť sa. Nerovnaká miera ich osvojovania sa pokladá za hlavnú príčinu sociálnych rozdielov a ohrozovanie niektorých skupín obyvateľov alebo jednotlivcov.

Z toho vyplýva, že je nutné vyvážiť aspekt súťaživosti v spoločnosti, ktorý kladie dôraz na vynikajúcu kvalitu, výkonnosť, rozmanitosť a možnosti výberu, aspektom spolupráce, ktorý presadzuje sociálnu spravodlivosť a rovnosť príležitostí, solidaritu a toleranciu. Nadmerná súťaživosť, ktorá nie je harmonizovaná (či kompenzovaná) spoluprácou, empatiou a prosociálnosťou, môže viesť k rôznym druhom spoločenského vylúčenia (aj v samotnej školskej triede). To je pole pôsobnosti osobných a sociálnych kompetencií, ide napríklad o samostatnosť, ochotu riskovať, iniciatívnosť a podnikavosť na jednej strane, ale aj v oveľa väčšej miere o tímovú prácu, ohľaduplnosť, starostlivosť, priateľský a partnerský prístup, solidaritu, vedenie dialógu a aktívny občiansky prístup na strane druhej.

Skúsenosti z praxe potvrdzujú, že osobné a sociálne kompetencie sa veľmi úzko vzájomne ovplyvňujú a prelínajú. Vysoká miera sociálnych kompetencií podporuje rozvoj personálnych, ako sú napríklad: zvedavosť, iniciatíva, snaha, vytrvalosť, motivovanosť, sebaúcta, zodpovednosť, ohľaduplnosť a ďalšie. Personálne kompetencie sú úzko späté s postojmi (ustálené správanie alebo spôsob konania, ktoré vyjadrujú pocit alebo názor).

Kľúčové kompetencie ako základ celoživotného učenia

"Vedomosti a zručnosti, ktoré sú zamerané iba na jednu konkrétnu situáciu rýchle zastarávajú, stávajú sa neužitočnými." (Turek, 1998). Preto vo vyspelých štátoch sveta je snaha nájsť, definovať a v ľuďoch rozvíjať také kompetencie (zručnosti, schopnosti, vedomosti a postoje), ktoré sú využiteľné vo väčšine (aj v zatiaľ ešte neexistujúcich) povolaní, ktoré umožnia jedincovi zastávať celý rad pracovných pozícií a funkcií, vykonávať rôzne povolania a ktoré sú vhodné na riešenie celého radu väčšinou nepredvídateľných problémov, ktoré umožnia jedincovi úspešne sa vyrovnať s rýchlymi zmenami v práci, osobnom i spoločenskom živote. Takéto kompetencie sa volajú kľúčové kompetencie.

Kľúčové kompetencie majú slúžiť na riešenie mnohých a rozmanitých problémov, v rôznych kontextoch, na dosahovanie viacerých cieľov, majú sa uplatňovať nielen v rôznych povolaniach, ale aj v rôznych oblastiach ľudskej činnosti: v škole, v práci, v spoločenskom i v osobnom živote.

Medzi kľúčové kompetencie sa zaradujú najmä:

• Informačné kompetencie: informačná a počítačová gramotnosť.
• Učebné kompetencie: poznanie a pozitívne ovplyvňovanie učebných štýlov študentov; metakognícia; osvojovanie si učebných zručností: získavanie relevantných zdrojov informácií, manažment času, motivácia k učeniu, manažment stresu, vytváranie optimálnych podmienok na učenie, osvojenie si a výber efektívneho spôsobu robenia si poznámok, štúdia z učebných textov, pamätania učiva, riešenia úloh, prípravy na skúšku a skladania skúšok.
• Kognitívne kompetencie: Riešenie problémov, kritické myslenie, tvorivé myslenie.
• Komunikačné kompetencie: vyjadrovať sa ústne a písomne primerane situácii, čítať s porozumením, pozorne počúvať, voliť optimálnu formu a spôsob komunikácie, spracovávať písomný materiál zrozumiteľným spôsobom, prezentovať informácie, komunikovať prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.
• Interpersonálne (sociálne) kompetencie: efektívne žiť a pracovať s inými ľuďmi, učiť sa s nimi a od nich; plánovať, organizovať, kontrolovať a hodnotiť aktivity tímu ľudí, preberať spoluzodpovednosť za prácu tímu; vedieť sa vžiť (vcítiť) do duševného stavu iných ľudí (empatia); nenásilne riešiť konflikty; vážiť si, rešpektovať, akceptovať a tolerovať odlišnosti iných ľudí; správať sa k iným ľudom zodpovedne a mravne; udržiavať harmonické medziľudské vzťahy; formovať občiansku spoločnosť.
• Personálne kompetencie: sebauvedomenie, sebaovládanie, motivácia, angažovanosť.

