Rozmnožovanie vodných korytnačiek: Od párenia po starostlivosť o mláďatá

Korytnačky patria k fascinujúcim tvorom s dlhou históriou, ktorá siaha až do čias dinosaurov. Ich jedinečný pancier a pomalý, no vytrvalý životný štýl ich robia obľúbenými domácimi miláčikmi. Avšak, ako pri každom zvierati, aj pri chove korytnačiek je nevyhnutné mať dostatok informácií, najmä ak uvažujeme o ich rozmnožovaní. Rozmnožovanie vodných korytnačiek v amatérskych podmienkach môže byť náročné, no s pochopením ich potrieb a správnym prístupom je to možné.

Vodné korytnačky patria k obľúbeným a často vyhľadávaným druhom zvierat. Ohľadom ich chovu koluje množstvo rôznych informácií, z ktorých je žiaľ veľké množstvo neúplných, najmä ak poukazujú na ich „nenáročnosť“. Je dôležité si uvedomiť, že korytnačka je živý tvor, nie hračka, ktorú odložíme, keď nás prestane baviť. Chov vodných korytnačiek nie je len o občasnom nasypaní suchého vločkového krmiva na hladinu vody. Korytnačka nie je ryba a potrebuje úplne inú stravu. Mnohí predajcovia neposkytujú fundované rady, čo vedie k zanedbaniu potrieb týchto zvierat. Korytnačky patria podobne ako ich suchozemské príbuzné k dlhovekým živočíchom, preto treba rátať s tým, že nám budú pri dobrej starostlivosti robiť spoločnosť aj niekoľko desiatok rokov.

Pohlavná dospelosť a obdobie párenia

Väčšina korytnačiek je pohlavne dospelá od 5. roku života, niektoré aj neskôr. Obdobie párenia je väčšinou od konca apríla do začiatku júna, závisí to od dĺžky dňa a množstva slnečného žiarenia. Hlavným obdobím párenia sa korytnačiek je obdobie po zimnom spánku. V tom čase začnú samce medzi sebou bojovať o samicu a to narážaním panciera do súpera a pretláčaním.

Samce sa budú nahlas ozývať a vzájomne sa zrážať panciermi. Snažia sa jeden druhého prevrátiť a zvíťazí ten zo súperov, ktorý zostane na všetkých štyroch. Po víťaznom súboji nasleduje párenie. Korytnačka vylieza a je prichytená na zväčša guľaté predmety a môže pritom vydávať sipavé zvuky. Víťaz potom zvádza samicu, pričom rozmnožovací rituál sa líši od druhu k druhu. Samec suchozemskej korytnačky zväčša bude prenasledovať samicu a snažiť sa ju uhryznúť do nôh, aby sa samička vtiahla do panciera, čím sa jej uvoľní chvost a kloaka.

Známky pripravenosti na kladenie vajec

Ak sa korytnačky spária a samička celé dni hrabe v piesku, alebo v štrku v akváriu či na súši, pravdepodobne hľadá miesto na nakladenie vajec. Po určitom čase (6 - 8 týždňov) samička vyhľadá miesto, kde je kyprá pôda, alebo v akvateráriách často nakladú vajíčka aj do vody. Ak nájde dostatočne hlboký piesok, nakladie do neho vajcia.

Pri prvých náznakoch pytačiek pripravíme samičke dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom, do ktorej bude môcť vajíčka zahrabať. Vajíčka môžu byť guľaté aj oválne, ich počet závisí od druhu a aj veku samice, môže to byť iba jedno, ale aj 100. Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne a majú pevnú škrupinu. Samička po znesení vajíčka zahrnie a povrch veľmi jednoducho utľapká: postaví sa nad jamku a niekoľkokrát "dosadne" plnou váhou na zem. Potom odíde.

