Cieľom diagnostiky je zistiť aktuálny stav rozvoja dieťaťa za daných podmienok vývoj, vysvetliť závery a hľadať cesty ku zmene. Ako jednu z metód diagnostiky grafomotoriky môžeme využiť kresbu, ktorá je veľmi lákavá, ale jej realizácia je veľmi náročná, vyžaduje široké odborné znalosti a špeciálnu prípravu.
Rozbor detskej kresby je úlohou najmä psychológov a je pomocou hlavne v predškolskom období, kedy napomáha k odhadu celkovej úrovne dieťaťa. Slúži ako ukazovateľ rozvoja jemnej motoriky, vizuálnej percepcie a senzomotorickej koordinácie.
Vývin kresby u detí
Z psychologického a pedagogického hľadiska má kresba veľký význam pre vývojovú diagnostiku, diferenciaľnú diagnostiku a diagnostiku osobnosti. Učiteľ v triede niekedy nemá k dispozícii diagnostiky žiakov v čase, kedy ich potrebuje, pretože počet odborných pracovníkov je obmedzený. Prostredníctvom použitia kresby ako diagnostického nástroja na rozvoj jemnej motoriky dokáže ohodnotiť úroveň žiaka na niekoľkých hodinách.
Podľa D. Opatřilovej (In Pinosilová, 2007) vývin kresby možno charakterizovať nasledujúcimi štádiami (pre účely diagnostiky):
- Bezobsahová čmáranica - znamená prvé grafomotorické prejavy dieťaťa, ku ktorým dochádza obvykle v období medzi 12 - 18 mesiacmi. Dieťa náhodne uchopí kresliacu potrebu, rôzne s ňou manipuluje a máva, postupne si všíma, že jeho pohyb zanecháva stopu. To ho motivuje k zámernému chovaniu a dieťa začína čmárať. Svojej kresbe zatiaľ nepripisuje žiaden obsah. Toto obdobie je prípravou k vlastnému kresleniu a trvá väčšinou do 2 rokov. Dieťa počas tohto obdobia zdokonaľuje svoju pohybovú spôsobilosť na kreslenie.
- Obsahová čmáranica - zahrňuje väčšinou obdobie medzi 2 a 2,5 rokom. V tejto fáze vývoja kresby do nej dieťa postupne vkladá obsah. Deje sa tak však až dodatočne, t. j. po dokončení kresby. Dieťa zatiaľ vopred nehovorí, čo ide kresliť. Obsah kresieb je v tomto období tiež veľmi premenlivý. Najčastejším námetom bývajú ľudia, zvieratá a neskôr aj veci z prostredia okolo nás.
- Prechod ku znakovej kresbe - býva plynulý v rámci obdobia obsahovej čmáranice, kedy sa postupne, spočiatku náhodne a nezámerne, začínajú objavovať prvé znaky. V tomto období dokáže dieťa uzavrieť kruhový pohyb, aj keď kruh ešte nie je klasicky dokonalý, pripomína skôr elipsu. Postupne sa začínajú objavovať pravé uhly. Táto schopnosť postupne umožňuje dieťaťu kresliť vodorovné a zvislé čiary.
- Znaková kresba - rozvíja sa medzi 2,5 a 3 rokmi. Dieťa začína kresliť v obrysových tvaroch a grafomotorický prejav už nevychádza z ramenného kĺbu, ale zúčastňuje sa na ňom len kĺb ruky. V tomto období sa už začína objavovať aj prvá kresba ľudskej postavy, tzv. hlavonožec.
- Spontánny realizmus - zahrňuje obdobie veku od 3 do 6 rokov. V tomto období kreslí dieťa obrázky zvierat, rastlín, domov, postáv, dopravných prostriedkov a pod. Dieťa kreslí podľa toho, čo na zobrazovanom predmete považuje za dôležité a význame, teda podľa svojej vlastnej predstavy. V tomto veku dieťa nekreslí podľa predlohy.
- Triezvy realizmus - zahŕňa obdobie mladšieho školského veku do 10 až 11 rokov. Počas tohto obdobia dochádza k zdokonaľovaniu kresby, v kresbe postavy sa objavuje pokus o zobrazenie z profilu, okolo 9 rokov zachytáva dieťa vo svojich kresbách pohyb (chodzu, činnosť). Okolo 10 až 11 rokov sa v kresbách objavuje tieňovanie, tvarovanie a je tu snaha o zachytenie perspektívy. V tejto dobe je vývoj prakticky ukončený a ďalej už ide iba o zdokonaľovanie.
