Demografický vývoj na Slovensku: Klesajúca pôrodnosť a starnutie populácie

Slovenské obyvateľstvo sa zmenšuje a najnovšie dáta ukazujú, že už nejde iba o jednoročný výkyv, ale trend. Štatistický úrad dnes zverejnil rozšírené údaje o demografickom vývoji v minulom roku, ktoré ukázali, že obyvateľov ubudlo už štvrtý rok po sebe. Ako upozornili štatistici, ide o prvé dlhšie trvajúce obdobie úbytku obyvateľstva od vzniku samostatnej republiky.

V roku 1993 začínalo s viac ako 5,36 milióna obyvateľov. V nasledujúcich rokoch až na zopár výnimiek obyvateľstvo rástlo, až dosiahlo 5,46 milióna obyvateľov v roku 2021. Rastúci trend sa však zlomil a od roku 2021 sa počet obyvateľov každým rokom znižuje.

Najnižšia pôrodnosť za sto rokov

Štatistický úrad tento trend vysvetľuje najmä zníženou pôrodnosťou. Vlani sa totiž narodilo len o niečo viac ako 46-tisíc detí, pričom zomrelo takmer 54-tisíc ľudí.

„Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2024 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatnej SR, ale aj za posledných 100 rokov,“ vysvetlila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu Zuzana Podmanická.

Pôrodnosť od vzniku samostatnej republiky prešla viacerými zmenami. V 90. rokoch nastal prudký pokles, začiatkom nového tisícročia medziročne rástla, no po roku 2010 opäť začala klesať.

Z dlhodobého hľadiska pôrodnosť kulminovala po druhej svetovej vojne a koncom 70. rokov minulého storočia. Vtedy sa rodilo viac ako stotisíc živých detí ročne. Dnes ich je o viac ako polovicu menej.

V roku 2023 po prvýkrát klesol počet narodených detí pod 50-tisíc, a ako ukazujú najnovšie dáta, nešlo iba o jednorazovú záležitosť. Nad túto hranicu sa totiž počet pôrodov nedostal ani vlani.

To, že detí je historicky najmenej, podľa štatistikov ukazuje aj hrubá miera pôrodnosti, ktorá umožňuje porovnanie v dlhom časovom horizonte. Počas posledných 20 rokov pripadalo na stotisíc obyvateľov viac ako tisíc živonarodených detí, v roku 2022 však po prvýkrát klesol na rekordne nízku hodnotu 853 detí. Vlani dosiahol tento ukazovateľ ešte nižšiu úroveň.

Príčiny klesajúcej pôrodnosti

Demograf Branislav Šprocha už vlani uviedol, že jednou z príčin je klesajúca miera plodnosti. Tento trend potvrdzujú údaje z predchádzajúcich rokov, ako aj z iných krajín. V posledných rokoch bol podporený „zvýšenou neistotou, vysokou infláciou, vojnovou krízou na Ukrajine. To všetko ovplyvňovalo ochotu mať deti“, povedal pre Postoj.

V pandemických rokoch síce táto ochota trochu stúpla, no dlhodobý trend je jasný.

Úhrnná plodnosť dosiahla v roku 2022 1,57 dieťaťa na ženu, v roku 2023 ďalej klesla na 1,49 dieťaťa na ženu. Naposledy malo Slovensko hodnoty nad úrovňou potrebnou na to, aby sa počet obyvateľov prirodzeným spôsobom zachoval na rovnakej úrovni, v roku 1988.

Ešte dôležitejším faktorom je však podľa Šprochu to, že reprodukčná základňa je čoraz menšia. V 70. rokoch sa rodilo ročne okolo stotisíc detí, približne polovicu tvorili ženy. Na prelome tisícročí to už bolo iba okolo 50-tisíc detí. Takže prirodzene sa znížila aj skupina žien, ktorá môže mať deti a ktorá prichádza do plodného veku práve teraz. Menej žien znamená aj menej detí.

Dáta ukazujú aj to, že v blízkom čase nemôžeme očakávať zlepšenie, kohorty dospievajúcich totiž patria medzi tie najmenej početné z celého slovenského obyvateľstva.

Európsky kontext a špecifiká Slovenska

Pokles pôrodnosti v Európe je očakávaný a Únia rastie už iba vďaka migrácii. Počet pôrodov je totiž nižší než počet úmrtí. V roku 2022 sa v EÚ narodili prvýkrát v histórii menej ako štyri milióny detí, na ženu to vychádza okolo 1,5 dieťaťa. Na porovnanie, globálna hodnota vrátane Afriky je približne 2,2.

Pri Európe však prekvapuje, že počet detí na ženu klesá rýchlejšie, a to aj v krajinách, kde by sme to pred dekádou neočakávali. Vo Francúzsku sa úhrnná plodnosť pohybuje na úrovni 1,6 dieťaťa. Stále tesne nad priemerom Európskej únie, ale už ďaleko od hodnôt okolo dvoch detí na ženu spred 15 rokov. Poľsko, ktoré pritom v nedávnej minulosti predstavilo programy na zvýšenie pôrodnosti, spadlo minulý rok k hranici 1,1 dieťaťa na ženu.

Na Slovensku je dôležitým faktorom vyššej plodnosti miera sobášnosti. Viac detí sa tiež rodí v regiónoch s vyšším podielom vidieckeho a rómskeho obyvateľstva. Vlani bol priemerný vek prvorodičiek na Slovensku 28 rokov - o 6 rokov vyšší ako pred 30 rokmi.

Priemerný vek rodičiek rastie

Priemerný vek rodičiek sa neustále zvyšuje. Za poslednú dekádu sa zvýšil o jeden rok na 29,7 roka. Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) o demografickom vývoji za rok 2018, najväčšiu skupinu rodičiek predstavovali v minulom roku ženy vo veku 30 až 34 rokov.

Každé tretie dieťa na Slovensku totiž priviedla na svet žena z uvedenej vekovej skupiny. Celkovo evidujú za minulý rok na Slovensku 57 639 živonarodených detí, z toho najviac v Prešovskom kraji a najmenej v Trenčianskom kraji.

Mimomanželská pôrodnosť

Významným demografickým javom je v posledných rokoch mimomanželská pôrodnosť. Kým v roku 2009 sa mimo manželstva narodilo zhruba 19-tisíc detí, za minulý rok tento počet narástol na 23-tisíc detí.

„Tu je však vývoj zaujímavý v tom, že hoci mala mimomanželská plodnosť od polovice 90-tych rokov evidentne rýchlo rastúci trend, ten sa zastavil na hodnote 40 percent a zostáva na nej už posledné tri roky. Možno preto s nádejou predpokladať, že 40 percent detí narodených mimo manželstva je pre slovenskú populáciu hraničná hodnota,“ vyplýva z údajov ŠÚ SR.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

V najbližších štyroch desaťročiach (po 2022) sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať. Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.

Populačné starnutie a nárast podielu obyvateľstva v dôchodkovom veku bude predstavovať veľkú zaťaž pre verejné financie v celej EÚ.

tags: #ktory #kontinent #ma #najmensiu #uhrnnu #plodnost