Imunita novorodencov: Ako ju posilniť a chrániť?

Imunitný systém novorodenca je odlišný od imunitného systému dospelého človeka. Po narodení sa musia deti adaptovať na prostredie plné mikroorganizmov. Tento článok sa zameriava na vývoj imunitného systému novorodencov, na protilátky, ktoré získavajú od matky, a na faktory, ktoré ovplyvňujú ich obranyschopnosť.

Imunita „požičaná“ od matky

Krátko po narodení deti ešte nemajú plne funkčný imunitný systém. Ochrannú ruku nad nimi držia protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. Ide o takzvanú pasívnu imunitu. Prijaté protilátky chránia novorodenca pred škodlivými mikroorganizmami, ale zároveň si dieťa začína budovať samostatný obranný systém. O plne „vyzretej” obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14. a 17. rokom.

Každá matka má v materskom mlieku unikátnu zmes protilátok, ktorá sa počas celej doby dojčenia a aj medzi jednotlivými tehotenstvami udržiava prekvapivo stabilná. Tento objav pochádza z nedávnej americkej štúdie, ktorá odhalila, že materské mlieko je skutočne jedinečné pre každého jednotlivca.

Ako materské mlieko ovplyvňuje imunitu bábätka?

Materské mlieko poskytuje novorodencovi prvotnú ochranu pred infekciami vďaka protilátkam, ktoré bábätko dostáva prostredníctvom matky. Napriek tomu, že každé dojčené dieťa prijíma túto ochranu, nie všetky bábätká sú rovnako chránené pred rôznymi infekciami. Jednou z týchto závažných infekcií je nekrotizujúca enterokolitída (NEC), ktorá môže byť pre novorodencov životu nebezpečná.

Dr. Timothy Hand, odborník na pediatriu a imunológiu z Univerzity v Pittsburghu, vysvetľuje: „Naša štúdia ukázala, že zatiaľ čo protilátky rôznych matiek sú veľmi rozdielne, protilátky tej istej matky zostávajú počas času prekvapivo podobné, dokonca aj v priebehu mesiacov. Ak teda matke chýbajú určité protilátky, napríklad tie, ktoré chránia pred NEC, jej bábätko túto ochranu nikdy nezíska. To by mohlo vysvetľovať, prečo niektoré deti ochorejú na NEC, zatiaľ čo iné nie.“

Čo je nekrotizujúca enterokolitída (NEC)?

NEC je závažné zápalové ochorenie čriev, ktoré postihuje predovšetkým predčasne narodené deti. Toto ochorenie je spojené s určitými baktériami v črevách, pričom deti kŕmené umelou výživou sú naň náchylnejšie. Dojčenie znižuje riziko vzniku NEC dvakrát až štyrikrát v porovnaní s deťmi, ktoré sú kŕmené umelou výživou.

Novorodenci, ktorých imunitný systém ešte nie je dostatočne vyvinutý, sú chránení protilátkami, ktoré prechádzajú cez placentu a následne prostredníctvom materského mlieka. Tieto protilátky sa viažu na baktérie v črevách bábätka a chránia ho pred poškodením.

V najnovšej štúdii Hand a jeho tím zistili, že zdravé dojčatá mali v stolici baktérie, ktoré boli väčšinou viazané na materské protilátky. Naopak dojčatá, ktoré neskôr ochoreli na NEC mali viac baktérií, ktoré sa tejto väzbe vyhli. To viedlo Handa k hypotéze, že odlišná imunita bábätiek voči NEC môže byť spôsobená rôznymi protilátkami, ktoré poskytujú ich matky a nová štúdia túto teóriu podporuje.

V štúdii tím analyzoval materské mlieko od rôznych darcov z dvoch inštitúcií a pomocou rôznych baktérií merali, na ktoré kmene sa protilátky jednotlivých darcov viažu. „Profil protilátok každej matky darkyne bol úplne odlišný, čo sme očakávali, ale teraz to máme aj vedecky potvrdené,“ povedal Hand.

Zaujímavé je, že aj keď sa materské mlieko počas dojčenia mení z hustého kolostra na zrelé mlieko, zloženie protilátok zostáva stabilné.