Vývoj kompetencií v ranom detstve

Dôležitosť správnej výchovy a dostatočných interakcií v období 0-6 rokov zdôrazňujú odborníci čoraz častejšie. V tomto období sa dieťa učí usmerňovať svoje emócie, objavovať svet a budovať vzťahy. Až 85 % osobnosti dieťaťa sa vyvíja do šiesteho roku života. Dieťa prechádza v ranom detstve cez viacero vývinovo kritických období, kedy je jeho organizmus mimoriadne citlivý a pripravený na rozvoj určitej schopnosti alebo znalosti.

Znakom nedostatku podnetov počas vývoja je aj problém s jemnou alebo hrubou motorikou dieťaťa či s rečou. Dieťa zaostáva za svojimi rovesníkmi, pretože počas raného vývoja nedostalo dostatok podnetov potrebných pre jeho rozvoj. Adaptácia na školské prostredie a fungovanie v ňom sú tak preň omnoho náročnejšie.

Rodič by mal byť hlavne dostatočne vnímavý k potrebám dieťaťa, mal by vedieť rozlíšiť, kde dieťa potrebuje jeho pomoc, usmernenie, alebo čo už dokáže urobiť samo. Potrebuje predovšetkým bezpečné a láskyplné prostredie a ľudí, ktorí sú vnímaví na jeho potreby a dokážu ich zároveň adekvátne uspokojiť. Okrem toho je dôležitá plná pozornosť rodiča venovaná dieťaťu a aktivite, ktorú spolu robia.

Pre dieťa je tak v ranom veku potrebné najmä bezpečie, stabilita, istota, pevné a spoľahlivé vzťahy s blízkymi osobami. To od rodičov vyžaduje veľa času, pozornosti a porozumenia venovaného dieťaťu, veľa osobnej zrelosti, otvorenosti, ochoty hľadať a prispôsobovať sa v mnohých ohľadoch.

Ako podporiť rozvoj dieťaťa:

• Čítajte si spoločne.
• Nechajte dieťa samé sa obliecť či najesť.
• Zapájajte ho do každodenných činností.
• Nekupujte deťom veľa zbytočných hračiek.
• Pri hraní či kreslení deťom nezasahujte do ich tvorivého procesu.

Výchova k samostatnosti a zodpovednosti

Samostatnosť a zodpovednosť sú základnými predpokladmi pre úspešný život. Deti, ktoré sú vedené k samostatnosti, majú možnosť robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť, čo vedie k rozvoju sebavedomia a úspechu v dospelosti. Výchova k samostatnosti neznamená, že si dieťa robí, čo chce, práve naopak, usporiadanie času a priestoru i výchovné pôsobenie majú mať pevný systém a poriadok.

Ako podporiť samostatnosť dieťaťa?

• Jasné pravidlá a očakávania: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva a aké môžu byť dôsledky ich činov. Jasne zadefinované pravidlá a hranice pomáhajú deťom pochopiť, čo je správne a čo nie. Tieto očakávania by mali byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa.
• Rozhodovanie v rámci hraníc: Dovoľte deťom robiť vlastné rozhodnutia v bezpečných a primeraných hraniciach. Môže ísť o výber oblečenia, aktivity alebo spôsobu trávenia voľného času. Keď deti robia vlastné rozhodnutia, učia sa hodnotiť možnosti a niesť zodpovednosť za svoje voľby.
• Zodpovednosť za úlohy: Zverte deťom malé zodpovednosti, ako je starostlivosť o domáce zvieratko, upratovanie izby alebo pomoc s domácimi prácami.
• Podpora a povzbudzovanie: Deti potrebujú vedieť, že majú vašu podporu, aj keď robia chyby. Povzbudzujte ich a poskytnite im pozitívnu spätnú väzbu vždy, keď sa budú snažiť dosiahnuť stanovené ciele. Chváľte dieťa aj vtedy, keď nedosiahne úspech, ale vyvinulo poctivú a úprimnú snahu.
• Finančná gramotnosť a plánovanie času: Naučte deti, ako narábať s peniazmi a ako efektívne si rozplánovať čas a zorganizovať úlohy.
• Príkladom k samostatnosti: Buďte deťom príkladom tým, že sami preukážete svoje zodpovedné správanie.