Starostlivosť o vajíčka a inkubácia

O vajíčka sa treba náležite postarať. Manipulácia s nakladenými vajíčkami musí byť maximálne opatrná, pretože sa nesmú otočiť dolu hlavou. Vezmeme priesvitnú nádobu a naplníme ju špeciálnym substrátom [vermikulit], kúpeným v teraristike, alebo riečnym pieskom či štrkom [úplne čistým]. Substrát treba mierne navlhčiť a vajíčka do neho poukladať tak, aby sa neotočili dolu hlavou oproti pôvodnej polohe. Mali by byť do substrátu asi z polovice ponorené.

Nádobu uzavrieme vekom s len malými otvormi, takže sa v nej sama vytvorí nutná vlhkosť 100%. Raz za deň treba viečko odokryť a nahnať do nádoby rukou čerstvý vzduch. Teplota v nádobe by mala byť 27 stupňov. Bolo už dokázané, že pri teplote 30°C sa rodí viac samíc, pri teplote 28°C viac samcov a pri 29°C je to tak pol na pol. Stabilnú teplotu môžme zabezpečiť napríklad uzavretím liahne s vajíčkami do väčšieho akvária, položenú na tehlách. Teplotu udržujeme ohrievačom a termostatom. Kondenzovaná voda z krytu nádoby nesmie kvapkať na vajíčka. Ak sú vajíčka príliš mokré, zárodky vnútri zahynú. Vajíčka pred umiestnením do inkubátora označíme dátumom, kedy boli znesené. Inkubátor potom už nepremiestňujeme a vetráme.

O ďalšie sa musí postarať slniečko, prípadne pri odchove uloženie vajec do inkubátora so stálou teplotou a vlhkosťou. Podľa teploty trvá inkubácia (čas vývoja zárodkov vo vajíčku). Na zistenie, či sú vajíčka oplodnené sa využíva presvietenie vajíčka svetlom pred lampou.

Liahnutie a starostlivosť o mláďatá

Korytnačky sa začnú liahnuť za približne 90 dní. Doba liahnutia trvá 1 - 3 dni. Keď je už korytnačka plne vyvinutá, použije vaječný zub na prekonanie škrupinky, ktorý jej za pár dní vypadne. Malé korytnačky čaká hneď od začiatku poriadna drina. Musia sa nielen vyďobať z vajíčka a rozbiť pevnú škrupinu, ale musia sa tiež vyhrabať na povrch a čeliť všetkým nástrahám, ktoré na nich striehnu.

V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu, keďže ešte budú mať v sebe zvyšok žĺtka z vajíčka. Potom ich už treba začať kŕmiť malými porciami jedla asi 2 až 3 krát do dňa. Po vyliahnutí premiestnime mláďatá do samostatného akvária/terária, pričom suchozemským dáme na dno papier, ktorý dobre vpíja tekutinu a misku s vodou, vodné korytnačky budú potrebovať akvárium s nízkou hladinou vody a jednoduchým prístupom na súš, ktorá môže byť iba veľký kus plochého kameňa.

Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť. O mláďatá sa musíte starať. Musia dostávať veľmi pestrú stravu a od samého začiatku aj vitamíny a minerálne látky. Suchozemským dávame mäkkú rastlinnú stravu, vodným zase malé kúsky mäsa, prípadne niťovky.

Chovné prostredie pre vodné korytnačky

Napriek tomu, že sa jedná o vodnú korytnačku, potrebuje aj súš, ktorú môže tvoriť napr. kus bridlice s 25 W žiarovkou. Súš nemá byť celá pod vodou a mala by poskytovať úkryt. Minimálna veľkosť akvaterária pre jeden dospelý kus by mala byť aspoň 100x40 cm. Výška vodného stĺpca by mala byť približne 1,5 krát veľkosti panciera chovanca. Akvaterárium je potrebné vybaviť súšou, kde sa budú môcť korytnačky slniť pod výhrevnou lampou. Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 25 - 28 °C cez deň a 22 °C v noci. Teplota vzduchu 23-27°C, pod výhrevnou lampou aj 32 °C.