Materské mlieko je jedinečná potravina, rôznorodá v zložení a prispôsobená potrebám novorodenca. Výlučné dojčenie do 6 mesiacov a dojčenie spolu s tuhou stravou do 2 rokov je dnes štandardom podľa WHO. V materskom mlieku sa nachádza niekoľko zložiek, ktoré ovplyvňujú vývoj imunitného systému. Stále sa objavujú nové látky a interakcie. Aj keď sa v materskom mlieku nachádzajú všetky triedy imunoglobulínov, IgA sa považuje za najdôležitejší. Sekrečný IgA (IgAs) sa produkuje a transportuje do ľudského mlieka mliečnou žľazou z proteolytického štiepenia sérového IgA. IgAs predstavuje 80% - 90% celkových imunoglobulínov v materskom mlieku, len 10% sa vstrebáva v čreve a prenáša do krvného obehu dieťaťa; jeho účinok prevažne nastáva v sliznici gastrointestinálneho traktu. Ochranný účinok IgA v materskom mlieku v gastrointestinálnom trakte nastáva inhibíciou väzby patogénov na sliznicu čreva, neutralizáciou toxínov a stimuláciou pasívnej imunity. Je známe, že IgAs v materskom mlieku je jedným z hlavných faktorov, ktorý chráni novorodenca pred enterickými infekciami spôsobenými rotavírusom, E. coli, poliovírusom a retrovírusom.

Kolostrum je prvým mliekom, ktoré dojčiaca matka ponúka novorodencom. Vyrába sa v prvých dňoch života a v malom množstve; obsahuje vysokú koncentráciu imunoglobulínov, najmä IgAs, trofické faktory pre gastrointestinálny trakt ako je TGF-β, okrem bielkovín. Táto odlišná zložka je dôležitá pre kontinuitu prenosu pasívnej materskej imunity na novorodenca. V priebehu dní sa zloženie mlieka mení a stáva sa zrelým mliekom, ktoré zahŕňa zmeny faktorov, ktoré prispievajú k slizničnej imunite. Edukovať, že práve dostatočná výživa matky počas dojčenia, bez svojvoľných restrikčných diét je nástrojom pre budovanie imunitné systému. Dnes už existujú dôkazy, že práve neodborná reštrikcia mliečnych produktov u matiek viedla k zníženiu koncentrácie špecifických IgAs pre kazeín a beta-laktoglobulín v materskom mlieku a IgG4 špecifických pre tieto proteíny v krvi.

Počas tehotenstva sa v tele ženy dejú mnohé zložité procesy. Jedným z nich je aj imunitná reakcia organizmu na prípadné „cudzie“ červené krvinky. Práve preto je súčasťou prenatálnej starostlivosti aj testovanie na protilátky a stanovenie krvnej skupiny. Protilátky vznikajú v tele tehotnej ženy ako odpoveď na kontakt s červenými krvinkami, ktoré nesú antigén, ktorý jej vlastné krvinky nemajú. Najznámejšou a najdôležitejšou protilátkou je anti-D protilátka, ktorá sa tvorí iba u žien s Rh negatívnou krvnou skupinou. Ak je plod Rh pozitívny, môže dôjsť ku konfliktu medzi krvou matky a plodu - tzv. Cieľom testovania je zistiť, či žena produkuje protilátky, ktoré by mohli ohroziť zdravie jej dieťaťa. Protilátky totiž prenikajú cez placentu do krvného obehu plodu. Ak rozpoznajú červené krvinky plodu ako cudzie, môžu ich ničiť. Na začiatku tehotenstva sa v rámci bežných vyšetrení robí skríning protilátok proti erytrocytom. Nie všetky protilátky sú klinicky významné. Riziko závažného poškodenia plodu sa odhaduje len u približne 30 % zistených protilátok. Áno, najmä v prípade Rh inkompatibility. Ak je matka Rh negatívna a plod Rh pozitívny, lekári podajú tzv. anti-D imunoglobulín, ktorý zabráni vzniku protilátok. Toto očkovanie sa robí preventívne, zvyčajne v 28. Rophylac je liek obsahujúci anti-D imunoglobulín, ktorý sa používa na prevenciu Rh senzibilizácie. To znamená, že bráni tomu, aby si organizmus ženy vytvoril protilátky proti Rh pozitívnym červeným krvinkám. profylakticky v 28. Je to jednoduchý injekčný zákrok, ktorý sa podáva svalovo alebo intravenózne. Prvé testovanie protilátok sa robí už v 1. Ak sú výsledky negatívne, testovanie sa zvyčajne opakuje v 28. Testovanie na protilátky v tehotenstve je nenápadné, ale mimoriadne dôležité. Preto je dôležité nezanedbať žiadne prenatálne vyšetrenie a dôverovať odporúčaniam gynekológa.

