Placenta, jedinečný životodarný orgán, je v súčasnosti témou mnohých diskusií a alternatívnych prístupov k pôrodu a starostlivosti o zdravie. Vo svete „bio-eko-enviro“ sa čoraz častejšie ozývajú hlasy vyzdvihujúce placentu, ktorá zaslúži pomník, keď už nám dieťa vyživovala v našom tehotenskom bruchu. Výrazom vzdania slávy a chvály môže byť napríklad záhradkársky počin: placenta sa zasadí spolu s mladým stromčekom, aby nám rozkošatený sprítomňoval spomienky. A ide aj o návrat k prírode, k sebe samým.
Čo je placenta a jej úloha počas tehotenstva?
Placenta je pomerne zložitý orgán, ktorý má zásadný význam pre udržanie života a zdravia plodu počas tehotenstva. Je pripojená k stene maternice, zvyčajne v hornej alebo bočnej časti. S vyvíjajúcim sa plodom ju spája pupočná šnúra. Placenta pomáha doručovať kyslík a živiny z krvi matky do krvného obehu dieťaťa, filtruje a vylučuje škodlivé látky a oxid uhličitý z krvi dieťaťa. Takisto produkuje množstvo hormónov, ktoré sú potrebné počas tehotenstva, napríklad laktogén, estrogén a progesterón. Až do pôrodu funguje ako pľúca, obličky a pečeň dieťaťa. Ku koncu tehotenstva placenta aktívne prenáša materské protilátky, ktoré pomáhajú dieťaťu naštartovať imunitu.
Maternica sa už od začiatku počatia pripravuje na zmeny súvisiace s tehotenstvom. Vplyvom hormónov, postupnou diferenciáciou a delením buniek vzniká placenta, ktorá sa vyvíja približne do 36. - 38. týždňa tehotenstva. Ľudská placenta má charakteristický diskoidný tvar a hubovitú konzistenciu. Priemer je približne 22 cm, hrúbka 2 - 2,5 cm a obvykle váži okolo 500 gramov. Z morfologického hľadiska ju môžeme rozdeliť na dve časti - fetálnu (plodovú) a materskú časť. Materská časť placenty je nerovná, má šedo - červenú farbu a je hubovitej konzistencie. Plodovú časť pokrýva lesklá modro - šedá blana a upína sa na ňu pupočník. Placenta funguje ako orgán na výmenu metabolitov a dýchacích plynov medzi matkou a plodom. Umožňuje plodu zbaviť sa splodín metabolizmu, plní endokrinné, transportné, hormonálne a ochranné funkcie.
Placenta je úžasný orgán, ktorý dieťaťu poskytuje všetky živiny potrebné na to, aby v maternici rástlo a vyvíjalo sa. A nielen to. Takisto odstraňuje odpadové látky, chráni pred infekciami a produkuje hormóny na udržanie tehotenstva.
Historický a kultúrny kontext narábania s placentou
V rôznych kultúrach sa s placentou v minulosti a aj v súčasnosti narábalo rôzne. Starí Egypťania napríklad považovali placentu za akéhosi tajného „anjela strážneho“ dieťaťa. Hmongovia v južnej Ázii zasa veria, že je dôležité, aby bola placenta pochovaná doma. Keď totiž zomrú, duša sa vráti na miesto, kde sa narodila a spojí sa so svojou placentou, ktorá zosnulému pomôže cestovať do duchovného sveta za jeho predkami.
Zaujímavé je, že Maori na Novom Zélande používajú rovnaké slovo pre placentu aj zem: „Whenua“. No a na indonézskom ostrove Bali je tradíciou uzavrieť placentu do kokosovej škrupiny a zavesiť ju na strom na dedinskom cintoríne. Verí sa, že to ochráni dieťa pred chorobami a nešťastím.
Ľudové liečiteľstvo považovalo placentu za mimoriadne účinný prostriedok pre stimuláciu obranných síl organizmu, pripisujúc jej mocné energetické pôsobenie. Existovali rôzne zvyky ako zvláštnym uchovaním placenty viesť šťastný a spokojný život. Napríklad zvyk zakopávania placenty pod strom sa na mnohých miestach praktizuje do dnes.