Vodná hladina v akvateráriu by mala byť minimálne taká vysoká, ako je vysoká korytnačka vo vertikálnej polohe, lebo sa môže stať, že sa korytnačka prevráti na chrbát a nebude sa vedieť v plytkej vode otočiť a ani nadýchnuť a uhynie. Na súš umiestňujeme žiarovku, ktorá bude poskytovať teplo a svetlo. Ak na noc znížime teplotu vody, korytnačky budú cez deň aktívnejšie. Dno akvaterária nemá byť celé zakryté štrkom alebo pieskom.

Potrava vodných korytnačiek

Potrava vodných korytnačiek je druhovo špecifická. Mláďatá korytnačiek môžeme kŕmiť každý deň, pri dospelých jedincoch stačí kŕmenie každý druhý deň. Ako zdroj potravy môžeme využiť rybie mäso, kuracie mäso, larvy komárov, patentky, slimáky, špeciálne mrazené zmesi pre korytnačky. Mnoho chovateľov kŕmi korytnačky v inej nádobe, aby predišli nadmernému znečisteniu vody v chovnej nádrži. Pri kŕmení musíme dbať na to, aby boli kusy stravy primerané veľkosti našej korytnačky, aby ich boli schopné aj zjesť. Väčšie kusy mäsa je dobré podávať korytnačkám pinzetou rovno do úst, aby sa im zbytočne nešpinila voda viac, ako je nutné.

Vodným korytnačkám dávame hlavne mäso. Dobré sú ryby (ostriežovité veľmi rady nemajú), teľacie, kuracie aj hovädzie spolu s vnútornosťami ako srdcia a obličky. Ďalej dávame aj larvy komárov, dafnie, červy, dážďovky, vodné slimáky a dokonca aj myši a potkany. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna. Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier. Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom.

Hibernácia u vodných korytnačiek

Hibernácia - zimný spánok sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé prírodné podmienky počas určitého obdobia roka, ktoré by často vyústili smrťou jedinca. Do zimného spánku upadajú hlavne korytnačky z mierneho podnebného pásma, zato korytnačky z tropických oblastí môžu mať letný spánok, ktorý je odpoveďou na príliš vysoké teploty.

Vodné korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do bahna na dne riek a jazier. Tu sú menej ohrozené, lebo v hlbších vodách teplota neklesá pod 4°C. Vodné korytnačky z miernych pásiem, ktoré chováme v jazierkach, môžeme nechať prezimovať aj vonku, ak je jazierko dostatočne hlboké. Korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta elegans) je druh korytnačky z čeľade vodnice (Emydidae). Korytnačky písmenkové ozdobné objavil zrejme James Cook pri svojej plavbe aj pár korytnačiek priviezol aj do Európy. Pravý odchov však začal až okolo roku 1656, keď sa objavila prvá zmienka o korytnačke, ktorá bola chovaná v zajatí. Umelo vysadené populácie korytnačiek žijú a niekedy sa aj úspešne množia tiež v iných oblastiach s podobným podnebím. Často tak negatívne ovplyvňujú tamojšie živočíšne druhy (napr. Korytnačka písmenková ozdobná sa objavuje v stredoeurópskej prírode aj ako voľne žijúca. Bola hlásená dokonca aj z oblastí v bezprostrednom okolí Nízkych Tatier na Slovensku. Také vnikanie nepôvodných druhov do prírody sa považuje za negatívne, lebo väčšinou poškodzuje prirodzené prírodné spoločenstvá.

Potrava korytnačiek by mala byť pokiaľ možno čo najpestrejšia a bohatá na vitamíny a minerálne látky. Najlepším spôsobom výberu obľúbenej stravy je ponúknuť korytnačkám čo najširšie spektrum potravy a výber nechať na nich samotných. Aj to, o čo nejavia záujem, je dobré im ponúknuť po čase znovu - niekedy totiž zmenia názor. Mláďatá korytnačiek je nutné kŕmiť denne, dospelé korytnačky trikrát týždenne. Mláďatá sú takmer výhradne mäsožravé; ako korytnačky rastú, postupne vzrastá podiel rastlinnej zložky v ich potrave.