Protilátky sa stali v čase postupujúceho očkovania proti koronavírusu často skloňovaným slovom. Vedci zverejnili 29. januára v časopise JAMA Pediatrics novú štúdiu. Analyzovali v nej krvné vzorky 1 471 tehotných žien. Z nich 83 malo pozitívny test na protilátky pôsobiace proti koronavírusu SARS-CoV-2. Protilátky imunoglobulíny triedy G, ktoré v organizme pretrvávajú mesiace až roky, sa však nenašli v pupočníkovej krvi všetkých matiek. Len 72 detí, ktoré sa týmto matkám narodilo, získalo pasívnu imunitu. Zvyšných 11 malo negatívny test na protilátky, čo môže mať podľa odborníkov viacero príčin. Šesť matiek malo nízku hladinu imunoglobulínov G, čo podľa vedcov svedčí o tom, že sa nakazili krátko pred pôrodom a ich organizmus nemal dostatok času preniesť protilátky cez placentu. Zvyšných päť matiek malo pozitívny test na takzvané IgM protilátky, teda imunoglobulíny triedy M. "Čím dlhší čas uplynie medzi infekciou a pôrodom, tým viac protilátok sa prenesie," uviedli autori štúdie Karen Puopolová a Scott Hensley. Pred vedcami teraz stoja dve ďalšie veľké výzvy - určiť, ako dlho môžu tieto protilátky zostať v krvnom obehu novorodenca a do akej miery sú pri likvidácii vírusu účinné. Výskum pasívnej imunity môže vedcom pomôcť odhaliť, či by malo zmysel bojovať proti koronavírusu očkovaním tehotných žien.

Zamerali sa preto na spike proteín, glykoproteínový hrot, ktorý umožňuje vírusu vstúpiť do bunky. Tento hrot sa naviaže na bunkový receptor, čím vírus interaguje s bunkou. Ak sa teda protilátky nalepia na glykoproteínový hrot, dokážu najefektívnejšie zabrániť vírusu dostať sa dovnútra bunky. Vedci označujú protilátky v tejto oblasti ako RBD (receptor-binding domain), teda v oblasti väzby na receptor. Aj placenta má svoj receptor, cez ktorý dokážu prejsť len protilátky so špeciálnym proteínom. Konkrétne ide o protilátky imunoglobulíny triedy G, ktoré sa do receptoru zmestia, preniknú do plodu a vytvoria imunitu.

Ochorenie COVID-19 ohrozuje najmä matky, tehotenstvo môže sťažiť priebeh ochorenia a v krajných prípadoch spôsobiť smrť. Na porovnanie, všetci novorodenci pozitívni na covid ho doposiaľ prekonali bez problémov. V januári 2020 sa vedci zo Svetovej zdravotníckej organizácie zhodli na tom, že prínosy vakcíny pre tehotné ženy prevyšujú možné riziká. Po porade s lekárom by sa preto mali dať zaočkovať, ak to ich zdravotný stav dovoľuje. Pri iných typoch očkovania začnú protilátky dieťaťa po pôrode klesať. Podľa vedcov je pravdepodobné, že podobne by sa vyvíjala situácia pri očkovaní proti COVID-19. Na základe množstva protilátok z pupočníkovej krvi sa vedci pokúsia odsledovať 72 detí, zistia, ako rýchlo ich hladina klesá. Nové objavy o pasívnej imunite novorodencov matky určite motivujú k vakcinácii. Kedy je pre ne najvýhodnejšie zaočkovať sa? Podľa vedcov v druhom trimestri. Približne po 17-tich týždňoch je placenta dostatočne vyvinutá na to, aby dieťaťu dodala značné množstvo protilátok. V tomto čase je zároveň organizmus matky schopný lepšie zvládnuť možné vedľajšie účinky vakcíny a neohroziť pritom zdravý vývin plodu.

Vývoj a druhy imunitného systému

Hlavnou úlohou imunitného systému je rozpoznať a zničiť látky, ktoré sú pre telo škodlivé, a to pomocou špecifických a nešpecifických imunitných procesov. Bábätko sa rodí s vyvinutou nešpecifickou imunitou, ale špecifický imunitný systém je ešte nezrelý. Aby imunitný systém rozoznal škodlivé látky od tých neškodných, musí sa to „naučiť“.

Vrodená (nešpecifická) imunita

S tou sa bábätko narodí a tvorí akúsi prvú obrannú líniu. Vrodená imunita predstavuje rýchlu a okamžitú odpoveď, ktorá bábätku od narodenia umožňuje brániť sa proti škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom. Tvorí ju najmä koža a sliznice a pomáhajú i niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde cez tieto bariéry prenikne do tela cudzí mikroorganizmus. Nemá imunologickú pamäť, čo znamená, že si telo novorodenca nepamätá, že sa s danou látkou už stretlo, a pri druhom stretnutí s antigénom reaguje rovnako ako po prvý raz.

