Lučenecká stavebná priemyslovka, ako je naša škola medzi absolventmi a verejnosťou dodnes nazývaná, je odborne technicky zameraná stredná škola. Od samotného svojho vzniku bola vždy úzko prepojená so športom, ktorý sa práve v povojnových rokoch začal veľmi prudko rozvíjať.
Pri skladaní tejto mozaiky sme požiadali o pomoc a spoluprácu aj niekoľko absolventov našej školy, ktorí si toho pamätajú najviac. A hoci niektorí z nich už veľmi dávno opustili školské lavice, o to radšej a veľmi vďačne prijali naše pozvanie a prišli si do školy zaspomínať na časy dávno minulé. Vypísať len mená a čísla ako súhrn rekordov a úctyhodných športových výkonov za celé obdobie existencie školy sa nám zdalo nedôstojné a preto sme sa rozhodli, že zaznamenané fakty z kroniky trochu oživíme spomienkami.
Veľa vzácnych informácií, ktoré sú v tomto článku použité, pochádza z už spomínanej ručne písanej školskej kroniky. Prostredníctvom nej môžeme nazrieť do dávnej minulosti a vžiť sa do neraz úsmevných dobrodružstiev jej bývalých študentov a profesorov.
Počiatky športu na škole
Tak napríklad sme sa dočítali, že škola v samotných začiatkoch svojej existencie nemala pre šport vytvorené takmer žiadne podmienky a priestor na aktívny pohyb ponúkala len príroda v blízkom mestskom parku. Ale húževnatosť a túžba mladých ľudí po športovaní bola silnejšia a tak si v priestrannom areáli školy za pomoci svojich profesorov začali upravovať vonkajšie plochy a meniť ich na športové ihriská. Ako prvé si takto vybudovali pieskové doskočisko a ihrisko pre basketbal. Neskôr pribudlo ďalšie ihrisko, na ktorom hrávali hádzanú, futbal a volejbal. Rozľahlý školský areál odrazu poskytoval dostatočný priestor pre všestranné pohybové aktivity svojich študentov.
Zimy bývali omnoho mrazivejšie ako ich poznáme dnes a tak chlapci s korčuľami čakali len na to, kedy vonku prituhne. Vodou zalievali vopred starostlivo upravenú plochu, ktorá potom až do jari slúžila ako klzisko s prírodnými snehovými mantinelmi. Chodievali naň radi súperiť o puk aj rovesníci z okolitých škôl. Lenže ani vyznávači loptových hier nechceli v zimných mesiacoch zaháľať a tak vymysleli, že si v priestoroch bývalej kasárenskej koniarne zriadia provizórnu telocvičňu. Od tejto myšlienky ich neodradilo ani to, že bola nízka a prašná.
Šport v akejkoľvek podobe sa stával fenoménom a čoskoro mu podľahli takmer všetci profesori (aj netelocvikári), ktorí s nadšením trénovali jednotlivé športy.
Významní športovci a ich úspechy
Kvalitných športovcov a úspešných reprezentantov v rôznych športoch mala Vyššia priemyselná škola stavebná v Lučenci hneď v prvých rokoch svojej existencie.
Atletika
Hlbokú a pamätnú atletickú stopu na škole medzi prvými zanechal neprekonateľný šprintér Dušan Dubový, ktorý v halovom šprinte zdolal niekoľko československých rekordov. Vrchol jeho úspešnej atletickej kariéry prišiel v roku 1963, kedy sa stal majstrom Československa v behu na 4x100 m a o rok neskôr zvíťazil na majstrovstvách Československa v behu na 100 m. Svojimi výkonmi sa ako jeden z najlepších československých atlétov v roku 1964 prebojoval do širšieho výberu na OH v Tokiu a československú atletiku preslávil v rôznych mestách Európy ešte niekoľkokrát.
Vo vrhačských disciplínach nemal v tom čase široko-ďaleko konkurenciu Ladislav Pataky, ktorý sa už ako starší dorastenec stal majstrom Československa vo vrhu guľou s výkonom 17,3 m a neskôr získal cenný titul majstra Slovenska v hode diskom s výkonom 39,8 m. Po aktívnom športovaní svoju atletickú kariéru ukončil ako tréner vrhačov Dukly Banská Bystrica.
