Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základným pilierom rodinného práva. Táto povinnosť nekončí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ale trvá až do momentu, keď je dieťa schopné samo sa živiť. V prípade, že si rodič túto povinnosť neplní dobrovoľne, je možné ju vymáhať prostredníctvom exekúcie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku exekúcie výživného, podmienky nároku na výživné pre plnoleté deti a proces vymáhania výživného exekúciou, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a judikatúru.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Základné princípy
Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravujú ustanovenia § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V súlade s § 62 ods. 1 tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, a ak pokračuje v štúdiu, tak až do času, kým nie je schopné samo sa živiť. Nezaopatreným dieťaťom sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. rozumie dieťa do 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.
Rozsah vyživovacej povinnosti
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Vyživovacia povinnosť po dosiahnutí plnoletosti
Nakoľko ste už plnoletá, v zmysle ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, máte právo domáhať sa určenia výšky výživného samostatne. V rámci domáhania sa určenia výšky výživného ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z.
Podmienky nároku na výživné pre plnoleté deti
Schopnosť samostatne sa živiť
Rozhodujúcou skutočnosťou pre trvanie vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Ak plnoleté dieťa študuje na strednej alebo vysokej škole a nemôže sa samo živiť, rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť. Súd pri posudzovaní nároku na výživné zohľadňuje predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.
Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu zaniká, keď sa stav dieťaťa zmení tak, že sa vie samo živiť. Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.
Ak plnoleté dieťa študuje, ale stále nemá schopnosť sa riadne živiť, vyživovacia povinnosť rodičov spravidla nezanikne. Nemôže byť na škodu rodiča (povinného), ak by dieťa chcelo napríklad študovať tretiu vysokú školu v rade na dennom štúdiu. Na druhej strane sa môže stať, že aj dospelé dieťa stratí schopnosť živiť sa samo a môže požiadať o výživné svojho rodiča. Môže ísť o prípad, kedy dospelé dieťa utrpí úraz, v dôsledku čoho sa stane invalidom.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča
Obaja rodičia prispievajú v zmysle ust. 62 ods. 2 Zákona o rodine na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ust. 62 ods. 3 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nezohľadňuje iba samotnú výšku príjmu na výplatnej páske. Ak sa povinný zbaví zamestnania alebo nevykonáva zárobkovú prácou, súd bude skúmať dôvody takéhoto rozhodnutia. Súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré môžu mať za následok zníženie možností povinného. Aj v prípade, ak rodič s miliónovými majetkami vychádza zo zanedbateľnej sumy mesačnej „výplaty“, súd bude skúmať, či sa rodič bezdôvodne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má p r e d n o s ť pred inými výdavkami rodičov.
Žiadosť o určenie výživného
Ako podať žiadosť
Ak sa s rodičom neviete dohodnúť na výške výživného, je potrebné podať návrh na určenie výživného na príslušný okresný súd podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Návrh musí obsahovať:
- Údaje o účastníkoch konania: Meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt dieťaťa a rodičov.
- Popis aktuálneho stavu: Vysvetlenie, prečo nie ste schopná sama sa živiť (napr. z dôvodov štúdia).
- Rozpis mesačných výdavkov: Náklady na bývanie, stravu, oblečenie, štúdium, dopravu a iné. K návrhu je potrebné priložiť aj dôkazy o výdavkoch (napr. faktúry, potvrdenia o platbách).
- Informácie o príjmoch a majetkových pomeroch rodičov: Ak máte informácie o príjmoch a majetku rodiča, uveďte ich v návrhu.
- Návrh na výšku výživného: Uveďte sumu, ktorú žiadate ako výživné.
- Prílohy: Rodný list dieťaťa, staršie rozhodnutie o výživnom (ak existuje), doklady o výdavkoch a príjmoch.
Vzor návrhu
Hľadanie tlačiva alebo vzoru návrhu na výživné pre dospelé dieťa môže byť náročné. Odporúča sa obrátiť na advokáta alebo mediátora, ktorý vám pomôže so spísaním návrhu. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
Konanie na súde
Po podaní návrhu súd predvolá účastníkov konania na pojednávanie. Na pojednávaní súd vypočuje účastníkov, vykoná dokazovanie a rozhodne o výške výživného. Súd zaviaže rodiča platiť výživné v určitej sume.