Prirodzená imunita je prvou líniou obrany organizmu proti infekciám. Tento typ imunity je prítomný u novorodencov a detí od narodenia. Prirodzená imunita zahŕňa kožu, sliznice a bunky v krvi. Tieto bunky sú schopné rozpoznať cudzie látky ako sú vírusy a baktérie a zničiť ich. Koža a sliznice sú prvou bariérou proti vonkajším faktorom, ktoré môžu spôsobiť infekciu. Ich úlohou je zabrániť vstupu cudzích látok do tela. Neutrofily, antigén prezentujúce bunky, NK bunky a γδ T-bunky sú tiež súčasťou prirodzenej imunity. Tieto bunky sú schopné rozpoznať a zničiť cudzie látky. Okrem toho produkujú aj látky, ktoré pomáhajú ďalším bunkám v boji proti infekcii.

Neutrofily sú najzastúpenejším typom bielych krviniek a hrajú kľúčovú úlohu v boji proti infekciám. Keď neutrofily detegujú patogén, prilipnú na vaskulárny endotel a migrujú smerom k miestu infekcie, aby patogén fagocytovali. Potom nasleduje apoptóza neutrofilov, aby sa zabránilo nadmernému zápalu. Novorodenecké neutrofily však produkujú nízke hladiny L-selektínu na povrchu bunky a Mac-1 (CD11b/CD18), čo obmedzuje ich schopnosť migrovať k miestu infekcie (až o polovicu). Novorodenci majú obmedzenú schopnosť produkovať neutrofilné siete a tvoriť hydroxylové radikály.

Komponenty komplementu sú produkované už počas tehotenstva a hladinu ako u dospelých dosahujú okolo 16-18 mesiaca života. C-proteíny prítomné za fyziologických podmienok v plode neutralizujú protilátku a ochraňujú plod pred imunitným systémom matky. Kľúčovú úlohu v boji proti vírusovým respiračnom infekciám (chrípka, RSV vírus) zohrávajú NK bunky. Existujú dva podtypy T lymfocytov: tie s α/β T bunkovými receptormi (TCRs) a tie s γ/δ TCRs. Druhý podtyp sa nachádza v pečeni plodu a nemigruje do tymusu na maturáciu, ale chráni proti mikrobiálnym infekciám počas raného vývoja. Prvý podtyp migruje do týmusu na maturáciu a vytvára TCR+ T-lymfocyty CD4+ T-lymfocyty (Th1, Th2 a Th17a Treg) alebo CD8+ T-lymfocyty (cytotoxické T-lymfocyty CTLs), ktoré sú neskôr schopné rozpoznávať antigény.

Získaná (špecifická) imunita

Predstavuje druhú obrannú líniu a na rozdiel od vrodenej imunity sa s ňou bábätko nerodí, ale formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami. Získaná imunita má pre dieťa najväčší účinok, pretože poskytuje obranu špecificky namierenú voči konkrétnemu antigénu (látke, ktorá je schopná vyvolať imunitnú reakciu). Túto imunitu bábätko získava postupne tým, ako vyzrieva jeho imunitný systém. Akonáhle sa organizmus stretne s infekciou, imunitný systém začne produkovať protilátky, ktoré pomáhajú proti infekcii bojovať.

T a B lymfocyty sú dva hlavné typy imunitných buniek, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v špecifickej imunite. T lymfocyty, tiež nazývané T bunky, zrejú v týmuse. Počas zrenia T buniek prebieha proces pozitívnej a negatívnej selekcie, ktorý zabezpečuje, že prežijú len T bunky s funkčným T bunkovým receptorom (TCR), ktorý môže rozpoznať cudzie antigény. B lymfocyty, tiež nazývané B bunky, zrejú v kostnej dreni. Počas zrenia B buniek prebieha proces génového prestavovania, ktorý im umožňuje produkovať rozmanitý repertoár B bunkových receptorov (BCR), ktoré môžu rozpoznať široké spektrum cudzích antigénov. Po zrení sa T a B lymfocyty cirkulujú v krvnom obehu a lymfatickom systéme, pripravené na stretnutie s cudzími antigénmi. Keď sa stretnú s cudzím antigénom, T a B lymfocyty sa aktivujú a prechádzajú procesom klonálnej expanzie, ktorý vedie k tvorbe veľkého množstva efektorových buniek, ktoré môžu eliminovať antigén. Celkovo je zrenie T a B lymfocytov komplexný proces, ktorý zahŕňa viaceré etapy vývoja a diferenciácie.

V prvých mesiacoch života dieťa chránia protilátky od matky pred mikroorganizmami, s ktorými sa matka stretla v minulosti. Napriek zlepšeniu hygieny, sanitácie vody a vývoja očkovacích látok sú všetky mikroorganizmy pre dieťa nové. Frekventované infekcie v prvých rokoch života pomáhajú vytvoriť pamäťové T a B bunky, ktoré zabraňujú opakovanému infikovaniu alebo chorobe spôsobenej bežnými patogénmi. Tým sa imunitný systém dieťaťa pripravuje a zvykne si reagovať na nové patogény.