Súčasná legislatíva a štandardné postupy na Slovensku
Podľa slovenských zákonov sa placenta považuje za anatomický patologický odpad, ktorý sa následne spaľuje v spaľovni. „Placenta, ako aj pupočná šnúra sú u nás na základe zákona likvidované ako biologický odpad. Odber a uchovanie placenty na budúce možné liečebné využitie je teda jediná možnosť, ako s placentou naložiť mimo štandardného postupu pôrodnice," potvrdzuje súčasnú situáciu gynekológ MUDr. Robert Hlávek, PhD.
Alternatívne spôsoby využitia placenty
Donedávna sa len málo žien v našich končinách zamýšľalo nad tým, čo urobiť s placentou po pôrode. V poslednej dobe sa však populárnou stala aj prax konzumácie placenty, čiastočne inšpirovaná celebritami. V živočíšnej ríši je konzumácia placenty bežná. Väčšina cicavcov, vrátane bylinožravcov, zožerie placentu ihneď po pôrode. Odborníci si myslia, že ide o mechanizmus prežitia, pretože matka skrýva dôkazy o narodení, aby krv nepriťahovala predátorov.
Konzumácia placenty (Placentofágia)
Výskumníci nenašli žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že konzumácia placenty, odborne placentofágia, bola bežnou praxou v akejkoľvek ľudskej kultúre. Zdá sa, že móda jedenia placenty vznikla v Spojených štátoch v 70. rokoch minulého storočia a spopularizovali ju niektoré celebrity, ktoré tvrdili, že účinkuje proti popôrodnej depresii a únave. Placenta má vraj výraznú chuť podobnú hovädziemu mäsu či pečeni.
Odborníci na výživu varujú, že ľudská placenta môže obsahovať baktérie a vírusy a je potenciálne škodlivá. Placenta sa môže jesť surová po kúskoch, zmiešaná s ovocím ako smoothie drink, prípadne uvarená v polievke alebo vysušená v trúbe.
Najbežnejším spôsobom prípravy je takzvaná enkapsulácia, pri ktorej sa placenta varí v pare, dehydruje, rozomelie sa na prášok a potom sa uzavrie do kapsúl vo veľkosti vitamínov. Napriek tomu, že klinické dôkazy o pozitívnych účinkoch konzumácie placenty na človeka neexistujú, šíria sa o nej mýty. Napríklad mýtus o tom, že dodáva energiu či zvyšuje tvorbu mlieka, nebol vedecky podložený. Pocit prílivu energie po požití placenty pramení pravdepodobne z placebo efektu.
Lotosový pôrod
Niektoré čerstvé matky sa rozhodnú s placentou nerobiť vôbec nič. Neprestrihnú pupočnú šnúru, ale nechajú ju prirodzene sa oddeliť od dieťaťa, čo nastane do troch až desiatich dní. Tento proces sa nazýva lotosový pôrod. Pôrod je pre dieťa traumatický zážitok a ponechanie pupočnej šnúry a placenty na mieste má preklenúť priepasť medzi maternicou a skutočným svetom. Nie je na tom nič zlé, no dieťa sa môže pupočnou šnúrou uškrtiť. Väčšina cicavcov preto preruší pupočnú šnúru hneď po narodení.
Abstraktné umenie
Niektoré matky uprednostňujú túto možnosť. Mnohí tvrdia, že placenta sa podobá na strom života, možno kvôli žilám, ktoré ňou prechádzajú. Niektorí hrdí rodičia orgán dôkladne umyjú a odtlačia na papier. Predtým však placentu treba natrieť atramentom bez obsahu kyselín. Svoje umelecké dielo môžete zarámovať alebo z neho urobiť kópie, ktoré pošlete priateľom. Ak stále uvažujete o tom, že pripravíte placentu na večeru, namiesto atramentu použite potravinárske farbivo.
Zakopanie do zeme
Ak sa rozhodnete pochovať placentu, dodržíte dlhú tradíciu. Mnoho národov a kultúr verilo a stále verí, že placenta úzko súvisí s dieťaťom a zemou. V niektorých kultúrach ľudia veria, že placenta naďalej ovplyvňuje dieťa, a preto by sme s ňou mali zaobchádzať s úctou. Na Novom Zélande používajú Maori pre placentu rovnaké slovo ako pre Zem - Matku všetkých. S placentou preto zaobchádzajú úctivo a pochovajú ju na vhodnom mieste. Tureckí rodičia môžu pochovať placentu na pozemku mešity v nádeji, že dieťa vyrastie zbožne. Príkladov úcty k placente je oveľa viac. Možno aj vy by ste chceli tú svoju pochovať na obľúbenom mieste a vrátiť ju Matke prírode.