Potrava je v prírode zo 60 % živočíšna (22 % hmyz, 17 % slimáky, 13 % ryby, 8 % kôrovce). Hlavnú zložku potravy by mali tvoriť ryby. V ideálnom prípade by to mali byť primerane veľké ryby podávané vcelku vrátane kostí a vnútorností. Výborné sú tiež tzv. grundle predávané mrazené v supermarketoch. Ďalšou možnosťou sú akvarijné ryby, ktoré ale slúžia skôr pre spestrenie jedálnička. Na kŕmenie sa tiež hodia prevažne všetky druhy slimákov (s ulitou aj bez nej), a to suchozemské aj vodné. Slimáky možno zbierať aj v prírode, ale ich skrmovanie nemožno jednoznačne odporučiť, pretože môžu prenášať choroboplodné zárodky, napr. parazity. Možno ich ale pomerne ľahko chovať. Kŕmia sa listami šalátu, špenátu a inou rastlinnou potravou. Ideálne sú akvarijné slimáky, ktorých chov je nenáročný. Osvedčili sa aj múčne červy. Ide o larvy múčiara obyčajného, ktoré možno rovnako kúpiť v špecializovaných predajniach. Ľahko sa dajú aj chovať. Korytnačkám možno dávať aj svrčky, menšie kobylky, muchy a pavúky. Možno ich tiež kŕmiť rybím, kuracím, teľacím a hovädzím mäsom. Mäso musí byť chudé.

Na trhu je veľa granulovaných prípravkov určených pre vodné korytnačky. Tiež možno bez problémov podávať granuly určené mačkám. Výhodou granúl (či už korytnačích alebo mačacích) je, že sú bohaté na vitamíny, sú dostupné a ľahko skladovateľné. S tým ako korytnačky dospievajú, začínajú vyhľadávať viac rastlinnej potravy. Ku kŕmeniu možno použiť vodné (vodomor, lemna, kabomba, rožkatec) aj suchozemské rastliny (hviezdica, púpava, ďatelina, jahoda). Vzhľadom na to, že aj pri podávaní rozmanitej potravy väčšinou korytnačky nedostanú všetky potrebné vitamíny a minerálne látky v potrebnom množstve, je vhodné im chýbajúce vitamíny a minerály dodať v podobe rôznych doplnkových prípravkov. To je dôležité najmä u mladých korytnačiek, ktoré rastú. Pre tvorbu panciera potrebujú okrem iného mnoho vápnika. Prípravky sa väčšinou podávajú tak, že sa injekčne vpravia do potravy (napr. mŕtvej ryby). Práškové prípravky predtým rozpustíme vo vode. Vápnik možno korytnačkám dodávať buď formou nejakého preparátu alebo prírodnou formou v podobe napr. vaječných škrupiniek, ulít alebo sépiovej kosti. Zatiaľ čo vitamínmi a minerálmi, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v potrave, predávkovať zvieratá nemožno, o umelo vyrobených prípravkoch toto neplatí. Preto treba dodržiavať priložený návod, resp.

