Reprodukcia a pôrod u kôz: Kompletný sprievodca

Schopnosť reprodukcie a plodnosť sú úžitkové vlastnosti, ktoré podstatne ovplyvňujú efektivitu chovu kôz. U kozlov je plodnosť vyjadrená pohlavnou aktivitou, kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi spermií. U kôz je daná počtom ovulovaných vajíčok, počtom narodených kôz, materskými schopnosťami, živou hmotnosťou kôz pri narodení a počtom odchovaných mláďat.

Pohlavný cyklus kozy

Pohlavná aktivita je u väčšiny plemien kôz sezónna. Je reakciou na skracovanie svetelného dňa, v podmienkach severnej pologule nastupuje ruju zhruba za 60-120 dní po 21. júni (letný slnovrat). Vedie k uvoľneniu hormónu melatonínu, čo je signál pre zvýšenie aktivity centrálnej nervovej sústavy a hypofýzy. V našich klimatických podmienkach sa dostavuje najvyššia pohlavná aktivita u kôz od augusta do decembra a u časti populácie sa ruju dostaví aj v jarnom období. U mladých kozičiek nastupuje ruju skôr ako u starších kôz. Ručný cyklus trvá v priemere 21 dní s rozpätím 18-24 dní. K prejavom ruje dochádza asi 36 hodín pred ovuláciou a u kozy v tomto období sa výrazne mení správanie. Je nepokojná, často mečí a z pohlavného orgánu, ktorý je zarudnutý, vyteká hlien. Kanálik maternicového krčka je otvorený. Skáče na iné kozy, prijíma menšie množstvo potravy, viac pije a rovnako menej produkuje mlieko.

Zaradenie zvierat do reprodukcie

Pohlavná dospelosť kôz nastupuje už v 4.-6. mesiaci veku, preto je nutné kôly už v 3. mesiaci veku rozdeliť podľa pohlavia. Plná pohlavná dospelosť u capkov nastáva v ôsmich mesiacoch veku podľa dosiahnutej hmotnosti a kondície. Kritériom zaradenia zvierat do chovu je dosiahnutie aspoň 75% hmotnosti dospelého zvieraťa, tj. asi 35 kg. Zásadne by sa nemali pripúšťať ľahšie kozičky. Nemajú ešte dokončený telesný vývin, aj keď sú pohlavne dospelé. Gravidita takýchto kozičiek spôsobuje spomalenie ich telesného vývinu, majú ťažšie pôrody a narodené kôly sú slabé, menej životaschopné. Podľa posledných výsledkov výskumu však prekvapivo vplyv nízkej hmotnosti kozičiek pri prvom pôrode na neskoršiu produkciu mlieka (od 3. laktácie) nie je zďaleka tak významný, ako sa tradične uvádza. Pri prvom zapúšťaní kozičiek sa odporúča zásadne prirodzený spôsob, najlepšie skupinovo 20-25 kôz s jedným capom. Kozlice sa zaraďujú do plemenitby ideálne v skupine 15 starších kôz na jedného mladého capka. Samci by sa mali zaraďovať do plemenitby po dosiahnutí jedného roka veku, aj keď bežná prax je používanie mladých capkov už od veku osem mesiacov. Predčasné zaradenie do chovu má ale za následok jednak pohlavné vyčerpanie, jednak vlastná kvalita capka - nie je nijak preverená a jeho použitie je teda bez záruky. Vyčerpanie môže tiež nastať u starších samcov, ak sú preťažovaní.

