Chov kôz je na Slovensku realizovaný predovšetkým pre ich mliekovú úžitkovosť. Vlnové plemená: prevládajúcim produktom je jemná mohérová srsť, vedľajšími produktmi sú mäso a koža. Podsadové plemená: prevládajúcim produktom je veľmi jemná podsada, vedľajším je mäso, mohér, mlieko, kožušina. Mliekové plemená: prevládajúcim produktom je mlieko, vedľajšími produktmi sú mäso, koža a srsť. S kombinovanou úžitkovosťou: chov týchto plemien je zameraný na produkciu mäsa a mlieka, vedľajšími produktmi sú srsť a kožušina.
Plemená kôz môžeme deliť do skupín podľa viacerých hľadísk - podľa pôvodu, zoologických znakov, podľa krajín a zemepisných pásiem, vzniku a rozšírenia. Najvhodnejší systém je delenie podľa chovného zamerania a prevažujúcej úžitkovosti na vlnové, podsadové, mliekové a s kombinovanou úžitkovosťou.
Mliekové plemená kôz
Najväčšiu skupinu kôz v Európe tvorí skupina dojných plemien. K tomuto úžitkovému typu patria najmä alpské plemená kôz. Dojný typ predstavujú plemená s prevažujúcou mliečnou úžitkovosťou; mäso a koža sú vedľajšie produkty. Z produkčného i ekonomického hľadiska je prvoradý produkt mlieko, ročná produkcia 600 - 800 kg; v dobrých podmienkach aj 1 000 l v priemere na zviera.
Koza biela krátkosrstá (KBK)
Koza biela krátkosrstá (KBK) vznikla krížením typov nejednotných českých a slovenských kôz s capmi sánskeho plemena. Obe pohlavia sú bielej farby bez výskytu pigmentu. Kozy sú stredného telesného rámca s dobre vyvinutým svalstvom, pevnou konštitúciou. Živá hmotnosť kozičiek je 45 - 60 kg, capkov 65 - 90 kg. Výška v kohútiku kôz dosahuje 70 - 80 cm, capkov 75 - 80 cm. Ide o plemeno rané s vysokou odolnosťou, plodnosťou a produkciou mlieka. Priemerná úžitkovosť dosahuje 1 188 kg s tučnosťou 4 % pri dĺžke laktácie 296 dní. Plodnosť je 226 %.
Koza hnedá krátkosrstá (KHK)
Koza hnedá krátkosrstá (KHK) vznikla krížením pôvodných hnedých a strakatých kôz s plemenníkmi toggenburských, harzských plemien. Obe pohlavia sú hnedého sfarbenia s odtieňom škoricovohnedej, červenohnedej a tmavohnedej. Mulec majú čierny, uši hnedé s čiernym lemovaním, vnútorná strana uší je čierna. Po celej dĺžke chrbta sa tiahne čierny ohraničený pruh; začína za ušami a končí sa na koreni chvosta. Brucho, paznechty a holene sú čierne. Kozy majú menší telesný rámec, sú odolné, majú pevnú konštitúciu, sú rané s vysokou plodnosťou a pomerne vysokou dojivosťou. Živá hmotnosť kôz býva 45 - 50 kg, capov 60 - 80 kg. Priemerná dojivosť je na úrovni 1 076 kg pri tučnosti 3,9 % a dĺžke laktácie 290 dní; plodnosť 228 %. Exteriérové požiadavky sú v podstate rovnaké ako pri bielej koze. Plemenný štandard požaduje ročnú dojivosť 700 l, živú hmotnosť kozy 45 - 50 kg, capa 60 - 75 kg, výšku v kohútiku kôz 65 - 75 cm a capkov 70 - 80 cm, hĺbku hrudníka 28 - 33 cm, pri capkoch 34 - 40 cm a šírku hrudníka pri kozách 20 - 24 cm, capkoch 22 - 26 cm, dĺžku tela 72 - 82 cm a v prípade capkov 85 - 95 cm.
Koza patrí do skupiny krátkosrstých plemien. Zbarvení je hnědé (světle až tmavě čokoládové). Černé zbarvení u tohoto plemene je vzácné. Typickými znaky jsou bílá maska v obličeji, zejména v okolí očnic a horního rtu. Bílé jsou také distální části končetin, a záď v oblasti ocasu - zrcátko.