Obrovskú zásluhu na kvalitných atletických výkonoch svojich zverencov mal obľúbený profesor telocviku František Fischer, svojimi študentmi familiárne nazývaný Fifi. Atléti a gymnasti pod jeho úsmevne motivačným vedením poctivým trénovaním s nadšením vylepšovali svoje osobné rekordy, aby mohli reprezentovať svoju školu v súťažných disciplínach pretekov, ktoré sa konali pod názvom Celoslovenské hry škôl II. cyklu.
Medzi nezabudnuteľné športové úspechy našich študentov sa zapísal víťazný štafetový beh družstva mladých stavbárov v zložení Hanes, Danko, Janeček a Dolinský, ktorí v disciplíne 4x100 m dosiahli vynikajúci čas 45,8 sek. Juraj Danko sa presadil aj individuálne, keď sa v behu na 100 m stal dorasteneckým majstrom Československa a ďalší svoj rekord zaznamenal v skoku do diaľky s rekordným výkonom 632 cm.
Vyblednuté riadky starej školskej kroniky nám prezrádzajú, že škola mala už od svojich začiatkov šťastie na vynikajúcich bežcov. Vo vytrvalostných behoch vynikal Pavel Haraburda, ktorý 3000 m zabehol s časom 9:32,3, v behu na 1 500 m dosiahol čas 4:12 a beh na 400 m zdolal za 54,5 sek. Rekordným časom v behu na 800 m s výkonom 2:12,5 sa preslávil študent Viliam Gabaš.
Všestranne nadaný športovec Ján Hanes dosiahol v behu na 60 m rekordný čas 7,2 sek., na zabehnutie 100 m trate mu stačil čas 11,3 s a beh na 200 m zdolal s časom 24,2 s. Bol tiež výraznou oporou školského futbalového družstva, ktoré vybojovalo titul dorasteneckého majstra republiky.
Začiatkom šesťdesiatych rokov školu v chôdzi na 10 km preslávili ziskom najvyššieho majstrovského titulu dvaja dorasteneckí reprezentanti Eduard Straka a Ján Wiedermann. Výbušnou silou nôh a obdivuhodnými výkonmi v skoku do diaľky prekvapoval na pieskovom doskočisku profesora Fischera jeho zverenec Ivan Obert.
Škola mala aj niekoľko kvalitných atlétov v silových disciplínach. Boli nimi diskár Ľubomír Maďarič a oštepár Imrich Koczkás, ktorého výkon 51,20 m v hode oštepom bol dlho zaznamenaný ako rekordný. O nejaký čas neskôr sa na vynikajúceho reprezentanta školy v hode oštepom vypracoval Erik Fekete.
Lyžovanie
Na prelome rokov 1951 - 1952 sa stal dorasteneckým víťazom lyžiarskeho slalomu na Javore žiak prvej slovenskej triedy Ivan Hliva, mimochodom aj vynikajúci hudobník - pianista a úspešný stavebný inžinier, žijúci v Kanade. Rovnako úspešným lyžiarskym reprezentantom bol aj jeho o niečo starší spolužiak Alexej Ivanov, ktorý v tom čase reprezentoval školu už v kategórii mužov. Lyžiarsky šport si na škole získal mnoho priaznivcov. Jedným z nich bol aj veľký fanúšik lyžovania profesor Ing. arch. Tibor Ferenczy.
Volejbal
Prvým nezabudnuteľným kolektívnym úspechom školskej volejbalovej histórie sa stalo víťazstvo našich nad majstrami starších dorastencov obávaného družstva Gymnázia Banská Bystrica. Titul majstra republiky vtedy zaslúžene vybojovalo družstvo zložené z prvých študentov našej školy. Boli to Pavel Vician, Milan Barboriak, Mikuláš Fekiač, Ľubomír Mišút, Zoltán Marčok, Jaroslav Linder, Vladimír Sivák, Ľudovít Beck, Ján Krátky a Dušan Gonda.