Množstvo gama globulínov, ktoré môžu byť prenesené je limitovaný počtom receptorov a miere viazania a uvoľňovania proteínov receptormi. Počas prenosu z materskej cirkulácie do plodovej krvi musí molekula IgG prekonať aspoň dve bunkové bariéry: syncytiotrofoblast a kapilárny endotel plodu. Niektoré alloprotilátky neprechádzajú do plodovej cirkulácie. FcRn 18 je zodpovedný za prenos IgG cez syncytiotrofoblast. Všetky subtypy IgG prechádzajú placentou, ale najefektívnejšie IgG1 a IgG 3, nasledované IgG 4 a nakoniec IgG 2. Faktory, ktoré znižujú transport protilátok cez placentu zahŕňajú koncentráciu celkového IgG u matky, najmä nad 15 g/L, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, maláriu placenty a HIV infekciu matky. Po narodení počet materských protilátok klesá. Štúdie sa líšia v polčasovom živote celkového sérového IgG, ale v priemere sa pohybuje od 24 do 30 dní. Okolo štvrtého mesiaca života začínajú stúpať celkové koncentrácie IgG u detí: v tomto okamihu prevyšuje produkcia IgG u dieťaťa spotrebu materského IgG.

Faktory ovplyvňujúce imunitu novorodenca

Imunitný systém dieťaťa je do určitej miery ovplyvnený genetickou výbavou, ktorú získa od rodičov, veľký vplyv má však i obdobie tehotenstva. Imunitný systém je súbor mechanizmov, látok a buniek v organizme, ktoré zabezpečujú jeho ochranu pred cudzorodými látkami a infekčnými mikróbmi. Zúčastňuje sa aj na dstraňovaní vlastných poškodených či odumretých tkanív a buniek. Základom imunitného systému sú krvotvorné bunky a biologické látky, ktoré sú týmito krvinkami vytvárané alebo aktivované. Bunky imunitného systému sú zhodné s bunkami krvotvo...

Spánok

Práve pri odpočinku dochádza k budovaniu imunity, ale aj regenerácii po tom, čo vírusy alebo baktérie narobili škodu. Dostatok kvalitného spánku je pre správne fungovanie imunity detí kľúčový. Práve počas hlbokého spánku sa uvoľňujú rôzne hormóny a proteíny, ktoré podporujú rast a opravu tkanív, vrátane buniek detského imunitného systému. Naopak, nedostatok spánku môže imunitný systém oslabiť a zvýšiť riziko infekcií.

Čistota prostredia

V ideálnom prípade by malo byť prostredie čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akéhokoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé. Vývoj detskej imunity totiž do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný. Pri budúcom kontakte s patogénmi môže reagovať buď prehnane, alebo príliš slabo.

Stres

Hoci deti ho nedokážu pomenovať tak jasne ako dospelí, pociťujú ho rovnako. Stres je pritom jeden z najvýraznejších záťažových faktorov pre imunitu počas celého života. Zhoršený prospech, osamelosť, nezhody medzi rodičmi - všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú stres. Ak sa deti trápia v škôlke či škole, alebo kvôli problémom v domácnosti, môžu byť chorľavejšie. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.

Pozor však aj na stres, ktorý si u našich detí často neuvedomujeme. Ak sú deti vystavené dlhodobému stresu, môžu byť náchylnejšie na ochorenia a ich priebeh je obvykle aj ťažší.

Strava a vitamíny pre detskú imunitu

To, čo deti jedia, do veľkej miery ovplyvňuje zdravie črevného mikrobiómu. Unikátnu zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov lekári zvyknú označovať ako samostatný orgán, ktorý sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch. Práve prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Deťom ich možno naordinovať aj na tanieri. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. V menšej miere sa nachádzajú aj v klasickom mlieku, kyslých uhorkách či iných fermentovaných potravinách.

Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.

V detskom jedálničku by nemali chýbať ani vitamíny pre detskú imunitu, spolu s minerálmi a ďalšími mikroživinami.

• Vitamín C: Podporuje bunky imunitného systému, zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky.
• Vitamín D: Nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody.
• Zinok: Je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Nájdeme ho vo všetkých druhoch mäsa, ale aj v strukovinách, mliečnych výrobkoch, vajíčkach, tekvicových semiačkach, kešu orieškoch a mandliach.
• Selén: Sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu. Ak ho bunky nemajú dostatok, nemusia škodcov zachytiť včas, prípadne na ich prítomnosť reagujú neadekvátne silným zápalom. Najviac selénu obsahujú brazílske para orechy, potom tuniak, sardinky, hovädzia pečeň, hydina, vajíčka či hnedá ryža.