Sánska koza
Sánska koza bola vyšľachtená vo Švajčiarsku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Využíva sa v čistej forme, ale aj zošľachťovacom krížení. Je bielej farby, veľký rámec, a je bezrohá, živá hmotnosť 60-85 kg, výška v kohútiku až 78 cm, majú vysoký podiel svalového tkaniva priemerná úžitkovosť za laktáciu je asi 2000 kg mlieka. Je vhodná pre pastevný a maštaľný chov.
8. 1. jedná se o mléčné plemeno středního až většího rámce, které je v ČR nejrozšířenější. Dominantní vlastností je bezrohost. V chovech se však můžeme velmi často setkat s chovem koz rohatých i bezrohých. Srst je bílá lesklá, krátká a bez pigmentace. Plemeno je vhodné pro individuální chov či stádový chov se strojním dojením. Kozy jsou rané, plodné a odolné.
Toggenburská koza
Toggenburská koza je pre svoju všestrannosť veľmi obľúbeným plemenom v Anglicku, Kanade, Amerike i Južnej Afrike. Vyšľachtená bola vo Švajčiarsku, kde sa chová v čistej forme. Je svetlohnedej farby s dvoma bielymi pruhmi od mulca až k bielym lemovaným ušným koncom. Je bezrohá, srsť má hustejšiu, dlhšiu a hrubšia než koza sánska. Živá hmotnosť kôz je 60 kg, capov 75 kg. Cap je vysoký 75 - 80 cm, koza 70 - 80 cm. Nedosahuje takú vysokú dojivosť ako sánska koza, ale predčí ju v obsahu tuku a bielkovín. Produkcia mlieka za 227 dní laktácie dosahuje 750 kg, čo predstavuje 3,35 kg mlieka na deň.
Koza kamzičia
Koza kamzičia je rozšírená vo Švajčiarsku a patrí do skupiny švajčiarskych horských kôz. Chová sa rohatá aj bezrohá forma. Rohatá forma sa označuje ako bunderská. Má mohutnejší telesný rámec, ale nižšiu mliečnu úžitkovosť. Capy merajú 75 - 85 cm, kozy 70 - 80 cm, živá hmotnosť capov dosahuje 65 kg a kôz 45 kg. Zvieratá oboch foriem majú hnedú až gaštanovú farbu s tesne priliehavou srsťou. Na chrbte majú tenký čierny úhorí pás. Bezrohé zvieratá staršie ako 30 mesiacov dajú za 274 dní laktácie okolo 660 kg mlieka (2,4 kg/deň), rohaté kozy okolo 560 kg (2,4 kg/deň).
Koza nemecká strakatá, ušľachtilá
Koza nemecká strakatá, ušľachtilá sa chová prevažne v Nemecku a v Rakúsku, kde je veľmi obľúbená. Základné sfarbenie je srnčie až gaštanovohnedé, so širším pásom na chrbte a čiernym čelom. Cap váži 60 - 90 kg, koza 40 - 60 kg; výška v kohútiku je 75 - 95 cm, pričom by nemala byť menšia než 60 cm. V kontrole úžitkovosti sa v priemere dosahuje 1 000 kg mlieka s obsahom tuku 3,83 % a 2,81 % bielkovín za 300 dní laktácie.
Mliekové plemeno stredného telesného rámca. Sfarbenie tela je hnedé s pruhom sýtej farby po celej dĺžke chrbta až po koniec chvosta. Čierny trojuholník za ušami je charakteristickým znakom plemena. Mulec (pysky), vnútro uší, brucho, holeň (dolná časť končatiny) a paznechty sú čierne. Existujú farebné odtiene červenohnedá, škoricovohnedá a tmavohnedá. Pôvodne bolo plemeno striktne bezrohé, dnes je rohatosť oboch pohlaví povolená. Živá hmotnosť kôz je 50-55 kg, capov 70-85 kg, výška na kohútiku kôz 65-75 cm, capov 70-80 cm. Kozy sú chované prevažne v podhorských a horských oblastiach.
Mliekové plemeno, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia prevodným krížením pôvodných miestnych rázov s dovážanými capmi sánskeho plemena zo Švajčiarska a Nemecka. Kontrola úžitkovosti začala v roku 1928. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca. Živá hmotnosť kôz 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm.