Veľmi úspešným športovcom bol aj Pavel Vician. Svojou výnimočnou volejbalovou technikou vynikal už počas štúdia na našej škole a po skončení stredoškolského štúdia sa stal hráčom prvoligového volejbalového klubu Slávia Bratislava.
Vynikajúce úspechy vo volejbale od polovice sedemdesiatych rokov prinášala takmer celé štvrťstoročie snaha a oddanosť obľúbeného ambiciózneho trénera profesora Vladimíra Janigu, ktorý za obdobie svojho dlhoročného trénerského pôsobenia vychoval množstvo vynikajúcich volejbalistov nielen v Lučenci, ale aj v jeho širokom okolí. Svoje kvality dokazovali jeho zverenci Salva, Bubelíni, Sivok, Daniel, Hrnčiar, Doležel, ktorí sa trikrát stali víťazom oblastného kola a následne v krajskom kole obsadili jedenkrát 2. miesto a dvakrát 3. miesto. Niektorí z nich sa vypracovali na kvalitných ligových hráčov. Ján Bubelíni bol hráčom federálnej extraligy Dubová, František Doležel hrával za volejbalové družstvo Červená hviezda Bratislava a ligovým hráčom sa stal aj študent Ondrej Daniel.
V neskoršom období sa z našich absolventov na kvalitného hráča federálnej ligy Československa a neskôr slovenskej extraligy vypracoval Ivan Klusaček, ktorý bol aj účastníkom európskych volejbalových súťaží. V Prvej slovenskej volejbalovej lige sa za mužov presadili Ján Fiľo, Zdenko Ježek, Alfréd Tamáš, Miroslav Franek, Milan Hlinka, Tomáš Alštock a z dievčat Bibiana Šuliová. V dorasteneckej ligovej súťaži školu reprezentovali za mestské volejbalové kluby Dušan Barcaj, Dušan Rosiar, Ivan Babčan, Jozef Čonka, Róbert Ďurian, Pavel Timár, Ján Pivka, Ladislav Matheides, Ľubomír Kališka a Róbert Mag. Koncom osemdesiatych rokov prebral trénerskú štafetu a patronát nad družstvami volejbalistov profesor telocviku Matej Bálint. Naše pozvanie prijal s potešením a rád si zaspomínal na roky pôsobenia na našej škole.
Hádzaná
Táto obľúbená dynamická loptová hra si rovnako už v začiatkoch existencie školy získala na dlhé roky svojich priaznivcov. Vôľa a športové nasadenie hráčov sa postupne pretavovali do tímových úspechov, o ktoré v žiadnom období nebola núdza. Už v prvej polovici päťdesiatych rokov sa študenti Zoltán Marčok a Pavel Vician prebojovali až do krajského reprezentačného výberu. Členmi hádzanárskeho mužského oddielu boli ich spolužiaci Bohuš Krátky, Vladimír Sivák, Ivan Hliva, Ľubomír Mišút, Ľudovít Beck, Ladislav Ďurian a Jaroslav Linder.
O niekoľko rokov neskôr už pod trénerským vedením jedného z nich, profesora Ing. Ľubomíra Mišúta priniesla úspechy snaha a vytrvalosť ďalšej generácie mladých hádzanárov. Jeho zverenci vtedy vybojovali majstrovský titul v rámci Stredoslovenského kraja. O tento pamätný úspech sa pričinili hráči Štefan Bobok, Ján Murgaš, Eduard Lamper, Jozef Azor, Ľuboslav Bauko, Ľubomír Hruška, Zehenter, Daniš a Podkonický. Dušan Daniš sa stal reprezentačným trénerom federálneho družstva. Pôsobil v Prešove, trénoval aj hádzanárky Nitry, Partizánskeho, Topoľníkov a Šale. S družstvom Prešova a Šale bol niekoľkokrát účastníkom bojov o Európsky pohár. Ako tréner pôsobil aj v zahraničných hádzanárskych kluboch v Chorvátsku v Pule a v Taliansku na Sicílii a v Palerme. Po návrate zo zahraničia sa stal trénerom družstva Interu Bratislava.