Exekúcia výživného
Exekučný titul
Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispievať na výživu dieťaťa, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie.
Ako začať exekúciu
Ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Potrebovať budete:
- Exekučný titul: Rozsudok o určení výživného s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
- Návrh na vykonanie exekúcie: Uveďte v ňom, akým spôsobom má exekútor vymáhať výživné (napr. zrážkami zo mzdy, predajom majetku).
- Kolky v hodnote 16,50 EUR: Ako poplatok za žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Priebeh exekúcie
Po doručení návrhu exekútorovi súd exekútora poverí vykonaním exekúcie. Exekútor následne upovedomí povinného o začatí exekúcie a vyzve ho na zaplatenie dlžnej sumy. Ak povinný nezaplatí, exekútor začne s vymáhaním výživného prostredníctvom zrážok zo mzdy, predaja majetku alebo inými spôsobmi.
Námietky proti exekúcii
Povinný má právo vzniesť námietky proti exekúcii v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Námietky musia byť odôvodnené. Ak súd námietkam nevyhovie, exekúcia pokračuje.
Premlčacia doba
V zásade platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Iná je situácia pri pravidelných platbách tzv. bežného výživného. V tomto prípade je premlčacia doba tri roky. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Dôsledky neplatenia výživného
Trestnoprávne dôsledky
V zmysle príslušného ustanovenia Trestného zákona sa trestného činu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto aspoň 3 mesiace v priebehu 2 rokov neplatí výživné (vôbec alebo v nižšej výške než určil súd). Ak Váš manžel neplatí výživné viac ako 3 mesiace (nemusia byť 3 mesiace za sebou), tak môžete na neho podať aj oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká v súlade s ust. § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ dodatočne splnil svoju povinnosť najneskôr vtedy, keď sa predseda senátu odvolacieho súdu odoberie na záverečnú poradu.
Exekučné dôsledky
Ak rodič neplatí výživné, exekútor môže vymáhať dlžnú sumu prostredníctvom zrážok zo mzdy, predaja majetku alebo inými spôsobmi.
Rozvod a výživné
Úprava práv a povinností pred rozvodom
V prípade, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na deti neprispievajú finančne, je možné podať návrh na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu. Súd bude určovať a upravovať práva a povinnosti k deťom. Toto rozhodnutie bude platiť do času, kým nebude právoplatný rozsudok o rozvode. V tomto konaní máte aj možnosť podať predbežné opatrenie, ktorým sa budete domáhať určenia výživného.
Rozvodové konanie a výživné
Konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností iba k maloletým deťom. Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.
Dedičské konanie a výživné
V prípade, ak zomrie rodič, ktorý bol povinný platiť výživné, táto povinnosť zaniká podľa Občianskeho zákonníka. Po smrti povinného rodiča už výživné nebude strhávané z dôchodku a plnoleté dieťa nebude môcť nárokovať tieto sumy od dedičov, pretože povinnosť zanikla so smrťou rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti neoprávnene poberané môže byť považované za bezdôvodné obohatenie a môže byť riešené prostredníctvom súdu, avšak výživné sa nepresúva na dedičov. Ohľadom bezdôvodného obohatenia, ak bolo dieťa zamestnané a neoprávnene výživné poberalo, môže sa tento nárok v dedičskom konaní zohľadniť ak to oprávnené dieťa nepoprie.
Dlh, ktorý vznikol na výživnom (tzv. zročné výživné) prechádza na dedičov po povinnom. Ak by jediným dedičom po povinnom bol iba Váš syn, došlo by k splynutiu oprávnenej a povinnej osoby, a teda k zániku dlhu. Ak by však existoval aj iný dedič, na ktorého by prešlo povinnosť zaplatiť zročné výživné, tak by ho musel v určitom podiele vyplatiť.
Náhradné výživné
Ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, zabezpečenie výživy v prospech dieťaťa je možné dosiahnuť prostredníctvom náhradného výživného. V zmysle § 2 ods. 1 písm a) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, náhradné výživné sa poskytuje, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu alebo schválenou dohodou. V súlade s § 4 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa, ktoré má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a povinná osoba si neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu alebo schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace.
V prípade, ak súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu. Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.