Typické dojné krátkosrsté francúzske plemeno stredného telesného rámca zo skupiny alpských kôz, označovaných synonymom „Francúzska alpská“. Výška na kohútiku u kôz 70-90 cm, u capov 90-100 cm, ž.h. kôz 50-80 kg, capov 80-100 kg. Plemeno sa chová vo viacerých farebných odtieňoch.
Mäsové plemená kôz
Mäsové plemená kôz v Európe, ako aj u nás majú veľký predpoklad pre rozšírenie, a to hlavne v extenzívnom chove pri spoločnej pastve s dobytkom, ovcami a koňmi, pri údržbe krajiny, pretože riadenou pastvou aj nedostupné plochy vedia veľmi efektívne využiť.
Koza búrska
Patrí sem koza búrska, pôvodné juhoafrické plemeno, na základe ktorého bola vyšľachtená väčšina európskych mäsových plemien. Je bielej farby s červenohnedou hlavou, robustnou stavbou tela, veľmi dobré osvalená, s vysokou plodnosťou a dobrými materskými schopnosťami, má pokojý temperament, preto sa často chova spolu s ovcami. Profil hlavy má vypuklý, uši dlhé a široké a obe pohlavia majú rohy smerujúce dozadu a do bokov. Plemeno vyniká kombinovanou úžitkovosťou mliečnou, mäsovou a aj produkciou kvalitných koží. Priemerná dojivosť sa udáva 1,2 - 1,8 kg mlieka za deň. Z hľadiska mäsovej úžitkovosti má búrska koza najlepšiu kvalitu mäsa. Najkvalitnejšie kožky sa získavajú z kozliat. Živá hmotnosť kôz dosahuje 65 - 75 kg, capov od 70 do 110 kg. Výška v kohútiku kôz býva 65 - 75 cm, capov 75 - 90 cm, plodnosť dosahuje 180 - 200 %. Jatočná výťažnosť predstavuje viac ako 50 %.
Nera verzasca
Nera verzasca sa chová najmä vo Švajčiarsku. Patrí medzi nenáročné plemená, ktoré výborne využívajú pastvu. Sfarbenie je čierne, srsť je hladká a lesklá. Pri oboch pohlaviach sa vyskytujú fúzy a šablovité rohy, živá hmotnosť capkov dosahuje 70 - 75 kg, kôz 50 - 55 kg; výška v kohútiku capov je 80 - 90 cm, kôz 75 - 85 cm. Chová sa na produkciu mlieka a mäsa. Mliečna úžitkovosť dosahuje v priemere 2 kg mlieka za deň.
Sahelská koza
Sahelská koza (západoafrická dlhá) - jej chovateľskou oblasťou je oblasť Sahel v Afrike, kde ju chovajú berberské, fulbské a tuarégske kmene. Ich hmotnosť sa pohybuje okolo 30 kg, výška dosahuje 70 - 85 cm. Hlava je dlhá s jemným nosom, rovným alebo mierne vypuklým profilom a krátkymi horizontálnymi alebo stredne dlhými polozvislými ušami. Rohy pri oboch pohlaviach sú slabé, smerujúce dozadu, pri capoch mierne stočené, pri kozách kosákovitého tvaru. Srsť je krátka a jemná, farby bielej, čiernej, hnedej a často rôznych kombinácií. Z úžitkovosti vyniká produkcia mäsa a koží, produkcia mlieka je zanedbateľná.
Walliserská koza
Walliserská koza je obľúbené plemeno, ktoré sa chová v ZOO a parkoch. Pochádza zo Švajčiarska, kde sa aj najviac chová. Je to nenáročné plemeno; predná časť tela je sfarbená na čierno a zadná časť na bielo. Farby sú uprostred trupu ostro oddelené, srsť je dlhá. Pri oboch plemenách sa vyskytujú rohy. Hmotnosť capkov býva 65 kg a kôz 45 kg. Výška v kohútiku capkov je 85 cm a kôz 70 - 80 cm. Kombinácia nenáročnosti, dobrej mliečnej úžitkovosti a dobrých výkrmových schopností dáva predpoklady pre zvýšený záujem chovateľov, ktorí sa tiež začína prejavovať aj u nás. Priemerná dojivosť dosahuje 2,4 kg mlieka za deň.