Spôsoby zapúšťania kôz

Voľné zapúšťanie

Najjednoduchším spôsobom je voľné zapúšťanie. Chovateľ v dobe sezóny priradí k stádu kôz príslušný počet capov. Na jedného capa v dobrej kondícii sa priradzujú 3-4 kozy na deň. Tento voľný spôsob zapúšťania využívajú chovatelia s menším počtom zvierat, avšak to vyžaduje väčší počet plemenníkov, ktorí sa zaraďujú do stáda na dva ručné cykly, teda asi na 42 dní. Znamená to ale, že aj pôrody budú prebiehať v dlhšom časovom rozpätí. Percento zapustených kôz je veľmi vysoké, pretože plemenníci dokážu najlepšie odhadnúť správnu dobu ruje. Nevýhodou je ale preťažovanie capov a chovateľ nemá informáciu o presnom termíne zapustenia a v prípade zaradenia viacerých capov ani o pôvode zo strany otca.

Skupinové zapúšťanie

Ide o výhodnejší spôsob, kedy sa ku skupine 25-30 kôz priradí jeden cap na celé pripúšťacie obdobie. Plemenník by mal byť zlepšovateľom určitej úžitkovej vlastnosti, preto skupiny kôz zostavujeme podľa úžitkového stupňa. Pri tomto spôsobe síce poznáme pôvod kôz, avšak nepoznáme presný termín zabrezunutia a očakávaných pôrodov.

Individuálne zapúšťanie

Chovatelia, ktorí produkujú plemenný materiál, využívajú najmä individuálne zapúšťanie, kedy každej plemenici je pridelený určitý plemenník podľa vopred zostaveného párovacieho plánu na základe úžitkovosti matiek. Tento spôsob zapúšťania umožňuje racionálne využitie všetkých plemenníkov (40-50 kôz na jedného plemenníka), zvyšuje sa percento oplodnenia stáda a chovateľ má k dispozícii informácie ako o priebehu ruje, dátume oplodnenia, tak aj predpokladanom dátume pôrodu.

Inseminácia

Inseminácia je v ekologickom systéme chovu kôz povolená. Synchronizácia ruje, ktorá sa používa na zvýšenie efektu inseminácie v stáde, je však nepripustná, a tým sa vlastne výhody inseminácie v ekologickom chove znižujú. Rovnako prenos embryí je v ekologickom poľnohospodárstve zakázaný.

Gravidita

Gravidita u kôz sa pohybuje od 140 do 162 dní, najčastejšie 147-151 dní. U viacpočetných pôrodov je kratšia, naopak u prvýkrát rodiacich kôz trvá gravidita dlhšie. Gravidita s jedináčkami, najmä pokiaľ ide o capka, trvá spravidla o 1-2 dni dlhšie ako gravidita kôz s dvojčatami. Dĺžka gravidity je tiež závislá na úrovni výživy. Pri dobrej výžive sa gravidita predlžuje, pri zlej sa naopak skracuje. V prvej polovici gravidity sa látková výmena gravidných kôz podstatne nezvyšuje, pretože hmotnosť živého plodu v tomto období zodpovedá asi 10 % hmotnosti narodených kôz. V poslednej tretine gravidity sa plod začína intenzívne vyvíjať. Približne od 4. mesiaca sa kozám zväčšuje a klesá brucho a vývoj plodu je už znatelný. Kozám v tomto období je potrebné zvýšiť kŕmnu dávku o 30-40 % a obsah minerálnych látok až na dvojnásobné množstvo, liz majú mať voľne k dispozícii stále. Kozy sa nesmú unavovať a preťažovať dlhým preháňaním a je potrebné venovať zvýšenú pozornosť ich ošetrovaniu.

Diagnostika gravidity

Pre chovateľa má veľký význam čo najskoršia diagnostika gravidity. Existujú dve možnosti rannej diagnostiky gravidity. Tak ako u ostatných hospodárskych zvierat možno použiť ultrazvuk, čo je spoľahlivá metóda detekcie gravidity. Presne možno diagnostikovať graviditu medzi 22. až 28. dňom po zapustení, respektíve inseminácii, kedy možno stanoviť počet vyvíjajúcich sa plodov. Druhá možnosť detekcie ruje je zistenie koncentrácie hormónu progesterónu vo vzorkoch mlieka metódou RIA (radioizotopová analýza).