Proteíny sú stavebnými kameňmi protilátok, ktoré bojujú proti infekciám. Preto by detská strava mala obsahovať dostatok bielkovín. Hoci sa to nezdá, aj tuky hrajú v podpore imunity u detí významnú rolu. Avšak pozor, len tie zdravé - omega-3 mastné kyseliny. Nájdeme ich napríklad v rybách. Aj potraviny s vysokým obsahom antioxidantov sú kľúčové. Prevažná časť imunitného systému sa nachádza v črevnej sliznici, ktorá je kvôli stravovaniu v priamom kontakte s vonkajším prostredím a patogénmi. Do hry teda vstupujú probiotiká a prebiotiká. Čo to vlastne je? Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pomáhajú udržiavať rovnováhu prospešných baktérií v čreve, čím posilňujú imunitný systém a obraňujú telo pred chorobami. Prebiotiká sú látky, ktoré tieto prospešné baktérie vyživujú. To pomáha ich rastu a aktivite. EDENPHARMA TIP: Jedným z prospešných druhov probiotík sú laktobacily. Dostatok kvalitného spánku je pre správne fungovanie imunity detí kľúčový.

Ubezpečte sa, že strava vašich detí obsahuje dostatok ovocia, zeleniny, celozrnných produktov a bielkovín. Odporúčanie je aspoň 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Okrem toho je dôležité obmedziť príjem potravín s vysokým obsahom cukru a presolených potravín.

Ako na detskú imunitu vplýva kolektív?

Práve predškolský a školský vek je časom, kedy je detská imunita vystavená poriadnej záťažovej skúške. Stretáva sa s novými druhmi patogénov, s ktorými v domácom prostredí ešte nemala skúsenosť. Po nástupe do jaslí, škôlky či školy si rodičia môžu všimnúť, že ich dieťa je častejšie choré. Ide však o prirodzenú súčasť budovania imunity. Obranyschopnosť potrebuje priamy kontakt s patogénmi, aby ich lepšie rozoznávala a neskôr aj neutralizovala. To sa však nezaobíde bez boľavého hrdla, nádchy či prechladnutia. Ak si dieťa domov donesie respiračné ochorenie, je nevyhnutné zmierňovať príznaky a postupovať v súlade s odporúčaním lekára.

Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa - alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami. Riešením vždy nie sú ani antibiotiká. Jednak zaberajú iba pri bakteriálnych infekciách, nie pri bežných vírusových respiračných ochoreniach. Pri nadmernom užívaní však môže mať dieťa v budúcnosti problém s ich účinnosťou.

Očkovanie ako podpora imunity

Očkovanie v tehotenstve predstavuje významnú ochranu matky a plodu, zároveň poskytuje ochranu novorodencovi v prvých týždňoch až mesiacoch života, keďže jeho imunitný systém nedokáže adekvátne reagovať na infekcie (kritické okno zraniteľnosti novorodenca pred začiatkom očkovania). Očkovanie tehotnej ženy zabezpečuje imunitnú ochranu matky, pretože sa zvyšuje jej odolnosť voči infekciám a znižuje sa riziko prenosu na plod a neskôr novorodenca. Vyvoláva tvorbu protilátok, ktoré sa môžu prenášať na plod cez placentu, po pôrode cez materské mlieko a kolostrum. Toto zabezpečuje imunitu dieťaťu v ranom veku a hoci koncentrácia protilátok v jeho tele postupne klesá, môžu cirkulovať na rôznych úrovniach až do veku 6 mesiacov.

Všeobecne sa odporúča tehotným ženám očkovať sa proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu (počas III. trimestra, v prípade tejto kombinovanej vakcíny najlepšie podľa CDC medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva) a proti chrípke (v akomkoľvek štádiu tehotenstva, aj po pôrode).

Ochrana proti čiernemu kašľu

Čierny kašeľ (pertussis) je vysoko infekčné vážne ochorenie, nebezpečné pre našich najmenších, najmä novorodeniatka, ktoré ešte nemôžu byť očkované, aby si proti infekcii vyvolanej baktériou Bordetellou pertussis mohli vytvoriť protilátky. Ochorenie postihuje dýchacie cesty a prejavuje sa silnými záchvatmi kašľa. Novorodenci, predčasne narodené deti a neočkované deti do 1 roka sú najohrozenejšou skupinou v prípade čierneho kašľa. Čierny kašeľ môže pre nich predstavovať vážne ochorenie a viesť ku komplikáciám (podľa ÚVZ SR zápalu pľúc, trvalému poškodeniu mozgu, zlomeninám rebier z kašľa, problémom s dýchaním) vyžadujúcim si hospitalizáciou. V niektorých prípadoch môžu skončiť úmrtím.