Juhoafrické plemeno s mäsovou až kombinovanou úžitkovosťou (mäso, mlieko, koža) a dobrou plodnosťou. Kozy sú väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou.
Koza kamerunská je zdomácnený druh zo strednej a západnej Afriky, využívaný na mlieko, mäso a kožu. Je schopná prežiť aj v oblastiach s veľmi chudobnou vegetáciou. Najčastejšie sa vyskytuje čierno sfarbená forma, existujú však aj jedince šedé, hnedé, ryšavé a strakaté. Obidve pohlavia sú rohaté. Tento druh kôz dokáže dobre šplhať po strmých skalách a môže vyliezať aj na nízke stromy. Kozy kamerunské sú veľmi temperamentné s dobrým osvalením.
Kamerunská koza je zakrslé plemeno chované v niektorých častiach východnej a južnej Afriky. Má krátke nohy, zavalité telo, krátku lesklú srsť väčšinou čiernej farby. Mliečna úžitkovosť je malá. V oblastiach jej pôvodu sa chová málo. Živa hmotnosť kôz sa pohybuje okolo 20 kg, capov 25 kg. Výška v kohútiku býva 50 cm.
Hmotnosť: 23 - 39 kg
Dĺžka tela: 85 - 90 cm
Výška v kohútiku: 45 - 50 cm
Dĺžka gravidity: 150 dní
Počet mláďat: 1 - 3
Dĺžka života: 20 - 30 rokov
Potrava: trávy, byliny, kôra, listy, dreviny - malé stromy a kry, seno
Koza Kalahar sa považuje za mäso. Choval sa pomerne nedávno, ale medzi mnohými poľnohospodármi sa mu podarilo získať popularitu. Dôvodom je vysoká produktivita a nenáročný obsah. Za charakteristickú črtu zvierat sa považuje červený odtieň vlny. Sú však pôsobivé vo veľkosti a rýchlo priberajú na váhe. Červené kozy sa v Rusku považujú za pomerne zriedkavé plemeno. Bola zaregistrovaná pomerne nedávno a nemala čas na jej rozšírenie. Tieto neobvyklé zvieratá si však čoraz viac získavajú na popularite. Názov plemena pochádza z červeného odtieňa a púšte Kalahari, ktorá prekračuje hranice Južnej Afriky. Charakteristickým rysom zvierat je ich neobvyklý vzhľad. Tieto robustné zvieratá sa vyznačujú atraktívnym vzhľadom a vzbudzujú skutočný obdiv.Vo veku troch rokov sa u kôz vyvinie lalok a záhyby na krku. V tomto prípade sú rohy zvierat ohnuté dozadu. Majú veľké uši, ktoré visia dole. Nohy sú v porovnaní s dĺžkou tela považované za pomerne krátke. Končatiny sú zároveň silné a silné a doplnené silnými ťažkými kopytami. Dobre vyvinuté svaly sú pre zvieratá charakteristické.
Samec má výšku 90 centimetrov a samica - 75 rokov. Dospelá koza váži 120 - 140 kilogramov a koza - 90 rokov. Zvieratá sa vyznačujú červeným odtieňom vlny so zriedkavými postrekmi čokolády. Kozy Kalahari produkujú chutné mlieko s vysokým obsahom tuku. Nemá špecifický zápach. Tento produkt je ideálny na výrobu syra. Za charakteristickú črtu zvierat sa považuje vysoká produktivita. Tieto kozy sú schopné produkovať 2 až 3 litre mlieka.
Dnes je málo informácií o pôvode tohto plemena. Niektoré zdroje tvrdia, že ide o africké kozy, ktoré sa získali krížením s miestnymi druhmi. Podľa iných zdrojov kalaharské kozy v žiadnom prípade nepatria do Afriky.
Tento druh zvieraťa sa často skríži s kozami Boer, čo pomáha zlepšovať vlastnosti plemena. Ak skombinujete plemeno hovädzieho dobytka s plemenom mlieka a mliečnych plemien, budete mať vynikajúce výsledky - mlieko sa stane viac mastným a zvyšuje hmotnosť kôz.