Dvorenie a párenie u korytnačiek písmenkových ozdobných väčšinou prebieha od marca do júla. Podmienkou je pohlavná dospelosť oboch jedincov, čo pri tomto druhu býva medzi 3 - 5 rokmi života. Samec pripláva k samici a stimuluje jej krk a hlavu pomocou svojich dlhých pazúrov. Potom, pokiaľ je samica spokojná, sa ponorí pod vodu a je pripravená na párenie (môže sa tiež stať, že jej samec nevyhovuje a samica začne byť agresívna). Samotný akt bežne trvá od 15 - 45 minút. Niekedy môžu dva samce svojim chovaním nápadne pripomínať dvorenie na párenie. Po párení môže trvať aj niekoľko dní, než samica bude schopná naklásť vajcia, ktoré sa potom bude snažiť zahrabať ich do piesku. Pokiaľ piesok nenájde, nakladie vajcia do vody - v takom prípade je nutné ich hneď vybrať a umiestniť do inkubátora. Samica počas starostlivosti o vajcia môže zmeniť jedálniček či nejesť tak často, ako bola navyknutá. Malým nevyliahnutým korytnačkám možno regulovať pohlavie počas vývoja teplotou vajec: pokiaľ chce chovateľ samicu, teplota by nemala stúpnuť nad 28 °C, pokiaľ samca, odporúča sa teplota okolo 30 °C.[3] Malé korytnačky sa vyliahnu medzi 60 - 90 dňami po nakladení vajec. Pri vyliahnutí korytnačky používajú tzv. vaječný zub, ktorým sa prehryzú skrz škrupinku; ten im odpadne asi hodinu po vyliahnutí. Môže sa stať, že malé korytnačky zostanú ešte deň či dva v škrupinke. Potom čo sa rozhodnú škrupinku opustiť, na plastróne sa im objaví malý vačok - vajce totiž obsahuje z polovice korytnačku samotnú a z druhej polovice práve vaječný vak. Ten obsahuje vitamíny a živiny a hrá dôležitú úlohu aj po vyliahnutí; hneď ako sa dostane do korytnačieho tela vzduch poškodením vaku, spôsobí to jej smrť. To je hlavný dôvod, prečo sa značia vršky korytnačích vajec - vajce otočené hore nohami totiž preruší rast embrya, pretože ich vak zadusí. Rovnako ako vzduch je smrteľná aj voda, ktorá môže do korytnačky preniknúť skôr, než je celý vak absorbovaný a plastrón je zahojený - to môže trvať aj 21 dní. Vak nikdy neodpadne sám, vždy musí byť vstrebaný. Ideálne je čerstvo vyliahnuté korytnačky umiestniť zvlášť od ostatných a položiť ich na vlhký ručník, odkiaľ si v prípade potreby berú vodu. Veľké samice môžu dosiahnuť až 30 cm, samce spravidla okolo 25 cm. Okrem meniacej sa veľkosti je sprievodným javom rastu obmena vrchnej časti štítkov na pancieri. To sa prejavuje tým, že sa korytnačke "lúpe pancier". Toto "lúpanie" je súčasťou prirodzenej regenerácie a rastu panciera. Intenzita olupovania je priamo úmerná rastu, tzn. čím viac korytnačka rastie, tým častejšie u nej možno pozorovať odlupujúce sa doštičky. Niekedy to môže úplne uniknúť pozornosti chovateľa, obzvlášť u veľmi malých korytnačiek. Okrem panciera sa lúpe aj koža korytnačky. Zimný spánok, tzv. hibernácia, je stav strnulosti, v ktorom korytnačky prečkávajú zimné obdobie. Deje sa tak vo vode, aj na suchu. Metabolizmus je v tomto období takmer úplne zastavený, preto prežijú korytnačky aj pod ľadom, keď im stačí len kyslík, ktorý získajú z vody. Pretože je výrazne spomalené aj trávenie, mohli by zvyšky potravy v črevách začať hniť a korytnačka by uhynula. Preto pri vonkajšom chove korytnačky samé prestávajú prijímať potravu. V teráriu je nutné asi 14 dní pred zazimovaním prestať korytnačky kŕmiť. Letný spánok, tzv. aestivácia, je tiež stav strnulosti, ktorý sa ale líši od zimného. Korytnačky pomocou neho preklenú nepriaznivé obdobie (prílišné teplo, nedostatok vody) v stave pokoja.

tags: #korytnacka #vodna #oplodnenie