Tieto etapy sú platné pri štandardnej vzorke detí a žiakov. Pri istej skupine žiakov, najmä z málo podnetného prostredia, môžu byť etapy posunuté. Nulté a prípravné ročníky môžu v tomto prípade žiakovi len napomôcť a môže s ich pomocou dobehnúť zameškané.
Vývin pisárskych zručností dieťaťa
Nácvik písma, jeho osvojovanie, upevňovanie a zdokonaľovanie, je podľa B. Šupákovej (1991) rozvrhnuté do troch období:
- Prípravné obdobie - začína v predškolskom veku a prechádza do prvých troch až dvoch týždňov školskej dochádzky (4 až 6, niekedy aj 8 týždňov). Je vyplnené systematickou a cieľavedomou prípravou na písanie. Dieťa okrem toho, že privyká na školu, školské prostredie, učí sa aj základným hygienickým a kultúrnym návykom. Poznáva prvé písmená, ich jednotlivé prvky. Písanie sa opiera o skúsenosti a návyky, ktoré dieťa získalo doma a v predškolskom zariadení (materskej škole), predovšetkým hravým spôsobom vo výtvarnej výchove, kreslením a maľovaním. Najmä tvorbou línií, orientáciou na ploche, sústredenosťou, koncentráciou na určitú činnosť, držaním kresliaceho a písacieho prostriedku v ruke.
- Obdobie vlastného nácviku - nasleduje bezprostredne po prípravnom období a končí sa koncom školského roka v 1. ročníku (keď žiaci ukončili nácvik písmen abecedy a číslic). V tomto období žiaci odpisujú písané písmená, spájajú ich do slov jedným ťahom a podľa možnosti bez prerušenia. Ďalej prepisujú tlačené písmená a neskôr píšu podľa diktátu s dôrazom na kvalitatívnu stránku - tvar písmen a číslic, sklon, výšku a šírku, hustotu a rytmizáciu, jednotnosť a úpravu grafického prejavu. Učia sa správne umiestňovať diakritické znamienka, ale aj objavovať chyby v písaní a odchýlky od predpísaných tvarov písmen. Učiteľ vedie deti k tomu, aby písmo porovnávali s predpísaným vzorom a nepísali mechanicky, ale uvedomelo. Podmienkou úspešného písania je vytváranie určitých návykov. Preto učiteľ neustále nabáda deti k dodržiavaniu hygienických a technických požiadaviek, k správnemu sedeniu a držaniu tela, písadla a polohy písanky.
- Obdobie rozvíjania pisárskych zručností (2. až 3. ročník základnej školy). Učiteľ sústreďuje pozornosť na rozvoj pisárskych zručností, návykov a schopností a na zdokonaľovanie písania. Väčší dôraz sa kladie na kvalitatívnu stránku - rýchlosť písania. V súvislosti s uvedenými obdobiami je dobré spomenúť aktuálne trendy v písaní. Po vzore kolegov z Českej republiky je iniciatíva na zavedenie zmien v oblasti písma. Klasické písané písmo by malo nahradiť písmo Comenia Script, ktoré je kombináciou písma tlačeného a písma písaného. Je jednoduchšie ako písané písmo a najmä čitateľnejšie.
Veľke písmeno D
Najbežnejšie nedostatky písania začiatočníkov a poruchy písania
Výkony v písaní nie sú u všetkých žiakov na rovnakej úrovni. Napriek tomu, že sa hľadajú najefektívnejšie metódy, ako žiakov naučiť písať, predsa sa v triedach stretávame so žiakmi, ktorí už v počiatočných etapách nácviku môžu mať menšie, či väčšie ťažkosti. Súvisí to s faktom, že osvojenie si zručností a návykov v písaní je ovplyvnené celým radom vnútorných aj vonkajších činiteľov.
Písanie vyžaduje komplexnú koordináciu mnohých svalových skupín a mozgových štruktúr. Konečný efekt písania môže byť ovplyvnený teda poruchou ktorejkoľvek z nich. Analýza písma umožňuje zistiť príčiny chýb (Kurincová - Seidler, 1993).