Výhody a nevýhody plemena Kalahari
Toto hovädzie plemeno má mnoho výhod. Hlavnou výhodou kôz je ich rýchly rast. V dôsledku toho sa môžu komerčne používať na výrobu mäsových výrobkov. Deti rastú rýchlo a priberajú na váhe - až 1,5 kilogramu týždenne. Niektorí jednotlivci dokážu pridať až 400 gramov denne. Zvieratá sa vyznačujú vynikajúcou plodnosťou a dokážu samostatne kŕmiť svojich potomkov. Ďalšou výhodou je príjemná chuť mäsa. Je bez špecifického zápachu.
Medzi hlavné výhody kôz Kalahara patrí:
- krásny vzhľad;
- rýchly prírastok na váhe;
- vysoké parametre mliečnosti;
- vynikajúca produktivita mäsa.
Zároveň sú pre plemeno charakteristické niektoré nevýhody. Pri výbere správneho zvieraťa by ste mali venovať pozornosť farbe srsti. Kozy Kalahari majú červený odtieň. V tomto prípade by nemali byť biele alebo svetlé škvrny. Odchýlky vo farbe sú tiež nežiaduce.
Dlhé a pružné uši sa považujú za ďalší charakteristický znak tohto plemena. Koža okolo krku by mala byť voľná a ľahko napínateľná. Rohy sú vyššie ako uši. Samice by mali mať veľké a symetrické vemene.
Odborný názor
Zarechny Maxim Valerievich
Agronóm s 12 ročnými skúsenosťami. Náš najlepší odborník na letnú chatu.
Tento druh kôz je často krížený s inými druhmi plemien, čo ich robí silnejšími a zvyšuje vytrvalosť.
Jemnosti údržby a starostlivosti
Tieto zvieratá sa považujú za veľmi aktívne. Vyznačujú sa vysokým stupňom vytrvalosti. Kozám sa darí aj v drsných podmienkach vrátane suchých oblastí. Aby sa kozy vyvíjali normálne a neochoreli, potrebujú starostlivú starostlivosť. Zvieratá potrebujú povinný prístrešok. Ak máte domácich miláčikov v daždi, existuje vysoká pravdepodobnosť vzniku patológií. Ako miesto na spanie by sa mala používať malá stodola. Podlahu je tiež možné vyrobiť pod podlahou. Ak sa koza chová spolu s ostatnými zvieratami, odporúča sa poskytnúť v stodole západku. Zvieratá potrebujú voľný výbeh. Odporúča sa držať domáce zvieratá v pere. Ak je to potrebné, zviera je možné priviazať. Je však dôležité dávať pozor na kozu, pretože sa nebude môcť postaviť za seba.
Neodporúča sa používať lano na vodítko, pretože zvieratá ho môžu žuť. Reťaz sa tiež nepovažuje za najlepšiu možnosť, pretože existuje riziko zranenia domáceho maznáčika.
Počas pasenia je dôležité zabezpečiť prístup k sladkej vode. Je žiaduce, aby to bolo v pohode. Do kvapaliny sa odporúča pridať trochu jablčného octu. Kozy sa považujú za nenáročné na jedlo. Živí sa rôznymi druhmi tráv a zŕn. Kozy Kalahari sa vyznačujú vysokou vytrvalosťou a sú schopné dlhodobo sa obávať bez jedla. Odporúča sa zahrnúť do stravy aj lucernu a ďatelinu. Zároveň by ste nemali slamku používať ako jedlo. Obsahuje málo živín. Tento produkt je vhodný iba ako posteľná bielizeň. Pri pestovaní kôz Kalahara bez steroidov alebo iných chemických prísad bude možné získať chutné mäso, ktoré sa vyznačuje vynikajúcou textúrou.
Chovné pravidlá
Kozy samičky Kalahara sa vyznačujú výrazným materským inštinktom. Sú schopní starať sa o svoje deti. V priemere každá koza rodí 3 deti v intervale 2 rokov. Novonarodené deti sa vyznačujú veľkou silou a vynikajúcou chuťou. Rastú rýchlo. Priemerné parametre prírastku na váhe sú 1,5 kilogramu týždenne. Jednotlivci rastú rýchlejšie.
Domáce zvieratá potrebujú trochu pozornosti. Pri komerčnom pestovaní môžu byť veľmi výnosné a sú dobrým zdrojom mäsa.