Pôrody

Blížiaci sa pôrod možno rozpoznať podľa postupného rastu mliečnej žľazy a rozvoja jej sekrécie. Plnohodnotné mledzivo je v mliečnej žľaze tvorené už v posledných dňoch pred pôrodom.

Klimatické podmienky, ktoré možno očakávať v obvyklej pôrodnej sezóne v našich zemepisných oblastiach, väčšinou vyžadujú u kôz pôrody v maštali. Tým sa eliminujú straty spôsobené hypotermiou (podchladením), zvlášť v prvých kritických okamihoch po narodení kôz. Produkčná a reprodukčná časť stáda by mala byť zásadne oddelená. Znamená to zabezpečenie pôrodov v oddelených pôrodných kotcoch, eventuálne v oddelených stajniach. S tým je potrebné počítať už pri projekcii alebo rekonštrukcii stajní, ktoré by mali brať do úvahy variabilné riešenie stajňového priestoru podľa potreby. Tam, kde nie je možné pôrodnú sekciu vyčleniť, je potrebné aspoň dočasne oddeliť skupiny zvierat pripravujúcich sa na pôrod, zvierat v období tesne pred pôrodom a po ňom, ďalej skupinu zvierat v období mledzivovej výživy, kôz, ktoré sa nedoja, zvierat po veterinárnom zákroku a ďalšie.

Individuálne pôrody

Najvýhodnejšie sú pôrody v individuálnych kotcoch, ktoré poskytujú potrebný pokoj matke aj lepší možnosť kontroly a eventuálny zásah ošetrovateľa. Tieto individuálne kotce sú výborné pre vytvorenie pevnejšieho vzťahu medzi matkou a mláďaťom, ktorý je dôležitý u plemien s horšími materskými inštinktmi (angorské kozy) alebo u plemien, ktorých chov je založený na odchove kôz s matkami. Pre individuálny pôrodný box sú doporučené rozmery asi 1,2 x 2 metre, dobre drenážovaná podlaha, dostatočná, denne vymieňaná podstielka, možnosť bezpruhovaného vetrania, vlastné kŕmne jasle a zdroj napájania. Individuálny pôrodný box mal umožňovať vizuálny kontakt matiek s ostatnými zvieratami svojej sociálnej skupiny. Vhodný je stavebnicový systém, ktorý umožňuje rozširovať počet boxov podľa potreby a po skončení pôrodnej sezóny ľahko celú pôrodnú sekciu rozobrať a asanovať. Dĺžka pobytu matiek v pôrodných boxoch závisí od používanej metódy odchovu a počtu boxov, ktoré sú k dispozícii.

Skupinové pôrody

Pri známom termíne zapustenia možno ľahko vytvoriť skupiny, ktoré vyžadujú rovnaký druh starostlivosti pred pôrodom. Tieto skupiny potom možno premiestniť do spoločných boxov. Presun do týchto boxov je potrebné uskutočniť skôr ako do individuálnych boxov, pretože stresové vplyvy v skupine sú väčšie a je potrebné dlhší čas na prispôsobenie. Správanie kôz pri pôrode v skupine má svoje špecifické prejavy. Asi 12 hodín pred vlastným pôrodom sa začne koza izolovať od skupiny a snaží sa zabezpečiť si priestor na realizáciu takzvaných hniezdiacich prejavov. K tomu volí maximálnu možnú vzdialenosť od ostatných členov skupiny a tú zachováva aj po pôrode. Pri starostlivosti o kozľa potom tento priestor aktívne bráni, a to nielen proti ostatným matkám, ale aj proti cudzím kôzľatám. Z toho je potrebné vychádzať pri voľbe veľkosti boxu a počtu zvierat. Na jednu matku je potrebné počítať s 2,5 m2 plochy a počet zvierat v skupine by nemal prekročiť 10-12 kusov.