Za chyby v rukopise sa obyčajne považuje všetko, čo narúša čitateľnosť, zmenšuje rýchlosť písania a ovplyvňuje estetický vzhľad grafického výrazu. Ak hodnotíme písmo z hľadiska čitateľnosti, posudzujeme prvky písmena a písmo ako celok.
Chybou z tohto hľadiska môže byť:
- nesprávny tvar písmena,
- vynechávanie podstatného znaku,
- nedodržiavanie proporcií prvkov písmena a pod.
Ak hodnotíme rýchlosť písania, ide o:
- dodržiavanie plynulosti písania,
- správne písanie a umiestňovanie diakritických znamienok,
- jednotu tvarových prvkov (obláčkov, vlnoviek, zátrhov, slučiek a pod.).
Estetický vzhľad posudzujeme podľa celkového estetického dojmu, čistoty rukopisu, úpravy a umiestnenia textu na ploche (Kurincová - Seidler, 1993).
Klasifikácia chýb písania (Šupáková, 1991):
- Silné písmo - spôsobuje ho ťahokladnosť pohybov ruky, kŕčovité držanie pera a veľký tlak na rukoväť písadla,
- Písmo husté, tesné a natlačené - vzniká v dôsledku malej pohyblivosti ruky v smere písania a písania, natlačenia značného množstva textu na malej ploche papiera,
- Roztiahnuté písmo - je výsledkom zdĺhavého premýšľania pri písaní, pomalého vybavovania si predstavy o písmenách, vrátane motorických predstáv,
- Nedbanie na líniaturu - v tom prípade sa dieťa viac sústreďuje na tvorbu písmen ako na líniaturu,
- Zvrátené, reverzné písmo - má väčší sklon ako 90 stupňov, vzniká nesprávnym držaním tela pri písaní,
Prvé pokusy o výtvarné vyjadrenie sa objavujú okolo 18. mesiaca života. V tomto čase dochádza k tvoreniu vzorcov a prístupov k sebe samému i okoliu a snaha o výtvarné vyjadrenie výrazne prispieva k tomuto vývoju. Zo zmyslových kontaktov prevažuje chuť a hmat, zrak nasleduje až neskôr. Vznikajúce stopy sú zpočiatku bezobsažným čmáraním. Grafický záznam vzniká formou úderov ceruzkou do papiera, neskôr môžu vznikať krátke čiary. Čmáranice nie sú zachytením skutočnosti a chýba i zraková kontrola. Dieťa svoju prvotnú predstavu ľahko opúšťa a pre svoje náhodne vzniknuté nakreslené útvary nachádza výklad dodatočne (ak je otázne „Čo nakreslilo?“). Pohyb často vychádza z ramena, dieťa nemá dospelý úchop. Ceruzka nie je pri kreslení odďaľovaná od podložky, deti majú ťažkosti nepresahovať formát papiera. Dvojročné dieťa ešte nedokáže napodobniť kruh, aj keď niektoré už napodobnia linku. O zvládnutom čmáraní hovoríme vtedy, keď deti začínajú tušiť súvislosť medzi pohybmi ceruzky po papieri a vzniknutými symbolmi. Počiatky toho uvedomovania bývajú obvykle 6 mesiacov od doby, keď začnú čmárať. Začína sa rozvíjať zraková kontrola, vzniká i súvislosť medzi vizuálnou a motorickou aktivitou. Objavujú sa vodorovné i zvislé linky a opakované kruhové čmáranice. Ceruzka je počas kreslenia odďaľovaná od papiera. Okolo 3. roku sa objavuje dospelý úchop ceruzky. Deti už úspešne kopírujú predkreslenú linku i kríž. V 3 rokoch napodobnia i kruh, ešte nevedia štvorca. Dieťa už rozpoznáva podobnosť medzi nakresleným tvarom a niečím v okolí. Samotné napodobenie nie je v kresbe ešte príliš rozoznateľné. Významným posunom je pomenovaná čmáranica. Dieťa hovorí okoliu čo nakreslilo, napr. „To je tato.“ „To som ja, keď plávam.“ Čmáranie zachytáva pohybovú aktivitu, deti často vytvárajú názvy, ktoré odkazujú k motorickej činnosti. Zámer, s ktorým dieťa začalo kresliť sa počas tvorby mení. Pokrokom je, keď sa vopred dozvieme „Namaľujem…“a prípadne je kresba na požiadanie zopakovaná. Niekedy kresliar v priebehu kreslenia hovorí k sebe samému.