Koncom šesťdesiatych rokov nás na majstrovstvách Československa v hádzanej reprezentovala trojica študentov Kunay, Seruga a Strelec. Hádzanársky mužský oddiel prevzal v roku 1975 nový ambiciózny tréner, profesor telocviku Ján Szalay. Jeho zverenci sa hneď v prvom roku stali víťazmi oblastného kola, po ktorom v krajskom kole obsadili 3. miesto. Medzi najlepších hráčov patrili Oskár Németh, P. Puffler, L. Spurný, J. Tuček, bratia Rusnákovci, F. Doležel, K. Šerfőző, Kolenkáš, Tóth a všestranný J. Samaš. Z dievčat hádzanárok sa v ligovej súťaži žien presadili študentky Balážová, Turňová, Beňušová, Kinclová a Alena Lacková. Najlepšou dorasteneckou reprezentantkou v hádzanej bola Erika Knošková.
Futbal
Prvé školské futbalové mužstvo sa začalo formovať hneď v začiatkoch a to z iniciatívy veľkého zanietenca pre šport so srdcom špeciálne pre futbal profesora Ing. Júliusa Broczka, ktorý na škole pôsobil od jej vzniku až do konca sedemdesiatych rokov. K prvým futbalistom sa pridávali ďalší a ďalší, až sa ich nazbieralo toľko, že pod jeho vedením vznikla školská futbalová liga. Jej súčasťou bolo aj mužstvo profesorov školy.
Na najvyšší stupeň rebríčka úspešných futbalistov z bývalých študentov priemyslovky sa v prvej polovici šesťdesiatych rokov jednoznačne zaradil František Baran. Futbalu sa upísal už počas študentských rokov na našej škole. Ako dorastenec pôsobil v TSZ Opatová a neskôr hrával za futbalové kluby Liptovský Mikuláš a Spartak Trnava. Svoje najúspešnejšie futbalové obdobie dosiahol práve ako hráč Podpolianskych strojární Detva.
S futbalovou loptou si veľmi dobre rozumeli aj ďalší kvalitní hráči Juraj Lakota, Ján Hanes, Štefan Danko, Michal Varšo, Dušan Pazucha, Ľudovít Škerlec, Zoltán Kuzma a mnohí ďalší. Počas rozprávania jedného z nich sme sa pousmiali pri spomienke na brankára „s rukami obrovskými ako lopaty“. Takto spomínajú spoluhráči na nepriestrelného muža v školskej bránke Zoltána Hanulu, ktorý „rukami chytil všetko, čo letelo do siete.“
V čase svojich študentských rokov v tej istej školskej futbalovej bránke neraz čaroval aj Norbert Krišta, ďalší úspešný absolvent našej školy, ktorý sa neskôr presadil ako futbalový tréner. V roku 1978 s mužstvom TSZ Lučenec-Opatová dosiahol postup do 2. SNL. Ďalšie trénerské úspechy v podobe postupu do vyšších súťaží dosiahol s mužstvami Fiľakova, Kalinova, Poltára a Buzitky. Vrcholom jeho trénerskej kariéry boli roky 1996-1998, kedy pôsobil ako asistent trénera ligovej súťaže vo futbalovom klube Rimavská Sobota.
Aj v neskoršom období mala naša škola niekoľko vynikajúcich futbalistov. Mnohí z nich sa presadili v mužských futbalových kádroch. Boli to hráči Juraj Janák, Ján Karman, Jozef Líška, Miroslav Stanko, Július Kuňa, Tibor Hrabec, Jozef Princz, Juraj Karman, Milan Mrva, Stanislav Švoňavský, Pavel Fekiač a Ivan Solymosi. Veľkú obľubu si neskôr získal aj školský futsal a minifutbal.
Ostatné športy
V tomto období sa veľmi populárnym športom stávala cyklistika. Túžba individuálne sa presadiť hnala vpred mnoho študentov, čo spôsobilo v tom čase veľký rozmach atletiky.