Kozmetika
Na webe nájdete návody na výrobu domácich pleťových krémov, ktoré sú lacnejšie a rovnako dobré ako väčšina komerčných značiek. Rozmýšľali ste nad tým, že by ste do krému pridali vlastnú sušenú a práškovú placentu? Užívatelia si vlastnosti placentového krému pochvaľujú a tvrdia, že robí zázraky so striami a popraskanými bradavkami a udržuje pokožku sviežu a mladú. Neexistujú však žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že placenta prináša niektorý z týchto benefitov.
Placenta bola považovaná za liečebný prostriedok, no dnes sa väčšinou hneď po pôrode likviduje. Placenta má však mnohopočetné využitie. Používa sa v kozmetickom a farmaceutickom priemysle pre jej mocný regeneračný účinok. Využíva sa za účelom korekcie porúch imúnnej sústavy, liečby chronických ochorení alebo pri uskutočňovaní kozmetických operácií či ako doplnok výživy napríklad pri zvýšenom vypadávaní vlasov.
Moderné medicínske využitie placenty
Dnes vieme, že placenta je biologicky cenný materiál, ktorý je zdrojom unikátnych kmeňových buniek. Moderná medicína ich skúma pri liečbe čoraz väčšieho spektra chorôb a pri regenerácií ľudského tela. Už vyše dve desaťročia je aj na Slovensku možné požiadať o odber takzvaných perinatálnych tkanív. Najskôr to bola pupočníková krv, postupne tkanivo pupočníka a nakoniec aj samotná placenta.
Odber vykonáva pôrodník na pôrodnej sále, bezprostredne po pôrode dieťaťa. Niet sa čoho obávať: ide o úplne bezpečný a bezbolestný zákrok pre novorodenca aj pre mamičku. „Odber je možné vykonať aj pri pôrode cisárskym rezom, keď má rodička epidurálnu, spinálnu alebo celkovú anestéziu. Taktiež pri predčasnom pôrode a dokonca aj vtedy, keď má mamička cukrovku či gestózu," hovorí gynekológ.
Placenta sa odoberá vždy v kombinácii s pupočníkovou krvou a s tkanivom pupočníka. Najskôr sa odoberá pupočníková krv, potom tkanivo pupočníka a nakoniec samotná placenta. Na rad prichádza náročný proces spracovania placenty. Zamrazených môže byť viacero vakov a kryoskúmaviek vďaka čomu je možné viacnásobné použitie pri liečbe rôznych ochorení nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu.
Spracované tkanivá sa následne zmrazia v prístroji, ktorý je riadený počítačom a uskladnia sa v biologickom kontajneri v parách tekutého dusíka pri teplote -180 °C. Teplota je počas skladovania neustále monitorovaná a pri týchto podmienkach môžu byť skladované niekoľko desiatok až stoviek rokov bez vplyvu na ich kvalitu. Takto uskladnené tkanivá nemajú dobu exspirácie. Preto je ich využitie pri liečbe možné kedykoľvek počas života dieťaťa - v detstve aj v dospelosti.
Význam kmeňových buniek z placenty
Placenta je úžasným zdrojom širokého spektra kmeňových buniek. Spomedzi perinatálnych tkanív obsahuje najviac buniek čo sa týka množstva, ale aj typov. Bunky placenty, rovnako ako aj pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka nie sú ovplyvnené ochoreniami získanými počas života či životným štýlom človeka, keďže ide o bunky čerstvo narodeného dieťaťa.
„Pupočníková krv sa dnes používa ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek pri štandardnej liečbe - transplantácii krvotvorných kmeňových buniek (známejšia možno ako transplantácia kostnej drene). Tá sa využíva napríklad pri onkologických a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie, lymfómy, niektoré typy solídnych nádorov a anémie, ale aj na niektoré poruchy imunity či metabolické ochorenia. Ide o niekoľko desiatok (takmer 100) ochorení," vysvetľuje molekulárna genetička a odborná poradkyňa Cord Blood Center MSc. Dominika Valent Raffajová. Placenta tieto bunky obsahuje niekoľkonásobne viac.