Autonómiu podporujúce rodičovstvo znamená dať dieťaťu šancu skúšať, zlyhávať, uspieť a naučiť sa byť samostatné. Veľmi dôležitým faktorom zdravej osobnosti je viera vo svoje schopnosti, tzv. pocit kompetencie. Kompetenciu dieťa nadobúda v momente, ako zvláda úlohy, ktoré sú o niečo náročnejšie ako je schopné jednoducho zvládnuť.

Bez pocitu kompetencie neexistuje sebadôvera. Pokiaľ dieťa nemá sebadôveru, že zvládne čeliť výzvam bez pomoci, bude od nej závislé aj v dospelosti. Každú výzvu bude pokladať za hrozbu, pretože sa bude obávať zlyhania.

Učte ich ako myslieť, nie čo si myslieť. Výchova, podporujúca autonómiu, nie je len o nezávislosti detí. Je to o vytvorení prostredia, v ktorom sa cítia dobre a chápu, čo sa od nich očakáva - aké pravidlá musia nasledovať, čo platí a kedy to platí. Je im daný priestor prežiť svoje pocity slobodne, porozumieť im, a naučiť sa s nimi pracovať, aby sa v budúcnosti vedeli ovládať a dokázali efektívne existovať v spoločnosti.

Samostatnosť podporujúce rodičovstvo znamená, že nerozhodujeme za deti, keď nemusíme. Miesto toho im dáme priestor, aby neboli závislé od nás, ale naučili sa rozhodovať podľa svojho svedomia, po starostlivom premýšľaní. Tento aspekt je nesmierne dôležitý, pretože mnohým dospelým robí problém logicky sa rozhodovať a riešiť vzniknuté problémy.

Čím viac deti komandujeme a rozhodujeme za nich, tým menej budú schopné sa o seba postarať. Matka, ktorá obskakovala dieťa, kritizovala jeho lenivosť, ale nemala trpezlivosť ponechať mu priestor na výpomoc a podieľanie sa na domácich prácach, vychová nesamostatného človeka, ktorý sa nevie postarať ani o seba ani o domácnosť.

Preto je dôležité, aby sme sa obrnili trpezlivosťou a nechali deti skúmať svoje kompetencie bez toho, aby sme zasahovali. U detí podporíte autonómiu nasledujúcim spôsobom:

1. Nastavte štruktúru, stanovte pravidlá: Čím viac benevolencie, tým viac neistoty. Dieťa inklinuje k tomu, aby chápalo svet a efektívne sa doňho zaradilo - a to bez pravidiel nejde.
2. Dbajte na empatiu a spojenie: Ale aby sa dieťa vedelo riadiť svojim úsudkom, je nutné podporiť v ňom pochopenie vlastného prežívania. Neodsudzujte, nekritizujte, ale modelujte empatiu.
3. Nechajte ich rozhodovať: Je veľmi vhodné zapojiť deti do rozhodovania o svojej osobnosti. Samozrejme, všetko s mierou a v rámci limitov, s ohľadom na vek.
4. Dajte im šance učiť sa a poučiť sa z prirodzených dôsledkov ich konania: Prirodzené následky ich konania sú najlepším učiteľom, upravujú chovanie ale nezasahujú do sebaúcty a sebavedomia osobnosti.

Výchovná nezvládnuteľnosť je často výkrikom dieťaťa do prázdna, provokáciou a hlučným hľadaním blízkosti rodičovskej osoby. Rodičia potrebujú byť najprv citliví voči vývinovým potrebám svojich detí a v láskyplnom prostredí ich potom učiť poslušnosti.

tags: #kompetencie #ktore #dieta #nadobuda