Choroby a spôsoby ich riešenia
Toto plemeno je vysoko odolné voči chorobám a parazitárnym útokom. Preto si vyžaduje menej starostlivej starostlivosti ako iné odrody. Zvieratá však niekedy trpia bežnými chorobami.
Domáce zvieratá niekedy čelia brucelóze alebo tuberkulóze. Tieto patológie predstavujú nebezpečenstvo nielen pre samotné kozy, ale aj pre ľudí. Sú však zriedkavé. Zvieratá sú tiež citlivé na koziu encefalitídu a lymfadenitídu.
Kozy Kalahari sú relatívne nové zvieratá, ktoré si získali popularitu. Na dosiahnutie úspechu pri ich pestovaní sa odporúča starať sa o domácich miláčikov.
Vlnové plemená kôz
Koza mohérová je rohaté plemeno s neskorším vývojom, malého až stredného telesného rámca s dlhými ušami. Živá hmotnosť kôz je 45 - 50 kg, capkov 60 - 65 kg. Produkuje vlas jednotného typu, ktoré sa dobre farbí. Mesačný nárast srsti, ktorá sa strihá, je okolo 2,5 cm. Ročná striž ročných kozičiek je 2,5 - 3 kg, capkov 5 - 7 kg srsti. Toto plemeno poskytuje aj kvalitné mäso.
Koza kašmírska - živá hmotnosť týchto kôz dosahuje 35 - 45 kg, capkov 70 kg. Výška v kohútiku býva 60 - 70 cm. Produkuje vlas dvojitého typu - kratšie a rovné pesíky a dlhšie podsadové chlpy, ktoré sa vyčesávajú. Z nich sa vyrábajú jemné kašmírové látky. Ročný zisk z jedného dospelého jedinca predstavuje 200 - 400 g podsady.
Ázijské plemeno, ktorého hlavná úžitkovosť je v produkcii mohérovej srsti označovanej aj ako angorská vlna. Srsť má vysoký lesk, mesačný prírastok je 2,5 cm za mesiac. Kozy sa strihajú dvakrát ročne. Plemeno je malého telesného rámca, kozy sú v kohútiku vysoké menej ako 50 cm. Obe pohlavia sú rohaté, u capov sú rohy špirálovite stočené dozadu. Farba srsti kôz je prevažne biela, v niektorých častiach sveta sa chovajú zvieratá aj v iných farebných odtieňoch. Nízka plodnosť 100 - 110 % a mliekovosť kôz 70-100 kg mlieka za 5-6 mesiacov má z hľadiska úžitkovosti druhoradý význam.
Kombinovaný typ
Anglonubijská koza vznikla krížením domácich anglických plemien s egyptskými plemenami zaraibi a indickými jamnapari. Je to krátkosrsté plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, stredného až veľkého telesného rámca s dlhými zvislými ušami a výrazným klabonosom. Povolené farby sú gaštanová, svetlohnedá, čierna, biela alebo smotanová. Charakteristická je vysoká plodnosť a vysoká dojivosť mlieka s nižším obsahom tuku 4,8 % a bielkovín 3,8 %. Živá hmotnosť kôz dosahuje 80 kg a capov až 110 kg. Používa sa pri krížení s cieľom zvýšiť mliečnu a mäsovú úžitkovosť.
Mliekové plemeno vyšľachtené na Britských ostrovoch. Na jeho vzniku sa podieľalo indické plemeno jamnapari, egyptské zairaibi, chitral z Pakistanu a anglické mliekové plemená. Plemeno je veľkého telesného rámca s pevnou konštitúciou, na vysokých nohách, s typickou klabonosou hlavou a širokými zvislými ušami. Rohatosť nie je typickým plemenným znakom. Kozy majú srsť krátku, jemnú, pri capoch sa môžu vyskytovať aj dlhšie chlpy, sfarbenie je pri oboch pohlaviach nejednotné. Vyskytujú sa jedince biele, smotanovej farby, svetlo hnedej, gaštanovej až čiernej farby, prípadne i strakaté. Živá hmotnosť kôz je 60-80 kg, capov 90-100 kg. Produkcia mlieka za laktáciu je 1200 - 1500 l, denná produkcia 5-6 l, s vysokým obsahom tuku (4,8%) a bielkovín (4,4%). Mlieko je veľmi lahodné bez typického kozieho zápachu a príchuti.