„Viaceré štúdie mezenchymálnych kmeňových buniek pochádzajúcich z placenty preukázali porovnateľný, v mnohých prípadoch dokonca lepší, terapeutický potenciál, aký vykazujú tieto bunky pochádzajúce z kostnej drene alebo z pupočnej šnúry,“ vysvetľuje Dr. med. Thoennissen, špecialista na internú medicínu, hematológiu a onkológiu z Mníchova, ktorý sa výskumom kmeňových buniek zaoberá už 15 rokov. Okrem toho je placenta zdrojom tzv. endoteliálnych progenitorov, ktoré podporujú tvorbu nových krvných ciev.
„Výhoda buniek získaných z placenty je, že vďaka ich imunologickej naivite sú oveľa lepšie tolerované v organizme príjemcu. Preto z nej môžu mať prospech aj rodičia či iní príbuzní dieťaťa,“ dodáva molekulárna genetička a odborná poradkyňa Cord Blood Center MSc.
Oblasti skúmania využitia buniek placenty
Okrem toho prebiehajú klinické štúdie, ktoré skúmajú využitie buniek placenty pri ochoreniach ako rakovina prsníka, hrubeho čreva či konečníka, detská mozgová obrna, mŕtvica, poranenia miechy, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, diabetes, infarkt, Crohnova choroba, artróza, dysfunkcia vaječníkov, vnútromaternicové zrasty a iné.
Typy kmeňových buniek obsiahnuté v placente
- Mezenchymálne kmeňové bunky: Patria k najsľubnejším typom kmeňových buniek predovšetkým v oblasti bunkovej terapie a regeneratívnej liečbe poškodených orgánov. Vzhľadom na ich ideálnu dostupnosť, bezbolestný spôsob odberu a nízke riziko vírusovej kontaminácie, možno považovať placentárne mezenchymálne kmeňové bunky za ideálny zdroj kmeňových buniek pre potenciálnu liečbu človeka, ktorému boli odobraté. Môžu sa diferencovať (meniť) do rôznych typov buniek, vrátane orgánov.
- Krvotvorné kmeňové bunky: Výsledky viacerých štúdií potvrdili, že ľudská placenta je zdrojom krvotvorných buniek vhodných na transplantáciu podobne ako bunky z pupočníkovej krvi.
- Endoteliálne progenitorové bunky: Majú schopnosť pomáhať pri formovaní nových ciev a opravovať bunky krvi.
The Placenta: From Fertilization to Function ( 3D Animation )
Zhrnutie rizík a benefitov:
| Praktika | Potenciálne benefity | Potenciálne riziká |
|---|---|---|
| Konzumácia placenty (Placentofágia) | * Doplnenie železa a vitamínov (nepreukázané) * Pocit sily a energie (placebo efekt) | * Riziko infekcie (baktérie, vírusy) * Prítomnosť toxínov (ortuť, olovo) * Prenos infekcie na novorodenca cez materské mlieko * Nedostatočné vedecké dôkazy o prospešnosti |
| Lotosový pôrod | * Preklenutie priepasti medzi maternicou a svetom | * Riziko uškŕtenia dieťaťa pupočnou šnúrou |
| Uchovanie v banke kmeňových buniek | * Potenciálna liečba závažných ochorení (pre dieťa aj rodinu) * Využitie pri regeneratívnej medicíne | * Finančné náklady na odber a uskladnenie |
| Kozmetické využitie | * Regeneračné účinky na pokožku (nepreukázané) | * Nedostatok vedeckých dôkazov o účinnosti |
| Zakopanie do zeme | * Kultúrny a duchovný význam * Návrat k prírode | * Žiadne priame zdravotné riziká |
Je dôležité si uvedomiť, že zatiaľ čo placenta má obrovský potenciál v medicíne, najmä v oblasti kmeňových buniek, alternatívne praktiky ako konzumácia placenty sú spojené s rizikami a chýbajú im spoľahlivé vedecké dôkazy o ich prospešnosti. Preto sa odporúča konzultovať akékoľvek neštandardné praktiky s lekárom.