Chrám Narodenia Panny Márie v Liptovskom Mikuláši, známy aj ako Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, je najstaršou stavebnou pamiatkou mesta a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove.
Jeho história siaha až do obdobia pred rokom 1286, kedy vznikli osady Liptovská Ondrašová a Liptovský Mikuláš. Vďaka archeologickým výskumom z roku 1943, ktoré viedol profesor Vojtech Budínsky - Krička, boli v priestoroch kostola odkryté staroslovanské pohrebisko z 11. - 12. storočia a murivo románskeho kostola. Analýza mált a muriva potvrdila postupnosť výstavby kostola, pričom najstaršou časťou je sakristia, ktorá existovala už v druhej polovici 13. storočia ako samostatný kostolík.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza zo 6. decembra 1293. Samotná výstavba kostola prebiehala približne v rokoch 1268 - 1286. V období rokov 1280 - 1300 bol postavený jednoloďový kostol s predĺženým presbytériom, pričom pôvodný kostolík prevzal úlohu sakristie. Ešte pred dokončením stavby sa rozhodli priestor rozšíriť pristavaním bočných lodí bazilikálnym spôsobom.
Podrobnosti o samotnej stavbe nie sú známe, avšak listina z roku 1268 uvádza, že kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi Marka z Liptova, štyri "poplužia" zeme pre kostol a kúriu. Nie je jasné, či tieto pozemky boli určené pre už existujúci kostol, alebo na jeho plánovanú výstavbu.
Medzi významné rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria rody Pongrácovských a Podturňanských. Z významných osobností je potrebné spomenúť magistra Donča, župana Liptovskej stolice v rokoch 1312 - 1332.
V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom štýle. Zemianska rodina Pongrácovcov vybudovala okolo svojej kúrie a kostola opevnenie, čím vznikla pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao. Pevnosť mala odolať náporu husitov, avšak v bojoch bolo Fortalitium i kostol ťažko poškodené, čo si v roku 1464 vyžiadalo jeho takmer celkovú obnovu.
Okolo roku 1500 prechádzal kostol obnovou, pričom na jeho oltároch sa objavili diela majstrov zo Spišskej Kapituly.
Počas 16. - 17. storočia bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. V roku 1564 sa farár Ján hlásil ku katolíckej náuke, zatiaľ čo mladší farár Vavrinec Luscus, otvorene sa hlásiaci k reformácii, mal podporu mešťanov aj svetského patróna z rodu Pongrácovcov. Evanjelici spravovali kostol takmer celé 17. storočie. Z významných protestantských kazateľov v kostole pôsobil osem rokov český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum, ktorý bol v podzemí kostola aj pochovaný.
Evanjelický farár Samuel Tranovský dal zvýšiť podlahu kostola a jeho okolie o jeden meter, pretože stojaca voda v priekope okolo pevnosti ohrozovala základy kostola. Z tohto dôvodu sú dnes stĺpy chrámu bez coklov.
V roku 1883 kostol vyhorel a utrpel značné škody. Bol obnovený a znovu vysvätený v roku 1885. Počas prvej svetovej vojny boli zvony z veže kostola odvezené pre rakúsko-uhorský priemysel.
Významnou etapou v histórii kostola bola rozsiahla rekonštrukcia v rokoch 1940 - 1943 pod vedením Dr. Jozefa Kožára, podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského. Cieľom rekonštrukcie bolo odstránenie neskorších nánosov a navrátenie kostola do jeho pôvodnej gotickej podoby. V rámci tejto rekonštrukcie boli pristavené dve bočné kaplnky s novými vitrážovými oknami podľa návrhov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského. Janko Alexy sa podieľal aj na maľbe chóru a grafických prácach v bočných kaplnkách. Keramické reliéfy sv. Juraja a erby liptovských rodín vytvorila Z. Zemanová v roku 1942. Upravené bolo aj bezprostredné okolie kostola, pričom bol odstránený pôvodný opevňovací múr s pristavenými obchodíkmi.
Čiastočná oprava kostola sa uskutočnila aj v roku 1975, kedy bola prevedená vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou. V roku 1983 bola vykonaná výmaľba kostola, vymenené lavice a inštalované nové elektrické kúrenie. Posledná rozsiahla oprava prebehla v roku 1992.
Architektúra kostola
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša je dominantou historického centra Liptovského Mikuláša, najstaršou stavebnou pamiatkou mesta a najväčšou ranogotickou stavbou Liptova. Pôvodne jednoloďový kostol bol pri prvej gotickej prestavbe rozšírený o presbytérium, pri druhej o bočné lode, čím vznikol trojlodový pseudobazilikálny priestor s oktogonálne uzavretým presbytériom.
Kostol s predstavanou západnou vežou má na severnej strane presbytéria pristavanú sakristiu a po oboch stranách dve nové bočné kaplnky. V presbytériu sa zachovala pôvodná krížová rebrová klenba, ktorá dosadá na konzoly. Visuté svorníky klenieb zdobia plastické motívy vínnej révy alebo erby. Na južnej strane presbytéria sa nachádza gotické kamenné pastofórium.
Pri rozšírení pôvodnej lode bočnými loďami v 15. storočí boli klenby podchytené tromi a dvomi oktogonálnymi piliermi, ktoré delia priestor na tri lode. Všetky tri lode sú zaklenuté krížovými klenbami. V presbytériu a v bočných lodiach sa zachovali pôvodné gotické okná s kamennou kružbou.