Čoraz väčšiu popularitu si medzi mladými mužmi získavali športy kulturistika a zápasenie. Aj v nich mala naša škola v rôznych časových obdobiach slušné zastúpenie. Tu medzi najúspešnejších športovcov môžeme právom zaradiť Pavla Jackuliaka, ktorý v kulturistike získal titul majstra Európy. Majstrom republiky v kulturistike sa stal o nejaký rok predtým študent J. Granita a titul majstra republiky vo vzpieraní získal N. Góra, ktorý po prvenstve na majstrovstvách Slovenska do roka obhájil titul vzpieračského majstra Československa. Súťažne sa zápaseniu v čase svojich študentských rokov aktívne venoval aj Vladislav Konôpka, ktorý na majstrovstvách Slovenska obsadil 2. miesto.
A tu sa od silových športov paradoxne dostávame k zmienke o reprezentantoch školy v šachu a vraciame sa v čase do obdobia rokov šesťdesiatych, kedy s profesormi Ing. Jánom Heisterom a Ing. Tiborom Dobrockým študenti dokazovali svoje kvality pri nekonečných školských šachových turnajoch. Najúspešnejším reprezentantom školy v šachu bol Ján Hronec, ktorý sa prebojoval až do nominácie na celoslovenský šachový turnaj.
Prostredníctvom kvalitných športových výkonov pomáhali dobré meno našej školy šíriť aj študenti večerného štúdia. Jedným z nich bol vynikajúci všestranný športovec Viktor Lepáček, ktorý sa v šesťboji na pretekoch “O veľkú cenu Smeru“ vďaka 300 bodovému náskoku po odpustení poslednej disciplíny stal víťazom pretekov v skoku o žrdi (poznámka: vtedy ešte bambusovej) a jeho osobný rekord bol natrvalo zapísaný s výkonom 325 cm.
Stručná história športu
V kapitole o kolektívnych športoch chceme vyzdvihnúť mená reprezentantov školy v kolektívnych športoch, ktorí či už počas štúdia, alebo neskôr v čase svojej naplno rozvinutej športovej kariéry dosiahli tie najviditeľnejšie úspechy. Mohlo sa stať, že niektoré údaje sa nám nie celkom presne podarilo zakomponovať do toho správneho časového obdobia. A verte, že najradšej by sme tu vymenovali všetkých, ktorí si svoje študentské roky bez športu nevedeli ani predstaviť a školu svojimi výkonmi pravidelne počas štúdia reprezentovali na školských, okresných, oblastných, regionálnych, či krajských súťažiach a pretekoch.
Ľubomír Kuzma je fyzická osoba - podnikateľ pôsobiaca v oblasti pohostinstva a rekreačných služieb. Spoločnosť sa zameriava na rozmanité aktivity, vrátane prenájmu nehnuteľností, prevádzky športových a rekreačných zariadení, ako aj poskytovania pohostinských služieb. Jej činnosti sú sústredené predovšetkým v meste Martin a jeho okolí. Identita podnikateľa Ľubomíra Kuzmu (IČO: 30499097) bola úspešne overená prostredníctvom viacerých verejných registrov. Firma pôsobí na trhu dlhodobo, od roku 1992, s transparentne zaznamenanými aktivitami. Predmet činnosti zahŕňa široké spektrum služieb, od pohostinstva a rekreácie až po maloobchod a veľkoobchod, pričom spoločnosť má aktívnu webovú stránku zabavnecentrum.eu. Hoci online profily na sociálnych sieťach neboli identifikované a textové recenzie chýbajú, neboli zistené žiadne negatívne signály týkajúce sa jej reputácie. Podnikateľ Ľubomír Kuzma demonštruje spoľahlivú a dlhodobú prevádzku na slovenskom trhu od roku 1992. Hoci má subjekt obmedzenú online aktivitu a chýbajú verejné recenzie, jeho identita je transparentne overená a neboli nájdené žiadne negatívne informácie. Čistá reputácia a stabilné pôsobenie bez mediálnych kontroverzií potvrdzujú jeho dôveryhodnosť.