Príznaky pôrodu

Dva týždne pred pôrodom sa kozám začne znatelne zväčšovať vemeno a v posledných 24 hodinách pred pôrodom sa stáva na dotyk tuhým. Naopak väzy pošvového vchodu zmäknú a nabudú, posledné hodiny pred pôrodom je znatelný prepad slabín. Kozy sú nepokojné, striedavo poľahnú, prešľapujú, napínajú sa, zdvíhajú hlavu a mečia hlbším hlasom než obvykle.

Kozy sú pokladané za zvieratá s ľahkým pôrodom. Nutnosť asistencie sa uvádza iba v 5 % prípadov. Napriek tomu sú individuálna starostlivosť a dozor pri pôrode nutné. Zvlášť u prvôstok je niekedy potrebná pomoc pri vybalení kozľaťa z plodových obalov.

Ako pri spontánnom, tak pri asistovanom pôrode je samozrejmosťou zachovanie maximálnej čistoty celej pôrodnej sekcie, kotcov, podstielky, všetkých pomôcok aj rúk ošetrovateľa. Pokiaľ je nutná kontrola pôrodných ciest, úprava polohy plodu a podobné zásahy, je najvhodnejšie použiť jednorazové sterilné chirurgické rukavice.

Pôrod

Vlastný pôrod začína vypudením plodových obalov s plodovou vodou. Do 60 minút by mal potom nasledovať pôrod. Normálna poloha plodu je hlava s oboma prednými nohami, menej často hlava s jednou prednou nohou, alebo obe zadné nohy smerujúce k maternicovému hrdlu. Pokiaľ sa pôrod neúmerne predlžuje, to znamená, že do 60 minút po plodovej vode nejaví koza snahu k vypudeniu plodu, alebo naopak jej úsilie k vypudeniu je márne, je nutná kontrola pôrodných ciest, eventuálne pomoc pri vypudení plodu. V tejto súvislosti je nutné upozorniť na to, že steny pôrodných ciest kozy sú oveľa jemnejšie ako u oviec alebo kráv a je potrebné maximálna opatrnosť. Pokiaľ chovateľ nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti, je lepšie vyhľadať odbornú pomoc. Pri viacpočetnom pôrode nasleduje obvykle pôrod ďalších kôz rýchlo za sebou a do 30-240 minút potom by malo vyjsť lôžko.

Zabezpečenie pôrodov na pasienku

Otázka pôrodov a kojenia v pasienkových spôsoboch chovu sa rieši obvykle oddelením vysokogravidných matiek, ich ustajnením s kontrolovaným pôrodom, kontrolou napájania kôz a asi po štyroch dňoch opätovným vypustením kôz na pasienok so stádom.

Je možné, že lanové semienko možno podávať už teraz, obom kozám, bez rizika skoršieho pôrodu. Dlhodobé udržiavanie chôdze a neprítomnosť prechádzok predlžuje trvanie gravidity. Ak má koza samcov a nie samice, potom jahňatá prídu o niečo neskôr. U primárnych kôz je obdobie plodu dlhšie. Mliečne ženy rodia v dňoch 140 - 145. Čas pôrodu sa môže posunúť o týždeň neskôr alebo o týždeň skôr, ako je dátum splatnosti. Pôrod je proces, keď zrelý, dokončený plod opúšťa telo matky. Úplné vytvorenie všetkých orgánov a systémov dieťaťa trvá 5 mesiacov. Kozy s predčasným dozrievaním sa zvyčajne rodia skôr ako kozy s oneskoreným zrením.

Gravidita u kôz zvyčajne trvá 150 dní. Nástup gravidity je ťažké určiť. Zvyčajne sa počíta od dátumu krytia. V treťom mesiaci gravidity u kôz je plod už cítiť na pravej strane brucha. S fonendoskopom možno dokonca počuť srdcový rytmus dieťaťa. Normálna fyziologická gravidita u kôz trvá 145 až 155 dní. V ideálnom prípade 150 dní.