Štvorpodlažná veža, postavená súčasne so stavbou kostola, má združené okná na malých gotických profilovaných stĺpikoch. Bola viackrát poškodená požiarom, ale po roku 1942 bola renovovaná pri zachovaní pôvodných gotických prvkov.
Interiér kostola a jeho oltáre
V kostole sa nachádzajú tri neúplné gotické tabuľové oltáre, s tabuľami maľovanými temperovou technikou na kriedovom podklade so zlátením.
Hlavný oltár sv. Mikuláša
Pôvodný hlavný oltár zhorel a koncom 18. storočia bol nahradený barokovým, ktorý bol začiatkom 20. storočia vymenený s oltárom z Liptovského Trnovca. Neogotický retabulový oltár s trojdielnou skriňou a vyrezávaným nadstavcom pochádza z roku 1903. Z pôvodného hlavného oltára sa zachovali len maľované pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života patróna kostola, datované do rokov 1500 - 1510.
Súčasťou oltára je maľovaná predela a v centrálnej nike umiestnená neskorogotická socha sv. Mikuláša, patróna kostola, vysoká 128 cm. Svätec je zobrazený ako zrelý muž v biskupskom rúchu, s mitrou na hlave a berlou o ľavé plece. V druhej ruke drží knihu s tromi zlatými jablkami.
Dve vedľajšie sochy nie sú pôvodné. Po pravici sv. Mikuláša stojí socha sv. Štefana (110 cm), odetá v dlhom zlátenom rúchu a striebornom plášti, s prilbicovým uhorským korunou na hlave. Po ľavici sv. Mikuláša je socha sv. Ladislava (110 cm), odetá v striebornom brnení, s kráľovským jablkom v ľavej ruke. Na hrudi sv. Ladislava je vložená maľba Madony s dieťaťom.
Na vnútorných stranách krídel sú zobrazené štyri výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry, vrátane obdarovania dcér chudobného zemana a záchrany troch nevinných mládencov. Na vonkajších stranách krídel sú výjavy z Posledného súdu.
Oltár Panny Márie
Oltár Panny Márie sa nachádza na evanjeliovej strane a pochádza z roku 1470. Je to neskorogotický krídlový oltár s trojdielnou skriňou, v ktorej strede stojí socha Madony s Ježiškom (Madonna Assumpta s korunou). Postava Panny Márie, stojaca na kosáku mesiaca, je odetá v červených šatách a zlatom plášti, s vysokou zlatou korunou na hlave. Na pravej ruke jej sedí nahé dieťa - žehnajúci Ježiš, v ľavej ruke drží žezlo. Okrajové časti vypĺňajú sochy svätíc nad sebou: sv. Barbora, sv. Margita, sv. Katarína a sv. Dorota.
Na vnútornej strane krídel sú zobrazené výjavy zo života Panny Márie: Zvestovanie, Narodenie, Navštívenie a Klananie sa troch kráľov. Na vonkajšej strane krídel sú maľby Vir dolorum (Muž bolesti), Mater dolorosa (Bolestná matka), sv. Ján Krstiteľ a sv. Ján evanjelista.
Bočný krídlový oltár Sviatosti oltárnej
Tento oltár sa nachádza na epištolovej strane a pochádza z obdobia okolo roku 1520. Je to vzácny príklad sakrálneho umenia, kde hlavným dekoratívnym prvkom nie je figurálna plastika, ale plasticky zobrazená monštrancia so Sviatosťou oltárnou - drevený pozlátený reliéf takmer 1,5 metra vysokej monštrancie, držanej dvoma kľačiacimi anjelmi. Tento eucharistický oltár je na Slovensku známy ako jediné kompletné dielo vo svojej pôvodnej štruktúre.
Tabuľové maľby na krídlach (z 15. storočia) znázorňujú na pravom vnútornom krídle sv. Michala archanjela a deputáciu starých Slovanov odovzdávajúcich poslovenčené písmo Sv. Otcovi. Na ľavom vnútornom krídle je zobrazený sv. Kastalus, sv. Václav a sv. Metod vyučujúci Slovanov.
Oltáre reštauroval v rokoch 1942 - 1943 maliar a reštaurátor Peter Július Kern. Súčasťou interiéru je aj kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia. Maľby triumfálneho oblúka a klenieb pochádzajú z roku 1903 od akademického maliara Jozefa Hanulu a J. Portál nad hlavným vchodom bol vyhotovený v roku 1945.
Na podstavci sochy na severnej strane kostola je nápis: „Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok.“
Socha Janka Kráľa (1822 - 1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika. V roku 1972 bolo jeho výročie narodenia zaradené do kalendára UNESCO. Reliéf na dome číslo 19 pripomína Janka Kráľa na mieste jeho rodného domu.
Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje významného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh, ktorý otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh.
V Liptovskom Mikuláši sa nachádzajú aj ďalšie významné stavby a pamiatky, vrátane Evanjelického kostola, bývalého Župného domu, Pongrácovskej kúrie, bývalého Jezuitského kláštora, budovy Čierneho orla, bývalého Katolíckeho domu, secesnej budovy Gymnázia M. M. Hodžu a meštianskych domov z rôznych historických období.