Hlavná hygienička odporúča práve v tejto súvislosti na základe zváženia zdravotného stavu pre tehotné očkovanie - a to v 26. až 30. týždni tehotenstva. „Vytvorené protilátky sa následne prenesú do dieťaťa cez placentu a to potom chránia prvé mesiace po narodení, a tak sa preklenie čas, kým si dieťa začne budovať svoju vlastnú imunitu očkovaním,“ ubezpečil aj imunológ Miloš Jeseňák. Ak by sa u nich objavil čierny kašeľ, mal by mať nie tak závažný priebeh.

Vakcínu však môžete dostať aj po pôrode - môže vás chrániť pred infekciou čiernym kašľom a znížiť tak možnosť prenosu infekcie na vaše dieťa.

Ak máte doma malé bábätko, vedzte, že očkovanie proti čiernemu kašľu sa povinne vykonáva tromi dávkami hexavalentnej (šesťzložkovej - aj proti záškrtu, tetanu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym nákazám) očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa, pričom prvá dávka sa podáva najskôr v prvom dni 10. týždňa života.

Ochrana proti chrípke

Ďalšie očkovanie, ktoré tehotná žena môže absolvovať v rámci ochrany seba, plodu či budúceho novorodenca - je očkovanie proti chrípke. Odporúča ho tiež ÚVZ SR. Ako sme spomínali vyššie, môže sa podať kedykoľvek počas tehotenstva, keďže tehotné ženy sú vysokorizikové pri ochorení na chrípkovú infekciu.

V istej štúdii sa zistil maximálny prenos protilátok na deti narodené matkám, ktoré boli očkované aspoň 1 mesiac pred pôrodom, v inej potvrdili 63 % zníženie laboratórne potvrdených prípadov chrípky u dojčiat do 6 mesiacov veku po očkovaní žien ešte počas tehotenstva a o 48 % nižšia pravdepodobnosť hospitalizácie súvisiacich s chrípkou u novorodencov.

Podobne ako pri chrípke a čiernom kašli, dieťatko môžete v súčasnosti chrániť aj očkovaním proti COVID-19. Výskum totiž preukázal, že protilátky vytvorené očkovacou látkou sa preniesli cez placentu aj do tela novorodenca, k dojčaťu sa tiež dostali cez materské mlieko počas obdobia dojčenia. Zároveň očkovanie znižuje riziko prenosu nákazy, riziko úmrtia, ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie.

Nebezpečné vírusy pre novorodenca

RSV vírus

Tento vírus u našich najmenších a novorodencov prispieva, keďže je hlavnou príčinou infekcie dýchacích ciest, k problémom s dýchaním, kvôli ktorým je veľmi často nutná hospitalizácia. Deti infikované RSV sú vystavené vysokému riziku vzniku bronchiolitídy (zápal drobných priedušničiek), bronchitídy (zápal priedušiek), vírusovej pneumónie (zápal pľúc), ktoré ohrozujú bábätko na živote. U detí s ochorením dolných ciest dýchacích sa prejavuje praskanie, tachypnoe, dýchavičnosť a ďalšie príznaky respiračnej tiesne. RSV počas dojčenského veku bola identifikovaná ako rizikový faktor pre rozvoj detskej astmy. CDC napríklad odporúča očkovať tehotnú ženu proti RSV infekciám a to medzi 32. a 36. týždňom tehotenstva.

Herpes vírus

Infekcia oboma typmi vírusu u novorodencov však môže byť veľmi závažná a rozsiahla, môže postihnúť hlavné orgány vrátane mozgu a spôsobiť smrť. Z blízkeho kontaktu s cudzími ľuďmi, rodinou, priateľmi rodiny sa môžu novorodenci infikovať práve HSV-1. Infikovaný novorodenec môže mať spočiatku mierne príznaky ako horúčka, problémy s dýchaním, malé kožné pľuzgiere (vyrážka) 2 - 12 dní po vystavení sa infekcii (ale nemusí ich mať vôbec). Pri neliečení infekcie totiž môžu nastúpiť príznaky ako nebezpečná vysoká horúčka, záchvaty a letargia. Infekcie HSV (pri oboch typoch) predstavujú vysoké riziko rozvoja závažných a život ohrozujúcich príznakov ako smrteľné poškodenie orgánov vrátane pečene, pľúc a srdca, závažné vírusové infekcie ako vírusová meningitída či herpetická encefalitída (keď napadne vírus centrálny nervový systém), záchvaty či slepota. Liečba si vyžaduje hospitalizáciu.

Prevencia: Ako chrániť novorodenca pred ochoreniami?