Plemeno je malého telesného rámca, obe pohlavia rohaté, k plemenným znakom patria dlhé zvislé, široké uši. Živá hmotnosť kôz 35-45 kg, capov 55-60 kg. Výška na kohútiku u capov 65-70 cm, kôz 55-60 cm. Srsť tohto plemena je charakteristická svojou mohérovou podsadou, ktorá sa pravidelne vyčesáva. Preferovaná je biela podsada, ale môže byť aj čierna. Plemeno má vysokú plodnosť, až 140 - 160 %.
Je zakrpatené plemeno kôz, živá hmotnosť je 15 - 25 kg. Sú veľmi nenáročné a skromné. Hlavný úžitok je v spásaní nekvalitných pasienkov. Z produktov sa využíva len mäso.
criollo - je koza chována ve střední a jižní Americe. Vznikla křížením několika plemen koz - španělská x granadina x merciana x malaga. Hmotnost koz dosahuje 40 kg. Laktace trvá cca.
vznikla šlechtěním a převodným křížením kozy harcké. Je středního tělesného rámce a pevné konstituce, oproti koze bílé je však menšího tělesného rámce a je plemen vhodnějším do oblastí s horšími klimatickými podmínkami. Základní zbarvení je hnědé se hřbetním úhořím pruhem.
je rozšířena na území Anglie, USA a Kanady. Je světle hnědě až šedě zbarvená. Nohy a hřbet jsou bílé.
vznikla křížením indické kozy x súdánské kozy x anglické kozy. Je rozšířena na územích Anglie, USA a Kanady. Zbarvení je od světle hnědé až po černou a bílou (s různými vícebarevnými variacemi). Charakteristickým znakem je typická klabonosost a dlouhé svislé uši.
c) bezrohá - nejednotného zafarbenia. Živá hmotnosť kôz 60-70 kg, capov 80-90kg. Jedince s modrou farbou očí sú náchylné na stres, hlavne pri manipulácii so zvieratami. Z tohto dôvodu sú z chovu vyraďované.
Koza domáca (Capra hircus, Capra hircus hircus, Capra aegagrus hircus) je druh či poddruh z rodu Capra. V slovenskom poľnohospodárstve je to menej významné hospodárske zviera, jej chov je v prevažnej miere iba doplnkovým odvetvím živočíšnej výroby. Bežnejší je chov kôz menšími chovateľskými subjektmi alebo u súkromných osôb.
Rektálna teplota tela kozy domácej sa pohybuje v rozpätí 38,5 - 41°C. Dospelá koza má 12 až 20 nádychov za minútu, kozľa až 20 - 40 nádychov. Pulz kôz sa pohybuje v rozpätí 70 - 80 úderov za minútu. Systolický krvný tlak sa pohybuje v rozpätí 15 - 19 kPa, diastolický 9 - 13 kPa.
Koza patrí medzi prežúvavce, to znamená že potrava sa z bachora (časť zloženého žalúdka prežúvavcov) vracia do ústnej dutiny na dôkladné prežutie. Má to predovšetkým význam pri trávení vlákniny. Prežúvanie sa u kôz dostavuje po 15 - 45 min. po nakŕmení. Potrava sa dostáva späť do ústnej dutiny reflexným procesom - vyvrhovaním, kedy hrubé krmivo dráždi baroreceptory tlakom a tangoreceptory dotykom v sliznici bachora. Vyvrhnutie potravy z bachora, jeho opätovné prežutie a prehltnutie sa nazýva prežúvací cyklus. Dĺžka prežúvania jedného sústa závisí od hrubosti krmiva a množstva vlákniny. Po prehltnutí nasleduje 3 - 5 sekundová pauza pred ďalším prežúvacím cyklom. Jeden prežúvací cyklus trvá pol až jednu hodinu, v priebehu 24 hod.
Pohlavný cyklus trvá 18 - 23 dní, ruja trvá 1-1,5 dňa, v prípade že nedôjde k oplodneniu, opakuje sa po troch týždňoch. K ovulácii vajíčok dochádza ku koncu ruje, preto je doba vhodná na pripúšťanie alebo insemináciu v druhej polovici ruje. Gravidita trvá v priemere 150 dní, rozpätie 140 - 155 dní. Dĺžka plodu v 30. dni gravidity je cca 1,4 cm a v 145. dni 43 cm.
