Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kým dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Zmena platenia výživného po dosiahnutí plnoletosti
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení.
Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.
Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného.
Kedy vyživovacia povinnosť zaniká?
Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony.
Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi.
Aj keď dieťa dosiahne plnoletosť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej, ak dieťa nie je schopné sa samo živiť. Táto situácia nastáva predovšetkým v prípade, ak dieťa pokračuje v štúdiu na strednej alebo vysokej škole.
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. V prípade detí, ktoré sú objektívne neschopné samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
Ak by sa popri štúdiu dieťa mohlo samo živiť, výživné mu nepatrí. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Aj nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Právo na výživné u plnoletých študujúcich detí
Plnoleté dieťa má právo na výživné ako plnoleté študujúce dieťa pripravujúce sa na svoje budúce povolanie. To, že po strednej škole začalo na malú chvíľu pracovať a de facto vyživovacia povinnosť rodiča vtedy zanikla, ešte neznamená, že táto sa nemôže v budúcnosti obnoviť.
Vzhľadom na to, ak dieťa začalo študovať dennou formou a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby, potom mu patrí výživné. Ale samozrejme nie je možné to zneužívať.
Čo sa týka jeho výšky, ak sa na tejto neviete s dieťaťom dohodnúť, môžete nechať súd, aby o nej rozhodol. Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20% z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Ale tie percentá nie sú určené zákrokom. Súčasne platí, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojho rodiča.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Možné komplikácie a riešenia
V prípade, ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Ak by mu chceli matka a dieťa robiť zle, mohli by podať návrh na vykonanie exekúcie (nakoľko výživné neplatí dieťaťu).
Ak by rodič aj naďalej posielal výživné na účet druhého rodiča, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Ak by mu chceli matka a dieťa robiť zle, mohli by podať návrh na vykonanie exekúcie (nakoľko výživné neplatí dieťaťu).
V prípade, ak by dieťa bolo schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd môže rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti.
Ak by otec podnikal a oficiálne vykazoval nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá).
V prípade, ak by sa na výške výživného nedohodli, dieťa by to muselo dať na súd, také súdne konanie ale môže trvať aj niekoľko rokov.
Dôležité upozornenie: Toto je všeobecný prehľad problematiky. V každom konkrétnom prípade je vhodné poradiť sa s právnikom, ktorý vám poskytne odborné stanovisko a pomoc pri riešení vašej situácie.