Cocooning - izolácia po pôrode

Ide o izoláciu aspoň počas obdobia prvých týždňov (pre niektorých je to pár mesiacov) po pôrode, kedy sa rodina doma zžíva s novou situáciou a snaží sa prísť na spôsob, ako fungovať, ale aj ako si vytvoriť „bond“. Neprijímajú žiadne návštevy, čím chránia seba aj bábätko napríklad pred emocionálnym napätím, úzkosťami, stresom, ale aj pred chorobami. Napríklad pediatri a pediatričky z prestížnej John Hopkins All Children´s Hospital v St. Petersburgu na Floride odporúčajú, aby ste počkali aspoň 2 - 3 mesiace, kým bude imunitný systém vášho bábätka silnejší - a pripravenejší, aby ste ho predstavili širšej rodine a ostatným.

Stanovenie pravidiel pre návštevy

Keďže novorodeniatka sú náchylnejšie na infikovanie baktériami a vírusmi a sú rizikovou skupinou, čo sa týka závažnejšieho priebehu chorôb a infekcií, ten, kto sa chystá vás navštíviť, by mal byť úplne zdravý.

Žiadna návšteva ani s miernym prechladnutím

Na návštevu by teda k vám nemal prísť nik prechladnutý, ukýchaný, ukašľaný, s hnačkou, teplotou, boľavým hrdlom, nevoľnosťou, zvracaním, jednoducho s prejavmi akéhokoľvek infekčného ochorenia. Infekcie, ktoré spôsobujú mierne symptómy u dospelých či starších ľudí, môžu ohroziť život bábätka.

Dôležitosť lekárskej starostlivosti

Celkový vývoj imunitného systému od počatia do 18 rokov je komplexný proces ovplyvnený genetickými faktormi, prostredím, spôsobom pôrodu a expozíciou rôznym mikroorganizmom.

Nešpecifická imunita (vrodená imunita, prirodzená imunita) - prirodzená imunita je prvá línia obrany organizmu a poskytuje rýchlu a nešpecifickú imunitnú odpoveď. Je to systém, ktorý je už prirodzene prítomný v organizme a je schopný rozpoznať širokú škálu patogénov. Medzi hlavné komponenty prirodzenej imunity patria koža, sliznice, zápalová odpoveď, NK bunky, makrofágy, neutrofily a ďalšie bunky.

Špecifická imunita (získaná imunita, adaptívna imunita) - špecifická imunita sa vyvíja počas života organizmu. Je zodpovedná za špecifickú imunitnú odpoveď, ktorá sa vytvára po kontakte s určitým patogénom. Hlavnými komponentmi špecifickej imunity sú B-lymfocyty a T-lymfocyty, ktoré sa špecializujú na rozpoznanie a elimináciu špecifických antigénov. Pre špecifický imunitný systém je typická tzv. Imunitný tréning - trénovaná imunita je koncept, ktorý sa vzťahuje na schopnosť nešpecifického imunitného systému „pamätať si“ stretnutia s určitými patogénmi, toxínmi alebo očkovacími látkami. Táto „pamäť“ umožňuje nešpecifickému imunitnému systému rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na následné stretnutia s týmito hrozbami. Je to dôležitý aspekt imunitnej odpovede, ktorý zvyšuje schopnosť tela bojovať proti infekciám a chorobám. Trénovaná imunita je odlišná od špecifickej imunitnej odpovede, ktorá je reprezentovaná T a B bunkami a zodpovedná za vývoj imunologickej pamäti.

Humorálna imunitná odpoveď - nazýva sa tiež protilátkami-mediovaná imunitná odpoveď, pri humorálnej imunitnej odpovedi sa B bunky aktivujú a produkujú protilátky, ktoré sú schopné viazať sa na cudzie antigény a zničiť ich. Bunková imunitná odpoveď - bunková imunitná odpoveď sa zakladá na aktivácii T buniek, ktoré majú schopnosť rozpoznať a zničiť bunky infikované vírusmi alebo inými intracelulárnymi patogénmi. Tieto bunky sa nazývajú cytotoxické T bunky (CTL) a ich hlavnou úlohou je zabíjať bunky infikované patogénnom. Okrem toho existujú aj pomocné T lymfocyty (Th), ktoré pomáhajú aktivovať a koordinovať bunkovú imunitnú odpoveď. Bunková imunitná odpoveď sa vyvíja počas niekoľkých dní a zahŕňa množstvo krokov, vrátane prezentácie antigénov, aktivácie T buniek a následnej proliferácie a diferenciácie cytotoxických T lymfocytov a pomocných T lymfocytov. Po aktivácii sa cytotoxické T lymfocyty môžu presunúť do tkanív a začať zabíjať bunky infikované patogénon. Bunková imunitná odpoveď je dôležitá aj pri reakcii na niektoré typy nádorov a pri transplantácii orgánov.

Práve preto je dôležité nezanedbať žiadne prenatálne vyšetrenie a dôverovať odporúčaniam gynekológa.

tags: #protilatky #ktore #vytvoril #novorodenec