Koza je pripustená v neskorom jeseni, menej často v zime. Plodnosť kôz závisí od genetiky, tj od dedičných charakteristík. Existujú ženy, ktoré neustále rodia jedno dieťa. Niektoré zvieratá sú na druhej strane veľmi plodné. Africké kozy zvyčajne rodia najmenej tri mláďatá. Prvýkrát koza prinesie jedno alebo dve deti. Žena zriedka rodí 4 až 6 mláďat. V 67 prípadoch zo 100 sa dvojčatá narodili u gravidných kôz v čase pôrodu. Deti sa rodia jeden po druhom, s prestávkou 10-30 minút. Životné podmienky a kvalita krmiva neovplyvňujú počet teliat. Od výživy závisí iba vitalita detí. Ak koza žerie len seno a slamu počas gravidity, rodia sa slabé mláďatá. Počas gravidity, najmä v zime, musia byť samičke podané nejaké druhy zeleniny, siláže, obilia, smreka alebo borovice, vitamíny a minerály z lekárne, soľ, krieda, kostná múčka.

Kozie jahňa sa rodí 150 dní po pripustení. Do tejto doby plod úplne dokončil svoj vývoj v maternici matky. V čase pôrodu vychádzajú plodové vody a membrána. Je možné určiť, že žena čoskoro porodí dieťa vonkajšími príznakmi. Pohlavné orgány kozy sa zväčšujú, hlien sa z nich vylučuje, zväčšuje sa vemeno.

Pôrod začína kontrakciou svalov maternice. Kontrakcie trvajú asi 3 hodiny. Samica zvyčajne leží na zemi pred pôrodom. Membrány sa pretrhnú, plod sa vylučuje krčkom maternice a praskne pupečníková šnúra. U kôz, ktoré predtým nerodili, trvá pôrod 60-90 minút. Dieťa zvyčajne prichádza s nohami a papuľou. Ak gravidita nie je prvá, pôrod sa skončí rýchlejšie, po 40 - 50 minútach. Niekedy žena porodí dve deti za pol hodiny.

Po pôrode sa vyskytujú krátkodobé kontrakcie s dlhými prestávkami, ktoré prispievajú k prepusteniu placenty. V prírode sa kozie potomstvo objavuje nezávisle, bez ľudskej pomoci. Po pôrode žena olizuje dieťa, hryzie pupečníkovú šnúru. Placenta po pôrode tiež vychádza sama. Osoba môže pomôcť odstrániť hlien z detského nosa, odrezať pupečníkovú šnúru vo vzdialenosti 4 až 6 cm od pupočného krúžku. Je pravda, že koza musí určite olízať svoje mláďa. Biologické látky plodovej vody stimulujú uvoľnenie placenty. Placenta zvyčajne vyjde po 1-3 hodinách, nemôžete ju vytiahnuť ručne. Ak je placenta oneskorená, samici sa podá injekcia „oxytocínu“. Miesto, ktoré opustilo maternicu, sa musí okamžite odstrániť, aby ho koza nejedla, inak je možná porucha príjmu potravy.

Po pôrode sa samici podá teplá voda s cukrom a mledzivo sa oddekantuje. Novonarodené deti by mali jesť najneskôr 40 minút po narodení. Mláďatá zostávajú pod samičkou počas prvých 2 až 3 mesiacov života. Potom sa postupne prenášajú na rastlinné krmivo.

V oblasti chovu je medzi ovcami a kozami pozorovateľný rozdiel v ich správaní. Mlieko oviec a kôz sa líši vo svojom zložení. Ovce a kozy majú odlišnú kvalitu vlny a kožušín. Dnes je domáci chov kôz stále populárny a to nielen v rozvojových krajinách, ale aj v industriálne vyspelých oblastiach. Okrem toho, kozy majú aj environmentálne výhody. Dobré stravovanie je kľúčom k zdraviu a dobrému výkonu kôz.

tags: #lanove #semienko #porod #kozy