Najväčším problémom pri chove kôz je v podstate neexistujúci trh kozích produktov. Veľkokapacitné mliekarne kozie mlieko nespracovávajú. Aj preto je chov kôz na Slovensku prevažne doménou drobnochovateľov s počtom zvierat do 10 ks v stáde. Je však potrebné dodať, že koza je vysoko spoločenské zviera, neznáša samotu a dokáže si vytvoriť silný vzťah s ošetrovateľom.
Kozie mäso je druhým významným produktom chovu kôz. Tento artikel sa v prevažnej miere vyváža, hlavne v podobe mliečnych kozliat (kozľatá vo výkrme pred odstavením od matky, nazývané aj veľkonočné pre hlavné obdobie predaja). Na Slovensku nemá konzumácia kozľaciny ani kozieho mäsa veľkú tradíciu, v slovenských kuchyniach takmer úplne chýba. Spotreba kozieho mäsa na Slovensku nie je presne udávaná, hodnotí sa spolu s ovčím mäsom. Vychádzajúc z bilancie, spotreba kozieho mäsa v roku 2004 bola 0,06 kg na 1 obyvateľa [1]. Vývoz kozieho mäsa je však na lepšej úrovni. V roku 2005 sa vyviezlo 43,1 ton kôz v živej hmotnosti. Na druhej strane chov kôz vo svete zaznamenáva vzostup. Hlavne v USA sa prudko zvyšuje spotreba kozích produktov, na trhu je ich nedostatok, čo sa odráža aj na ich cene. Trendy v zdravej výžive smerujú ku konzumácii zdravých, dieteticky odporúčaných a vyhovujúcich produktov vyznačujúcich sa nízkym obsahom tuku. Tieto požiadavky v plnej miere spĺňa kozľacie mäso. Na druhej strane kozie mlieko a hlavne kozie syry s rôznymi príchuťami a spôsobmi spracovania patria k vyhláseným svetovým lahôdkam.
Samica je koza, samec cap, vykastrovaný samec je chňup, mláďa je kozľa. Obdobie od oplodnenia po pôrod je kotnosť, pôrod sa nazýva aj okotenie. Obdobie produkcie mlieka sa nazýva laktácia. Maštaľ určená pre chov kôz je kozín.
Koza domáca je podľa najnovších zistení domestikovaný potomok kozy bezoárovej (Capra aegagrus/Capra aegagrus aegagrus); k domestikácii pravdepodobne došlo na viacerých miestach na širokom území od východnej Európy po dnešný východný Irán.[2][3] Staršie sa uvádzalo, že koza domáca je v Európe domestikovaným potomkom vyhynutého druhu koza keltská (Capra prisca) a v Ázii domestikovaným potomkom druhu koza bezoárová (Capra aegagrus) a/alebo koza skrutkorohá (Capra falconeri). Kozy sú veľmi príbuzné s ovcami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov.
Ustajnenie kôz musí vyhovovať určitým zoohygienickým požiadavkám. Kozín musí chrániť zvieratá pred nepriazňou počasia, nesmie v ňom byť prievan. Musí byť však zabezpečené pravidelné vetranie chovných priestorov. Zvieratá musia mať vždy suchú podstieľku alebo čisté rošty. Každé zviera musí mať prístup k čistej pitnej vode v neobmedzenom množstve, kozám sa pridáva aj tzv. liz, teda kamenná soľ na olizovanie. V kozíne sú umiestnené jasle na objemové krmivo, kozám sa denne podáva kvalitné seno. Prídavok jadrového krmiva sa podáva v kozíne zo žľabov, alebo častejšie pri dojení.
Koza je vynikajúce pastevné zviera, dokáže spásať aj mnohé buriny a bodliaky, ktoré ostatné druhy hospodárskych zvierat nechávajú nedotknuté. Spásajú aj väčšie i menšie náletové dreviny, čím významne ovplyvňujú kvalitu pasienkov. Oproti ovciam má dobre vyvinutý orientačný zmysel, preto sa do stád oviec zaraďuje koza, ktorá dokáže stádo doviesť z pasienka domov.
